Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/121/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Antalu a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Petra Tótha, v trestnej veci proti obžalovanému I. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom obec S., okres V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava, pre pokračovací obzvlášť závažný trestný čin zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, z časti dokonaný a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného a rodičov obžalovaného - B. X. a J. X. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. októbra 2021 pod sp. zn. , na verejnom zasadnutí konanom dňa 01. februára 2022 v Trenčíne jednomyseľne takto

rozhodol:

Podľa , z r u š u j e s a napadnutý rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

II. Na podklade s a obžalovaný I. X., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom obec S., okres V., t. č. vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby Ilava,

pri nezmenených výrokoch o vine, treste prepadnutia veci, ochranných opatreniach, obmedzení počas plynutia ochranného dohľadu a výrokoch o škode v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júna 2020, sp. zn. , ktorým bol uznaný vinným

v bode 1/

z trestného činu zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona,

v bode 2/

z pokračovacieho trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona, sčasti dokonaného a sčasti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona

na tom skutkovom základe, že

v bode 1/

v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia od nestotožnenej osoby zadovážil a do momentu jeho zadržania políciou do dňa 22.06.2019 v krabici pri stene v tretej izbe na poschodí rodinného domu v obci Y. č. XX, okres C. bez povolenia prechovával 1 ks náboja s označením 53BXD, pričom podľa záverov doplnenia znaleckého posudku KEU PZ č. p. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8299 sa jedná o streľbyschopný náboj kalibru 7,62x25 Tokarev so stredovým zápalom, pričom z technického

hľadiska ide v zmysle ustanovení o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa , ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ' zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa citovaného zákona,

v priebehu roku 2005 si v tom čase na opustenej stanici v obci S., okres V. bez povolenia zadovážil samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom, ktorej legálnym majiteľom až do roku 1992 bol C. X. a ktorú do momentu zadržania políciou do dňa 22.06.2019 obvinený I. X. u seba v mieste bydliska v rodinnom dome č. XXX v obci S., okres V. bez povolenia spolu s nezisteným množstvom streliva do uvedenej zbrane kalibru 7,65 mm Browning prechovával, pričom u uvedenej zbrane ide vzhľadom na odstránené výrobné číslo v zmysle ustanovení o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň kategórie A, t. j. zbraň zakázanú podľa písmeno i), ktorú v zmysle uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť a v prípade nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning ide v zmysle ustanovení o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa , ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa citovaného zákona,

v bode 2/

dňa 22.06.2019 v čase asi o 03:30 hod. počas konania hasičskej zábavy na ceste pred budovou miestneho Kultúrneho domu v obci R., súpisné číslo XX, okres C. nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom pod vplyvom alkoholu bez predchádzajúceho vzájomného konfliktu bezdôvodne namieril na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX pričom po tom, ako mu N. K. povedal: „Prestaň, ja som tvoj kamarát“ a ustupoval pred ním, obvinený I. X. jedenkrát vystrelil do oblasti brucha N. K., ktorý spadol na zem a takto zranený ušiel po chvíli na tanečný parket, kde v dôsledku strelného poranenia poškodený N. K. utrpel priestrel brucha, kde priestrelom došlo k poraneniu orgánu dutiny brušnej - dvanástorníka a orgánu nachádzajúceho sa za dutinou brušnou v tzv. retroperitoneu - pravej obličky, ktoré zranenie bolo sprevádzané nahromadením krvi v dutine brušnej - hemoperitoneu a v oblasti pravej obličky - v retroperitoneu, došlo k zraneniu dôležitých orgánov ľudského tela a to dvanástorníka a obličky, pričom z dôvodu možných krvných strát v oblasti obličky mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodeného N. K., kde predmetné zranenie zanechá trvalý funkčný následok - stratu pravej obličky,

bezprostredne na to zaútočil nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX, ktorý sa snažil pomôcť postrelenému N. K. tak, že na neho v krátkom časovom intervale vystrelil najmenej päťkrát, a to dvakrát do oblasti hrudníka, jedenkrát do oblasti brucha, jedenkrát do pravého kolena a jedenkrát do členkovej časti pravej nohy, dôsledkom čoho utrpel poškodený N. K. strelné poranenie ľavej bránice, strelné poranenia pravej dolnej brušnej steny, strelné poranenie hrudnej srdcovnice, dvojnásobný strelný defekt dolného laloka pravých pľúc, strelný defekt stredného laloka pravých pľúc, strelný defekt dolného laloka ľavých pľúc, kolaps pľúc, anémiu pľúc, ľahkú antrakózu pľúc, strelné poranenie VIII. rebra vpravo, štyri strelné defekty pohrudnice hrudníka, strelné defekty medzirebrových priestorov hrudníka, strelné poranenie žalúdka, sleziny, povlak krvi a žalúdočného obsahu v dutine brušnej, anémiu obličiek a zmliaždenie okružia tenkého čreva, následkom čoho poškodený N. K. utrpel traumaticko - hemoragický šok v dôsledku strelných poranení srdcovnice a pľúc s krvácaním do dutiny hrudnej a navonok, ktorým zraneniam na mieste podľahol,

následne v útoku kontinuálne pokračoval a nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. CZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, jedenkrát vystrelil do oblasti hlavy I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, ktorý v tom čase stál za N. K. a do incidentu nijako nezasahoval, následkom čoho sa tento predklonil smerom dopredu, kde obžalovaný ešte jedenkrát vystrelil na poškodeného I. J. do oblasti chrbta, čím poškodenému I. J. spôsobil strelný defekt kože v pravej čelovej oblasti (vstrel), strelný defekt kože v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, strelné defekty lebky v pravej čelovej oblasti (vstrel) a v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), zlomeniny lebky v pravej čelovej a temennej

oblasti, subdurálne a subarachnoidálne krvácanie prevažne vpravo, masívny opuch a pomliaždenie tkaniva mozgu, strelný kanál v mozgovom tkanive smerujúci z pravého čelového laloku do ľavého záhlavového laloku, podkožnú krvnú podliatinu v pravej čelovej oblasti, okuliarovité podkožné krvné podliatiny v okolí oboch očí, strelný defekt v pravej nadlopatkovej oblasti (vstrel) s okolitou podkožnou krvnou podliatinou, podkožnú krvnú podliatinu v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti, strelný kanál a projektil v svalstve chrbta v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti (zástrel), kde v dôsledku uvedených zranení došlo k masívnemu opuchu a pomliaždeniu tkaniva mozgu a mozgovomiechového mostu (smrti mozgu) po strelnom poranení hlavy a mozgu - priestrele, následkom ktorých zranení poškodený I. J. po prevoze do nemocnice podľahol,

následne urobil tri kroky smerom k tam stojacemu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M., O. XX/ XX, ktorý sa všetkému prizeral, pričom obžalovaný I. X. držal v ruke nelegálne držanú samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, ktorú dvíhal v smere od pásu nahor so slovami: „Chceš to dostať aj ty?,“ následkom čoho poškodený I. S., vidiac krátko predtým streľbu obžalovaného na poškodených N. K., N. K. a I. J., zo strachu o svoj život uskočil do kríkov, na čo obžalovaný I. X. okamžite vystrelil jedenkrát z uvedenej pištole, v dôsledku čoho I. S. neutrpel žiadne zranenie, pričom následne obžalovaný I. X. utekal po betónovej ceste smerom k predajni COOP Jednota, súpisné číslo XX, v obci R., kde počas úteku ešte minimálne jedenkrát vystrelil doposiaľ nezisteným smerom a následne z miesta činu ušiel,

o d s u d z u j e

podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona, za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona a § 41 odsek 2 Tr. zákona na ú h r n n ý trest odňatia slobody vo výmere 25 (dvadsaťpäť) rokov.

Podľa § 48 odsek 3 písm. a) Tr. zákona s a obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

III. Podľa s a odvolania rodičov obžalovaného - B. X. a J. X. z a m i e t a j ú, pretože boli podané oneskorene.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín zo dňa 06. októbra 2021 pod sp. zn. bol obžalovaný I. X., nar. XX.XX.XXXX pri nezmenených výrokoch o vine, uložených ochranných opatreniach, obmedzení počas výkonu ochranného dohľadu a výrokoch o náhrade škody v rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 12. júna 2020, pod sp. zn. v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2020 pod sp. zn. uznaný za vinného zo spáchania zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 odsek 1, odsek 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase a na neznámom mieste si bez povolenia od nestotožnenej osoby zadovážil a do momentu jeho zadržania políciou do dňa 22.06.2019 v krabici pri stene v tretej izbe na poschodí rodinného domu v obci Y. č. XX, okres C. bez povolenia prechovával 1 ks náboja s označením 53BXD, pričom podľa záverov doplnenia znaleckého posudku KEU PZ č. p. ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2019/8299 sa jedná o streľbyschopný náboj kalibru 7,62x25 Tokarev so stredovým zápalom, pričom z technického hľadiska ide v zmysle ustanovení o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa , ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ' zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa citovaného zákona, v priebehu roku 2005 si v tom čase na opustenej stanici v obci S., okres V. bez povolenia zadovážil samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom, ktorej legálnym majiteľom až do roku 1992 bol C. X. a ktorú do momentu zadržania políciou do dňa 22.06.2019 obvinený I. X. u seba v mieste bydliska v rodinnom dome č. XXX v obci S., okres V. bez povolenia spolu s nezisteným množstvom streliva do uvedenej zbrane kalibru 7,65 mm Browning prechovával, pričom u uvedenej zbrane ide vzhľadom na odstránené výrobné číslo v zmysle ustanovení o

strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň kategórie A, t. j. zbraň zakázanú podľa písmeno i), ktorú v zmysle uvedeného zákona je zakázané nadobúdať do vlastníctva, držať alebo nosiť a v prípade nábojov so stredovým zápalom kal. 7,65 Browning ide v zmysle ustanovení o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o strelivo podľa , ktoré môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz podľa citovaného zákona (skutok pod bodom 1),

a ďalej aj zo spáchania obzvlášť závažného trestného činu zločinu vraždy podľa § 145 odsek 1, odsek 2 písm. b) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. j) Tr. zákona z časti dokonaného a z časti v štádiu pokusu podľa § 14 odsek 1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 22.06.2019 v čase asi o 03.30 hod. počas konania hasičskej zábavy na ceste pred budovou miestneho Kultúrneho domu v obci R., súpisné číslo XX, okres C. nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia so zbrúseným výrobným číslom pod vplyvom alkoholu bez predchádzajúceho vzájomného konfliktu bezdôvodne namieril na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX pričom po tom, ako mu N. K. povedal: „Prestaň, ja som tvoj kamarát“ a ustupoval pred ním, obvinený I. X. jedenkrát vystrelil do oblasti brucha N. K., ktorý spadol na zem a takto zranený ušiel po chvíli na tanečný parket, kde v dôsledku strelného poranenia poškodený N. K. utrpel priestrel brucha, kde priestrelom došlo k poraneniu orgánu dutiny brušnej - dvanástorníka a orgánu nachádzajúceho sa za dutinou brušnou v tzv. retroperitoneu - pravej obličky, ktoré zranenie bolo sprevádzané nahromadením krvi v dutine brušnej - hemoperitoneu a v oblasti pravej obličky - v retroperitoneu, došlo k zraneniu dôležitých orgánov ľudského tela a to dvanástorníka a obličky, pričom z dôvodu možných krvných strát v oblasti obličky mohlo dôjsť k ohrozeniu života poškodeného N. K., kde predmetné zranenie zanechá trvalý funkčný následok - stratu pravej obličky,

bezprostredne na to zaútočil nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia na N. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. č. XXX, ktorý sa snažil pomôcť postrelenému N. K. tak, že na neho v krátkom časovom intervale vystrelil najmenej päťkrát, a to dvakrát do oblasti hrudníka, jedenkrát do oblasti brucha, jedenkrát do pravého kolena a jedenkrát do členkovej časti pravej nohy, dôsledkom čoho utrpel poškodený N. K. strelné poranenie ľavej bránice, strelné poranenia pravej dolnej brušnej steny, strelné poranenie hrudnej srdcovnice, dvojnásobný strelný defekt dolného laloka pravých pľúc, strelný defekt stredného laloka pravých pľúc, strelný defekt dolného laloka ľavých pľúc, kolaps pľúc, anémiu pľúc, ľahkú antrakózu pľúc, strelné poranenie VIII. rebra vpravo, štyri strelné defekty pohrudnice hrudníka, strelné defekty medzirebrových priestorov hrudníka, strelné poranenie žalúdka, sleziny, povlak krvi a žalúdočného obsahu v dutine brušnej, anémiu obličiek a zmliaždenie okružia tenkého čreva, následkom čoho poškodený N. K. utrpel traumaticko - hemoragický šok v dôsledku strelných poranení srdcovnice a pľúc s krvácaním do dutiny hrudnej a navonok, ktorým zraneniam na mieste podľahol,

následne v útoku kontinuálne pokračoval a nelegálne držanou samonabíjacou pištoľou zn. CZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, jedenkrát vystrelil do oblasti hlavy I. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. H. XXX, ktorý v tom čase stál za N. K. a do incidentu nijako nezasahoval, následkom čoho sa tento predklonil smerom dopredu, kde obžalovaný ešte jedenkrát vystrelil na poškodeného I. J. do oblasti chrbta, čím poškodenému I. J. spôsobil strelný defekt kože v pravej čelovej oblasti (vstrel), strelný defekt kože v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), splývajúce krvné výrony v mäkkých lebečných pokrývkach, strelné defekty lebky v pravej čelovej oblasti (vstrel) a v ľavej záhlavovej oblasti (výstrel), zlomeniny lebky v pravej čelovej a temennej oblasti, subdurálne a subarachnoidálne krvácanie prevažne vpravo, masívny opuch a pomliaždenie tkaniva mozgu, strelný kanál v mozgovom tkanive smerujúci z pravého čelového laloku do ľavého záhlavového laloku, podkožnú krvnú podliatinu v pravej čelovej oblasti, okuliarovité podkožné krvné podliatiny v okolí oboch očí, strelný defekt v pravej nadlopatkovej oblasti (vstrel) s okolitou podkožnou krvnou podliatinou, podkožnú krvnú podliatinu v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti, strelný kanál a projektil v svalstve chrbta v pravej lopatkovej a podlopatkovej oblasti (zástrel), kde v dôsledku uvedených zranení došlo k masívnemu opuchu a pomliaždeniu tkaniva mozgu a mozgovomiechového mostu (smrti mozgu) po strelnom poranení hlavy a mozgu - priestrele, následkom ktorých zranení poškodený I. J. po prevoze do nemocnice podľahol,

následne urobil tri kroky smerom k tam stojacemu I. S., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. M., O. XX/ XX, ktorý sa všetkému prizeral, pričom obžalovaný I. X. držal v ruke nelegálne držanú samonabíjaciu pištoľ zn. ČZ, Model 83, cal. 7,65 mm Browning, čiernej farby s číslom 92 Made in Czechoslovakia, ktorú dvíhal v smere od pásu nahor so slovami: „Chceš to dostať aj ty?,“ následkom čoho poškodený I. S., vidiac krátko predtým streľbu obžalovaného na poškodených N. K., N. K. a I. J., zo strachu o svoj život uskočil do kríkov, na čo obžalovaný I. X. okamžite vystrelil jedenkrát z uvedenej pištole, v dôsledku čoho I. S. neutrpel žiadne zranenie, pričom následne obžalovaný I. X. utekal po betónovej ceste smerom k predajni COOP Jednota, súpisné číslo XX, v obci R., kde počas úteku ešte minimálne jedenkrát vystrelil doposiaľ nezisteným smerom a následne z miesta činu ušiel (skutok pod bodom 2) .

Za to bol obžalovaný I. X. odsúdený podľa § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 38 odsek 2 Tr. zákona s prihliadnutím na § 36 písm. n) Tr. zákona, § 37 písm. h) Tr. zákona a za použitia § 41 odsek 2 Tr. zákona, § 47 odsek 1 písm. a), písm. b) Tr. zákona na trest odňatia slobody na doživotie, na výkon ktorého bol podľa § 48 odsek 3 písm. a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia. Podľa § 60 odsek 1 písm. a) Tr. zákona bol obžalovanému uložený trest prepadnutia veci:

- 1 ks samonabíjacia pištoľ, zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo 028549) so zásobníkom, puzdrom a 3 ks nábojníc spolu s 3 ks striel, ktoré pred skúma ním tvorili 3 ks funkčných nábojov cal. 7,65 mm Browning, ktoré boli spolu so zbraňou zaistené dňa 23.6.2019 vydaním veci podľa , osobou I. X., nar. XX.X.XXXX, pričom zbraň so zásobníkom a puzdrom sa nachádzajú v úschove na evidencii zbraní, oddelení dokladov, odboru poriadkovej polície, Okresného riaditeľstva PZ Trenčín, Inovecká 5, 911 42 Trenčín,

- 8 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopy č. 2, 4, 5, 6, 9, 10, 11, 12 v rámci výkonu obhliadky miesta činu v obci R.,

- 2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 1 a 3 v rámci výkonu obhliadky miesta činu v obci R.,

- 2 ks striel cal. 7,65 mm Browning, zaistených dňa 22.6.2019 ako stopa č. 130 a 140 vykonaním detailnej obhliadky tela pri pitve poškodeného neb. N. K., nar. XX.X.XXXX,

- 1 ks strela cal. 7,65 mm Brownig, zaistená ako stopa č. 1, pri obhliadke tela pri pitve poškodeného neb. I. J., nar. X.X.XXXX,

- 3 ks nábojníc cal. 7,65 mm Browning zo skúšobnej streľby z pištole zn. CZ, vzor 83, cal. 7,65 mm Browning (skúmaním zviditeľnené výrobné číslo 028549),

- 1 ks nábojnica cal. 7,65 mm Browning + 5 ks nábojníc cal. 7,62x54R, zaistených dňa 1.7.2019 ako stopa č. 1 v rámci výkonu domovej prehliadky u I. X., nar. XX.X.XXXX v rodinnom dome S. č. XXX.

Citovaný rozsudok prvostupňového okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ihneď po jeho vyhlásení na hlavnom pojednávaní proti výrokom o uloženom doživotnom treste odňatia slobody a určenom spôsobe jeho výkonu podal (v zákonnej lehote) odvolanie obžalovaný I. X., ktoré odôvodnil písomne prostredníctvom ustanoveného obhajcu i sám. Z odôvodnenia jeho odvolania v podstate vyplýva to, že nie je zrejmé prečo súd prvého stupňa dospel k názoru, že nie je nádej, že by ho bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov a že len uloženie doživotného trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti. Takéto konštatovanie je v rozpore so závermi znaleckého posudku č. 37/2020 znalca z odboru psychológia M.. I.. S. Y., C.. a znaleckého posudku č. 7/2021 znalca z odboru psychológia S.. I.. Z.. N. K. - F., C.. Jeho motív konania zostáva stále neznámy, mohol konať v duševnom rozpoložení, kedy vo foreznej miere mohli byť znížené jeho ovládacie a rozpoznávacie schopnosti. Obžalovaný tvrdil, že na poslednom hlavnom pojednávaní navrhol vyhotoviť znalecký posudok z odboru psychiatrie, kde by znalec zodpovedal i otázku, či v jeho prípade pri spáchaní stíhaného skutku nedošlo k tzv. patickej ebriete, súd prvého stupňa odmietol takýto dôkaz vykonať. Vykonanie takéhoto dôkazu o tom, do akej miery mohli byť znížené jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti môže byť dôkazom slúžiacim pri rozhodovaní o výške trestu. Za daného dôkazného stavu sa uloženie doživotného trestu

javí ako nepresvedčivo odôvodnené, nezákonné a v rozpore s princípom proporcionality trestov, je preukázaná jeho možná náprava uložením trestu odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Obžalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19.08.2009, sp. zn. i na odseku 7 , z ktorého vyplýva zásada práva na spravodlivý proces, ktoré v danom prípade subsumuje i právo na spravodlivé a dôkladné zistenie jeho duševného stavu, teda, či ovládacie a rozpoznávacie schopnosti neboli bez ďalších pochybností forenzne znížené, a teda, či plne zodpovedá za svoje konanie počas skutku, za ktorý je stíhaný. Navrhol, aby odvolací súd v zmysle odseku 1 písm. b) rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu v zmysle odseku 1 vrátil, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

V odvolaní podanom na pošte dňa 08.11.2021 (doručené prvostupňovému okresnému súdu dňa 10. novembra 2021), v prospech obžalovaného oprávnené osoby - rodičia obžalovaného - B. X. a J. X. tvrdili, že v doterajších pojednávaniach nebol dostatočne vyhodnotený dôležitý moment spočívajúci v tom, že kľúčový svedok N. K. vo svojej výpovedi opisuje I. stav ako veľmi nezvyčajný až nepríčetný, keď musel kričať „Ja som tvoj kamarát.“ Prosia o podrobný psychiatrický posudok, ktorý by nasmeroval liečbu obžalovaného správnym smerom, aby mohol svoje schopnosti, nadanie a obdivuhodnú cieľavedomosť využiť na prospech a hlavne zmiernenie bolesti rodín obetí.

Obžalovaný I. X. následne v odôvodnení odvolania konštatoval, že prvostupňový okresný súd sa zaoberal výhradne stanoviskom prokuratúry s tým, že prokurátor nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by umožňovali uloženie trestu odňatia slobody na doživotie. Okresný súd iba dopočul znalkyňu I.. R. - I., ktorej posudok bol označený organizáciou Centrum duševného zdravia, s. r. o. ako nedostatočný. Zo znaleckého posudku C.. I., C.. sú kontroverzné tvrdenia, ktoré vyvracajú vypočutí svedkovia. Súd prvého stupňa vyhodnotil dôkazy opačným charakterom, pretože vyplývajúc z výpovede hlavného svedka k žiadnemu konfliktu medzi ním a poškodeným J. K. nedošlo. Skúmanie ovládacích a rozpoznávacích schopností nebolo dostatočne vysvetlené na hlavnom pojednávaní a ani v písomnom znaleckom posudku I.. R. - I.. Po viac ako dvoch rokoch väzby, čiže odkedy bolo vyšetrenie touto znalkyňou vypracované, nebol v súvislosti s alkoholom liečený, nemá sklony k agresivite, žiadne abstinenčné príznaky, protialkoholickú medikáciu a pod. Vzhľadom na skutočnosť, že vývoj osobnosti sa postupom času mení, je dôležité aktualizovať tento vzťah k alkoholu, aby tvrdenie znalkyne malo aj monetárnu oporu v dokazovaní a vierohodný základ. Obžalovaný uviedol, že znalkyňa uvádza ako nebezpečnú len kombináciu jeho osoby s požívaním alkoholu, pričom dodala, že ak by sa liečením odstránila u neho jeho závislosť na alkohole, znížilo by to jeho riziko nebezpečného správania v budúcnosti. Táto poznámka spochybňuje tvrdenie okresného súdu v rozsudku z 06.10.2021, že nie je nádej, že by bolo možné ho napraviť trestom odňatia slobody na dobu do 25 rokov. Rozhodne nie je tým druhom človeka, ktorý má vražedné správanie, črty, sklony a čo i len myšlienky na vykonávanie takýchto odporných zločinov. Okresný súd doteraz pristupoval k prípadu len na základe hypotéz a teórií vyprodukovaných znalcom C.. M. I., C.., ktoré v posudku nemajú čo hľadať. Keďže existujú dva protichodné psychiatrické názory, je nevyhnutné verifikovať a aktualizovať neisté závery I.. R. - I., pri tak závažnom prípade, v akom sa trestá doživotím. Obžalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby v záujme zistenia materiálnej pravdy a dodržania spravodlivého súdneho procesu vyslovil právny názor o nevyhnutnosti vypracovať revízny znalecký posudok z odboru psychiatrie, či už kvôli znalcom, resp. ústavným skúmaním duševného stavu, a aby rozsudok, ktorý odvolaním napáda zrušil a vec vrátil na nové konanie.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol odvolanie obžalovaného a odvolanie oboch jeho rodičov v jeho prospech, podľa ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu, a aby vec vrátil okresnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol a v rámci toho, aby sa zaoberal otázkou možnej prostej opitosti obžalovaného v inkriminovanom čase tak, že do konania priberie nového znalca, či znaleckú organizáciu na vypracovanie konkurenčného znaleckého psychiatrického posudku. Alternatívne navrhol, ak by tomuto návrhu odvolací súd nevyhovel, aby sám rozhodol o výške trestu odňatia slobody tak, že obžalovanému uloží miernejší, než doživotný trest odňatia slobody.

Obžalovaný I. X. na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste odňatia slobody a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju znova prejednal a rozhodol. Je presvedčený, že nebola zodpovedaná otázka jeho príčetnosti či nepríčetnosti v súvislosti s požitým alkoholom. Jeho vyhlásenie o vine nepreukazuje to, že si je vedomý, že konal v príčetnosti s plným vedomím a s ovládacími schopnosťami, nemal žiaden úmysel niekoho usmrtiť.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného I. X. podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí dňa 01. februára 2022, na podklade tohto podaného odvolania obžalovaným I. X., ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 05. novembra 2021, preskúmal podľa zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na podklade podaného odvolania, ktorým obžalovaný I. X. napadol iba výroky o uloženom súhrnnom a spoločnom treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu v napadnutom rozsudku prvostupňového okresného súdu krajský súd, neopomenutím svojej zákonnej povinnosti podľa posledná veta síce nezistil dôvody na prípadne podanie dovolania iba z jedine zákonom prípustného dôvodu podľa (zásadné porušenie práva na obhajobu), avšak na druhej strane dospel k záveru, že podané odvolanie obžalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou, včas a na správnom mieste je dôvodné, pretože prvostupňový okresný súd nepostupoval celkom správne a konformne so zákonom, keď uložil obžalovanému I. X. napokon nielen (opakovane) aj trest prepadnutia veci ale i úhrnný trest odňatia slobody na doživotie.

Hneď na úvod krajský súd uvádza, že pokiaľ išlo o odvolanie oboch rodičov obžalovaného - B. X. a J. X., ktoré podali zhodne obaja v prospech svojho syna, krajský súd už v rámci svojej prieskumnej povinnosti v zmysle , vo vzťahu k ich odvolaniu nepochybne zistil, že bolo síce podané oprávnenými osobami v zmysle a na správnom mieste, ale ich odvolanie nebolo podané včas. Podľa lehota na podanie odvolania oboch rodičov, ktoré podávali v prospech obžalovaného syna skončila v lehote 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia na hlavnom pojednávaní okresného súdu dňa 06. októbra 2021, na ktorom bol osobne prítomný obžalovaný. Táto lehota tak uplynula dňom 21. októbra 2021, dokedy mohol včas podať odvolanie aj samotný obžalovaný. Ak obaja rodičia obžalovaného podali odvolanie v prospech svojho syna na poštovú prepravu (č. l. 1829 trestného spisu) až dňa 08. novembra 2021, ktoré bolo doručené prvostupňovému okresnému súdu dňa 10. novembra 2021 a vo veci dodatočne predložené krajskému súdu dňa 12. novembra 2021, bolo ich odvolanie bez akýchkoľvek pochybností podané oneskorene. Ak aj krajský súd oboch rodičov obžalovaného neupovedomoval o termínoch verejného zasadnutia v odvolacom konaní, na verejnom zasadnutí dňa 01. februára 2022 konal aj v ich neprítomnosti, takýto postup krajského nie je v zásadnom rozpore s , vzhľadom na popísaný procesný stav vo vzťahu k ich odvolaniam, keď pritom krajský súd by inak mohol o ich odvolaniach rozhodnúť aj na neverejnom zasadnutí /viď ,veta druhá, /.

Krajský súd potom, už iba na podklade včas a na správnom mieste podaného odvolania obžalovaným, ďalej aj z dôvodu zachovania kontinuity a prehľadu rozhodovania v merite veci, s prihliadnutím na vo veci vyhlásených a vydaných rozsudkov Okresným súdom Trenčín zo dňa 12. júna 2020 a zo dňa 23. apríla 2021, v spojení s opravným uznesením zo dňa 10. mája 2021 pod sp. zn. , uznesení Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2020 pod sp. zn. a zo dňa 24. júna 2021 pod sp. opakovane uvádza, resp. pripomína, že pokiaľ ide o zistenie skutkového stavu veci vo vzťahu k obom žalovaným skutkom, právoplatným uznesením už na hlavnom pojednávaní konanom dňa 12. júna 2020, súd prvého stupňa, po splnení všetkých zákonných procesných podmienok a v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi ustanoveniami prijal vyhlásenie obžalovaného I. X. o nepopretí jeho viny v celom rozsahu podľa , ktoré analogicky považoval okresný súd za uznanie viny v celom rozsahu podľa , a ktoré skutky boli právne posúdené jednak ako dokonaný trestný čin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa , Tr. zákona (skutok pod bodom 1) a jednak ako pokračovací trestný čin obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa , Tr. zákona s poukazom na Tr. zákona z časti dokonaného a z časti v štádiu pokusu podľa Tr. zákona (skutok pod bodom 2). Preto krajský súd v dôsledku takéhoto procesného stavu preto nemohol preskúmavať v odvolacom konaní napadnutý

rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti, t. j. pokiaľ ide o vinu ako i právne posúdenie žalovaných skutkov, čo bolo konštatované už v predchádzajúcom jeho rozhodnutí zo dňa 17. septembra 2020 pod sp. zn. . Keďže krajský súd ani v čase svojho prvého rozhodovania v posudzovanej trestnej veci v odvolacom konaní a ani teraz nezistil žiadne relevantné, resp. zásadné skutočnosti, ktoré by preukazovali pochybenia orgánov činných v trestnom konaní či konajúceho okresného súdu vo vzťahu k dodržiavaniu a zachovania všetkých práv obžalovaného počas doterajšieho celého trestného konania, a ktoré by indikovali jediný možný dôvod mimoriadneho opravného prostriedku (dovolanie) vo vzťahu k výrokom o vine a právneho posúdenia oboch žalovaných skutkov v zmysle . Krajský súd zdôrazňuje, že obžalovanému bolo v každom smere a v každom štádiu umožnené uplatňovanie svojich všetkých práv vyplývajúcich zo svojho procesného postavenia obžalovaného či už jemu samému alebo jeho ustanovenému obhajcovi, čo obžalovaný ako vyplýva z obsahu celého trestného spisu aktívne uplatňoval. Krajskému súdu bola zúžená a obmedzená právomoc preskúmavať vo vzťahu k napadnutému rozsudku okresného súdu iba výroky o uloženom úhrnnom treste odňatia slobody na doživotie a súvisiaci výrok o (opätovne) uloženom treste prepadnutia veci, špecifikovanému vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

V nadväznosti na uvedené, krajský súd so zreteľom na jednu časť odvolacích námietok obžalovaného I. X., ktorými prakticky až po vyhlásení rozsudku okresného súdu v posudzovanej trestnej veci zo dňa 12. júna 2020, sp. zn. začal subjektívne spochybňovať svoju trestnú zodpovednosť, najmä pokiaľ ide o spáchaný žalovaný skutok pod bodom 2 tým, že zrejme nekonal v stave svojej príčetnosti (viď § 23 Tr. zákona a contrario) a v tejto súvislosti sa preto i domáhal doplnenia dokazovania (výsluch zástupcu znaleckej organizácie Q., s. r. o. I.. V. S., C..), krajský súde takéto doplnenie dokazovania musel odmietnuť na verejnom zasadnutí, pretože dokazovanie v tomto smere nesmerovalo vo vzťahu k preskúmavaniu napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody na doživotie a určenom spôsobe jeho výkonu v rozsudku okresného súdu. Je potrebné opakovane tak, ako na to krajský súd už poukázal aj vo svojom uznesení zo dňa 24. júna 2021 pod sp. zn. zdôrazniť, že ak by existovali relevantné pochybnosti o príčetnosti obžalovaného, nebolo by možné ani prijať predmetné vyhlásenie obžalovaného o vine, pretože by to tvorilo zásadnú prekážku pre takéto rozhodnutie okresného súdu v posudzovanej trestnej veci. Do konania pribratá v súlade s znalkyňa I.. R. - I. sa nielen písomne vo svojom posudku, ale aj svojim výsluchom na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom v rámci nevyhnutného doplnenia dokazovania zrozumiteľne, bez relevantných pochybností a presvedčivo, s otázkou príčetnosti obžalovaného v inkriminovanom čase, kedy obžalovaný spáchal oba žalovaného skutky, vysporiadala.

Pokiaľ ide o výrok o uloženom treste prepadnutia veci, okresný súd však zrejme prehliadol, že tento totožný výrok nebol uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17. septembra 2020 pod sp. zn. zrušený. Bolo preto potrebné toto pochybenie okresného súdu v napadnutom rozsudku z podnetu odvolania obžalovaného napraviť iba tým, že sa takýto chybný výrok zruší pre porušenie ustanovenia (rei iudicatae).

Vo vzťahu k prieskumnej povinnosti obžalovaným I. X. napadnutých výrokov o uloženom treste odňatia slobody na doživotie a určenom spôsobe jeho výkonu krajský súd uvádza ďalej nasledovné:

Opakovane krajský súd uvádza a zdôrazňuje, že náležité zistenie skutkového stavu veci je nevyhnutným a základným predpokladom pre spravodlivé rozhodnutie. Zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci je veľmi úzko prepojená aj so zásadou stíhania zo zákonných dôvodov ( ), keďže práve náležité zistenie skutkového stavu veci je predpokladom jednak k tomu, že trestné stíhanie bolo vedené v súlade so zákonom a jednak na spravodlivé rozhodnutie vo veci. Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci je umožniť súdu spravodlivé rozhodnutie. Súvisí s predmetom zákona a jeho účelom, ktorým je náležité zistenie trestných činov a potrestanie ich páchateľov a uskutočnenie spravodlivého procesu.

Jednou zo základných zásad trestného konania je zásada náležitého zistenia skutkového stavu veci, upravená v , podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému,

ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.

Podľa veta prvá súd môže vykonávať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli.

Podľa orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Výrok súdu v meritórnom rozhodnutí o vine (výrok o oslobodení má tiež tento charakter), a s ním súvisiace výroky, teda výrok o trestnoprávnych sankciách i výrok adhézneho konania, t. j. konania o náhrade škody sa môžu zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú akúkoľvek pochybnosť o ich správnosti. Platí to tým skôr, keď sú závery dokazovania o podstatných skutočnostiach pre meritórne rozhodnutie nejasné.

Náležité zistenie skutkového stavu veci v zmysle vyžaduje, aby každá okolnosť dôležitá pre rozhodnutie bola spoľahlivo preukázaná tak, aby nemohla vzbudzovať akúkoľvek rozumovú pochybnosť. Za zistenie skutkového stavu veci preto nemožno považovať len zistenie o pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že existuje, avšak na druhej strane nevylučujú možnosť iného alebo celkom opačného záveru.

Podľa § 14 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona pokus trestného činu je konanie, ktoré bezprostredne smeruje k dokonaniu trestného činu, ktorého sa páchateľ dopustil v úmysle spáchať trestný čin, ak nedošlo k dokonaniu trestného činu.

Podľa § 145 odsek 1 Tr. zákona kto iného úmyselne usmrtí, potrestá sa odňatím slobody na pätnásť až dvadsať rokov.

Podľa § 145 odsek 2 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na dvadsať rokov až dvadsaťpäť rokov alebo trestom odňatia slobody na doživotie sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania - na viacerých osobách podľa § 138 písm. j) Tr. zákona.

Podľa § 47 odsek 1, odsek 2 Tr. zákona trest odňatia slobody na doživotie môže súd uložiť iba za trestný čin, za ktorý to tento zákon v osobitnej časti dovoľuje, a len za podmienok, že

a) uloženie takého trestu vyžaduje účinná ochrana spoločnosti a

b) nie je nádej, že by páchateľa bolo možné napraviť trestom odňatia slobody na dobu do dvadsaťpäť rokov.

Podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku (motív), priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy (resocializáciu).

Skutočnosti, o ktoré súd opiera svoj rozsudok alebo jeho jednotlivé výroky, musia byť založené na dôkazoch, ktoré sám vykonal a musia z nich logicky a jednoznačne vyplývať ( ). „Vnútorné presvedčenie“ sudcu sa viaže na zhodnotenie dôkazov a z nich vyplývajúcich skutočností („okolností prípadu jednotlivo i v súhrne“) a teda neznamená ľubovôľu, najmä ním nemožno nahradiť medzeru vo vykonaných dôkazoch.

K správnym a úplným skutkovým zisteniam dôjde súd len vtedy, keď vykoná nielen všetky dosiahnuteľné dôkazy, ale i správnym spôsobom a tieto potom tak jednotlivo ako aj v ich súhrne správne zhodnotí.

Vo vzťahu k preskúmavaným napadnutým výrokom o uloženom treste odňatia slobody na doživotie a určenom spôsobe jeho výkonu krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že svojimi predchádzajúcimi oboma uzneseniami, ktorými zrušil predchádzajúce meritórne rozsudky prvostupňového okresného súdu okrem iných pochybení okresného súdu, bolo v posudzovanom prípade nevyhnutné vykonať relevantné dokazovanie a v tomto smere aj doplniť dokazovanie pred okresným súdom tak, aby bolo možné správne a zákonne rozhodnúť o treste odňatia slobody, ktorého uloženie obžalovanému reálne hrozilo v zákonnej sadzbe podľa § 145 odsek 2 Tr. zákona na 20 až 25 rokov alebo na doživotie, s povinnosťou okresného súdu zisťovať, či existujú skutočnosti či okolnosti, ktoré by bez relevantných pochybností preukazovali kumulatívne naplnenie oboch zákonných podmienok podľa § 47 odsek 1 písm. a) písm. b) Tr. zákona, a ktoré by odôvodňovali uloženie trestu odňatia slobody na doživotie obžalovanému. Povinnosťou okresného súdu bolo, aby dôkazy, ktorých vykonanie v tomto ohľade bolo nevyhnutné, následne zákonným spôsobom tiež vyhodnotiť. Okresný súd až po ostatnom rozhodnutí krajského súdu, ktorým bol predchádzajúci jeho rozsudok zrušený, rešpektujúc právny názor krajského súdu, takéto dokazovanie vykonal, resp. aj doplnil dokazovanie vo vzťahu k výrokom o treste odňatia slobody a spôsobe jeho výkonu.

Okresný súd správne identifikoval u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Tr. zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona a správne potom tiež aplikoval ustanovenie § 38 odsek 2 Tr. zákona, pri existencii vyrovnaného počtu poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine, ktoré aj okresný súd po splnení ďalších zákonných podmienok právoplatne prijal a v dôsledku tejto skutočnosti ale neaplikoval mimoriadne zníženie trestu u obžalovaného podľa § 39 Tr. zákona a v súlade s už ustálenou súdnou praxou a judikatúrou tieto skutočnosti predstavovali preto poľahčujúcu okolnosť podľa písm. n) §-u 37 Tr. zákona. Na druhej strane spáchanie dvoch trestných činov predstavovali priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zákona. Správne a zákonne nepriznal obžalovanému aj poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Tr. zákona, čo okresný súd zrozumiteľne a akceptovateľne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku a s čím sa stotožnil aj krajský súd a preto v podrobnostiach krajský súd odkazuje na túto časť odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Krajský súd ďalej uvádza, že pokiaľ okresný súd u obžalovaného neaplikoval mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody pod dolnú zákonom ustanovenú hranicu za použitia § 39 Tr. zákona, je možné sa s tým len bez výhrad stotožniť. V posudzovanom prípade ani krajský súd, a to aj s prihliadnutím na odvolacie námietky obžalovaného, nemohol dospieť k záveru o použiteľnosti takéhoto moderačného oprávnenia, s poukazom na nasledovné skutočnosti:

Preukázané skutkové okolnosti celého posudzovaného prípadu, na ktoré v podrobnostiach poukazovala obžaloba i okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, osoba a osobné pomery samotného obžalovaného, v žiadnom prípade nemohli a nemôžu odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu odňatia slobody u obžalovaného podľa Tr. zákona aj napriek tomu, že obžalovaný urobil vyhlásenie o nepopretí spáchaných žalovaných skutkov podľa , za splnenia zákonných podmienok okresným súdom analogicky považované za uznanie viny podľa , hoci ak by obžalovaný urobil vyhlásenie podľa tohto citovaného ustanovenia, bolo by možné vysloviť záver o dôslednej sebareflexii obžalovaného. Obžalovaný aj napriek tomu, že je to jeho zákonné právo, spôsobom, akým urobil vyhlásenie o vine a ako začal po právoplatnom uznaní viny spochybňovať svoju príčetnosť, skôr posúva hodnotenie jeho obhajoby k takému záveru, že ide o účelovú obranu či obhajobu, s jeho snahou o to, aby sa vyhol potrestaniu, minimálne však o to, aby mu bol uložený čo najmiernejší trest odňatia slobody, čo podporuje aj jeho opakované, suicidiálne správanie sa vo väzbe. Krajský súd opakovane zdôrazňuje, že otázku príčetnosti obžalovaného už nebolo možné v tomto odvolacom konaní riešiť. Táto bola (právoplatne) vyriešená v čase, keď okresný rozhodoval o tom, či prijme alebo neprijme jeho vyhlásenie obžalovaného o vine.

Obžalovaný I. X. sa dopustil nielen zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami samostatným spáchaným skutkom pod bodom 1, ale predovšetkým obzvlášť závažného zločinu vraždy spáchaným skutkom pod bodom 2, spáchaný z časti jeho dokonaním a z časti v štádiu pokusu, s nenapraviteľnými následkami, keď úmyselne usmrtil dve osoby a ďalšie dve osoby prežili jeho ničím neospravedlniteľný útok len vplyvom priaznivých okolností, vrátane včasnej aj odbornej zdravotnej a lekárskej pomoci, aj keď s ťažkými následkami, pričom boli v bezprostrednom ohrození života aj ďalšie prítomné osoby na spoločenskej akcii v inkriminovanom mieste. Spôsob akým zaútočil na poškodených aj motív jeho konania, ktorý na rozdiel od jeho obhajoby (obžalovaný subjektívne nechápe, prečo došlo k tragickej udalosti) krajský súd videl v pozadí konfliktu minimálne s jedným z poškodených,

ktorý predchádzal jeho útokom a takýto záver korešponduje aj s psychologicko-osobnostným profilom obžalovaného, vyplývajúcim zo znaleckých záverov, na čo už správne poukázal aj okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. Aj následky, ktoré vznikli v súvislosti s nezmyselným konaním obžalovaného, hlboká bolesť rodín nad stratou poškodených, vrátane aktuálneho prezentovaného postoja obžalovaného i fakt, že obžalovanému mal byť ukladaný úhrnný trest odňatia slobody s aplikáciou tzv. „asperačnej - zostrujúcej zásady“ podľa § 41 odsek 2 Tr. zákona, k tomu, čoho sa dopustil, posunulo rozhodovanie o treste odňatia slobody na výmeru 25-tich rokov alebo uložením trestu na doživotie. Pre prípadné uloženie trestu odňatia slobody na doživotie bola zákonná podmienka podľa § 47 odseku 1 písm. a) Tr. zákona bez akýchkoľvek pochybností naplnená, pretože konanie, ktorého sa obžalovaný dopustil, jeho osoba a negatívne, znaleckým dokazovaním preukázané poznatky o jeho psychických problémoch, skutkové okolnosti a rozsah jeho následkov, plne odôvodňovala potreba účinnej ochrany spoločnosti uložením najprísnejšieho trestu odňatia slobody. Spornou tak zostala už len otázka, vyplývajúca z citovaného ustanovenia podľa písm. b). Teda, či skutočne existuje nádej, že obžalovaného možno napraviť trestom odňatia slobody do 25 rokov. Práve pre zodpovedanie tejto otázky bolo potrebné doplniť dokazovanie ďalším novým znaleckým psychologickým posudkom obžalovaného, keďže predtým zabezpečené a vykonané oba znalecké posudky (C.. M. I., C.. a M.. I.. S. Y.) boli svojimi závermi v istej konkurencii, t. j. v neprospech ale aj v prospech obžalovaného v otázke resocializácie obžalovaného do budúcnosti. Závery doplneného dokazovania pred okresným súdom znaleckým posudkom I.. Z.. N. K. - F., C.. však priniesli mierne pozitívny výsledok pre obžalovaného. Je pravdou, že takéto závery znalcov v tomto smere sú iba jedným z faktorov, ktoré musí súd zvažovať pri ukladaní trestu, avšak zohrávajú pomerne významnú úlohu pri hodnotení dôkazov pri ukladaní trestu. Je pravdou i ten fakt, že v podstate všetci traja menovaní znalci psychológovia dospeli k zhodnému odbornému záveru v tom, že u obžalovaného nie je možné do budúcnosti vylúčiť, že k jeho adekvátnej náprave dôjsť skutočne môže a nebezpečnosť jeho osoby na slobode pre spoločnosť bude relevantne potlačená tým, že obžalovaný sa podrobí protialkoholickému liečeniu, ktoré mu bolo ako ochranné opatrenie v ústavnej forme už právoplatne uložené a bude ďalej abstinovať, pretože práve požitie omamnej látky - alkoholu obžalovaným v inkriminovanom čase významným spôsobom odbrzdilo jeho zábrany konať brachiálne a protiprávne, dokonca až preukázaným fatálnym spôsobom tak, ako to napokon vyplynulo aj zo záverov ďalšieho znaleckého dokazovania z odboru zdravotníctva a farmácie, odvetvia psychiatrie I.. Z. R. - I.. Aj keď ide v podstate o podmienené úspechom dosiahnutie účinnej nápravy (resocializácie) obžalovaného, v tomto ohľade nie je možné, s prihliadnutím na významný fakt u obžalovaného, ktorý spočíva v tom, že vo svojom živote ešte svoj preukázaný problém s požívaním alkoholických nápojov (ich požívanie má zreteľný negatívny dopad na jeho psychiku a jeho následné negatívne konanie v určitých, pre obžalovaného hraničných situáciách), neriešil ani raz podrobením sa odbornej protialkoholickej liečbe, vylúčiť jeho nápravu uložením trestu odňatia slobody do 25 rokov. Neopomenuteľným je aj fakt, ktorý istou mierou svedčí v prospech obžalovaného, a to že u jeho osoby nejde o forenzne významne narušenú osobu z hľadiska páchania trestnej činnosti. Úlohou okresného súdu bolo preto po odstránení krajským súdom vytýkaných pochybení a doplnením dokazovania už predtým v naznačenom smere krajským súdom starostlivo a citlivo vyhodnotiť kumulatívne naplnenie zákonných podmienok podľa § 47 odsek 1 písm. a) a písm. b) Tr. zákona, ktorý predstavuje zákonný podklad pre uloženie najprísnejšieho trestu odňatia slobody - na doživotie. Krajský súd svojou prieskumnou povinnosťou dospel k záveru, že zásadu „in dubio pro reo, t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného“ nemožno opomenúť ani pri rozhodovaní o ukladaní trestnoprávnych sankcií a v posudzovanom prípade pri jej neopomenutí preto vzhľadom na uvedené skutočnosti nie je možné dospieť k nepochybnému a nespochybniteľnému záveru o kumulatívnom naplnení podmienok ustanovenia § 47 odsek 1 písm. a) a písm. b) Tr. zákona, ako imanentnému zákonnému podkladu pre uloženie trestu odňatia slobody na doživotie obžalovanému.

Z uvedených dôvodov bolo potrebné preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu, s už aj predtým vytknutým ďalším pochybením okresného súdu pri opätovnom uložení totožného trestu prepadnutia veci v celom rozsahu, podľa , zrušiť (výrok pod bodom I. tohto rozsudku). Keďže už pred okresným súdom boli vykonané všetky dostupné relevantné dôkazy, krajský súd, na podklade , výrokom pod bodom II. tohto rozsudku obžalovanému I. X. potom sám uložil podľa Tr. zákona, s prihliadnutím na §, Tr. zákona, za použitia Tr. zákona a Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody na 25 (dvadsaťpäť) rokov. Už zaradenie obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody podľa Tr. zákona okresným súdom do najprísnejšieho ústavu na výkon trestu odňatia slobody, do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia bolo správne a zákonné a obžalovaný, keďže spáchal obzvlášť závažný zločin musel byť do takéhoto ústavu zaradený

krajským súdom podľa citovaného ustanovenia zhodne. Takto uložený trest odňatia slobody, spolu s jeho zaradením na výkon trestu, vrátane predtým už právoplatne uložených ochranných opatrení spolu s obmedzeniami počas výkonu ochranného dohľadu, ktoré ochranné opatrenia sú podporou uloženého trestu odňatia slobody, je takto uložený trest odňatia slobody spôsobilý naplniť očakávaný účel trestu podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona u obžalovaného I. a predstavuje súčasne i dostatočné vyjadrenie morálneho odsúdenia konania obžalovaného spoločnosťou.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon n e p r i p ú š ť a žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.