Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cdo/157/2023

Identifikačné číslo spisu: 4321201075 Dátum vydania rozhodnutia: 30.10.2024 Meno a priezvisko: JUDr. Erika Zajacová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2024:4321201075.2

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcu PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kováč, s. r. o., Bratislava, Kubániho 16, IČO: 36 857 033, proti žalovanému Y. J., narodenému XX. F. XXXX, Z., Y. X, zastúpenému RIEDL advokátska kancelária s. r. o., Prešov, Slovenská 46, IČO: 54 359 490, o zaplatenie 11.615,92 eura s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Levice pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2022 sp. zn. takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a.

Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

Odôvodnenie

1. Okresný súd Levice (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. - 182 z 08. júna 2022 žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.615,92 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1% denne zo sumy 11.615,92 eura od 18. 03. 2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 12.120,96 eura, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.000 eur až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok III.). 1.1. V konaní mal preukázané, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 4.000 eur. Súd dospel k záveru, že zmluva je platná, dostatočne určitá a zrozumiteľná a obsahuje všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere. Dospel potom k záveru, že pri výklade pojmu spotrebiteľ je potrebné chrániť dobrú vieru druhej strany, pretože ak dodávateľ koná v dobrej viere, že druhá strana nie je spotrebiteľ, nemôže sa táto osoba dovolávať toho, že mala postavenie spotrebiteľa, preto súd v konečnom dôsledku posúdil predmetný záväzkový vzťah ako vzťah uzatvorený v zmysle ustanovení . Súd sa tiež zaoberal aj otázkou vznesenej námietky premlčania a dospel k záveru, že žalovaný svoje záväzky neplnil riadne a včas, v dôsledku čoho žalobca využil svoje oprávnenie vyplývajúce mu z bodu 10.4 zmluvy a požiadal

žalovaného o úhradu všetkých splátok a záväzkov, ktoré sa podľa zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti, a to ku dňu uvedenému v oznámení, s tým, že všeobecná štvorročná premlčacia doba začala plynúť dňom 18. 03. 2017 a uplynula dňa 18. 03. 2021, pričom žaloba bola podaná dňa 09. 03. 2021. Aj bez zohľadnenia neplynutia lehôt v zmysle možno konštatovať iba to, že žaloba bola podaná včas. Pokiaľ ďalej žalovaný namietal neprimeranosť dojednanej odplaty, dôkazná povinnosť preukázať, že žalobcom požadovaný úrok je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, bola na strane žalovaného, a keďže tento žiaden dôkaz v tomto smere nenavrhol vykonať, nemôže súd konštatovať nič iné, že žalobcovi dojednaný zmluvný úrok prináleží. Žalovaný tiež mylne namietal, že si voči nemu žalobca uplatňuje úrok z omeškania vo výške 0,01 % denne, pretože ako vyplýva zo žaloby, žalobca si uplatňuje zmluvnú pokutu vo výške 0,1 % denne z dlžnej sumy. Posúdiac dojednanú zmluvnú pokutu v čase porušenia povinnosti žalovaným, nemožno dospieť k záveru, že by dojednaná pokuta nebola primeraná vzhľadom na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti. Pre prípad, že súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura, ktorú súd priznal žalobcovi, si ďalej žalobca uplatnil zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 11.615,92 eura až do zaplatenia. Keďže žalovaný svoj peňažný záväzok riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, v dôsledku čoho má žalobca právo požadovať od žalovaného popri plnení aj úroky z omeškania. Súd potom priznal žalobcovi zákonné úroky z omeškania vo výške 9 % ročne pre prípad, že súčet zmluvných pokút dosiahne čiastku 12.120,96 eura a žalovaný bude stále v omeškaní zo sumy požičanej istiny vo výške 4.000 eur a vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol. Lehotu na plnenie určil súd podľa . Keďže sa žalobca pôvodne domáhal aj zaplatenia sumy 334,94 eura spočívajúcej v náhrade nákladov spojených s mimosúdnym uplatnením pohľadávky a v tejto časti zobral žalobu späť pred jej doručením žalovanému, súd konal o zvyšku nároku bez rozhodnutia o zastavení konania v tejto časti s poukazom na . O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa . Žalobcovi, ako strane v konaní úspešnej v celom rozsahu, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením podľa po právoplatnosti rozsudku.

2. Krajský súd v Nitre (ďalej len „odvolací súd“) uznesením zo dňa 15. novembra 2022 sp. zn. odvolanie žalovaného proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 2.1. Odvolací súd skonštatoval, že v zákonnej lehote na podanie odvolania žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky doručil súdu prvej inštancie podanie ku sp. zn. odvolanie bez označenia čísla konania, dôvodov odvolania a uvedenia návrhov, ako by mal odvolací súd o odvolaní rozhodnúť, pričom odvolanie neobsahuje žiadne odôvodnenie a ani návrh odvolacieho rozhodnutia, je však v ňom uvedené, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára, pričom oprávnený konať za advokátsku kanceláriu bol Ladislav Riedl. K tomuto podaniu bolo pripojené osobitne vyhotovené, elektronicky zaslané odvolanie vo formáte PDF datované dňom 12. júla 2022, ktoré obsahuje odôvodnenie a aj odvolací návrh, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. 2.2. Odvolací súd zisťoval, či podanie žalovaného označeného ako odvolanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného elektronického podania v súlade s , ako aj zákona e-Governmente, a zistil a následne skonštatoval, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Advokát, konajúci za splnomocnenú advokátsku kanceláriu podpísal len formulárové elektronické podanie bez zákonných náležitostí odvolania s odkazom na to, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy formulára, ktorá zostala elektronicky nepodpísaná. V tomto prípade je zrejmé, že elektronicky podané formulárové odvolanie síce príslušný advokát podpísal zaručeným elektronickým podpisom, ale z neznámeho dôvodu advokát obsah odvolania s odvolacím petitom nepojal do tohto podania a odkázal na ním nepodpísanú prílohu a to napriek tomu, že podľa zákona o e-Governmente obsahovou náležitosťou elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte PDF pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje KEP advokáta, konajúceho za splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení , i s

prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania žalovaného, v dôsledku čoho neprichádza do úvahy postup smerujúci k odstráneniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom na odvolaní advokáta KEP musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, respektíve najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie z ustanovenia . 2.3. Odvolací súd ďalej poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd“) sp. zn. , ktorý v obdobnej veci rozhodoval a dospel k záveru, že podmienkou elektronického podania je platná autorizácia, ktorá v prípade ak absentuje, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Pokiaľ teda elektronické formulárové podanie nebolo úplné alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, či v danej veci nekonať alebo konanie zastaviť. 2.4. Preto s ohľadom na uvedené odvolaciemu súdu neprihliadajúc na odvolanie v PDF formáte bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta nezostalo iné, než pre vady odvolania podľa odmietnuť odvolanie žalobcu podané elektronickým formulárom, síce s autorizovaným podpisom právneho zástupcu, ale bez jeho odôvodnenia a bez odvolacieho návrhu, t. j. bez zákonných náležitostí so súčasným jeho doplnením podaným v nepodpísanej prílohe, keď navyše zákon o e-Governmente vylučuje obsahovú náležitosť z podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu. Odvolací súd v závere tiež poznamenal, že i v prípade následného doplnenia chýbajúceho odvolacieho petitu žalovaným by musel odvolanie odmietnuť pre absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých súd odvolateľa nevyzýva. Bez uvedenia dôvodov odvolania totiž odvolací súd nemôže odvolanie kvalifikovane rozhodnúť. Odvolanie musí byť niektorou, prípadne viacerými, z vád v zmysle odôvodnené ( ), čo znamená, že v zákone uvedený dôvod je potrebné identifikovať t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. Poukázal pritom na nález Ústavného súdu sp. zn. , . Preto odvolací súd odvolanie odmietol a o trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi tieto nepriznal, keďže v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.

3. Proti uzneseniu odvolacieho súdu podal žalovaný (ďalej aj „dovolateľ“) dovolanie, v ktorom žiadal, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu prvého výroku zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pričom prípustnosť dovolania dôvodil odkazom na ustanovenie , a zároveň požiadal tiež o odloženie vykonateľnosti napadnutého uznesenia odvolacieho súdu. Namietal odňatie možnosti konať pred súdom, kedy súd sa odmietol zaoberať meritom veci, pretože neprihliadol na existujúcu autorizáciu elektronického podania ako celku. Odvolací súd posúdil ako platný elektronický podpis formulára podaného odvolania, ale tento nevztiahol aj na prílohu, ktorá bola jeho súčasťou. Namietal, že nález Ústavného súdu, ktorý použil odvolací súd pre podporenie svojho názoru pod sp. zn. skutkovo nie je možné stotožniť s formou podaného odvolania podaného ním. Poukázal na tú skutočnosť, že existujú dva spôsoby komunikácie so súdom, ktoré je možné skrz webové rozhranie využiť. Jedným je všeobecná agenda ako kategória obsiahnutá pri každom okresnom a krajskom súde na portáli Slovensko.sk, pričom presne tento spôsob podania bol posudzovaný v náleze Ústavného súdu. Druhým je využitie webového portálu eŽaloby prevádzkovaného Ministerstvom spravodlivosti SR, a to je spôsob, ktorý využil on. Medzi oboma spôsobmi sú zásadné rozdiely. Jedinou výhodou odoslania podania cez všeobecnú agendu je rýchlosť. V podstate sa iba načíta súbor a v jednoduchom okne podávajúci uvedie, čo sám uzná za vhodné a dokonca nemusí uviesť nič. Naproti tomu portál eŽaloby predstavuje súbor formulárov vyhotovených na každý typ podania pre súdne, upomínacie a exekučné konanie a to nové, či už existujúce. Využitie tohto spôsobu má výhody v tom, že pokiaľ formulár nie je kompletne vyplnený, nie je možné ho elektronicky podpísať ani odoslať. Ak pri všeobecnej agende je podstatná príloha, pretože v tomto type formulára neexistujú žiadne formálne obmedzenia ani poučenia na urobenie podania, tak pri eŽalobách je podstatné správne vyplnenie formulára, aby mohlo byť podanie odoslané. Práve tu poskytol prevádzkovateľ, ktorým je Ministerstvo spravodlivosti SR priestor podávajúcemu, akú formu si zvolí, či obsah svojho podania pojme ako súčasť formulára alebo tým formulárom odkáže na pripojenú prílohu. Najkľúčovejšia argumentácia je, že na nepodpísanie prílohy formulára bol výslovne ministerstvom vyzvaný a to poučením pod tlačivom z

ktorého vyplýva, že podpísať elektronickú prílohu je potrebné iba v prípade plnej moci na zastupovanie klienta. Ak by ho odvolací súd upovedomil, že má v úmysle rozhodnúť o odmietnutí odvolania, všetko vyššie uvedené by zdôvodnil už v odvolacom konaní. Podpísal formulár, v ktorom výslovne označil možnosť, že obsah urobeného podania sa nachádza v prílohe, tým došlo k previazaniu podpísaného formulára a vloženej prílohy. V prípade nekorektného vyplnenia formulára systém sám upozorní, v ktorej časti sa chyba nachádza a bez jeho kompletného vyplnenia nie je podávajúcemu daná možnosť formulár elektronicky podpísať. V časti „Odôvodnenie podania“ bola označená možnosť „Odôvodnenie podania je súčasťou prílohy tohto formulára“ a v časti „Návrh rozhodnutia“ bola označená možnosť „Návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára“. Preto nie je možné vyčítať advokátovi, že z neznámeho dôvodu nepojal obsah odvolania s odvolacím petitom do formulára, ale odkázal ním na nepodpísanú prílohu, ako to tvrdí odvolací súd v bode 19. odôvodnenia. Odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Levice bolo podané včas a riadne, a preto bol odvolací súd povinný sa s ním meritórne zaoberať. Podané odvolanie považuje za kompletné a riadne odôvodnené a ako prekážku vníma, že aj po prípadnom zrušení napadnutého rozhodnutia by ho odvolací súd znova dostal do pozície, v akej je v tomto momente, a to znamená, že by sa podaným odvolaním znova meritórne odmietol zaoberať, pretože v odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že i v prípade doplnenia chýbajúceho odvolacieho petitu žalovaným by musel odvolanie odmietnuť pre absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých odvolací súd nevyzýva.

4. Žalobca sa k podanému dovolaniu písomne nevyjadril.

5. Uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25. januára 2024 sp. zn. bola odložená právoplatnosť uznesenia Krajského súdu v Nitre z 15. novembra 2022 sp. zn. do právoplatného skončenia konania o dovolaní žalovaného.

6. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací ( ) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená v súlade so zákonom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné v zmysle zamietnuť.

7. Podľa proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

8. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné sú vymenované v a v . Z daných ustanovení expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním.

9. Podľa je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10. Podľa je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

11. Podľa , dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v

konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie v čom spočíva táto vada.

12. Podľa dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný

13. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu uvedenú v sú zásah súdu do práva strany sporu a nesprávny procesný postup súdu reprezentujúci takýto zásah znemožňujúci procesnej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia v takej miere a intenzite, v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podstata práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky a ich spravodlivé rozhodnutie ().

14. Ustanovenie zakladá prípustnosť a zároveň dôvodnosť dovolania v tých prípadoch, v ktorých miera porušenia procesných práv strany nadobudla intenzitu porušenia jej práva na spravodlivý proces. V zmysle uvedeného ustanovenia treba za nesprávny procesný postup považovať postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnoprávnemu rámcu a to zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napríklad o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a zákazom denegatio iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

15. Pod porušením práva na spravodlivý proces vo všeobecnosti treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia takých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov v tom ktorom konkrétnom konaní, pričom miera tohto porušenia znamená porušenie práva na spravodlivý proces. Jeho súčasťou je aj náležité odôvodnenie rozhodnutia (, ).

16. Podstata v dovolacej argumentácii vo vzťahu k namietanej vade zmätočnosti v zmysle spočívala v namietaní nesprávneho procesného postupu odvolacieho súdu, spojeného s posúdením splnenia obligatórnych náležitostí odvolania - jeho podpisu.

17. V posudzovanom prípade nie je sporné, či podpis odvolania je alebo nie je nevyhnutnou náležitosťou dokonca ani to, že či v prípade, ak je odvolanie podávané elektronicky je nevyhnutný kvalifikovaný elektronický podpis. Sporným ostalo, či aj príloha elektronickej správy podpísanej kvalifikovaným elektronickým podpisom musí byť takto podpísaná, pokiaľ jej obsahom je samotné odvolanie.

18. Podmienka kvalifikovaného elektronického podpisu odvolania ako prílohy elektronického podania vyplýva z , , ako aj zákona o e-Governmente. V prejednávanej veci je nepochybné, že žalovaný podal odvolanie elektronicky bez autorizácie, pričom v zmysle súd na dodatočné doručenie podania v prípade, ak bolo podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu nevyzýva, na takéto podanie sa neprihliada a nie je možné o ňom rozhodovať. Toto potvrdzuje nielen ustanovenie , avšak aj odborná literatúra. K obdobným záverom dospel Ústavný súd v náleze , , , .

19. Podanie odvolania, ak aj je prílohou elektronickej správy, musí byť samo osebe vzhľadom na skutočnosť, že práve ono je podaním vo veci samej, autorizované v zmysle § 23 ods. 1 zákona o e- Governmente. Rovnako tak postup Okresného súdu Levice, ktorý nevyzýval žalovaného na odstránenie nedostatkov podania nie je porušením práv, pretože ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu. Teda na

strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzývať na dodatočné doručenie podania. Z obdobného záveru vychádzal Ústavný súd vo svojom uznesení sp. zn. zo dňa 22. novembra 2023.

20. Preto bol v celom rozsahu správny postup odvolacieho súdu, ktorý po preskúmaní napadnutého odvolania dospel k záveru, že na takéto podanie nie je možné prihliadnuť, nakoľko odvolanie v PDF formáte bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta je potrebné odmietnuť v zmysle ako odvolanie bez zákonných náležitostí. Pokiaľ dovolateľ v prejednávanej veci namieta, že pri podaní odvolania sa riadil pokynmi portálu ministerstva spravodlivosti pre podávanie eŽalôb, dovolací súd dodáva, že formulár nemá silu zákona ani podzákonného predpisu, a preto v tomto prípade majú prednosť vyššie citované ustanovenia , ako aj zákona o e-Governmente.

21. Z týchto dôvodov dovolací súd dovolanie žalovaného uplatnené podľa ustanovenia zamietol ako nedôvodné ( ).

22. Dovolací súd rozhodol o trovách dovolacieho konania podľa ustanovenia a , kedy v dovolacom konaní úspešnému žalobcovi by patrila náhrada trov dovolacieho konania, avšak tomuto preukázateľne v rámci dovolacieho konania žiadne trovy nevznikli, a preto mu ich súd nepriznal.

23. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.