Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12CoCsp-44-2022.pdf
PDF · 92.4 KB
Case nature
Area
Subarea
12CoCsp/44/2022
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Peter Kováč, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 36 857 033, proti žalovanému: Y. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. I. O. XX, XXX XX I. X., zastúpeného spoločnosťou RIEDL advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Slovenská 46, 080 01 Prešov, IČO: 54 359 490, o zaplatenie sumy 11.615,92 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 16Csp/18/2021-182 zo dňa 08.06.2022 takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie o d m i e t a .
Žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 11.615,92 eura spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,1 % denne zo sumy 11.615,92 eura od 18.03.2017 do zaplatenia tak, že odo dňa nasledujúceho po dni, v ktorom súčet zmluvných pokút dosiahne sumu 12.120,96 eura, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.000 eur až do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Výrokom II. súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a napokon výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že ich úspešnému žalobcovi voči žalovanému priznal v plnom rozsahu. Vo veci samej súd rozhodol s odkazom na ustanovenie § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 265, § 301, § 388 ods. 1, § 391 ods. 1, 2, § 365 ods. 1, § 369 ods. 1, 2, § 397, § 497, § 501 ods. 2, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“), § 1 ods. 2, § 544 ods. 1, 2, zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 1 ods. 1, 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 232 ods. 3, § 144, § 145 ods. 2, 3 a § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“). Po vykonanom dokazovaní a konštatovaní skutkového stavu súd prvej inštancie urobil záver, že boli splnené zákonné predpoklady pre vyhovenie žalobe I. napadnutým výrokom v prospech žalobcu.
2. V zákonnej lehote na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu elektronicky doručil súdu prvej inštancie podanie k sp. zn. 16Csp/18/2021 odvolanie bez označenia čísla konania napadnutého rozhodnutia, bez uvedenia dôvodov odvolania a aj bez uvedenia návrhu, ako by mal odvolací súd o odvolaní rozhodnúť. Toto odvolanie neobsahuje žiadne odôvodnenie a ani návrh odvolacieho rozhodnutia; je však v ňom uvedené, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je súčasťou prílohy tohto formulára, pričom konať za advokátsku kanceláriu bol označený Ladislav Riedl na základe oprávnenia. K tomuto podaniu bolo pripojené osobitne vyhotovené, elektronicky zaslané odvolanie vo formáte pdf, datované dňom 12.07.2022, ktoré obsahuje odôvodnenie
a aj odvolací návrh s tým, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
3. Súd prvej inštancie dňa 29.07.2022 doručil odvolanie právnemu zástupcovi žalobcu, ktorý sa k odvolaniu nevyjadril.
4. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) rozhodol vo veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) odmietnutím odvolania a pri rozhodovaní na daný prípad aplikoval nižšie citované zákonné ustanovenia:
5. Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
6. Podľa § 127 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.
7. Podľa § 373 ods. 1 CSP ak odvolanie obsahuje odstrániteľné vady, súd prvej inštancie vyzve odvolateľa, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o následkoch neodstránenia vád odvolania. Súd nevyzýva na doplnenie odvolacích dôvodov.
8. Podľa § 386 písm. d) CSP odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.
9. Podľa § 123 ods. 1, 2 CSP: (1) Podanie je úkon určený súdu. (2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, dovolanie, a ak to z povahy veci vyplýva aj na návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia.
10. Podľa § 125 ods. 1,2 CSP: (1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
11. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov tento zákon sa vzťahuje na výkon verejnej moci elektronicky v rozsahu právomocí orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov.
12. Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Governmente ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
13. Podľa § 23 ods. 1 druhej vety zákona o e-Governmente osoba, ktorá nie je orgánom verejnej moci, vykoná autorizáciu elektronického podania, a) ak sa podľa zákona podáva v elektronickej podobe a zákon neustanovuje iný spôsob autorizácie alebo ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis 1. kvalifikovaným elektronickým podpisom alebo kvalifikovanou elektronickou pečaťou, 2. použitím na to určenej funkcie ústredného portálu alebo špecializovaného portálu, ktorá je podmienená úspešnou autentifikáciou zodpovedajúcou najmenej úrovni zabezpečenia "pokročilá" podľa osobitného predpisu, alebo 3. uznaným spôsobom autorizácie, ak to osobitný predpis nezakazuje, b) kvalifikovaným elektronickým podpisom, ktorého kvalifikovaný certifikát obsahuje minimálny súbor osobných identifikačných údajov reprezentujúcich jedinečným spôsobom fyzickú osobu
podľa osobitného predpisu, a ktorý zahrnul do autorizácie aj kvalifikovanú elektronickú časovú pečiatku, ktorá určuje dátum a čas, po ktorom nastala autorizácia, ak je podľa osobitného predpisu náležitosťou podania vlastnoručný podpis, ktorý musí byť úradne osvedčený.
14. Podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovými náležitosťami elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi, pričom ak je niektorá z obsahových náležitostí podľa osobitných predpisov viazaná na listinnú podobu, považuje sa za splnenú autorizovaním elektronického podania podávajúcim; to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu. Obsahom elektronického formulára pre elektronické podanie môže byť aj identifikátor osoby.
15. Podľa § 25 ods. 1 zákona o e-Governmente ak osobitný predpis na účely konania o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach osôb ukladá osobe povinnosť podať alebo doručiť orgánu verejnej moci návrh na začatie konania, žalobu, žiadosť, sťažnosť, vyjadrenie, stanovisko, ohlásenie alebo iný dokument alebo ak ju na ich podanie oprávňuje, považuje sa táto povinnosť za riadne splnenú alebo toto oprávnenie za riadne využité podaním elektronického podania alebo doručením elektronického podania, ktoré je autorizované za podmienok podľa § 23 ods. 1. Ustanovením prvej vety nie sú dotknuté oprávnenia orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov požadovať odstránenie vád, doplnenie elektronického podania, odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť, či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Elektronické podanie je podané jeho odoslaním do elektronickej schránky orgánu verejnej moci; na účely preukázania momentu odoslania sa použijú údaje z potvrdenia podľa § 5 ods. 7.
16. Podľa § 82 l ods. 3 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov: Orgán verejnej moci, advokát, súdny exekútor, notár a správca sú povinní v konaní pred súdom doručovať podania do elektronickej schránky súdu a používať pri elektronickej komunikácii so súdom elektronickú schránku aktivovanú na doručovanie, ktorej sú majiteľom; to neplatí, ak súd požiada o predloženie určitej listiny a pre predkladanie administratívneho spisu alebo iného spisu. Ak je pre podanie určený elektronický formulár, sú osoby podľa predchádzajúcej vety povinné podanie urobiť prostredníctvom takého formulára. Trovy vzniknuté porušením povinnosti podľa prvej vety nie sú predmetom náhrady trov konania.
17. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení odvolací súd zisťoval, či podanie žalovaného označené ako odvolanie spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti kvalifikovaného elektronického podania - odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie - v súlade s Civilným sporovým poriadkom ako aj so zákonom o e-Governmente. Po oboznámení sa s obsahom spisu, vrátane elektronického súdneho spisu odvolací súd konštatoval, že zákonné podmienky pre vecné prejednanie odvolania nie sú splnené. Advokát konajúci za splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalovaného totiž podpísal len formulárové elektronické podanie bez zákonných náležitostí odvolania s odkazom na to, že odôvodnenie podania a návrh rozhodnutia je len súčasťou prílohy tohto formulára, ktorá zostala elektronicky nepodpísaná.
18. Zmyslom a účelom autorizácie elektronicky uskutočneného podania vo veci samej, ktorým je aj odvolanie, je záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania. Autorizácia podania vo veci samej, uskutočneného v elektronickej podobe, nahrádza podpis konajúcej osoby a slúži na identifikáciu tej osoby, ktorá predmetné podanie vo veci samej spísala a mala ho aj podpísať. Za osobu, ktorá podanie vo veci samej spísala a podpísala, treba považovať tú osobu, ktorej v zmysle overenia patrí kvalifikovaný elektronický podpis (ďalej aj „KEP“) alebo kvalifikovaná elektronická pečať. Pri posúdení splnenia zákonnej podmienky v prípade elektronickej podoby odvolania je rozhodujúce, či ide o podpis s kvalifikovaným elektronickým podpisom a ktorej osobe taký podpis použitý na autorizáciu podaného odvolania patrí.
19. V tomto prípade je zrejmé, že elektronicky podané formulárové odvolanie síce príslušný advokát podpísal zaručeným elektronickým podpisom, ale z neznámeho dôvodu advokát obsah odvolania s odvolacím petitom nepojal do tohto podania, ale odkázal na ním nepodpísanú prílohu napriek tomu, že podľa § 24 ods. 5 zákona o e-Governmente obsahovou náležitosťou elektronického formulára pre elektronické podanie sú obsahové náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti,
vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného dokumentu ustanovené osobitnými predpismi a to platí aj o náležitostiach príloh elektronického podania, ak nejde o prílohy, ktorými sú veci, ktoré nemajú listinnú podobu alebo elektronickú podobu.
20. Je zrejmé, že samotný text odvolania v prílohe vo formáte pdf pripojenej k formulárovému odvolaniu neobsahuje KEP advokáta, konajúceho za splnomocnenú advokátsku kanceláriu žalovaného. Vzhľadom na osobitnú úpravu následkov elektronického podania bez KEP v ustanovení § 125 ods. 2 CSP, i s prihliadnutím na to, že určité procesné úkony sú koncentrované do uplynutia zákonom určenej lehoty, ide podľa názoru odvolacieho súdu o neodstrániteľnú vadu odvolania žalovaného, v dôsledku čoho neprichádzal do úvahy postup smerujúci k odstraňovaniu tohto nedostatku. Podpis patrí medzi nevyhnutné náležitosti odvolania a ak sa v prípade elektronicky podaného odvolania vyžaduje KEP osoby ho podávajúcej, potom na odvolaní advokáta KEP musí byť ním realizovaný v odvolacej lehote, resp. najneskôr do 10 dní s cieľom zabránenia vzniku zákonného dôsledku jeho absencie z ustanovenia § 125 ods. 2 CSP.
21. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 442/2021-41 zo dňa 03.02.2022, ktorý v obdobnej veci rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky (strany sporu, ktorá odvolanie v spore nepodala, v tom prípade žalobcu) na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní odvolacieho súdu, ktorého rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení nálezu Ústavný súd SR poukázal na zákonné ustanovenia, aké sú uvedené vyššie aj v tomto rozhodnutí Krajského súdu v Nitre, s tým, že podľa § 125 ods. 2 CSP je lehota na doplnenie podania dlhšia, a to desaťdňová. Táto lehota na doplnenie je hmotnoprávna a nie je možné ju predĺžiť. Ak v tejto lehote nie je podanie vo veci samej doplnené, neprihliada sa naň. Nenastanú teda vôbec jeho účinky, konanie ním nie je začaté, skončené a ani nie je zmenený jeho priebeh a súd o ňom vôbec nerozhoduje. Súd pritom k dodatočnému doručeniu podania nevyzýva (O., J., Z., W., Z., G. Civilný sporový poriadok, 1. vydanie. Praha: C.H.Z.,2017, s. 446). Forma, akou sa musí sporová strana / účastník konania obrátiť na súd, je jednoznačne ustanovená ako forma písomná, ktorá môže byť zachytená buď v listinnej alebo elektronickej podobe. Pri elektronickej forme podania vo veci samej platí, že ak toto nie je autorizované podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, súd naň od počiatku neprihliada ako na podanie písomné, a to, aby ho súd začal za také považovať, môže dosiahnuť ten, kto ho podáva, jedine tým, že ho v lehote do 10 dní od odoslania neautorizovaného elektronického podania podá znova ako autorizované elektronické podanie, alebo ho dodatočne doručí v 10-dňovej lehote v písomnej podobe. Ak k dodatočnému doplneniu nedôjde, podanie nemá účinky písomného podania a súd naň neprihliada. Ten, kto podáva podanie vo veci samej elektronicky bez autorizácie, má povinnosť sám odstrániť tento nedostatok, a to bez ďalšej výzvy súdu, teda na strane súdu nie je zákonom daná povinnosť vyzvať na dodatočné doručenie podania. V danej veci nebolo podstatné, či všeobecné súdy vedeli alebo nevedeli, kto a v akej veci podanie robí, alebo či sprievodný list bol podpísaný zaručeným elektronickým podpisom. Podstatné je, že podané odvolanie malo byť posúdené výlučne vo vzťahu k nenaplneniu zákonom predpokladanej formy podania podľa § 125 ods. 2 CSP, ktorá vyžaduje autorizáciu podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Aj z ustanovenia § 25 ods. 1 druhej vety zákona o e- Governmente vyplýva, že oprávnením orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov je aj odmietnuť prijatie elektronického podania alebo možnosť či povinnosť orgánu verejnej moci nekonať alebo konanie zastaviť, ak je elektronické podanie neúplné. Podmienkou elektronického podania je platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente. Ak absentuje platná autorizácia podľa § 23 ods. 1 zákona o e-Governmente, ktorá je podmienkou samotného vzniku podania, hľadí sa naň, akoby nikdy nevzniklo. Zákonodarca toto ustanovil z dôvodu, aby chýbajúca autorizácia elektronického podania nebola len chýbajúcou náležitosťou podania, ktorú je možné dodatočne odstrániť, ale aby bez nej podanie ani nevzniklo. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ elektronické formulárové podanie nebolo úplné, alebo bolo v zmysle platných osobitných predpisov nekorektné, má orgán verejnej moci právo odmietnuť takéto podanie, či v danej veci nekonať alebo konanie zastaviť. Ústavný súd Slovenskej republiky v tejto ním prejednávanej veci konštatoval, že príslušný krajský súd svojím postupom nerešpektoval ustanovenia CSP a ani zákona o e-Governmente, keď napadnutým uznesením na základe nepodpísaného odvolania zrušil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý už bol fakticky právoplatný (keďže na odvolanie sa nemalo prihliadať).
22. S ohľadom na uvedené odvolaciemu súdu neprihliadajúc na odvolanie v pdf formáte bez autorizácie podpisu konajúceho advokáta nezostalo iné, než pre vady odvolania podľa § 386 písm. d) CSP
odmietnuť odvolanie žalobcu podané elektronickým formulárom síce s autorizovaným podpisom právneho zástupcu ale bez jeho zdôvodnenia a bez odvolacieho návrhu, t. j. bez zákonných náležitostí, so súčasným jeho doplnením podaným v nepodpísanej prílohe, keď navyše zákon o e-Governmente vylučuje obsahovú náležitosť podania abstrahovať do prílohy k tomuto podaniu. Odvolací súd v závere poznamenáva, že i v prípade následného doplnenia chýbajúceho odvolacieho petitu žalovaným odvolací súd by musel odvolanie odmietnuť pre absenciu odvolacích dôvodov, na doplnenie ktorých súd odvolateľa nevyzýva. Bez uvedenia dôvodov odvolania totiž odvolací súd nemôže o odvolaní kvalifikovane rozhodnúť. Odvolanie musí byť niektorou, prípadne viacerými, z vád v zmysle § 365 ods. 1 CSP odôvodnené (§ 363 CSP), čo znamená, že v zákone uvedený dôvod je potrebné identifikovať, t. j. uviesť, v akom konkrétnom pochybení (vade, skutočnosti) odvolateľ vidí naplnenie odvolacieho dôvodu. K tomuto záveru odvolací súd poukazuje napríklad aj na obsah zdôvodnenia uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV.ÚS 90/2019, či sp. zn. III.ÚS 141/2019.
23. Vo všeobecnosti ak odvolací súd odmieta odvolanie podľa § 386 CSP, t. j. aj v prípade ak odvolanie nemá náležitosti podľa § 363 CSP, pri posudzovaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania vychádza zo zásady úspechu v odvolacom konaní vo vzťahu k ustanoveniu § 255 ods. 1 CSP. Nárok na náhradu trov konania v takomto prípade prináleží strane, ktorá nepodala odvolanie. Odmietnutie odvolania je totiž po procesnej stránke považované za neúspech v konaní. Odvolací súd v súlade s ustanovením § 396 ods. 1, § 378 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP v tomto prípade úspešnému žalobcovi nepriznal náhradu trov odvolacieho konania, keďže v tomto štádiu konania mu žiadne trovy nevznikli.
24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).