Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/135/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudcov JUDr. Martina Kolesára a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobcu: LITA, autorská spoločnosť, so sídlom Mozartova 9, Bratislava, IČO: 00 420 166, zast. Mgr. Peter Kubovič, advokát, s.r.o. so sídlom Nám. Biely kríž 3, Bratislava, IČO: 54 167 370, proti žalovanému: METROPOL Invest, a.s., so sídlom Štefánikovo námestie 2, Spišská Nová Ves, IČO: 31 673 074, zast. ADVOKÁTSKA KANCELÁRIA JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom Košice, Rázusova 1, IČO: 36 588 725, o zaplatenie 553,56 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu -118 zo dňa 15.4.2020 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

M e n í uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznáva.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) napadnutým uznesením konanie zastavil (I.) a žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu (II.).

2. O zastavení konania rozhodol podľa ust. , (ďalej len „“), keďže žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.3.2020 vzal podanú žalobu v celom rozsahu späť a žiadal konanie zastaviť z dôvodu, že po podaní žaloby dňa 13.3.2020 žalovaný uhradil dlžnú sumu spolu s úrokmi z omeškania. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. , a mal za to, že žalovaný zaplatením dlžnej sumy po podaní žaloby zavinil zastavenie konania, preto priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o jej výške rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti uznesenia.

3. Uznesenie vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, odôvodniac ho tým, že pred podaním žaloby (predmetom ktorej je vydanie bezdôvodného obohatenia) mu nebola žalobcom doručená žiadna výzva, teda nemal vedomosť o výške bezdôvodného obohatenia, v dôsledku čoho nemohol žalobcovi plniť dobrovoľne. Poukázal na to, že žalobcovi dobrovoľne zaplatil dlžnú sumu, len čo mu bola doručená žaloba a o výške pohľadávky sa tak dozvedel. Podľa názoru žalovaného žalobca podaním žaloby bez predchádzajúcej výzvy na zaplatenie si sám spôsobil vznik trov spojených s uplatnením pohľadávky na súde, ktoré by mu inak nevznikli. Žalobca síce súdu predložil výzvu na zaplatenie jemu adresovanú a tvrdil, že mu bola doručená, avšak neuviedol, kedy sa tak malo stať a nepredložil súdu o tom žiaden dôkaz. Žalovaný poukázal i na špecifický predmet konania - vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 58 ods. 1 písm. i) autorského zákona, ako aj na to, že žalobcovi v celom rozsahu dlžnú sumu vrátane úrokov z omeškania zaplatil dobrovoľne ihneď po tom, čo sa o výške svojho dlhu dozvedel, ktoré skutočnosti (hoci žalovanú sumu uhradil až po podaní žaloby) sú dostatočným dôvodom, aby súd žalobcovi s použitím ust.

náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že náhrada trov konania pred súdom prvej inštancie sa nepriznáva žiadnej zo strán a zaviazal žalobcu na náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že so žalobou doručil súdu prvej inštancie predžalobnú výzvu zo dňa 3.12.2019 adresovanú žalovanému, spolu s dokladom o tom, že bola žalovanému doručená dňa 5.12.2019 (prílohy č. 12 a 13 žaloby). Poprel pravdivosť tvrdenia žalobcu, že ho pred podaním žaloby nevyzval k vydaniu bezdôvodného obohatenia. Mal za to, že procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalovaný, nakoľko nárok uspokojil po podaní žaloby, a preto mal byť zaviazaný na náhradu trov konania, ktoré žalobcovi vznikli. Navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

5. Uznesenie vo výroku o zastavení konania nebolo napadnuté odvolaním, nadobudlo právoplatnosť ( ), a preto v tomto výroku nebolo v odvolacom konaní preskúmavané.

6. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( ) prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario) v rozsahu vyplývajúcom z ust. , , a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa a , s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok v zmysle a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné a nie sú podmienky na potvrdenie uznesenia ( ), ani na jeho zrušenie v napadnutej časti (), a preto uznesenie v napadnutom výroku o trovách konania postupom podľa zmenil tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.

7. Podľa ust. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

8. Podľa ust. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

9. Podľa právnej úpravy v pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania sa vychádza zo zásady procesnej zodpovednosti strany za zavinenie ( , pôvodne ust. účinného do 30.6.2016). Právna teória a súdna prax sú zajedno v tom, že zavinenie na zastavení konania v zmysle cit. ustanovenia je potrebné posudzovať výlučne z procesného hľadiska; zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami pre posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zároveň platí, že zavinenie nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR sp. zn. alebo ), a zároveň tiež komplexne a extenzívne v tom smere, že za osobu, ktorá zavinila zastavenie konania je treba považovať aj žalovaného, ktorý svoj dlh alebo žalovanú povinnosť splní po začatí sporu a tým vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia dôvodne podanej žaloby. Pritom i na dôvodnosť žaloby je potrebné nazerať procesne, teda bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu nedošlo, nakoľko o veci nemôže byť rozhodnuté meritórne a tým nemôže byť ani zistené, či žaloba bola podaná dôvodne. Rozhodujúcou z hľadiska procesného zavinenia zastavenia konania pre späťvzatie žaloby je preto len skutočnosť, že žalovaný plnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z toho dôvodu vzal žalobca žalobu späť. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým ani zistené, či žaloba bola podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol.: . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, str. 933).

10. Ust. umožňuje súdu nepriznať nárok na náhradu trov konania strane sporu, ktorej inak tento nárok patrí. Cit. ust. predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok ( ) a zásady zodpovednosti za zavinenie ( ). Aplikácia tohto ustanovenia pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú kumulatívne splnené dve podmienky: jedná sa o dôvody hodné osobitného zreteľa a ide o výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti pritom zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax.

Tá za dôvody hodné osobitného zreteľa považuje najmä neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povahu a okolnosti prípadu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či jej nízky príjem (porov. Števček, M. a kol. . Komentár, Praha: C.H.Beck, 2016, str. 942). Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. V zmysle konštantnej judikatúry (napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , , ) ust. nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

11. V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd SR uviedol, že k dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom konania alebo charakterom procesnej situácie. K aplikácii ust. dochádza aj z aspektov sociálnych, kedy súd prihliada na majetkové, sociálne, osobné, zárobkové a iné pomery oboch (všetkých) strán sporu, teda nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť trovy konania, pričom súd si vždy všíma aj okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu nároku na súde a ich postoj v konaní.

12. V prejednávanej veci súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nevychádzal dôsledne z uvedených zásad súdnej praxe, nesprávne interpretoval ust. , nezvažoval aplikáciu ust. a odvolací súd sa nestotožňuje so spôsobom, akým posúdil otázku nároku strán na náhradu trov zastaveného konania založenom na názore, že zastavenie konania procesne zavinil žalovaný. Súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní žiadnym spôsobom nezohľadnil špecifický predmet konania, ktorým je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa autorského (autorskoprávny spor), okolnosti, za ktorých bol nárok žalobcom na súde uplatnený, a neprihliadal ani postoj žalovaného v konaní, ktorý dlžnú sumu vrátane úrokov z omeškania plnil žalobcovi dobrovoľne v krátkej dobe po tom, čo sa dozvedel o výške svojho dlhu. Je zrejmé, že v danom prípade sa strany o predmete sporu dohodli mimosúdne a hoci žalovaný plnil peňažný dlh až po podaní žaloby, danú procesnú situáciu podľa posúdenia odvolacieho súdu nemožno hodnotiť ako zavinenie žalovaného na vzniku sporu, ktorému nemožno pričítať ani výlučnú zodpovednosť za zastavenie konania. S prihliadnutím na skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného spočívajúce v okolnostiach uplatnenia nároku na súde, špecifickom predmete konania a postoji žalovaného v konaní, podľa posúdenia odvolacieho súdu v danej veci sú preukázané okolnosti hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce nepriznanie náhrady trov konania žalobcovi s použitím ust. .

13. Z uvedených dôvodov odvolací súd procesným postupom podľa ust. uznesenie v napadnutom výroku zmenil tak, že podľa stranám sporu náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie nepriznal.

14. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s . V odvolacom konaní mal plný procesný úspech žalovaný (odvolateľ), a preto mu odvolací súd priznal proti neúspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v 100 % rozsahu. O výške prisúdenej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti konečného rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

15. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerov hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, a to z dôvodov uvedených v ust. a nasl. . Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch uvedených v ust. .