Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 26 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (31)II. ÚS 81/99
PDF · 73.75 KB
No categories available
II. ÚS 81/99
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
8. septembra 1999 predbežne prerokoval návrh ,
, na podanie výkladu čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky
a takto
rozhodol:
Návrh na začatie konania o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) dostal 14. júna
1999 podanie , označené ako
žiadosť o výklad čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),
vybavenie ktorého urgoval listom doručeným Ústavnému súdu SR dňa 23. augusta
1999.
Podanie uskutočnené 14. júna 1999 na Ústavný súd SR žiadal navrhovateľ
považovať za nový návrh na začatie konania napriek tomu, že je reakciou na uznesenie
Ústavného súdu SR č. II. ÚS 50/99 zo dňa 18. mája 1999, ktorým súd návrh na
podanie výkladu čl. 40 Ústavy SR odmietol z dôvodu, že bol podaný osobou zjavne
neoprávnenou.
V novouskutočnenom podaní uplatnil navrhovateľ námietku zaujatosti predsedu
senátu JUDr. Jána Drgonca. Túto námietku senát Ústavného súdu SR prejednal
a odmietol ju samostatným uznesením.
V podaní opätovne žiadal o podanie výkladu čl. 40 Ústavy
SR. Vec označil za spornú preto, že spor existuje medzi ním ako žiadateľom, ktorý sa
opiera o Ústavu SR ako vyššiu právnu silu a Ministerstvom zdravotníctva SR ako
nižšou právnou silou, ktorá neguje Ústavu SR.
Žiadosť sleduje záujem získať informáciu, či je platenie za
lieky predpísané lekármi občanom v súlade s čl. 40 Ústavy SR.
II.
Navrhovateľ namietol existenciu sporu o výklad Ústavy SR z dôvodu, že má na
čl. 40 iný názor ako Ministerstvo zdravotníctva SR. Takto koncipovaný spor nie je
predmetom ústavnej ochrany podľa čl. 128 ods. 1. Navrhovateľ si priznal právo podať
návrh na začatie konania podľa čl. 125 písm. a) Ústavy SR na základe ustanovenia
§ 18 ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov“). Toto ustanovenie je
zhodné s čl. 130 ods.3 Ústavy SR. Fyzickej a právnickej osobe sa ním priznáva právo
podať podnet.
Procesnoprávnym vyjadrením rozdielnosti právomocí Ústavného súdu SR sú
rozdielne typy konania pred Ústavným súdom SR. Tie sa navzájom odlišujú
predmetom konania, subjektom oprávneným podať kvalifikovaný návrh na začatie
konania, právnym účinkom rozhodnutia a viacerými ďalšími okolnosťami. Jednotlivé
typy konania pred Ústavným súdom SR nie sú vzájomne zameniteľné. Subjekt
oprávnený podať návrh na začatie jedného typu konania nemá právo podať návrh na
začatie iného typu konania. Výrok, ktorý môže Ústavný súd SR vysloviť v jednom
type konania, nemôže vysloviť v inom type konania.
Konanie o výklade Ústavy SR podľa čl. 128 ods. 1 Ústavy SR patrí medzi
abstraktné typy konania pred Ústavným súdom SR. Výslovne to uviedol Ústavný súd
SR vo svojom právnom názore: „Ústavný súd SR uplatnením svojej právomoci podľa
čl. 128 ods. 1 Ústavy SR vykonáva činnosť, ktorá je formou abstraktnej ochrany
ústavnosti“ (II. ÚS 69/99, str. 11). Ďalšie abstraktné konania pred Ústavným súdom
SR predstavuje konanie o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa
čl. 125 Ústavy SR a konanie o neplatnosti zákonov a iných všeobecne záväzných
právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa
čl. 152 ods. 2 a 3 Ústavy SR. K podstatným znakom odlišujúcim abstraktné typy
konania pred Ústavným súdom SR od ostatných typov konaní patria právne účinky
rozhodnutia Ústavného súdu SR. Rozhodnutia prijaté v abstraktnom konaní o ochrane
ústavnosti majú všeobecný právny účinok. Ten sa dosahuje uverejnením v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky. Ústava SR ani zákon č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov neumožňuje spojiť s takým právnym účinkom rozhodnutie
v konaní o podnete.
Subjekty oprávnené podať návrh na začatie konania o výklade Ústavy SR podľa
čl. 128 ods. 1 Ústava SR taxatívne určuje v čl. 130 ods. 1 písm. a) až e) a v súlade
s ňou aj § 18 ods. 1 písm. a) až e) zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších
predpisov. Navrhovateľ nemá právo podať návrh na podanie výkladu Ústavy SR. Vo
vzťahu k tomuto typu konania je zjavne neoprávnenou osobou. Jeho podnet má
povahu neprípustného návrhu podľa § 24 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení
neskorších predpisov, pretože o rovnakej požiadavke navrhovateľa Ústavný súd SR už
rozhodol uznesením II. ÚS 50/99 dňa 18. mája 1999.
požiadal o podanie výkladu Ústavy SR s odôvodnením:
„Mojej informácie sa dožadujem v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom SR
a zaručenými právami získať informácie akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je
v rozpore so zákonnosťou“.
Každé základné právo a sloboda sa priznáva len v rozsahu účelu, na ktorý má
slúžiť. Účelom práva na informácie nie je dosiahnutie stavu, v ktorom zanikne spor
o výklad Ústavy SR medzi subjektmi aplikujúcimi ústavnú normu.
Právom na informácie sa podľa čl. 26 Ústavy SR nepriznáva právo vyhľadávať,
prijímať a rozširovať informácie akýmkoľvek spôsobom vo význame, pri ktorom sa
slovo „akýkoľvek“ stotožní s ľubovôľou osoby uchádzajúcej sa o informácie. Právo
oprávnených osôb sa aj v režime práva na informácie zabezpečuje povinnosťou
štátneho orgánu. Podanie výkladu Ústavy SR je zverené do výlučnej právomoci
Ústavného súdu SR v rozsahu taxatívnej úpravy čl. 128 ods. 1 v spojení s čl. 130
ods. 1 písm. a) až e) Ústavy SR. Ústavný súd SR nemá právomoc podať výklad podľa
čl. 128 ods. 1 Ústavy SR na návrh fyzickej osoby. Súčasťou práva na informácie
zaručeného čl. 26 Ústavy SR nie je právo na podanie výkladu Ústavy SR Ústavným
súdom SR.
V súlade s § 24 ods. 1 zákona č. 38/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov
rozhodol Ústavný súd SR tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 1999
JUDr. Ján D r g o n e c
predseda senátu