Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 81/99

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

8. septembra 1999 predbežne prerokoval návrh ,

, na podanie výkladu

a takto

rozhodol:

Návrh na začatie konania o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR“) dostal 14. júna

1999 podanie , označené ako

žiadosť o výklad (ďalej len „“),

vybavenie ktorého urgoval listom doručeným Ústavnému súdu SR dňa 23. augusta

1999.

Podanie uskutočnené 14. júna 1999 na Ústavný súd SR žiadal navrhovateľ

považovať za nový návrh na začatie konania napriek tomu, že je reakciou na uznesenie

Ústavného súdu SR č. zo dňa 18. mája 1999, ktorým súd návrh na

podanie výkladu SR odmietol z dôvodu, že bol podaný osobou zjavne

neoprávnenou.

V novouskutočnenom podaní uplatnil navrhovateľ námietku zaujatosti predsedu

senátu JUDr. Jána Drgonca. Túto námietku senát Ústavného súdu SR prejednal

a odmietol ju samostatným uznesením.

V podaní opätovne žiadal o podanie výkladu

SR. Vec označil za spornú preto, že spor existuje medzi ním ako žiadateľom, ktorý sa

opiera o Ústavu SR ako vyššiu právnu silu a Ministerstvom zdravotníctva SR ako

nižšou právnou silou, ktorá neguje Ústavu SR.

Žiadosť sleduje záujem získať informáciu, či je platenie za

lieky predpísané lekármi občanom v súlade s SR.

II.

Navrhovateľ namietol existenciu sporu o výklad SR z dôvodu, že má na

čl. 40 iný názor ako Ministerstvo zdravotníctva SR. Takto koncipovaný spor nie je

predmetom ústavnej ochrany podľa čl. 128 ods. 1. Navrhovateľ si priznal právo podať

návrh na začatie konania podľa ) SR na základe ustanovenia

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „ v znení neskorších predpisov“). Toto ustanovenie je

zhodné s SR. Fyzickej a právnickej osobe sa ním priznáva právo

podať podnet.

Procesnoprávnym vyjadrením rozdielnosti právomocí Ústavného súdu SR sú

rozdielne typy konania pred Ústavným súdom SR. Tie sa navzájom odlišujú

predmetom konania, subjektom oprávneným podať kvalifikovaný návrh na začatie

konania, právnym účinkom rozhodnutia a viacerými ďalšími okolnosťami. Jednotlivé

typy konania pred Ústavným súdom SR nie sú vzájomne zameniteľné. Subjekt

oprávnený podať návrh na začatie jedného typu konania nemá právo podať návrh na

začatie iného typu konania. Výrok, ktorý môže Ústavný súd SR vysloviť v jednom

type konania, nemôže vysloviť v inom type konania.

Konanie o výklade SR podľa SR patrí medzi

abstraktné typy konania pred Ústavným súdom SR. Výslovne to uviedol Ústavný súd

SR vo svojom právnom názore: „Ústavný súd SR uplatnením svojej právomoci podľa

SR vykonáva činnosť, ktorá je formou abstraktnej ochrany

ústavnosti“ (, str. 11). Ďalšie abstraktné konania pred Ústavným súdom

SR predstavuje konanie o súlade všeobecne záväzných právnych predpisov podľa

SR a konanie o neplatnosti zákonov a iných všeobecne záväzných

právnych predpisov vydaných v Českej a Slovenskej Federatívnej Republike podľa

a 3 SR. K podstatným znakom odlišujúcim abstraktné typy

konania pred Ústavným súdom SR od ostatných typov konaní patria právne účinky

rozhodnutia Ústavného súdu SR. Rozhodnutia prijaté v abstraktnom konaní o ochrane

ústavnosti majú všeobecný právny účinok. Ten sa dosahuje uverejnením v Zbierke

v znení

neskorších predpisov neumožňuje spojiť s takým právnym účinkom rozhodnutie

v konaní o podnete.

Subjekty oprávnené podať návrh na začatie konania o výklade SR podľa

taxatívne určuje v až e) a v súlade

s ňou aj až e) v znení neskorších

predpisov. Navrhovateľ nemá právo podať návrh na podanie výkladu SR. Vo

vzťahu k tomuto typu konania je zjavne neoprávnenou osobou. Jeho podnet má

povahu neprípustného návrhu podľa v znení

neskorších predpisov, pretože o rovnakej požiadavke navrhovateľa Ústavný súd SR už

rozhodol uznesením dňa 18. mája 1999.

požiadal o podanie výkladu SR s odôvodnením:

„Mojej informácie sa dožadujem v súlade s vnútroštátnym právnym poriadkom SR

a zaručenými právami získať informácie akýmkoľvek spôsobom, ktorý nie je

v rozpore so zákonnosťou“.

Každé základné právo a sloboda sa priznáva len v rozsahu účelu, na ktorý má

slúžiť. Účelom práva na informácie nie je dosiahnutie stavu, v ktorom zanikne spor

o výklad SR medzi subjektmi aplikujúcimi ústavnú normu.

Právom na informácie sa podľa SR nepriznáva právo vyhľadávať,

prijímať a rozširovať informácie akýmkoľvek spôsobom vo význame, pri ktorom sa

slovo „akýkoľvek“ stotožní s ľubovôľou osoby uchádzajúcej sa o informácie. Právo

oprávnených osôb sa aj v režime práva na informácie zabezpečuje povinnosťou

štátneho orgánu. Podanie výkladu SR je zverené do výlučnej právomoci

Ústavného súdu SR v rozsahu taxatívnej úpravy čl. 128 ods. 1 v spojení s čl. 130

ods. 1 písm. a) až e) SR. Ústavný súd SR nemá právomoc podať výklad podľa

SR na návrh fyzickej osoby. Súčasťou práva na informácie

zaručeného SR nie je právo na podanie výkladu SR Ústavným

súdom SR.

V súlade s v znení neskorších predpisov

rozhodol Ústavný súd SR tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 1999

JUDr. Ján D r g o n e c

predseda senátu