Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_BA-5S-190-2020.pdf
PDF · 124.15 KB
Case nature
Area
Subarea
BA-5S/190/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Tóth a členov senátu Mgr. Milady Artnerovej a JUDr. Mgr. Juraja Štorcela, PhD., v právnej veci žalobcu: EuroSpotrebiteľ, občianske združenie so sídlom Sládkovičova 1222/73, 024 04 Kysucké Nové Mesto, IČO 51 428 148, proti žalovanému: Krajský súd v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 10, 813 66 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1SprI/163/2020 zo dňa 28.09.2020, takto
rozhodol:
I. Správny súd žalobu z a m i e t a.
II. Správny súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
I.
Priebeh administratívneho konania
1. Okresný súd Bratislava I (ďalej aj „povinná osoba“) rozhodnutím č. 1SprI/129/2020 zo dňa 28.08.2020 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) postupom podľa § 15 v spojení s § 18 ods. 2 zák. č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom do 31.10.2020 (ďalej len „ZSI“) odmietol žiadosť žalobcu zo dňa 14.08.2020 o poskytnutie informácií: „kópie akéhokoľvek el. dokumentu elektronicky podpísaného 1x ZEP, 1x KEP (ACA) a 1x EP (PCA) exministrom A. B. (nar. XX.XXX XXXX C.) od roku 2010 z obchodného registra alebo iného súdneho spisu; kópie všetkých el. podaní podpísaných exministrom vnútra SR D. A. B. (nar. XX XXX XXXX, C.) + jeho verejné RSA kľúče k ZEP/KEP/EP, doručených OS BA I“ (ďalej len „požadované informácie“).
2. Okresný súd Bratislava I dospel k záveru, že požadovanými informáciami nedisponuje a nemá k dispozícii taký technický prostriedok, ktorý by umožnil žiadané informácie vyhľadať a následne sprístupniť. Požadované informácie nemožno získať tzv. „lustráciou súdnych konaní“ v aplikácii Súdny manažment, keďže v rámci súdnych konaní (prebiehajúcich i skončených) možno vyhľadávať podľa kritérií, ktorými sú spisová značka, strany sporu resp. účastníci konania a predmet konania; vyhľadanie požadovaných informácií na základe žalobcom stanovených kritérií v aplikácii Súdneho manažmentu nie je možné. Rovnako nie sú vedené štatistické údaje, z ktorých by bolo možné čerpať odpoveď na požadované informácie. Zistenie a následné sprístupnenie informácie by bolo možné jedine vykonaním nahliadnutia do všetkých súdnych spisov evidovaných v súdnych registroch občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí za obdobie od roku 2010, čo by vyžadovalo osobitný režim spracúvania obrovského množstva informácií, ich bádania a skúmania, čo je v rozpore so ZSI. Okresný súd zdôraznil implicitné obmedzenie sprístupnenia informácií súvisiace so spracovaním údajov podľa požiadaviek žalobcu. Zo ZSI nemožno vyvodiť, že informáciou by malo byť spracovanie údajov
podľa požiadaviek resp. pokynov žiadateľa. Oprávnená osoba môže poskytnúť len takú informáciu, ktorú má k dispozícii. Rozširujúci výklad, podľa ktorého by povinná osoba musela spracovávať údaje do inej formy, ako je tá, v ktorej sa nachádzajú alebo poskytovať kompletné podklady, ktoré má k dispozícii, by žiadosť o poskytnutie informácií v skutočnosti zmenil na pokyn nadriadeného. Spracovanie informácií je aktívna činnosť povinnej osoby, ktorou dochádza k vytvoreniu novej informácie, na ktorú sa ZSI nevzťahuje. Povinná osoba môže sprístupniť výlučne „ležiace informácie“, ktoré ma v čase podania žiadosti k dispozícii bez spracovania resp. vytvárania novej informácie a v takom stave, v akom „ležia“ ich môže žiadateľovi sprístupniť a vyhovieť jeho požiadavkám. Ak povinná osoba nemá k dispozícii požadovanú informáciu, ani technický prostriedok, prostredníctvom ktorého by bolo možné informácie získať, nemôže ju poskytnúť.
3. Žalovaný rozhodnutím č. 1SprI/163/2020 zo dňa 28.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. Žalovaný dospel k záveru, že hoci zákonná lehota podľa § 15 ZSI nebola zachovaná, keď až po jej uplynutí dňa 19.08.2020 bola dňa 21.08.2020 žiadosť žalobcu postúpená Ministerstvu vnútra SR, nepovažoval za dôvodnú námietku, že vznikom fikcie rozhodnutia je neskoršie listinné rozhodnutie nezákonné. S poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2023 zdôraznil, že ak je rozhodnutie o neposkytnutí informácie vydané povinnou osobou, hoci aj dodatočne po uplynutí lehôt stanovených pre vybavenie žiadosti, zaniká možnosť uplatnenia fiktívneho rozhodnutia. Pokiaľ došlo k faktickému vydaniu rozhodnutia o žiadosti, neexistuje legitímna potreba pre fiktívne rozhodnutie podľa § 18 ods. 3 ZSI. Faktické rozhodnutie má vždy prednosť pred fiktívnym rozhodnutím, inak by dochádzalo k situáciám, kedy by sa rozhodnutie zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré neprivodia iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre žiadateľa. Táto vada nebola takej povahy, ktorá by mala za následok zrušenie prvostupňového rozhodnutia.
4. Žalovaný ďalej uviedol, že vo veci existovali prekážky technického charakteru, pretože aplikácia Súdny manažment neumožňuje získanie požadovanej informácie a nestotožnil sa s námietkou žalobcu, že by malo byť uložené pracovníkom informačných technológií nad rámec možností a oprávnení programu Súdneho manažmentu abstrahovať požadovanú informáciu z elektronických nosičov povinnej osoby, čo by rovnako vyústilo do tvorby novej informácie. Prekážkou takéhoto postupu by bola jeho legalita, keď od povinnej osoby nemožno spravodlivo požadovať zásah do aplikácie nad rámec jej možností a oprávnení. V prípade osobného nahliadania do súdnych spisov a iných podaní doručených povinnej osobe od roka 2010, vzhľadom na rozsah a povahu žiadaných informácií, nastáva absolútny predpoklad zaťaženia administratívneho aparátu povinnej osoby v rovine sprístupňovania informácií, ktorým postupom by pri v súvislosti so získavaním alebo zberom väčšieho počtu oddelených a odlišných informácií potrebných na sprístupnenie jednej žiadosti, vznikli neodstrániteľné prekážky u zamestnancov plniacich služobné povinnosti na úseku súdnictva. Uvedené by malo negatívny dopad na zabezpečenie plynulosti súdnych konaní resp. bezporuchového chodu povinnej osoby. Súdy nevedú konania a rozhodnutia podľa toho, kto a akou formou v predmetnom konaní urobil podanie, či ako ho podpísal. Kvalifikovaným skúmaním spisov by vznikla kvalitatívne nová informácia, ktorú v momente podania žiadosti povinná osoba nemala k dispozícii. § 3 ods. 1 ani iné ustanovenia ZSI neukladá povinným osobám povinnosť, vytvárať na základe žiadosti žalobcu nové informácie, ktoré v čase rozhodovania o žiadosti nemajú k dispozícii. V zmysle záverov Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžo/190/2008 zo dňa 27.05.2009 zo ZSI nemožno vyvodzovať pre povinnú osobu povinnosť získavať, zhromažďovať, vyhodnocovať, vyhľadávať alebo dokonca spracovávať materiály, požadované žiadateľom, ak sa v ich originálnej forme v jej dokumentácii nenachádzajú.
II.
Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu
5. Žalobou zo dňa 08.10.2020 doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 09.10.2020, doplnenou dňa 19.02.2021 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, sprístupnenia požadovaných informácií, alternatívne zrušenia napadnutého a prvostupňového rozhodnutia a vrátenia na ďalšie konanie. 6. Žalobca uviedol, že žiadosť bola nezákonne vybavená oneskorene na okresnom súde, následne nezákonne postúpená neoprávnenej povinnej osobe, a neskôr odmietnutá v celom rozsahu v prvom aj na druhom stupni, pričom tento postup vzbudzuje vážne pochybnosti o legálnosti postupu ako aj legálnosti nesprístupnia požadovaných informácií v rozpore s verejným aj súkromným záujmom
v prospech nezákonného utajenia verejnej informácie. Podstatou žiadosti bolo získať informáciu o verejnom RSA kľúči dotknutej osoby, pričom ide o povinne zverejňovanú a povinne používanú informáciu pri elektronickej komunikácii so súdom v elektronických certifikátoch zaručeného elektronického podpisu (predtým ZEP), kvalifikovaného elektronického podpisu (teraz KEP) a elektronického podpisu (EP) v elektronickom občianskom preukaze v eID. 7. Žalobca namietal nesprávne právne posúdenie v otázke oneskoreného vydania prvostupňového rozhodnutia, hoci toto nemuselo zakladať nezákonnosť reálneho prvostupňového rozhodnutia. Vydanie oneskoreného rozhodnutia, po vzniku fikcie nepísomného rozhodnutia vyvoláva otázky, či vôbec je možné konštatovať „nezákonnú fikciu rozhodnutia o nesprístupnení“. Žalovaný preskúmal prvostupňové reálne rozhodnutie a nekonštatoval správne právne dôvody jeho vzniku, ktorými mohla byť procesne autoremedúra fiktívneho rozhodnutia alebo nahradenie zákonnej fikcie neskorším reálnym rozhodnutím. Je však sporné, ako mal vyzerať výrok napadnutého (reálneho) rozhodnutia, či nebolo potrebné z procesného hľadiska konštatovať vznik fikcie, výrokom zmeniť výroky fikcie rozhodnutia do podoby posledného prvostupňového rozhodnutia, keďže zákon predpokladá zmenu rozhodnutia autoremedúrou, ale aj nahradením rozhodnutia, teda dvomi spôsobmi; v tejto súvislosti boli správne orgány nedôsledné, čo mohlo spôsobiť zmätočnosť napadnutého postupu. Bolo potrebné odlišovať proces zmeny výroku rozhodnutia, proces autoremedúry a proces nahradenia predošlého rozhodnutia v rovnakej veci novým rozhodnutím. Povinná osoba nezákonne nepostúpila časti žiadosti tej povinnej osobe, ktorá vydáva certifikáty ZEP/KEP/EP, uchováva zmluvy o vydaní certifikátov v eID a povinne zverejňuje verejne kľúče RSA resp. časti verejných databáz certifikátov k ZEP/KEP/EP v eID, čo mohlo znamenať nezákonnosť zastavenia procesu sprístupnenia požadovanej informácie nepostúpením žiadosti oprávnenej povinnej osobe, ktorá má dotknuté informácie alebo ktorá môže mať tieto informácie vo svojej databáze. Okresný súd nedôsledne a neúplne zisťoval ne/existenciu elektronických podaní vo svojej pôsobnosti s verejnými RSA kľúčmi menovaného ministra, s ktorými určite prišiel do úradného styku pri svojej činnosti. Žalobca nežiadal žiadne vytváranie novej informácie, ale len čiastočné informácie obsiahnuté v inej už ležiacej digitálnej informácii. Prípadná neskúsenosť súdu vyhľadávať tieto informácie nemôže zakladať dôvod na nezákonné nesprístupnenie, ani pre prijatie záveru, že ide o nové informácie alebo neležiace informácie, s cieľom vyhnúť sa ich vyhľadávaniu a zverejneniu v rozpore v právom na informácie. III. Vyjadrenie žalovaného
8. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 25.02.2020 (ďalej len „vyjadrenie“), v ktorom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 9. Žalovaný zdôraznil, že povinná osoba žiadosť o poskytnutie informácií listom zo dňa 20.08.2020 postúpila Ministerstvu vnútra SR, keď mala za to, že povinnou osobou je tento subjekt práva. Skutočnosť, že predmetnú žiadosť Ministerstvo vnútra SR postúpilo (naspäť) povinnej osobe s tým, že požadované informácie nemá k dispozícii, nemení nič na fakte, že osoba, ktorá žiadosť o sprístupnenie informácií obdrží, a takúto informáciu nemá alebo nevie kto ju má, nie je na základe žiadneho ustanovenia ZSI povinná aktívne zisťovať, kto k dispozícii požadovanú informáciu skutočne má. Povinná osoba predmetnú žiadosť postupovala na subjekt podľa svojej úvahy, lebo ona sama žiadanú informáciu vo svojom elektronickom systéme vyhľadať nevedela. 10. K právnej úvahe žalobcu ohľadom vydania fiktívneho rozhodnutia povinnou osobou žalovaný odkázal na svojho názor uvedený v napadnutom rozhodnutí. Je pravdou, že v minulosti prevládal názor, že vydanie rozhodnutia po uplynutí zákonnej lehoty nemá právne účinky, čím sa malo zabrániť tomu, aby povinná osoba vo veci ďalej konala a vydala ďalšie rozhodnutie, keďže z právneho hľadiska by existovali dve rozhodnutia v danej veci. Ustálením právneho názoru na danú tému však treba uviesť, že fiktívne rozhodnutie je samo o sebe nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov (z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sži/3/2011 zo dňa 03.02.2011), pričom podľa § 59 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“), musí odvolací orgán napadnuté rozhodnutie preskúmať v celom rozsahu, nemožno tak existenciu fiktívneho rozhodnutia vnímať ako rozhodnutie, ktoré je nadriadeným orgánom preskúmateľné a teda, že by ho bolo možné vnímať ako ďalšie rozhodnutie v tej istej veci, (čo právny poriadok SR ani nepripúšťa).
11. Názor žalobcu, že povinná osoba nedôsledne a neúplne zisťovala ne/existenciu elektronických podaní v zmysle predmetnej žiadosti o sprístupnenie informácií, nepovažoval žalovaný za pravdivý. To, že povinná osoba vie zo svojho elektronického systému získať informáciu na základe akéhokoľvek kritéria, je len o subjektívnym názorom žalobcu. Informácie žiadané žalobcom, nebolo možné
povinnou osobou sprístupniť, pretože povinná osoba takým vyhľadávacím kľúčom nedisponovala a ani nedisponuje. Kritéria stanovené žalobcom žalovaný komunikoval aj s osobami spravujúcimi elektronický systém súdu, pričom mu bola poskytnutá jednoznačná informácia, že z elektronickej podateľne či už Ministerstva spravodlivosti SR alebo schránky Krajského súdu v Bratislave na UPVS Slovensko, prepojenej s elektronickou aplikáciou súdu - Súdny manažment, nie je možné vyfiltrovať požadované informácie, keďže systém vyhodnocuje len platnosť urobeného podania, nie kto podanie podpísal. Dohľadať žiadané informácie je možné len na základe špecifického identifikátora, ktorým je predovšetkým spisová značka súdneho konania alebo strana sporu, resp. účastník konania, či predmet konania. Akékoľvek kritérium vyhľadávania, ktorý žalobca subjektívne považoval za jednoduché, nemôže slúžiť k uspokojeniu žalobcu, resp. k sprístupneniu informácie, keď povinná osoba takéto vyhľadávacie kritériá nemá a ani ich nie je povinná mať, keďže jej takúto povinnosť žiadny zákon neukladá.
12. Elektronická aplikácia Súdny manažment je elektronický systém, ktorý slúži na evidenciu súdnych konaní vedených na konkrétnom súde. Zadaním špecifických znakov je možné vyhľadať súdne konania a urobiť ich lustráciu, resp. zistiť aktuálny stav veci. Špecifické kritéria, na základe ktorých možno vyhľadať konkrétnu vec, sú predovšetkým spisová značka súdneho spisu alebo označenie účastníkov či predmetu sporu. Na základe týchto kritérií povinná osoba (resp. žalovaný), vie do každej veci nahliadnuť a prípadne informáciu sprístupniť. Kritérium zadefinované žalobcom, podľa ktorého by povinná osoba, resp. žalovaný, vedel dohľadať informácie, ktoré žiada žalobca sprístupniť, však elektronický systém nepozná. To, že predmetné listiny obsahujúce elektronický podpis, tak ako ho zadefinoval žalobca, sa niekde pravdepodobne/možno v niektorom súdnom spise nachádzajú, ešte neznamená, že je to pravda. Naviac pre žalovaného je fakticky reálne nemožné, tieto informácie aj skutočne dohľadať. Žalobca nijakým spôsobom nezadefinoval, akých súdnych konaní by sa mali požadované dokumenty týkať, uviedol len rok 2010 od kedy by chcel informácie získať, avšak z pohľadu významu, či ducha samotného ZSI nemožno skutočne od povinnej osoby, resp. žalovaného, spravodlivo očakávať, že bude manuálne prehľadávať všetky súdne spisy existujúce u povinnej osoby od roku 2010, ktorých je niekoľko tisíc, a hľadať v nich listinný dôkaz preukazujúci druh elektronického podpisu a osobu, ktorej podpis patrí. 13. Žalovaný uzavrel, že právne posúdenie žiadosti žalobcu bolo vydané v súlade so skutočným stavom veci, rešpektujúc ustanovenie § 21a ZSI, pretože povinná osoba v zmysle zadaných kritérií požadované informácie nevie dohľadať, neopomenúc fakt, že nepoznajúc texty dokumentov, ktoré mala osoba uvedená v predmetnej žiadosti podpísať (exminister vnútra SR A. B.), či by vôbec mohli byť predmetom sprístupnenia verejnosti.
IV.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
14. Správny súd v Bratislave uvádza, že s odkazom na zákon č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o správnych súdoch“) sa okrem iného zriadil aj Správny súd v Bratislave. § 3 ods. 1 Zákona o správnych súdov uvádza, že správne súdy začnú svoju činnosť 1. júna 2023. § 3 písm. b) Zákona o správnych súdov zároveň uvádza: „ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.“ Predmetná právna vec tak prešla na Správny súd v Bratislave, bola náhodným výberom pridelená senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: BA-5S/190/2020. 15. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal prvostupňové rozhodnutie a napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní výlučne z dôvodov, ktoré vyplývali z obsahu žaloby, v rozsahu žalobných bodov a dospel k záveru, že s odkazom na § 190 ods. 1 SSP je potrebné žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Správny súd v Bratislave prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP, keď ani jeden z účastníkov nepožiadal o nariadenie pojednávania. Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle tunajšieho súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.03.2024 (§137 ods. 4 SSP). 17. Podľa čl. 26 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.
18. Podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR, slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. 19. Podľa § 3 ods. 1 ZSI, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 20. Podľa § 15 ods. 1 ZSI, ak povinná osoba, ku ktorej žiadosť smeruje, nemá požadované informácie k dispozícii a ak má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, postúpi žiadosť do piatich dní odo dňa doručenia žiadosti povinnej osobe, ktorá má požadované informácie k dispozícii, inak žiadosť odmietne rozhodnutím (§ 18). 21. Podľa § 17 ods. 2 ZSI, zo závažných dôvodov môže povinná osoba predĺžiť lehotu (ods. 1), najviac však o osem pracovných dní a o 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a). Závažnými dôvodmi sú: a) vyhľadávanie a zber požadovaných informácií na inom mieste, ako je sídlo povinnej osoby vybavujúcej žiadosť, b) vyhľadávanie a zber väčšieho počtu oddelených alebo odlišných informácií požadovaných na sprístupnenie v jednej žiadosti, 22. Podstatou konania pred správnym súdom bolo posúdenie zákonnosti postupu žalovaného a povinnej osoby, keď žalobcovi neboli sprístupnené požadované informácie dôvodiac v zásade tým, že v rozsahu a forme, v akej boli informácie žiadané, ich nemá povinná osoba k dispozícii a ich vyhľadanie vo všetkých súdnych spisoch obchodného a civilného úseku okresného súdu od roku 2010 by bolo vytvorením novej informácie, a preto bola žiadosť žalobcu odmietnutá postupom podľa § 15 ods. 1 ZSI.
23. Rozsah a podmienky prístupu k informáciám upravuje ZSI, podľa ktorého má každý právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii, pričom informácie sa sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje (§ 3 ods. 1, 3 ZSI). Osobami povinnými podľa tohto zákona sprístupňovať informácie sú štátne orgány, obce ako aj tie právnické a fyzické osoby, ktorým zákon zveruje právomoc rozhodovať o právach a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb v oblasti verejnej správy, a to iba v rozsahu tejto ich rozhodovacej činnosti (§ 2 ods. 1 ZSI). Všetky zákonom ustanovené obmedzenia práva na informácie vykonáva povinná osoba tak, že sprístupní požadované informácie vrátane sprievodných informácií po vylúčení tých informácií, pri ktorých to ustanovuje zákon. Obmedzenie práva na informácie je dovolené pri splnení formálnych a materiálnych podmienok. Formálnou podmienkou je explicitná zákonná úprava takého obmedzenia; materiálnou podmienkou je požiadavka, aby obmedzenie slúžilo na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosti štátu, verejného poriadku, verejného zdravia alebo mravnosti a nevyhnutnosť obmedzenia v demokratickej spoločnosti. 24. Pokiaľ bola nezákonnosť napadnutého ako aj prvostupňového rozhodnutia namietaná vo vzťahu k súčasnej existencii skoršieho fiktívneho rozhodnutia ako aj faktického rozhodnutia prvostupňového orgánu, správny súd zdôrazňuje, že možnosť fiktívneho rozhodnutie je v zásade len právnym konštruktom, fikciou vydania rozhodnutia, ktorý sa aplikuje v prípade, že povinná osoba je absolútne nečinná, a teda nekoná zákonom ustanoveným spôsobom. Upravuje možnosť, len na základe uplynutia času, vychádzať zo záveru (prezumovať), že bolo vydané rozhodnutie, ktorým povinná osoba odmietla poskytnúť informáciu, hoci v skutočnosti neexistuje žiadne takéto rozhodnutie. Vydané (reálne) rozhodnutie, ktoré má všetky náležitosti podľa Správneho poriadku, má vždy prednosť pred rozhodnutím fiktívnym, ktoré je už zo svojej podstaty nezákonné ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov.
25. K otázke existencie účinkov fiktívneho rozhodnutia správny súd tiež poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5Sži/24/2012 zo dňa 21.11.2013, z ktorého odôvodnenia vplýva, že „Rozhodnutie, ktoré bolo povinnou osobou vydané, hoci aj po lehote na vydanie rozhodnutia (§ 17 ZSI), má vždy pred fiktívnym rozhodnutím prednosť. Konštrukcia fiktívneho rozhodnutia slúži na ochranu práv a právom chránených záujmov žiadateľa o informáciu v prípade úplnej nečinnosti povinnej osoby. Účelom zavedenia inštitútu fiktívneho rozhodnutia (§ 18 ods. 3 a § 19 ods. 3 ZSI) poskytnúť ochranu tomu, kto sa obrátil so žiadosťou na povinnú osobu o sprístupnenie informácií, nie „legalizovať“ nečinnosť povinných osôb pri rozhodovaní o žiadostiach podľa tohto zákona. Fikcia rozhodnutia vlastne predstavuje reálnu neexistenciu rozhodnutia a s prihliadnutím na účel zákona sa má aplikovať táto možnosť iba potiaľ, pokiaľ nebolo vo veci vydané vecné rozhodnutie....Preto ak rozhodnutie o žiadosti o informáciu bolo vydané, fiktívne rozhodnutie sa stáva bezpredmetným. V opačnom prípade by dochádzalo k situáciám, kedy by sa rozhodnutie zrušilo iba pre to, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré však vzhľadom na už prejavenú správnu úvahu reálne neprivodia iné, či výhodnejšie
rozhodnutie pre žiadateľa informácie. Formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie.“ 26. Podstatnou právnou otázkou v prejednávanej veci bolo ďalej ustáliť, či informácie, ktoré povinná osoba má zrejme/možno niekde u seba k dispozícii, avšak pre overenie tohto záveru a následné poskytnutie požadovaných informácii, je potrebné vykonanie priameho nahliadnutia do množstva (rádovo v tisícoch) spisov, možno považovať za také, ktoré má povinná osoba k dispozícii alebo sa jedná o nové informácie (z ktorého záveru vychádzali správne orgány).
27. Zmyslom a účelom ZSI je poskytnúť všeobecný a základný zákonný rámec, ktorým by došlo k realizácii ústavou garantovaného práva na prístup k informáciám podľa čl. 26 Ústavy SR a tak zabezpečiť prístup verejnosti ku kontrole štátnych orgánov, ktoré jednak rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických a právnických osôb, ale súčasne hospodária s verejnými prostriedkami, príp. nakladajú s majetkom štátu, pričom tento zákon má byť aj jedným z prostriedkov boja proti korupcii (dôvodová správa k ZSI). Pri každom výkone práva je potrebné brať na zreteľ jeho účel, pričom aj Ústavný súd SR vyslovil, že každé základné právo a sloboda sa ústavou priznáva len v rozsahu účelu daného práva alebo slobody (II. ÚS 81/99). 28. Právo žiadateľa na informácie nemôže byť priorizované pred plynulým a riadnym plnením úloh zverených povinnej osobe, ktoré je garanciou ochrany ďalších ústavných práv občanov. Inými slovami, pokiaľ sú žiadané čiastkové fakty z podkladov mechanicky dohľadateľné a k vyhoveniu žiadosti by postačovalo ich obyčajné zozbieranie (bez ďalšieho potrebného intelektuálneho spracovania, resp. vyhodnocovania) a vloženie do odpovede, povinná osoba ďalej posúdi, či môže informáciu poskytnúť bez toho, aby ohrozila plynulé vybavovanie jemu prislúchajúcej agendy (E., F.. § 3 [Rozsah informačnej povinnosti]. In: E., F., C., G. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: H. I. C., 2023, s. 70–71, marg. č. 3.). 29. Rovnako z odbornej literatúry (E., F., C., G. a kol. Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. 1. vydanie. Bratislava: H. I. C., 2023) vyplýva záver, že aj v prípade, že požadovaná informácia je obyčajným mechanickým vyhľadávaním a zhromažďovaním žiadaných čiastkových faktov, je potrebné hľadať spravodlivú mieru realizácie tohto práva. Pokiaľ by pri existujúcom personálnom obsadení a materiálnom vybavení povinnej osoby nebolo v jej možnostiach vybaviť žiadosť v zákonodarcom predvídaných lehotách, resp. bolo by možné ich vybaviť len za predpokladu personálneho a materiálneho navýšenia zdrojov, v takom prípade by ústavné právo na informácie už kolidovalo s inými ústavnými právami tretích osôb a zabezpečením základných funkcií povinnej osoby.
30. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžik/1/2017 zo dňa 23.10.2018, podľa ktorého sa ZSI nevzťahuje na také žiadosti, na ktoré by si odpoveď vyžiadala okamžité prechodné navýšenie existujúcich personálnych a technických kapacít povinnej osoby na vyhľadanie a najmä spracovanie odpovede (poskytnutie informácie) a spôsobila by technické či personálne problémy spojené s vyhľadávaním a sprístupňovaním informácií. 31. Najvyšší súd SR v tomto rozsudku uviedol, že „prax orgánov aplikujúcich ZSI ale nemôže pristúpiť k výkladu jeho ustanovení spôsobom, ktorý by viedol k minimalizácii prípadne k úplnej eliminácii reálnej schopnosti povinných osôb plniť verejné úlohy, ktoré sú im zverené zákonom. Práve tieto zákony sa stávajú dôležitými faktormi obmedzenia práva na prístup k informáciám. Kasačný súd sa teda stotožnil s názorom správneho súdu v napadnutom rozsudku, ktorý dospel k záveru, že nebola povinnosť žalovaného v spojení s prvostupňovým správnym orgánom sťažovateľovi požadované informácie sprístupniť, keď síce žiadané informácie sa u povinnej osoby nachádzajú, je však ich vyhľadávanie podstatne sťažené tým, že povinná osoba by mala mechanicky vyhľadávať údaje v stovkách súdnych spisov, resp. bankových výpisov, tieto údaje kvalitatívne posudzovať podľa obsahu žiadosti, vyňať ich, zhromaždiť a vteliť ich do odpovedí na žiadosť. Takéto vynímanie informácie z veľkého súboru súdnych spisov, bankových výpisov a ich zhromaždenie s cieľom ich poskytnutia žiadateľovi aj podľa kasačného súdu v súlade s názorom správneho súdu možno považovať za vytváranie novej informácie, keď povinná osoba s ohľadom na obsah ZSI nie je povinná vytvárať databázu informácií, ktorými v momente podania žiadosti nedisponuje“.
32. Na základe vyššie uvedených východísk považoval správny súd záver správnych orgánov o tom, že nemajú k dispozícii požadovanú informáciu a následné odmietnutie žiadosti žalobcu podľa § 15 ods. 1 ZSI za zákonný postup. Žalobcom požadované informácie, ani ich evidenciu povinná osoba nevedie v elektronickej podobe. Pokiaľ by sa tieto informácie hypoteticky aj nachádzali v dispozičnej povinnej osoby, pre ich vyhľadanie, zhromaždenie a poskytnutie by bolo potrebné priamo nahliadnuť do
neprimerane veľkého množstva písomností nepochybne neúmerného rozsahu (tisícky spisov prípadne iných podaní občianskeho a obchodného úseku povinnej osoby za časové obdobie 10 rokov).
33. Teda aj informácie, ktoré povinná osoba môže mať k dispozícii, výlučne za predpokladu, ak by ich získanie, zber a vybavenie žiadosti žalobcu úplne ochromilo povinnú osobu pri jej inej činnosti a plnení jej zákonom zverených úloh, je potrebné považovať za nové informácie, ktoré nie je povinná osoba povinná poskytnúť. Súčasne správny súd poukazuje, že povinná osoba a žalovaný v napadnutom ako aj prvostupňovom rozhodnutí uviedli dostatočné dôvody svedčiace záveru o negatívnom vplyve možného získavania požadovaných informácií na chod povinnej osoby.
34. Právo na prístup k informáciám je potrebné vykonávať účelne (nie účelovo) a efektívne, a to aj vo vzťahu k povinným osobám. Postup pri vybavovaní žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie by zamestnal, zahltil a paralyzoval povinnú osobu, čo rozhodne nie je účelom ZSI. Rovnako by žiadosť žalobcu nebolo možné vybaviť ani v prípadnej v predĺženej lehote, pretože § 17 ods. 2 ZSI umožňuje zákonnú lehotu predĺžiť najviac len o ďalších 8 pracovných dní, ktoré predĺženie by v prejednávanej veci nebolo dostačujúce, čo rovnako svedčí o strete práva žalobcu na poskytnutie požadovaných informácií a plnením iných zákonných povinností povinnej osoby. Vo svetle tejto kolízie správny súd pri svojich záveroch priorizoval ochranu práv a slobôd iných (ako dovolený materiálny limit práva na informácie podľa čl. 26 ods. 4 Ústavy SR), a to právo na prístup k súdu a súdne konanie bez zbytočných prieťahov nemalého počtu účastníkov súdnych konaní pred individuálnym právom žalobcu na prístup k informáciám, keď vyťaženie administratívneho aparátu povinnej osoby pri vybavovaní žiadosti žalobcu by znamenalo zásah do uvedených práv tretích osôb. 35. Pre úplnosť veci správny súd uvádza, že hoci správne orgány vychádzali zo záverov, že požadované informácie nemajú k dispozícii, pretože by ich museli vytvoriť, a teda sa jedná o nové informácie, správny súd mal za to (stotožniac sa v tomto smere so žalobcom), že uvedené informácie by bolo zrejme možné získať jednoduchým (v zmysle bez potreby následného intelektuálne náročného vyhodnocovania a spracovania) mechanickým spracovaním, avšak za tak extenzívneho postupu, že požadované informácie je potrebné stotožniť s vytvorením kvalitatívne novej informácie. Jednalo sa tak o nové informácie nie pre potrebu intelektuálnej činnosti pri ich vytváraní, ale práve pre nepomerný rozsah potreby ich mechanického vyhľadávania a spracovania. Uvedené závery však nemajú vplyv na zákonnosť úsudku žalovaného ako ani povinnej osoby, že požadované informácie majú charakter novej informácie, ktorú nemajú k dispozícii. Súčasne sa nejedná o vadu, pre ktorú by bolo možné administratívne rozhodnutia zrušiť, keďže formálne zopakovanie administratívneho konania nepredstavuje pre žalobcu vo vzťahu k skutkovej stránke veci reálnu možnosť dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie. 36. Povinná osoba ako aj žalovaný uviedli v napadnutom, ako aj prvostupňovom rozhodnutí dostatočné skutkové dôvody, z ktorých je zrejmé, na základe akých kritérií možno vyhľadávať informácie v aplikácii Súdny manažment (známe aj konajúcemu súdu z úradnej činnosti), s tým, že spôsob podania, spôsob podpisu podania a vyhodnotenie, kto uvedené podanie podpísal, nie sú parametrami, podľa ktorých by bolo možné vyhľadávať v elektronickom systéme. Na základe uvedeného správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú námietku, že požadované informácie neboli poskytnuté pre neskúsenosť povinnej osoby pri ich vyhľadávaní, jedná sa ničím nepodloženú o domnienku žalobcu.
37. Ako neopodstatnenú správny súd vyhodnotil námietku žalobcu o tom, že povinná osoba nepostúpila časti žiadosti tej povinnej osobe, ktorá vydáva certifikáty ZEP/KEP/EP. Podstatou požadovanej informácie bolo sprístupnenie dokumentov, ktoré sú súčasťou súdnych spisov u povinnej osoby resp. jej boli doručené, a preto ani správny súd nevidel dôvod pre postúpenie žiadosti inému orgánu. Naviac v zmysle § 15 ods. 1 ZSI povinná osoba žiadosť postúpi, len pokiaľ má vedomosť o tom, kde možno požadovanú informáciu získať, čo nebol prípad v prejednávanej veci.
38. Súd zároveň zdôrazňuje, že nie je jeho úlohou vykonávať dokazovanie v tom smere, či povinná osoba mala alebo nemala požadované informácie k dispozícii (a to aj s ohľadom na právne závery vyslovené v bodoch 32 – 35 vyššie), pretože nie je súdom skutkovým, ale súdom vykonávajúcim prieskum súdnych rozhodnutí z hľadiska hmotného a procesného práva, a teda jeho úlohou je vykonávať súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej moci podľa zákonom stanoveného postupu. Na základe uvedeného súd nevykonal dokazovanie navrhnuté žalobcom smerujúce k sprístupneniu požadovaných informácií. Naviac pokiaľ žalobca žiadal vyžiadať od Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby a Národného bezpečnostného úradu SR všetky certifikáty vydané pre D. A. B., uvedený dôkaz by
naviac nemohol nijako prispieť k preskúmaniu zákonnosti napadnutého a prvostupňového rozhodnutia, keďže poskytnutia týchto informácií sa žalobca v administratívnom konaní ani nedomáhal (požadované informácie smerovali k verejným RSA kľúčom k ZEP/KEP/EP, doručeným povinnej osobe). 39. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, ich náhradu nepriznal, pretože od žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby mu ich nahradil.
40. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Správneho súdu v Bratislave na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 493e SSP v spojení s 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).