Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 1/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na verejnom zasadnutí dňa

11. mája 2000 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka, Juraja Babjaka

a Eduarda Báránya (sudcu spravodajcu) o návrhu generálneho prokurátora Slovenskej

republiky na začatie konania o súlade všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava

č. 104/1997 o podmienkach státia v zóne s dopravným obmedzením na území

centrálnej mestskej zóny Trnava v znení zmien a doplnkov s čl. 2 ods. 3, čl. 12 ods. 1,

, , a ,

§ 4 ods. 3 písm. e) a g), § 6 ods. 1 a § 8 ods. 4 zákona Slovenskej národnej rady

č. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, a ods.

1, 3 a 4 o miestnych poplatkoch

v znení neskorších predpisov a § 22 ods. 1, § 24 ods. 1 a 2 a § 116 zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách takto

rozhodol:

1. Všeobecne záväzné nariadenie mesta Trnava č. 104/1997 o podmienkach

státia v zóne s dopravným obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnava

v znení zmien a doplnkov n i e j e v s ú l a d e s čl. 2 ods. 3, čl. 13 ods. 1, čl. 59

ods. 2, , s ustanoveniami druhej

vety o obecnom zriadení v znení

neskorších predpisov, § 1 ods. 1, § 2 ods. 1, 3 a 4 zákona Slovenskej národnej rady

č. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, a §

24 ods. 1 a 2

o premávke na pozemných komunikáciách.

2. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bol dňa 28. októbra 1999 doručený

návrh generálneho prokurátora Slovenskej republiky na začatie konania podľa čl. 125

písm. c) na vyslovenie nesúladu všeobecne záväzného

nariadenia mesta Trnava č. 104/1997 o podmienkach státia v zóne s dopravným

obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnava v znení zmien a doplnkov s čl.

2 ods. 3, , , a ,

s ustanovením a , a o

obecnom zriadení v znení neskorších predpisov, ustanovením § 1 ods. 1 a § 2 ods. 1 a

3 a o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov a

ustanovením , a a o premávke

na pozemných komunikáciách.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) návrh generálneho prokurátora

predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a prijal

ho na ďalšie konanie, lebo spĺňal všetky podmienky uvedené v zákone o ústavnom

súde.

Generálny prokurátor v odôvodnení svojho návrhu uviedol dátumy schválenia

novelizácií všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 104/1997 o podmienkach

státia v zóne s dopravným obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnava

v znení zmien a doplnkov (ďalej len „VZN o podmienkach státia). Tvrdí, že vydaním

napadnutého nariadenia v platnom znení bola porušená

(ďalej len „ústava“) a viaceré zákony a cituje alebo parafrázuje všetky ustanovenia

a zákonov, ktoré podľa jeho mienky VZN o podmienkach státia porušuje.

Svoj návrh opiera o nasledovnú argumentáciu:

„Obec nemôže uplatňovať v neobmedzenej miere úpravu akýchkoľvek

spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode obce. Normotvorná

pôsobnosť podľa sa orgánu územnej samosprávy udeľuje len na úpravu

územnej samosprávy s poukazom na , ako aj podľa

zákona o obecnom zriadení, pričom aj na uplatnenie tohto ustanovenia sa vzťahuje čl.

152 ods. 4 .

To znamená, že nepriznáva obciam normotvornú právomoc v celom

rozsahu vnútorných vecí, ktoré spravujú podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.

Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú uplatnenie zákonov a

predpisov nižšej právnej sily vydaných štátnymi orgánmi. Normotvornú právomoc

môžu teda uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú

územnú samosprávu podľa . Nad rámec môžu upraviť

všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovné

splnomocnenie na normotvornú činnosť.

Napadnuté nariadenie bolo vydané v rozpore s čl. 68 a čl. 71 ods. 2

, ustanovením zákona o obecnom zriadení a s ďalšími označenými

zákonmi, pretože spoločenské vzťahy ním upravené nepatria do sféry samosprávy

obce, pričom žiadny zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis nesplnomocnil

obec vydať takéto nariadenie.

Ako vyplýva z ustanovenia o premávke na

pozemných komunikáciách, zákonodarca zmocnil ústredné orgány štátnej správy

vydať všeobecne záväzné právne predpisy za účelom vykonania niektorých ustanovení

tohto zákona. Keďže obec nepojal do skupiny orgánov nadaných touto právomocou,

jasne vyjadril vôľu zveriť premávku na pozemných komunikáciách do pôsobnosti

štátnej správy.

Nariadenie je v rozpore i s a , pretože bez opory

v zákone ukladá vodičom motorových vozidiel povinnosť platiť za parkovanie vo

vymedzenej časti obce. Zavedením poplatku za parkovanie sa nariadenie dostáva do

rozporu i s vyššie citovanými ustanoveniami zákona o miestnych poplatkoch, ako i s §

8 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, pretože sa ním zavádza poplatok, ktorý prv nebol

zakotvený v zákone ani jeho zavedenie osobitný právny predpis nepripúšťa. Uvedený

poplatok nemožno ani subsumovať pod inštitút poplatku za zaujatie verejného

priestranstva, pretože každý prípad parkovania – najmä bežné zastavenie a státie

motorových vozidiel po dobu kratšiu ako deň – nespĺňa predpoklady obsiahnuté

v zákonnej definícii zaujatia verejného priestranstva.

Poplatok za parkovanie nemožno legalizovať ani tvrdením, že tu ide o cenu

služby poskytovanej obcou motoristickej verejnosti, pretože žiadna právna úprava

neumožňuje obci, aby zveľaďovala svoj majetok zásahom do výkonu štátnej správy,

ktorá jej nebola zverená.

Tým, že obec prostredníctvom napadnutého nariadenia fakticky zaviedla zákaz

zastavenia či státia určitého druhu motorových vozidiel bez súčasného splnenia

poplatkovej povinnosti, porušila aj ustanovenia § 22 ods. 1 a § 24 ods. 1 a 2 zákona o

premávke na pozemných komunikáciách, pretože v rozpore s ustanovením § 22 ods. 1

citovaného zákona obmedzila možnosti zastavenia a státia len na spoplatnené

zastavenie a státie a súčasne v rozpore s ustanovením § 24 ods. 1 a 2 tohto zákona

rozšírila zákaz zastavenia a státia o zastavenie či státie bez splnenia poplatkovej

povinnosti.

Vyššie uvedené pochybenia obce zakladajú súčasne i porušenie § 4 ods. 3 písm.

e), g) a § 6 ods. 1 zákona o obecnom zriadení.“

Ako dôkazy uvádza VZN o podmienkach státia a normatívne právne akty,

ktorým podľa jeho mienky odporuje.

Ústavný súd si vyžiadal stanovisko mesta Trnava k návrhu generálneho

prokurátora, ktoré mu bolo doručené 22. februára 2000.

K jednotlivým dôvodom, o ktoré oprel generálny prokurátor svoj návrh mesto

Trnava uviedlo:

„1. So stanoviskom, cit.: „Obec nemôže uplatňovať v neobmedzenej miere

úpravu akýchkoľvek spoločenských vzťahov existujúcich v územnom obvode obce.

Normotvorná pôsobnosť podľa sa orgánu územnej samosprávy udeľuje

len na úpravu vecí územnej samosprávy s poukazom na , ako aj

podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení, pričom aj na uplatnenie tohto

ustanovenia sa vzťahuje .

To znamená, že nepriznáva obciam normotvornú právomoc v celom

rozsahu vnútorných vecí, ktoré spravujú podľa § 4 ods. 3 zákona o obecnom zriadení.

Obce pri správe všetkých svojich vnútorných vecí zabezpečujú uplatnenie zákonov

a predpisov nižšej právnej sily vydaných štátnymi orgánmi. Normotvornú právomoc

môžu teda uplatňovať len v tej časti správy svojich vnútorných vecí, ktorou realizujú

územnú samosprávu podľa . Nad rámec môžu upraviť

všeobecne záväzným nariadením aj ďalšie vzťahy, ak im zákonodarca udelí výslovné

splnomocnenie na normotvornú činnosť“,

súhlasíme. Pri vydávaní napadnutého VZN sme z citovaných ustanovení vychádzali a

dôsledne sme sa riadili aj ďalšími zákonmi....“

2.„Nie je pravdou, že napadnuté nariadenie bolo vydané v rozpore s čl. 68 a 71

ods. 2 SR a ustanovením zákona o obecnom zriadení a s ďalšími

zákonmi uvedenými v návrhu generálneho prokurátora SR.

Mesto Trnava sa práve naopak pri vydávaní VZN č. 104 v znení VZN č. 113

a VZN č. 122 dôsledne riadilo platným právnym stavom.

Vydaním VZN mesto nezasiahlo do právomoci ústredných orgánov štátnej

správy vydať vykonávacie predpisy k , stanovenej v zák. č.

, keď nevydalo žiadny vykonávací predpis, ktorý by bol oprávnený

vydať niektorý z uvádzaných orgánov štátnej správy.

VZN mesta Trnava informuje o možnostiach a podmienkach státia motorových

vozidiel na miestnych komunikáciách vo vymedzenej zóne mesta Trnava.

Podľa „obce, na cestách, na ktorých vykonávajú

štátnu správu podľa osobitného predpisu, určujú so súhlasom príslušného okresného

dopravného inšpektorátu použitie dopravných značiek, dopravných zariadení

a povoľujú vyhradené parkoviská“. (Osobitným predpisom je § 31 ods. 2 zák. č.

v znení neskorších predpisov, cit.: „Miestnu štátnu správu na pozemné

komunikácie vykonávajú aj obce.“)

Podľa úpravu cestnej premávky je možné

vykonať dopravnými značkami a dopravnými zariadeniami, pričom táto úprava je

nadradená všeobecnej úprave. Ustanovenie § 62 ods. 1 určuje, že „dopravné značky

a dopravné zariadenia sa smú používať len v takom rozsahu a takým spôsobom, ako to

nevyhnutne vyžaduje bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo iný dôležitý

verejný záujem“; § 62 ods. 2 písm. a) stanovuje „použitie dopravných značiek

a dopravných zariadení v jednotlivých prípadoch určí ten, koho na to určí tento zákon,

a za podmienok v ňom stanovených“.

Úprava cestnej premávky v CMZ tak, ako o tom informuje v čl. 2, 3 a 5 VZN je

realizovaná v súlade s príslušnými ustanoveniami :

- návrh úpravy cestnej premávky v CMZ vypracovala špecializovaná firma

DIC, s. r. o., Bratislava a tento návrh odsúhlasilo OR PZ v Trnave, okresný dopravný

inšpektorát, pod č. ORP-36-141/DI-97 dňa 7. 1. 1998,

- mesto Trnava ako príslušný cestný správny orgán podľa § 3 ods. 6 zákona

č. a určilo v zmysle vyhl. č. 90/1997

Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia , použitie

trvalého dopravného značenia, ktoré predtým okresný dopravný inšpektorát odsúhlasil.

Táto úprava cestnej premávky je v súlade s ustanoveniami uvedeného zákona.

Mesto Trnava predmetným VZN nevydalo vykonávací predpis k zákonu

č. , ale v súlade s právomocami, ktoré mu dáva zákon v upravilo

predmetnú oblasť podľa miestnych podmienok.

Citované ustanovenia zákonov vyvracajú názor generálneho prokurátora SR, že

tým, že nepojal obce do skupiny orgánov splnomocnených

vydať vykonávacie predpisy k uvedenému zákonu, vyjadril vôľu zveriť premávku na

pozemných komunikáciách do pôsobnosti štátnej správy. Toto tvrdenie je v priamom

rozpore s

3. Mesto Trnava v rámci svojich samosprávnych funkcií ako subjekt, ktorý

podľa má zveľaďovať a zhodnocovať vlastný majetok,

navrhlo úpravu premávky na miestnych komunikáciách (dopravné značenie), ktoré

v zmysle § 4 ods. 3 písm. e) spravuje (postavenie mesta Trnava ako vlastníka

a správcu).

Navrhnutú úpravu – vymedzenie zóny s dopravným obmedzením – potom

odsúhlasilo OR PZ v Trnave a na základe toho mesto Trnava, ale už v postavení

cestného správneho orgánu, určilo použitie trvalého dopravného značenia.

V zóne s dopravným obmedzením sú parkoviská – vyznačené dopravnou

značkou „D11 – parkovisko“, vyhradené parkoviská označené značkou „D12 –

vyhradené parkovisko“ - parkovanie na nich nie je platené a spoplatnené, parkoviská

označené značkou „D13 – platené parkovisko“.

V zóne je zároveň možné zastaviť a stáť, ak tým nie je porušené ustanovenie

, a nesmie sa zastaviť a stáť v rozpore s ustanovením

Povinnosť dodržiavať pravidlá cestnej premávky je daná

v § 3, podľa ktorého „účastník cestnej premávky je povinný dodržiavať pravidlá

cestnej premávky ...“ a tiež je povinný „dbať na dopravné značky a dopravné

zariadenia“.

Napadnuté VZN popisuje systém organizácie dopravy, ktorý je upravený

dopravným značením (ktoré bolo zrealizované v súlade so zákonom), a neukladá nad

rámec zákona ďalšie povinnosti, takže nikoho nenúti, aby konal niečo, čo zákon

neukladá.

Mesto Trnava v zmysle povinností, ktoré mu určuje zákon o obecnom zriadení

vykonáva správu a údržbu miestnych komunikácií. Vzhľadom na to, že

prevádzkovanie odstavných plôch slúžiacich na umiestnenie najmenej piatich vozidiel

patriacich iným osobám než majiteľovi alebo nájomcovi nehnuteľnosti je v zmysle

o živnostenskom podnikaní v znení neskorších

predpisov (ďalej len „živnostenský zákon“) živnosťou, má mesto Trnava na predmetnú

činnosť „prevádzkovanie parkovísk – parkovací systém mesta“ živnostenský list

vydaný Okresným úradom v Trnave, odborom živnostenským a ochrany

spotrebiteľa, č. Žo-97/12162, reg. č. 2732/97 zo dňa 1. 12. 1997. Parkovacia služba

spadá pod priamu riadiacu pôsobnosť primátora mesta.

V rámci tejto živnosti sú poskytované nasledovné služby:

- poskytovanie voľných parkovacích miest umožnené zvýšením obratovosti vozidiel,

- navádzanie na parkoviská,

- zriadenie a údržba zvislého dopravného značenia,

- zriadenie a údržba vodorovného dopravného značenia,

- čistenie parkovísk,

- odpratávanie snehu z parkovísk,

- poskytovanie dopravných zariadení (napríklad sklopné stĺpiky).

Poplatky, ktoré mesto v súvislosti s uvedenou činnosťou vyberá, nie sú

miestnymi poplatkami ani verejnými dávkami. V tomto prípade ide o cenu za

poskytované služby, za ktorú mesto ako každý iný podnikateľ predáva svoje služby.

V centrálnej mestskej zóne v Trnave je v súčasnosti cca 2000 parkovacích

miest, z toho v správe mesta asi 1500. Potreba parkovacích miest je okolo 4800

parkovacích miest. Charakter zóny, ktorá je zároveň mestskou pamiatkovou

rezerváciou, neumožňuje naplniť tieto potreby. Preto mesto začalo regulovať statickú

dopravu za účelom zvýšenia obratovosti parkovacích miest, aby aspoň čiastočne

zabezpečilo parkovacie nároky v historickej časti mesta. Regulácia statickej dopravy je

vykonávaná formou spoplatnenia najviac exponovaných parkovísk. Tento parkovací

systém je doplnený o záchytné parkoviská po obvode zóny s počtom asi 400

parkovacích miest, ktoré nie sú spoplatnené, a dostupnosť do stredu zóny je max. 5

minút. Podotýkame, že vyznačením parkovacích miest v centrálnej mestskej zóne

neboli účastníci cestnej premávky obmedzení, pretože aj komunikácie, kde bol

vyznačený parkovací pruh či pás, sú verejne prístupné a môžu ich používať v súlade

s úpravami, vykonávanými v zmysle práve za účelom

zlepšenia organizácie dopravy vo vymedzenej časti zóny.

Okrem toho na rozdiel od štátnych orgánov, ktoré podľa SR

„môžu konať iba na základe , v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorým

ustanoví zákon“, môže mesto Trnava ako každá iná právnická alebo fyzická osoba

v súlade s SR konať, čo nie je zákonom zakázané, a nemožno ho

nútiť, aby konalo niečo, čo zákon neukladá.“

Ako dôkazy uvádza mesto Trnava VZN o podmienkach státia, tie isté a ďalšie

normatívne právne akty ako generálny prokurátor, dokumentáciu súvisiacu s výkonom

VZN o podmienkach státia a uznesenie vlády SSR z 11. 9. 1987 číslo 194 o vyhlásení

mestských pamiatkových rezervácií v Trenčíne, Trnave a Žiline.

Ústavný súd si dňa 14. 2. 2000 vyžiadal stanovisko Ministerstva kultúry

Slovenskej republiky ako ústredného orgánu štátnej správy pre oblasť kultúry, aby

z hľadiska súčasnej právnej úpravy, ale aj jej vývoja posúdilo rozsah historickej časti

mesta Trnava a zaujalo stanovisko, či časť mesta vymedzená ulicami Hlboká,

Rybníková, Hospodárska a Kollárova je súčasťou historickej časti mesta Trnava.

Vyjadrenie Ministerstva kultúry Slovenskej republiky bolo ústavnému súdu doručené

28. 2. 2000. Okrem iného v ňom uvádza:

„K obsahu pojmu slovného spojenia „historická časť mesta“.

o miestnych poplatkoch

ani v ostatných všeobecne záväzných právnych predpisoch tvoriacich platný právny

poriadok Slovenskej republiky nevymedzil obsah pojmu slovného spojenia, ktoré znie:

“historická časť mesta“.

Platný o štátnej pamiatkovej starostlivosti slovné

spojenie „historická časť mesta“ nepoužíva, zaviedol však právnické názvoslovie,

v rámci ktorého vymedzuje obsah slovného spojenia „pamiatková rezervácia“,

„pamiatková zóna“ a „ochranné pásmo“.

Ku konkrétnej veci zastávame stanovisko, že v meste Trnava ulice Hlboká,

Rybníková, Hospodárska a Kollárova sú súčasťou „historickej časti mesta“, pretože

tvoria (vymedzujú) hranice ochranného pásma mestskej pamiatkovej rezervácie.“

II.

Mesto Trnava trvalo na ústnom pojednávaní. Preto predseda senátu určil ústne

pojednávanie na 11. máj 2000.

Na ústnom pojednávaní predložili svoje splnomocnenia na zastupovanie pred

ústavným súdom JUDr. Štefan Beneč, námestník krajského prokurátora v Košiciach

a právny zástupca mesta Trnava JUDr. Jozef Vozár, komerčný právnik.

Zástupca navrhovateľa v plnom rozsahu zotrval na návrhu generálneho

prokurátora a rozšíril ho o návrh na vyslovenie nesúladu VZN o podmienkach státia

s , podľa ktorého dane a poplatky možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona. Rozšírenie návrhu zdôvodnil nasledovne: „Zákon Slovenskej

národnej rady č. o miestnych poplatkoch v znení neskorších predpisov

taxatívne v § 1 vymedzuje, aké poplatky je možné vyberať, pričom treba povedať, že

ako to vyplýva z vyjadrenia odporcu, konal v tejto veci ako orgán štátnej správy a ako

orgán štátnej správy vydal toto všeobecne záväzné nariadenie. Všeobecne záväzné

nariadenie, ktoré je vydávané obcou ako orgánom štátnej správy, musí byť vydané len

na základe splnomocnenia zákona a v jeho medziach a nesmie odporovať ani iným

právnym predpisom, a keďže v tomto všeobecne záväznom nariadení sa v podstate

stanovuje poplatok ako cena za služby, ako to vyplýva z vyjadrenia odporcu, mám

zato, že i z týchto dôvodov sa všeobecne záväzné nariadenie prieči ústave, a to článku

59.“

Senát ústavného súdu po prerušení ústneho pojednávania uznesením pripustil

rozšírenie návrhu.

Sudca spravodajca položil zástupcovi navrhovateľa nasledovnú otázku: „Prečo

je podľa mienky generálneho prokurátora VZN o podmienkach státia aj v rozpore

s , keď správa a údržba miestnych komunikácií patrí medzi veci územnej

samosprávy?“, na ktorú tento uviedol: „Z vyjadrenia odporcu vyplýva, že všeobecne

záväzné nariadenie vydal ako orgán štátnej správy, a to na základe § 116 zákona

č. o premávke na pozemných komunikáciách. Uviedol som už, čím je

viazaná obec ako orgán štátnej správy pri vydávaní VZN“.

Zástupca odporcu doložil do spisu územný plán sídelného útvaru mesta Trnava

a plán centrálnej mestskej zóny Trnava s farebne vyznačenými spoplatňovanými

a nespoplatňovanými parkoviskami, ako aj svoje stanovisko k ústavnosti a zákonnosti

všeobecne záväzného nariadenia mesta Trnava č. 104/1997 v znení neskorších

všeobecne záväzných nariadení, v ktorom zhrnul doterajší postup orgánov prokuratúry

voči VZN o podmienkach státia a na podporu svojho stanoviska uviedol:

„a) 1. Čl. 2 ods. 3 , ktorý ustanovuje, že každý môže konať, čo nie je

zákonom zakázané, a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá, nie

je VZN o podmienkach státia porušený.

Generálny prokurátor vo vzťahu k uvedenému článku neuvádza nijaké

argumenty, ktoré by preukazovali porušenie . Samostatnosť

právomoci a kompetencie orgánov miestnej samosprávy v súlade s

je určená jednak a a jednak a zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).

2. Zákon o obecnom zriadení v súlade s zakotvuje zásadu

subsidiarity tým spôsobom, že:

- v § 4 ods. 1 zakotvuje generálnu klauzulu samostatného, štátnou správou

neobmedzeného rozhodovania obce v súlade s , ktorá sa vzťahuje na

všetky veci spojené so správou obce, ako aj na veci jej majetku,

- v § 4 ods. 3 zakotvuje demonštratívnou klauzulou samostatné rozhodovanie obce

v súlade s , ktorá sa vzťahuje na demonštratívne uvedenú vecnú

pôsobnosť.

V § 4 ods. 1 zákona o obecnom zriadení vyjadrená generálna zásada subsidiarity

a v § 4 ods. 3 demonštratívna zásada subsidiarity znamená, že orgány miestnej

samosprávy majú plné právo konať vo všetkých veciach, ktoré nie sú vyňaté z ich

pôsobnosti a zverené štátu alebo nie sú v pôsobnosti inej právnickej osoby alebo

fyzickej osoby; zásada subsidiarity vyjadrená v zákone o obecnom zriadení tiež

znamená, že vo veciach, v ktorých môže konať obec (menšie spoločenstvo), musí

väčšie spoločenstvo, ktorým je štát, ponechať obci, mestu takúto pôsobnosť a

či zákonom ju nevylučovať (SUTOR, 41). Zásadu subsidiarity zakotvuje v čl. 4 ods. 2

aj Európska charta miestnej samosprávy, s ktorou vyslovila súhlas aj Národná rada SR

v októbri 1999, avšak tento dokument nebol doteraz vyhlásený v zbierke zákonov vo

forme oznámenia.

3. Generálna klauzula, ako aj demonštratívna klauzula subsidiarity, ktorú

zakotvuje v spojení s , predstavujú jednoznačný argument

v prospech ústavnosti a zákonnosti VZN o podmienkach státia, pretože toto nariadenie

tak so zreteľom na uvedené články , ako aj na uvedené ustanovenia zákona

o obecnom zriadení je v súlade s . Tým, že mestské zastupiteľstvo

vydalo VZN o podmienkach státia, realizovalo v potrebnom rozsahu svojej ústavnej

a zákonnej pôsobnosti rozsah a v spojení s a

a 3 zákona o obecnom zriadení. VZN o podmienkach státia svojím obsahom a účelom

jednoznačne vychádza z a , ako aj a zákona

o obecnom zriadení.

b) Generálny prokurátor nijakými argumentmi nepodporuje tvrdenie, že VZN

o podmienkach státia nie je v súlade s , ktorý ustanovuje, že ľudia

sú slobodní a rovní v dôstojnosti a právach, že základné práva a slobody sú

neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

c) 1. Generálny prokurátor nijakými argumentmi nepodporuje tvrdenie, že

všeobecne záväzné nariadenie č. 104 porušuje zásadu vyslovenú v ,

ktorý ustanovuje, že povinnosti možno ukladať len na základe zákona, v jeho

medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd.

2. Vo VZN o podmienkach státia nie sú stanovené obyvateľom či

návštevníkom mesta Trnava nijaké nové právne povinnosti okrem povinností, ktoré

ustanovuje v a nasl. Nariadenie č. 104 v súlade

s rozhodnutím ústavného súdu č. ukladá síce nariadením osobám

povinnosť, ale len pri zachovaní ich základných práv a slobôd a za podmienok

ustanovených a o miestnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych poplatkoch“).

Týmto nariadením č. 104 sa nezasahuje do správania jednotlivca nad nevyhnutnú

mieru a príliš neprimerane sa neriadi ich súkromný život. Určuje sa len státie, čiže

parkovanie na miestnych komunikáciách, ktoré sú v súlade s § 3 ods. 3 cestného

zákona vo vlastníctve obce, mesta, a mesto vykonáva v súlade s cit. ustanovením

správu vo veciach miestnych komunikácií a účelových komunikácií (§ 3 ods. 6

cestného zákona).

3. VZN o podmienkach státia určuje poplatky za státie, za parkovanie, a to

v súlade s , ktorý ustanovuje, že dane a poplatky možno ukladať

zákonom alebo na základe zákona. Týmto zákonom je zákon o miestnych poplatkoch.

Tento zákon umožňuje, aby obec vyberala podľa § 1 písm. ch) nielen poplatok za

vjazd motorových vozidiel do historických častí miest, ale podľa § 1 písm. a) tohto

zákona aj poplatok za osobitné užívanie verejného priestranstva. Zákonodarca

vymedzuje pojem osobitného užívania verejného priestranstva v § 2 ods. 1 zákona

o miestnych poplatkoch demonštratívnym výpočtom osobitných foriem užívania

verejného priestranstva. Treba zdôrazniť, že ide o demonštratívny a nie taxatívny

výpočet foriem osobitného užívania verejného priestranstva. Vo výpočte je uvedené aj

trvalé parkovanie vozidla mimo stráženého parkoviska. Z toho GP pomocou

argumentum a contrario vylučuje možnosť vyberať poplatky za parkovanie podľa

VZN o podmienkach státia. Lenže argumentum a contrario nie je možné uplatniť na

demonštratívne určené pravidlo, ale tento argument je možné uplatniť len na taxatívne

určené pravidlo. VZN o podmienkach státia upravujúce parkovanie je potrebné

subsumovať pod také osobitné užívanie verejného priestranstva podľa § 2 ods. 1

zákona o miestnych poplatkoch, ktorým sa rozumie „umiestnenie zariadenia

slúžiaceho na poskytovanie služieb“. Mesto poskytuje podľa VZN o podmienkach

státia obyvateľom mesta Trnava a návštevníkom mesta v súlade s citovaným

ustanovením zákona parkovacie služby. Zariadením v zmysle zákona je verejné

(neverejné) parkovisko či parkovacie miesto, ktorého súčasťou sú technické zariadenia

na predaj parkovacích lístkov a kariet, ako aj organizačné a technické zabezpečenie

parkovania.

d) Generálny prokurátor namieta porušenie i , avšak bez

potrebných argumentov.“

Vo svojom ústnom vystúpení právny zástupca mesta Trnava vyhlásil, že trvá na

doterajších stanoviskách, ktoré čiastočne zopakoval a nad ich rámec uviedol, že mesto

Trnava všeobecným záväzným nariadením o podmienkach státia nezasiahlo do

základných práv a slobôd iných subjektov a upravilo ním iba využívanie vlastného

majetku, čím sa líši od všeobecne záväzných nariadení, ktorých súladom s právnymi

predpismi vyššej právnej sily sa v minulosti zaoberal ústavný súd.

Primátor mesta Trnava vo svojom vystúpení na ústnom pojednávaní okrem

iného uviedol nad rámec doterajších vyjadrení: „Oblasť dopravného značenia nie je

predmetom všeobecne záväzného nariadenia, ale je osobitným rozhodnutím, ktoré nám

zákon umožňuje, čo je priložené v dokladoch, kde sme určili na základe konzultácie

s dopravným inšpektorátom dopravné značenie, aj sme ho vykonali. Toto dopravné

značenie ako výkon štátnej správy nie je predmetom všeobecne záväzného

nariadenia.“

Zástupcom mesta Trnava položili otázky:

- predseda senátu Dr. Dobrík:

„1. Domnievate sa, že vo veciach upravených citovaným VZN ide o výkon

prenesenej štátnej správy na základe zákona, ktorý ste citovali?“

„2. Aká je príčinná súvislosť medzi Vami poskytovanými službami (dopravné

značenie) a vyberaným poplatkom?“

„3. Ide o poplatok za dopravné značenie?“

- sudca spravodajca Dr. Bárány:

„1. Pokladáte platby podľa všeobecne záväzného nariadenia o podmienkach

státia za ceny za poskytované služby v zmysle zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o cenách alebo majú podľa Vašej mienky iný právny

základ?

„2. Pokladáte zriadenie a údržbu zvislého a vodorovného dopravného značenia

za služby poskytované v rámci živnosti alebo za účasť správy a údržby miestnych

komunikácií?“

Právny zástupca mesta Trnava v odpovediach vysvetlil dôvody prijatia VZN

o podmienkach státia a uviedol, že mesto Trnava tu vystupuje v trojitej funkcii, a preto

sa možno niekedy splietajú jeho právomoci. Vystupuje ako orgán štátnej správy, ako

orgán územnej samosprávy a subjekt, ktorý vykonáva podnikateľskú činnosť. Ako

orgán štátnej správy vystupuje len v jednom prípade, a to pri určení používania

trvalých dopravných značiek. K tejto otázke povedal: „Dovolím si podotknúť, že to

nebolo uskutočnené formou všeobecne záväzného nariadenia, ale bolo to vlastne

určené formou rozhodnutia primátora pána Bošňáka. Ďalej si treba uvedomiť, že

mesto vo všeobecne záväznom nariadení len informuje o možnostiach a podmienkach

státia, a keď hovoríme teda o parkovaní a spôsobe spoplatnenia, ide vlastne

o podnikateľskú činnosť mesta, na ktorú bol vydaný živnostenský list. Podnikanie sa

vždy uskutočňuje za dosiahnutím zisku, aspoň takto to definuje v

§ 2, a jednoducho túto cenu za službu možno teda chápať v zmysle zákona 18/1996 Z.

z., teda zákona o cenách, nie ako poplatok. Berieme to ako podnikateľskú činnosť

a služby, ktoré sú poskytované za túto podnikateľskú činnosť, sú vlastne vymenované

aj v našom stanovisku. Z tohto pohľadu je daná odpoveď aj na

Slovenskej republiky, kde sa hovorí, že dane a poplatky možno ukladať zákonom

alebo na základe zákona. Ak vychádzame teda z trojitej funkcie mesta, orgánu štátnej

správy, orgánu územnej samosprávy a mesta ako podnikateľa, tak v tomto prípade

nemožno hovoriť o daniach a poplatkoch, ale jednoducho o odmenu za službu.“

Primátor mesta Trnava okrem iného uviedol: „Mesto ako správny orgán môže

rozhodnúť o využití svojho majetku, napríklad na pešiu zónu, kde obmedzujeme

dopravu a myslíme si, že mesto má právo na svojom majetku povedať, že časť

komunikácie je určená na parkovanie a časť na prejazd vozidiel, tým pádom dávame

k dispozícii a neobmedzujeme toho vodiča, aby mohol prechádzať mestom, a myslím

si, že ak na jednej strane máme právo úplne vylúčiť dopravu na svojom majetku, tak

máme podľa mňa aj právo, aby sme určili parkovacie miesta za presne stanovených

podmienok v súlade so zákonom.“

III.

Pri svojom rozhodovaní vychádzal ústavný súd z nasledovaných úvah:

VZN o podmienkach státia reguluje otázky výkonu samosprávnych funkcií

prenesenej štátnej správy, ale aj podnikateľské aktivity mesta Trnava. Preto treba

skúmať jeho súlad s ustanoveniami a zákonov, ktoré upravujú všetky tri

spomínané sféry.

Správa miestnych komunikácií patrí podľa § 4 ods. 3 písm. e) zákona

Slovenskej národnej rady č. o obecnom zriadení v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o obecnom zriadení“) medzi veci územnej samosprávy

podľa , a teda obec môže vo veciach miestnych komunikácií vydávať

všeobecne záväzné nariadenia bez ďalšieho zákonného zmocnenia, ale musí pri ich

vydávaní rešpektovať právne normy vyššej právnej sily. Obec teda môže v rámci

platného práva upravovať používanie miestnych komunikácií všeobecne záväzným

nariadením, a preto všeobecne záväzné nariadenie mesta Trnava nie je v rozpore

s .

Pre konanie o súlade VZN o podmienkach státia s a zákonmi nie je

nevyhnutné skúmať presné hranice samosprávnych oprávnení obce pri správe

miestnych komunikácií a štátnej správy vykonávanej obcami v tejto oblasti. Určovanie

použitia dopravných zariadení zvislého a vodorovného dopravného značenia a

povoľovanie vyhradených parkovísk na miestnych komunikáciách však podľa

o premávke na pozemných komunikáciách (ďalej len

„dopravného zákona“) patrí do oblasti prenesenej štátnej správy vykonávanej obcami.

Mesto Trnava vo svojom stanovisku správne uvádza, že vydaním VZN o podmienkach

státia nezasiahlo do právomocí ústredných orgánov štátnej správy vydať vykonávacie

predpisy k dopravnému zákonu. VZN o podmienkach státia svojím obsahom zasahuje

do oblasti výkonu prenesenej štátnej správy obcou (určovanie použitia dopravných

značiek, povoľovanie vyhradených parkovísk), k jeho vydaniu mestu Trnava však

chýba výslovné zákonné zmocnenie. Zverenie určitej časti štátnej správy zákonom

obci ešte samo osebe nezakladá právomoc obce vydávať v tejto oblasti štátnej správy

všeobecne záväzné nariadenia. K tomu je potrebné výslovné zákonné zmocnenie na

vydávanie všeobecne záväzných nariadení v danej oblasti štátnej správy. Obce môžu

určovať použitie dopravných značiek a povoľovať vyhradené parkoviská, ale nemôžu

tieto otázky regulovať všeobecne záväznými nariadeniami, lebo im k tomu chýba

zákonné zmocnenie. Preto VZN o podmienkach státia v zóne s dopravným

obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnava je v rozpore s čl. 71 ods. 2

.

Neexistuje zákonný základ pre stanovenie platby, ktorá nie je sankciou, za

zastavenie a státie motorových vozidiel na miestnych komunikáciách, okrem § 1 písm.

a) a ch), a o miestnych

poplatkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych poplatkoch“).

Tieto ustanovenia zákona o miestnych poplatkoch upravujú poplatky za užívanie

verejného priestranstva a za vjazd motorových vozidiel do historických častí miest.

Správa obecných komunikácií zverená obci podľa § 4 ods. 3 písm. e) zákona

o obecnom zriadení nezahŕňa právo vyberať poplatky alebo ináč nazvané platby za

používanie obecných komunikácií bez výslovného zákonného zmocnenia.

Podmienky zastavenia a státia motorových vozidiel na pozemných

komunikáciách vrátane miestnych komunikácií upravujú § 22 ods. 1, § 24 ods. 1 a 2

dopravného zákona a nie je možné k nim podzákonným normatívnym právnym aktom

bez splnomocnenia v zákone pridávať ďalšie podmienky, čiže ďalšie obmedzenia

a povinnosti.

VZN o podmienkach státia ukladá bez zákonného základu povinnosť platiť za

zastavenie a státie v určenej časti mesta Trnava, a tým je v rozpore s čl. 2 ods. 3 a čl.

13 ods. 1 . Na tento prípad sa vzťahuje právny názor, ktorý vyslovil ústavný

súd v náleze : „Právnu povinnosť možno uložiť iba zákonom alebo na

základe zákona a v jeho medziach. Toto platí predovšetkým pri výkonnej moci, ale aj

pre obce, pokiaľ rozhodujú vo veciach samosprávy všeobecne záväzným nariadením“.

Tým, že všeobecne záväzné nariadenie o podmienkach státia v zóne

s dopravným obmedzením na území centrálnej mestskej zóny Trnavy odporuje čl. 2

ods. 3, a , odporuje aj vete druhej zákona

o obecnom zriadení, podľa ktorej všeobecne záväzné nariadenie nesmie odporovať

ústave ani zákonu.

Za používanie majetku obce možno podľa § 8 ods. 4 zákona o samospráve obcí

vyberať miestne poplatky a verejné dávky, iba ak to stanoví osobitný predpis.

Všeobecne záväzné nariadenie je takýmto osobitným predpisom, a preto nie je VZN

o podmienkach státia stanovujúce povinnosť platiť poplatky za používanie miestnych

komunikácií v rozpore s § 8 ods. 4 zákona o obecnom zriadení, a to bez ohľadu na

jeho prípadný nesúlad s inými právnymi normami.

Obec môže zaviesť iba tie miestne poplatky, ktoré sú výslovne uvedené

v zákone o miestnych poplatkoch. Pri ich zavádzaní musí vo všeobecne záväznom

nariadení uviesť zákonom o miestnych poplatkoch stanovený názov miestneho

poplatku, dôsledne rešpektovať zákonné rámce vrátane stanovenia výšky poplatku.

VZN o podmienkach státia zavádza poplatky, ktoré nie sú svojimi názvami

známe zákonu o miestnych poplatkoch a nepatria ani do jeho systému. Predmetom

spoplatnenia zodpovedajú iba čiastočne poplatkom za užívanie verejného

priestranstva a za vjazd motorovým vozidlom do historickej časti miest (§ 1 písm. a)

a ch) zákona o miestnych poplatkoch). Ich sadzby sú prinajmenej v prípade státia

vozidiel na verejných parkoviskách s neorganizovanou prevádzkou (čl. 3 VZN

o podmienkach státia) vyššie ako zákonom stanovený limit pre najpodobnejší legálny

poplatok, ktorým je poplatok za vjazd motorovým vozidlom do historických častí

miest. Preto je VZN o podmienkach státia v rozpore s a s ods.

1 a § 2 ods. 1, 3 a 4 zákona o miestnych poplatkoch.

Ako už bolo uvedené, taxatívny výpočet podmienok zastavenia a státia na

verejných komunikáciách obsahujú § 22 ods. 1, § 24 ods. 1 a 2 dopravného zákona.

Stanovenie ďalších podmienok zastavenia a státia normatívnym právnym aktom je

preto v rozpore s § 22 ods. 1 a § 24 ods. 1 a 2 dopravného zákona, s ktorými je preto

v rozpore i VZN o podmienkach státia, okrem úpravy vyhradených parkovacích miest

v čl. 4.

Obec je oprávnená podľa § 116 dopravného zákona povoľovať na miestnych

komunikáciách vyhradené parkoviská, a teda i jednotlivé parkovacie miesta, lebo

oprávnenie povoľovať vyhradené parkovacie miesta je menšie ako oprávnenie

povoľovať vyhradené parkoviská. Preto oprávnenie povoľovať vyhradené parkoviská

zahŕňa i oprávnenie povoľovať vyhradené parkovacie miesta.

Vydaním VZN o podmienkach státia mesto Trnava konalo v rámci § 116

dopravného zákona, ktorý však nezakladá právomoc obce vydávať v rozsahu štátnej

správy, ktorú prenáša na obec, všeobecne záväzné nariadenia. VZN o podmienkach

státia teda je v súlade s § 116 dopravného zákona.

Mesto Trnava správne uvádza, že vydaním VZN o podmienkach státia

nezasiahlo do právomocí ústredných orgánov štátnej správy vydať vykonávacie

predpisy k dopravnému zákonu, ale VZN o podmienkach státia svojím obsahom

odporuje viacerým ustanoveniam a zákonov.

Podľa stanoviska mesta Trnava VZN o podmienkach státia „informuje

o možnostiach a podmienkach státia motorových vozidiel na miestnych

komunikáciách vo vymedzenej zóne mesta Trnava“.

Všeobecne záväzné nariadenie ako normatívny právny akt obsahuje právne

normy, číže záväzné pravidlá správania ukladajúce povinnosti a priznávajúce práva.

Preto k nemu nemožno pristupovať iba ako k informačnému, ale hlavne ako

k normatívnemu dokumentu.

Argumentácia mesta Trnava, podľa ktorej „Napadnuté VZN popisuje systém

organizácie dopravy, ktorý je upravený dopravným značením (ktoré bolo zrealizované

v súlade so zákonom), a neukladá nad rámec zákona ďalšie povinnosti, takže nikoho

nenúti, aby konal niečo, čo zákon neukladá“, neobstojí, lebo VZN o podmienkach

státia ukladá povinnosť platiť za zastavenie a státie motorového vozidla na určených

miestach bez zákonného základu. Z oprávnenia obce určovať použitie dopravných

značiek vrátane značky D 13 – platené parkovisko nemožno vyvodiť oprávnenie obce

vyberať za zastavenie na miestnych komunikáciách akokoľvek nazvané platby bez

zákonného zmocnenia alebo poskytnutia protihodnoty, ktorá netvorí súčasť správy

a údržby miestnych komunikácií.

Argumentácia mesta Trnava, podľa ktorej obce na miestnych komunikáciách

podľa § 116 dopravného zákona určujú použitie dopravných značiek a povoľujú

vyhradené parkoviská, nedokazuje, že sú tieto otázky oprávnené regulovať všeobecne

záväzným nariadením. Je neprípustné, aby obec formou všeobecne záväzného

nariadenia, teda normatívneho právneho aktu podmienila zákonom dovolené

využívanie miestnych komunikácií na zastavenie a státie platbami za ňou poskytované

„služby“.

To, že obec je vlastníkom a správcom miestnych komunikácií, ešte neznamená,

že môže za zákonom nezakázané zastavenie a státie na týchto komunikáciách vyberať

bez výslovného zákonného zmocnenia akokoľvek nazvané platby bez poskytnutia

protihodnoty. Viaceré činnosti, ktoré uvádza mesto Trnava vo svojom stanovisku ako

služby poskytované v rámci činnosti, prevádzkovanie parkovísk - parkovací systém

mesta, sú súčasťou správy a údržby miestnych komunikácií, ktoré je obec povinná

zabezpečiť v rámci vlastného rozpočtu.

Ak chce obec s miestnymi komunikáciami, ktoré sú jej majetkom, podnikať, tak

musí vo vzťahoch súvisiacich s podnikaním vystupovať ako subjekt súkromného práva

a nemôže stanovovať zmluvné podmienky vlastného podnikania ako subjekt verejnej

moci v podobe normatívneho právneho aktu, ktorým všeobecne záväzné nariadenie

nesporne je. Aj pri podnikaní musí rešpektovať všetky právne normy regulujúce

používanie miestnych komunikácií, a teda nemôže za ich zákonom dovolené

používanie vyberať platby bez toho, aby poskytovala služby, ktoré nie sú súčasťou

správy a údržby miestnych komunikácií.

Obec nemôže právnym aktom určovať ceny služieb, lebo nie je cenovým

orgánom podľa § 4 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o cenách.

Ústavný súd už v minulosti v náleze vyslovil, že: „Uplatnenie

ústavnej zásady o rovnakom zákonnom obsahu a ochrane vlastníckeho práva všetkých

vlastníkov nebráni modifikácii obsahu vlastníckeho práva“. Obec teda môže

s miestnymi komunikáciami, ktoré sú v jej majetku, podnikať, ale musí pri tom

rešpektovať zákonnú úpravu používania miestnych komunikácií a nemôže požadovať

v rámci podnikania platby za činnosti tvoriace súčasť správy a údržby miestnych

komunikácií.

Argumentácia mesta Trnava o subsidiarite, ktorá by umožňovala obci vydať

všeobecne záväzné nariadenie o otázkach tvoriacich súčasť výkonu prenesenej štátnej

správy bez výslovného zákonného zmocnenia, nemá zatiaľ oporu v právnom poriadku

Slovenskej republiky.

Podstatné časti cieľov VZN o podmienkach státia mohlo mesto Trnava

dosiahnuť zákonnými prostriedkami, zavedením miestnych poplatkov za užívanie

verejného priestranstva a za vjazd motorových vozidiel do historickej časti mesta, ako

aj poskytovaním možností stráženého parkovania.

Tie časti všeobecne záväzného nariadenia o podmienkach státia, ktoré nie sú

v rozpore s právnymi predpismi vyššej právnej sily, nie je možné samostatne

aplikovať. Preto rozhodol ústavný súd, že všeobecne záväzné nariadenie

o podmienkach státia ako celok nie je v súlade s právnymi normami uvedenými vo

výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Podľa , ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví, že medzi

právnymi predpismi uvedenými v čl. 125 je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, časti,

prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do

šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do

súladu s aj inými zákonmi. Ak tak neurobia, takéto predpisy, ich časti alebo

ustanovenia strácajú platnosť po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

Vyhlásené v Košiciach 25. mája 2000