Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 51/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

19. júla 2000 predbežne prerokoval podnet Ing. K. K., bytom N., vo veci porušenia

jeho základných práv podľa a rozsudkom

Okresného súdu v Prievidzi z 20. júla 1998 sp. zn. a uznesením Krajského

súdu v Trenčíne zo 16. marca 1999 sp. zn. , ako aj porušenia jeho práva na

spravodlivý proces a takto

rozhodol:

1. Podnet Ing. K. K. v časti namietajúcej porušenie svojho základného práva na

nedotknuteľnosť osoby podľa a svojho základného

práva na osobnú slobodu podľa , ako aj v časti

požadujúcej zrušenie rozhodnutí Okresného súdu v Prievidzi vo veci sp. zn.

a Krajského súdu v Trenčíne vo veci sp. zn. o d m i e t a pre

nepríslušnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky na prerokovanie veci.

2. Podnet Ing. K. K. v časti namietajúcej porušenie svojho práva na spravodlivý

súdny proces o d m i e t a ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo

2. mája 2000 doručené podanie Ing. K. K. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom N.,

označené ako „Žaloba pre hrubé porušovanie ľudských práv občana a hrubé

porušovanie zákonov“, ktoré navrhovateľ na základe výzvy ústavného súdu doplnil

svojím podaním doručeným ústavnému súdu 16. júna 2000. V liste doručenom

ústavnému súdu 12. júla 2000 navrhovateľ ako prílohu k svojmu podaniu poslal

uznesenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Trenčíne č. p. PP-

2000, ktoré však s predmetným podaním vecne nesúvisí.

Z obsahu podnetu a priložených listinných dôkazov na obsah tvrdení v ňom

uvedených ústavný súd zistil, že Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 15. októbra

1997 č. k. -230 oslobodil obžalovaného Ing. K. K. spod obžaloby pre

trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa § 155 ods. 1 písm. a), § 156 ods. 1 písm.

a) a ods. 3 . Na základe odvolania podaného okresnou prokurátorkou

v Prievidzi Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 17. februára 1998 zrušil napadnutý

rozsudok s tým, aby Okresný súd v Prievidzi vec v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. Okresný súd v Prievidzi rozsudkom z 20. júla 1998 rozhodol

o tom, že obžalovaný Ing. K. K. spáchal trestný čin útoku na verejného činiteľa podľa

, a a odsúdil

ho na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 mesiacov s podmienečným odkladom na

skúšobnú dobu 1 roka. Tento proti nemu podal odvolanie, ktoré však Krajský súd

v Trenčíne zamietol uznesením sp. zn. .

Navrhovateľ videl porušenie svojich základných práv upravených v čl. 16 a 17

(ďalej len „“) v konaní verejného činiteľa

„nezákonne obmedzujúcom jeho osobnú slobodu“ a nedotknuteľnosť jeho osoby

a namietal aj porušenie práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti namietal, že

Okresný súd v Prievidzi i Krajský súd v Trenčíne namiesto rozhodnutia chrániaceho

jeho osobnú slobodu a nedotknuteľnosť jeho osoby, ho uznali vinným zo spáchania

trestného činu útoku na verejného činiteľa. Z obsahu podania vyplynulo, že

navrhovateľ sa ním domáhal „vydania takého rozhodnutia Ústavného súdu SR, ktorým

budú zrušené napadnuté trestné rozhodnutia Okresného súdu v Prievidzi a Krajského

súdu v Trenčíne“, ktorými boli porušené jeho základné ľudské práva upravené v čl. 11

(v spojitosti s právom na spravodlivý proces), v a 17 .

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti je podľa čl. 130

ods. 3 oprávnený konať o podnetoch, ktorými fyzické alebo právnické osoby

namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd (ako sú uvedené v druhej hlave

), pokiaľ o nich nerozhoduje iný orgán. Pri predbežnom prerokovaní každého

podnetu ústavný súd skúma jeho predpísané náležitosti, ktoré ustanovuje § 20 ods. 1

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“), ako aj to, či nie sú dané dôvody ustanovené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde na odmietnutie podnetu. Medzi podmienky konania, splnenie ktorých

ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní každého podnetu patrí aj tá, či nejde

o podnet, na prerokovanie ktorého ústavný súd nie je príslušný.

1. Navrhovateľ predovšetkým namietal, že verejný činiteľ (veliteľ Mestskej

polície v Prievidzi), Ing. J. K., porušil 15. augusta 1996 jeho základné ľudské práva,

najmä právo na osobnú slobodu zaručené , ako aj nedotknuteľnosť osoby

podľa .

Ochrana základného práva navrhovateľa na nedotknuteľnosť osoby podľa čl. 16

(ktoré zabezpečuje aj telesnú integritu občana pred útokmi fyzického

charakteru) a ochrana základného práva navrhovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17

, ktoré možno obmedziť v súlade so zákonom, patria však do príslušnosti

všeobecných súdov a nie ústavného súdu. Ústavný súd nie je v žiadnom prípade

oprávnený uskutočňovať konanie, ktoré je zákonom zverené do právomoci

všeobecných súdov (konanie podľa ).

Podľa svojej judikatúry ústavný súd tiež zásadne nemá žiadne oprávnenie

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil

(). Do jeho právomoci nepatrí zaoberať sa rozhodnutím o vine a treste

(), ani otázkou právnej kvalifikácie skutku, ktorý je predmetom trestného

stíhania a o ktorom sa s konečnou platnosťou koná a rozhoduje pred všeobecnými

súdmi (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach,

ktoré patria do právomoci všeobecných súdov. Ústavný súd nie je oprávnený zrušovať

rozhodnutia všeobecných súdov, prípadne ich nahrádzať svojimi vlastnými

(, ).

Nakoľko navrhovateľ vo svojom podnete požadoval zrušenie označených

rozhodnutí Okresného súdu v Prievidzi a Krajského súdu v Trenčíne, bolo potrebné

jeho podnet v tejto časti odmietnuť pre nepríslušnosť ústavného súdu na prerokovanie

veci.

2. Navrhovateľ vo svojom podnete ďalej namietal porušenie práva na

spravodlivý proces. Medzi ďalšie podmienky konania, splnenie ktorých ústavný súd

skúma pri predbežnom prerokovaní podnetu, patrí aj tá, či nejde o podnet zjavne

neopodstatnený. Ústavný súd už viackrát rozhodol, že o zjavnej neopodstatnenosti

podnetu možno hovoriť vtedy, „keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo

vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený podnet je preto

možné považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na konanie“ (). Podobne ústavný

súd rozhodol aj v prípadoch , , , .

Ústavný súd uznáva pôsobnosť čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, ktorý upravuje právo na spravodlivý proces. Právo na

spravodlivý súdny proces má v trestných veciach každý, ak sa rozhoduje

o oprávnenosti trestného obvinenia proti nemu. Obsahom práva na spravodlivý proces

sú podľa potom tie práva, ktoré sú obsiahnuté v jej siedmom oddiele ( až

50). K porušeniu práva na spravodlivý proces teda môže preto dôjsť len v dôsledku

porušenia týchto základných práv, (ktoré patria obžalovanému ako účastníkovi

súdneho konania buď v zmysle alebo príslušnej medzinárodnej zmluvy).

Nakoľko navrhovateľ však nijaké z týchto práv a ani ich porušenie vo svojom

podaní neoznačil (a to ani po výzve ústavného súdu na jeho doplnenie), bolo potrebné

jeho podnet v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnený.