Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 43/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-65

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. októbra 2000

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Eduarda Báránya

a Juraja Babjaka o podnete na začatie konania , bytom

, zastúpeného advokátom JUDr. Ľubomírom Macejkom,

Agilita, Komerčnoprávna a advokátska kancelária, k. s., Bratislava, Panenská 7, pre

porušenie základného práva podľa v konaní

Okresného súdu Bratislava I vedenom pod sp. zn. takto

rozhodol:

Okresný súd Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo podľa Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Na Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sa obrátil

s podaním z 24. mája 2000 označeným ako „Podnet na začatie konania pred Ústavným

súdom Slovenskej republiky“, doplneným ďalšími podaniami z 12. júna a 5. septembra

2000 (ďalej len „podnecovateľ“) a požiadal ho, aby po začatí

konania o porušení jeho práva vyniesol uznesenie: „Ústavný súd vyslovuje, že

nekonaním Okresného súdu Bratislava I v právnej veci podnecovateľa vedenej pod

sp. zn. došlo k porušeniu jeho ústavného práva na prerokovanie jeho veci

bez prieťahov zaručeného .“

Podstatou podnetu, ku ktorému sú pripojené aj viaceré prílohy (žiadosť

o urýchlené prejednanie veci a sťažnosť na prieťahy v konaní, ako aj odpovede súdu

na ne), sú prieťahy v konaní Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“)

vedenom pod sp. zn. .

Podnecovateľ uvádza, že podal návrh na začatie konania o určenie neplatnosti

skončenia pracovného pomeru okamžitým zrušením na okresný súd dňa 29. apríla

1999. Keďže tento nekonal, podal 3. decembra 1999 žiadosť o urýchlené prejednanie

veci a 26. januára 2000 sťažnosť na zbytočné prieťahy okresného súdu v konaní

a požiadal o zjednanie nápravy. Oba postupy nepriniesli nápravu, keďže okresný súd

argumentoval problémami v jeho personálnom obsadení, a vo veci sa ďalej nekoná. Je

to v rozpore ako s povinnosťou súdu zabezpečiť rýchlu a účinnú ochranu práv

účastníkov konania podľa (ďalej len „OSP“), tak aj

s jeho povinnosťou konať bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Uvedomuje si situáciu súdov, čo sa týka ich

preťaženosti i nedostatočnej personálnej obsadenosti a materiálnej vybavenosti, a preto

podnet na ústavný súd podal až po roku od podania návrhu na okresný súd. Vzhľadom

na citlivú pracovnoprávnu vec, ako aj s ohľadom na účastníkov konania dospel

k názoru, že konanie, resp. nekonanie súdu má i politické pozadie.

Podanie podnecovateľa bolo kvalifikované ako podnet na začatie konania pre

porušenie práv podľa a zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“) a tento bol uznesením ústavného súdu sp. zn.

z 21. júna 2000 prijatý na ďalšie konanie.

Okresný súd vo vyjadrení z 28. júla 2000 k podnetu uviedol viaceré

protiargumenty. Dôvodom, pre ktorý nebolo možno vec podnecovateľa prerokovať,

bolo preloženie zákonnej sudkyne na iný súd z disciplinárnych dôvodov. Do mesiaca

máj 2000 bolo oddelenie 17 C dočasne neobsadené a zastupujúci sudca v ňom

vykonával len neodkladné úkony. K prerozdeleniu tohto oddelenia sa nepristúpilo

vzhľadom na prísľub ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, že zo sudcov, ktorí

mali byť zvolení Národnou radou Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“)

začiatkom roku 2000, bude jeden sudca pridelený na ich súd. Keďže k voľbe došlo až

v neskoršom termíne, bolo oddelenie 17 C obsadené až v mesiaci máj 2000 a vo veci

je určený termín pojednávania na koniec septembra 2000. K prerozdeleniu tohto

oddelenia sa však nepristúpilo aj preto, lebo už viac rokov evidujú v priemere 350

nevybavených vecí v jednotlivých súdnych oddeleniach. Takýto vysoký stav

objektívne neumožňuje prejednávanie všetkých vecí bez zbytočných prieťahov

v zmysle . V rozvrhu práce je preto stanovený princíp, že veci sa

prejednávajú v zásade podľa poradia, v akom na súd napadli. Presun vecí z jedného

oddelenia do druhého by tento problém nevyriešil, ale usudzujúc podľa doterajších

skúseností by sa skôr predĺžil čas vybavenia vecí.

V rámci prípravy konania vo veci samej si ústavný súd vyžiadal aj fotokópiu

spisu okresného súdu sp. zn. , ktorá mu bola medzičasom zaslaná. Okresný

súd predložil ústavnému súdu aj zápisnicu z pojednávania vo veci z 29. septembra

2000.

Keďže obaja účastníci konania pred ústavným súdom (podnecovateľ a okresný

súd) súhlasili s upustením od verejného ústneho pojednávania vo veci, pričom aj

ústavný súd dospel k záveru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci, upustil od neho podľa . Na

neverejnom zasadnutí potom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam a právnym

záverom.

II.

Podnecovateľ podal na okresný súd prostredníctvom svojho právneho zástupcu

návrh na začatie konania o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru

okamžitým zrušením dňa 29. apríla 1999. Odporcom je Kancelária NR SR, ktorá s ním

okamžite zrušila pracovný pomer podľa listom

svojho vedúceho z 1. marca 1999. Podnecovateľ, bývalý vedúci Kancelárie NR SR,

vykonával v nej v rozhodnom čase funkciu odborný poradca – Parlamentný inštitút.

K návrhu sú pripojené viaceré prílohy (okamžité zrušenie pracovného pomeru

z 1. marca 1999, pracovná zmluva z 22. novembra 1994, dohoda o zmene pracovnej

zmluvy z 13. novembra 1998 atď.).

Okresný súd zaslal podľa záznamu v spise návrh podnecovateľa 4. mája 1999

Kancelárii NR SR a požiadal ju, aby sa vyjadrila v lehote 15 dní. Táto podľa

doručenky súdnu zásielku prevzala až 17. mája 1999 a vyjadrenie okresnému súdu

zaslala 1. júna 1999 (v tento deň ho súd aj obdržal).

Predsedníčka senátu 3. júna 1999 určila termín pojednávania na 6. október 1999

(list bol kanceláriou vypravený 8. júna 1999) s tým, aby boli predvolaní podnecovateľ

s jeho právnym zástupcom a odporca.

Dňa 3. septembra 1999 súd obdržal stanovisko k vyjadreniu odporcu od

právneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999.

Dňa 22. septembra 1999 iná predsedníčka senátu zrušila termín pojednávania

určený na 6. október 1999 z dôvodu práceneschopnosti príslušnej predsedníčky senátu.

Dňa 29. novembra 1999 právny zástupca podnecovateľa nahliadol do spisu

a 3. decembra 1999, keďže sa z médií dozvedel, že zákonná sudkyňa bola preložená na

Okresný súd do Malaciek, požiadal okresný súd vzhľadom na to, že ide o citlivú

pracovnoprávnu vec, aby mu bolo oznámené, ktorému sudcovi bola vec pridelená,

a zároveň požiadal o urýchlené prejednanie veci.

Podpredseda okresného súdu mu listom z 25. januára 2000 oznamuje, že

z dôvodu odchodu zákonnej sudkyne je oddelenie 17 C dočasne neobsadené.

V krátkom čase však očakávajú voľbu nového sudcu, ktorý bude zákonným sudcom

v tomto oddelení. Vzhľadom na personálne obsadenie súdu iný spôsob riešenia nie je

možný.

Právny zástupca podnecovateľa listom z 26. januára 2000, keďže dovtedy

žiadnu odpoveď na svoj predošlý list nedostal, podal v zmysle

Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov,

vybavovaní sťažností a o voľbách prísediacich v znení neskorších predpisov

predsedovi okresného súdu sťažnosť na zbytočné prieťahy okresného súdu vo veci

a požiadal o zjednanie nápravy, pretože ide o citlivú pracovnoprávnu vec.

Podpredseda okresného súdu v liste z 1. februára 2000 považuje po prešetrení

sťažnosť za nedôvodnú. Okrem argumentácie uvedenej už v liste z 25. januára 2000

poznamenal, že aj keby nedošlo k problémom so zákonnou sudkyňou, podľa platného

rozvrhu práce sa jednotlivé veci vybavujú podľa poradia, v akom boli súdu doručené.

V blízkej budúcnosti sa očakáva voľba sudcu, ktorý nahradí preloženú sudkyňu, a teda

veci oddelenia 17 C budú vybavované priebežne.

Dňa 29. júna 2000 nová zákonná predsedníčka senátu určuje pojednávanie na

29. september 2000 (kancelária list vypravila 3. júla 2000). Nariadila predvolať

podnecovateľa s jeho právnym zástupcom a odporcu. Tomuto nariadila doručiť tiež

stanovisko právneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999 a požiadala ho, aby

v lehote 10 dní založil do spisu vnútorný predpis Kancelárie NR SR, ktorým sa

spravuje aj organizácia a pracovné vzťahy.

Dňa 29. septembra 2000 sa konalo prvé pojednávanie vo veci za účasti

podnecovateľa, jeho právneho zástupcu a právneho zástupcu odporcu. Po prednesení

úvodných stanovísk oboma právnymi zástupcami bol vypočutý podnecovateľ a právny

zástupca odporcu, ktorý navrhol vykonať viaceré dôkazy (právny zástupca

podnecovateľa súhlasil len s vypočutím troch konkrétnych svedkov). Okresný súd

potom pojednávanie odročil na 13. december 2000 s tým, že budú predvolaní traja

svedkovia, na ktorých sa zhodli obe strany, a odporca založí do termínu pojednávania

do spisu kópiu výpisu z Obchodného registra a záznamy z porady. Pojednávanie trvalo

od 12.00 do 14.00 h a zápisnica o jeho priebehu má necelé štyri strany (vrátane

úvodnej strany).

III.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

V občianskom súdnom konaní je základné ústavné právo na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov bližšie konkretizované vo viacerých ustanoveniach .

Podľa § 6: „V konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi

konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná a aby skutočnosti, ktoré sú medzi

účastníkmi sporné, sa spoľahlivo zistili.“

Podľa § 100 ods. 1: „Len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez

ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá. Pritom sa

usiluje predovšetkým o to, aby sa spor vyriešil zmierne a aby konanie pôsobilo

výchovne.“

Podľa § 101 ods. 1: „Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel

konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia

dôkazné prostriedky a že dbajú na pokynu súdu.“ Súd pokračuje v konaní, aj keď sú

účastníci nečinní (ods. 2).

Podľa § 114 ods. 1: „Pojednávanie pripraví predseda senátu tak, aby bolo

možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.“

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho

orgánu. Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby

neodstráni. Až právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie

ústavného práva podľa čl. 48 ods. 2 nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval. Ústavné

právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa splní až právoplatným

rozhodnutím štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej

neistoty ohľadne svojich práv (napr. , , ,

, , a ).

dáva prostredníctvom práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov osobe prísľub, že jej právna neistota sa odstráni rozhodnutím príslušného

štátneho orgánu v primeranom čase. Uplatnenie tohto práva nemôže byť zmarené len

preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený

subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty ().

štát priznáva občanovi práva a slobody a zaväzuje sa ich sám chrániť

a dodržovať. Tieto úlohy plní prostredníctvom štátnych orgánov. Právo zaručené

podľa sa môže realizovať len prostredníctvom takého konania

súdov, ktoré smeruje k odstráneniu právnej neistoty, kvôli ktorej sa občan obrátil na

orgán súdnej moci. Ústavný súd už v súlade s medzinárodným štandardom

uplatňovania Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodol, že

nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne konanie, nezbavuje

zodpovednosti za pomalé konanie. Počet nevybavených vecí, ktoré má súd rozhodnúť,

môže byť objektívnym stavom, ale tiež môže byť následkom pretrvávajúcich

nedostatkov v organizácii práce súdu alebo pomalého postupu osôb konajúcich v mene

súdu. Preto námietka počtu nevybavených vecí bez predloženia dôkazov nemá povahu

okolnosti vylučujúcej zodpovednosť za porušenie práva občana na súdne konanie bez

zbytočných prieťahov ().

IV.

Podnecovateľ sa obrátil so svojím návrhom na okresný súd dňa 29. apríla 1999,

pričom vec nebola doposiaľ skončená. Konanie teda trvá viac ako 17 mesiacov.

Okresný súd nevyhlásil ešte ani prvostupňové rozhodnutie v merite veci, čo možno

očakávať najskôr na odročenom pojednávaní dňa 13. decembra 2000. Právoplatné

skončenie veci, a teda odstránenie právnej neistoty, kvôli ktorej sa podnecovateľ na

okresný súd obrátil, sa teda posúva do bližšie neurčenej budúcnosti.

Primeranosť doterajšej dĺžky konania sa posudzuje podľa troch základných

kritérií: zložitosť veci (vrátane povahy veci), správanie účastníka konania a postup

súdu, proti ktorému podnet smeruje.

Vec sa nejaví byť zložitou skutkovo a ani právne. Pri rozhodovaní o trvaní

pracovného pomeru zohráva časové hľadisko dôležitú úlohu (pozri napr. ).

Podnecovateľ a jeho právny zástupca neprispeli svojím správaním

k predlžovaniu konania. Ako vyplýva už zo skutkových zistení, títo naopak opakovane

upozorňovali súd na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a žiadali o urýchlenie konania.

Okresný súd argumentoval proti namietanej dĺžke konania najmä problémami

v jeho personálnom obsadení, nadmernou zaťaženosťou sudcov a veľkým počtom

neskončených vecí, teda stavom, ktorý objektívne bráni prerokovaniu vecí bez

zbytočných prieťahov v zmysle .

S poukazom na už citovanú judikatúru ústavného súdu tento nemôže

prednesenú argumentáciu súdu akceptovať. Právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov napokon priznáva oprávneným osobám širšiu právnu ochranu

ako len pred úmyselným alebo nedbanlivostným správaním sudcu konajúceho vo veci.

Aj v prípade neexistencie subjektívnych príčin na strane súdu a sudcu môže dôjsť

k porušeniu ústavného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

().

Príčiny doterajšej dĺžky konania, ktorú možno vzhľadom na okolnosti prípadu

považovať za neprimeranú, sú len na strane súdu. Tento prostredníctvom príslušnej

predsedníčky senátu dňa 3. júna 1999 určil termín pojednávania až o štyri mesiace,

teda na 6. október 1999, hoci 4. mája 1999 žiadal odporcu, aby sa vyjadril k návrhu

podnecovateľa v lehote 15 dní. Aj v prípade, že by sa toto pojednávanie konalo,

k rozhodnutiu v merite veci by nedošlo, lebo súd naň nepredvolal dôležitého svedka

navrhnutého odporcom v jeho vyjadrení z 1. júna 1999 k návrhu (vedúceho Kancelárie

NR SR). Pojednávanie teda nebolo pripravené tak, aby bolo možné na ňom rozhodnúť

( ). Pojednávanie sa následne nekonalo, najskôr pre práceneschopnosť

predsedníčky senátu, potom pre jej preloženie na iný súd z disciplinárnych dôvodov

a potom preto, lebo súd nezabezpečil obsadenie oddelenia 17 C alebo prerozdelenie

vecí. Po obsadení tohto oddelenia v máji 2000 nová predsedníčka senátu určuje dňa

29. júna 2000 nový termín pojednávanie až o tri mesiace, teda na 29. september 2000,

hoci odporcu žiada o založenie dôkazu do spisu v lehote 10 dní. Aj keď tomuto

nariadila doručiť stanovisko právneho zástupcu podnecovateľa z 2. septembra 1999,

evidentne vôbec prvé pojednávanie vo veci (po sedemnástich mesiacoch od podania

návrhu) nemohlo skončiť rozhodnutím v merite, lebo podobne ako pri určení termínu

pojednávania na 6. október 1999 ani teraz nebol predvolaný svedok navrhnutý

odporcom už 1. júna 1999. Pojednávanie nebolo celkovo pripravené tak, aby mohlo

skončiť vyhlásením meritórneho rozhodnutia, pričom jedným z dôvodov jeho

odročenia bola aj potreba predvolať už navrhnutého svedka z júna 1999.

Postup okresného súdu v tejto veci, či už prostredníctvom dvoch predsedníčok

senátu v konaní alebo vedenia okresného súdu pri organizačnom zabezpečení, sa teda

vyznačoval zbytočnými prieťahmi súvisiacimi s prerokovaním veci, a to nielen

z pohľadu podnecovateľa, ale aj z hľadiska , tak ako je

interpretovaný doterajšou judikatúrou ústavného súdu (a v neposlednom rade tiež

z hľadiska medzinárodných záväzkov Slovenskej republiky podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd). Ústavný súd potom

uvedený skutkový a právny záver vyjadril vo výroku tohto nálezu.

Ústavný súd nemá podklady pre názor, ktorý zdieľa ohľadne zbytočných

prieťahov v konaní okresného súdu podnecovateľ (politické pozadie). Musí však

zdôrazniť, že porušenie jeho základného ústavného práva v konaní všeobecného súdu

je neprijateľné aj z hľadiska požiadavky náležitého výkonu spravodlivosti, lebo môže

vzbudzovať u účastníka konania nedôveru k súdu vrátane podozrenia z politického

pozadia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2000