Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 804/00
PDF · 92.81 KB
No categories available
II. ÚS 804/00
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu
7. novembra 2000 predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady
Slovenskej republiky na začatie konania o výklad čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 2 a 4 a v spojení s čl. 73 Ústavy
Slovenskej republiky a takto
rozhodol:
Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie
konania o výklad čl. 93 ods. 3 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 2 a 4
a v spojení s čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky o d m i e t a pre nesplnenie
zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol
25. septembra 2000 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky (ďalej len „navrhovateľ“) označený ako „Návrh na začatie konania podľa
čl. 128 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky o výklad čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej
republiky“.
Za ďalšieho účastníka konania navrhovateľ označil prezidenta Slovenskej
republiky (ďalej len „prezident“) a za dôkaz existencie právne relevantného sporu
o výklad čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) označil jeho
rozhodnutie o vyhlásení referenda č. 286/2000 Z. z. z 5. septembra 2000 uverejnené
v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 6. septembra 2000. Podľa navrhovateľa
prezident vykonávajúci ústavnú právomoc vyhlasovať referendum v zmysle čl. 102
ods. 1 písm. m) ústavy „vydaním citovaného rozhodnutia o vyhlásení referenda
zásadne zasiahol do postavenia Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajúceho
z príslušných ustanovení ústavy, čím sa súčasne dotkol aj postavenia (práv
a povinností) poslancov.“ Navrhovateľ tvrdí, že predmetom sporu medzi účastníkmi
konania je výklad obsahu ustanovenia čl. 93 ods. 3 a jeho aplikácia vedúca
k vyhláseniu referenda.
Predmetom návrhu navrhovateľa na podanie výkladu ústavného zákona bol
čl. 93 ods. 3 ústavy, ktorý uvádza: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva
a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“
Z dôvodov uvedených vo svojom návrhu navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd
po prijatí návrhu na konanie vydal uznesenie nasledovného znenia: «Ustanovenie
čl. 93 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1, s čl. 2 ods. 1 a ods. 2,
s čl. 30 ods. 2 a 4 a v spojení s čl. 73 Ústavy Slovenskej republiky neumožňujú, aby
prezident Slovenskej republiky vyhlásil referendum, ktorého predmetom je skrátenie
volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky na základe otázky: „Ste za to,
aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto ústavnom zákone:
volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, zvolenej v roku 1998 sa končí
dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní
odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“.»
II.
Pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa na podanie výkladu čl. 93
ods. 3 v spojitosti s ďalšími označenými článkami ústavy ústavný súd skúmal, či sú
splnené jeho všeobecné náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o ústavnom súde“), osobitné náležitosti upravené v § 47 citovaného
zákona a či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.
Jednou zo zákonom ustanovených podmienok, ktoré musia byť splnené pre
prijatie návrhu o výklad ústavného zákona podľa čl. 128 ods. 1 ústavy, je preukázanie
spornosti veci. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (I. ÚS 20/94, I. ÚS 7/96
a I. ÚS 61/96) „Ústavný súd Slovenskej republiky je v konaní o výklad ústavných
zákonov, ak je vec sporná, viazaný návrhom oprávneného subjektu v rozsahu,
v ktorom bolo preukázané, že je vec sporná.“
Preukázaniu spornosti výkladu ústavného zákona v rámci predbežného
prerokovania každého návrhu o výklad ústavného zákona však predchádza určenie
okruhu tých otázok, ktoré môžu byť predmetom konania o výklad ústavného zákona
pred ústavným súdom (pretože tvoria predmet úpravy ústavného zákona) a vylúčenie
okruhu tých otázok, ktoré nemôžu byť predmetom konania o výklad (pretože netvoria
predmet úpravy ústavného zákona). Po zistení a ustálení okruhu otázok, ktoré môžu
byť predmetom konania o výklad ústavného zákona (a v jeho rámci), ústavný súd
skúma, či ohľadom ich výkladu došlo k sporu medzi účastníkmi konania o výklad
ústavného zákona, ak je vec sporná (I. ÚS 61/96, II. ÚS 30/97).
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa o výklad
čl. 93 ods. 3 najprv určil okruh tých otázok, ktoré nemôžu tvoriť predmet konania
o výklad ústavného zákona, pretože nie sú predmetom ústavnej úpravy čl. 93 ods. 3
Ústava priznáva právomoc vyhlásiť celoštátne referendum výlučne
prezidentovi. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že čl. 93 ods. 3 ústavy obsahuje
ústavný príkaz, ktorý prezident musí rešpektovať pri posudzovaní otázky, či obsah
petície zodpovedá ústave. Tento článok však neupravuje aj postup prezidenta, ktorý
nasleduje po preskúmaní podmienok, splnenie ktorých je nevyhnutné na vyhlásenie
referenda alebo na odmietnutie vyhlásiť referendum tak, ako to tvrdil navrhovateľ vo
svojom návrhu o výklad ústavného zákona.
Procesný postup predchádzajúci rozhodnutiu prezidenta o vyhlásení referenda
alebo o odmietnutí vyhlásiť referendum netvorí predmet ústavnej úpravy, ale je
predmetom zákonnej úpravy (§ 1c ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 564/1992 Zb. o spôsobe vykonania referenda v platnom znení). Ako ústavný súd už
rozhodol, procesy predchádzajúce prijatiu rozhodnutia podľa čl. 102 písm. a) až r)
ústavy nie sú vo všeobecnosti predmetom ústavnej úpravy v Slovenskej republike,
hoci môžu byť predmetom zákonnej či inej úpravy. Nie je preto možné, aby v ich
dôsledku vznikol spor o výklad ústavného zákona v zmysle čl. 128 ods. 1 ústavy
(I. ÚS 51/96).
Nakoľko označený postup prezidenta nie je súčasťou ani čl. 93 ods. 3 a ani
žiadneho z ďalších článkov ústavy, výklad ktorých navrhovateľ požadoval v spojitosti
s čl. 93 ods. 3, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa nezistil
existenciu sporu ani vo vzťahu k ostatným článkom ústavy, ktoré navrhovateľ označil
vo svojom návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov.
Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa nezistil
existenciu sporu vo vzťahu k označeným článkom ústavy a pretože preukázanie
spornosti veci je jednou zo zákonom predpísaných náležitostí každého návrhu na
začatie konania o výklad ústavných zákonov, bolo potrebné jeho návrh odmietnuť pre
nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
tohto uznesenia.