Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 804/00

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky v Košiciach na neverejnom zasadnutí senátu

7. novembra 2000 predbežne prerokoval návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady

Slovenskej republiky na začatie konania o výklad Slovenskej

republiky v spojení s , a 2, a 4 a v spojení s

Slovenskej republiky a takto

rozhodol:

Návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej republiky na začatie

konania o výklad čl. 93 ods. 3 v spojení s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 30 ods. 2 a 4

a v spojení s o d m i e t a pre nesplnenie

zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol

25. septembra 2000 doručený návrh skupiny 30 poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky (ďalej len „navrhovateľ“) označený ako „Návrh na začatie konania podľa

o výklad Slovenskej

republiky“.

Za ďalšieho účastníka konania navrhovateľ označil prezidenta Slovenskej

republiky (ďalej len „prezident“) a za dôkaz existencie právne relevantného sporu

o výklad (ďalej len „“) označil jeho

rozhodnutie o vyhlásení referenda č. z 5. septembra 2000 uverejnené

v Zbierke zákonov Slovenskej republiky 6. septembra 2000. Podľa navrhovateľa

prezident vykonávajúci ústavnú právomoc vyhlasovať referendum v zmysle čl. 102

ods. 1 písm. m) „vydaním citovaného rozhodnutia o vyhlásení referenda

zásadne zasiahol do postavenia Národnej rady Slovenskej republiky vyplývajúceho

z príslušných ustanovení , čím sa súčasne dotkol aj postavenia (práv

a povinností) poslancov.“ Navrhovateľ tvrdí, že predmetom sporu medzi účastníkmi

konania je výklad obsahu ustanovenia čl. 93 ods. 3 a jeho aplikácia vedúca

k vyhláseniu referenda.

Predmetom návrhu navrhovateľa na podanie výkladu ústavného zákona bol

, ktorý uvádza: „Predmetom referenda nemôžu byť základné práva

a slobody, dane, odvody a štátny rozpočet.“

Z dôvodov uvedených vo svojom návrhu navrhovateľ žiadal, aby ústavný súd

po prijatí návrhu na konanie vydal uznesenie nasledovného znenia: «Ustanovenie

v spojení s , s a ods. 2,

s a 4 a v spojení s neumožňujú, aby

prezident Slovenskej republiky vyhlásil referendum, ktorého predmetom je skrátenie

volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky na základe otázky: „Ste za to,

aby sa Národná rada Slovenskej republiky uzniesla na tomto ústavnom zákone:

volebné obdobie Národnej rady Slovenskej republiky, zvolenej v roku 1998 sa končí

dňom volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa vykonajú do 150 dní

odo dňa vyhlásenia výsledkov referenda?“.»

II.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa na podanie výkladu čl. 93

ods. 3 v spojitosti s ďalšími označenými článkami ústavný súd skúmal, či sú

splnené jeho všeobecné náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), osobitné náležitosti upravené v citovaného

zákona a či neexistujú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Jednou zo zákonom ustanovených podmienok, ktoré musia byť splnené pre

prijatie návrhu o výklad ústavného zákona podľa , je preukázanie

spornosti veci. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu (,

a ) „Ústavný súd Slovenskej republiky je v konaní o výklad ústavných

zákonov, ak je vec sporná, viazaný návrhom oprávneného subjektu v rozsahu,

v ktorom bolo preukázané, že je vec sporná.“

Preukázaniu spornosti výkladu ústavného zákona v rámci predbežného

prerokovania každého návrhu o výklad ústavného zákona však predchádza určenie

okruhu tých otázok, ktoré môžu byť predmetom konania o výklad ústavného zákona

pred ústavným súdom (pretože tvoria predmet úpravy ústavného zákona) a vylúčenie

okruhu tých otázok, ktoré nemôžu byť predmetom konania o výklad (pretože netvoria

predmet úpravy ústavného zákona). Po zistení a ustálení okruhu otázok, ktoré môžu

byť predmetom konania o výklad ústavného zákona (a v jeho rámci), ústavný súd

skúma, či ohľadom ich výkladu došlo k sporu medzi účastníkmi konania o výklad

ústavného zákona, ak je vec sporná (, ).

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa o výklad

čl. 93 ods. 3 najprv určil okruh tých otázok, ktoré nemôžu tvoriť predmet konania

o výklad ústavného zákona, pretože nie sú predmetom ústavnej úpravy čl. 93 ods. 3

.

priznáva právomoc vyhlásiť celoštátne referendum výlučne

prezidentovi. Ústavný súd v prvom rade uvádza, že obsahuje

ústavný príkaz, ktorý prezident musí rešpektovať pri posudzovaní otázky, či obsah

petície zodpovedá ústave. Tento článok však neupravuje aj postup prezidenta, ktorý

nasleduje po preskúmaní podmienok, splnenie ktorých je nevyhnutné na vyhlásenie

referenda alebo na odmietnutie vyhlásiť referendum tak, ako to tvrdil navrhovateľ vo

svojom návrhu o výklad ústavného zákona.

Procesný postup predchádzajúci rozhodnutiu prezidenta o vyhlásení referenda

alebo o odmietnutí vyhlásiť referendum netvorí predmet ústavnej úpravy, ale je

predmetom zákonnej úpravy (§ 1c ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o spôsobe vykonania referenda v platnom znení). Ako ústavný súd už

rozhodol, procesy predchádzajúce prijatiu rozhodnutia podľa čl. 102 písm. a) až r)

nie sú vo všeobecnosti predmetom ústavnej úpravy v Slovenskej republike,

hoci môžu byť predmetom zákonnej či inej úpravy. Nie je preto možné, aby v ich

dôsledku vznikol spor o výklad ústavného zákona v zmysle

().

Nakoľko označený postup prezidenta nie je súčasťou ani čl. 93 ods. 3 a ani

žiadneho z ďalších článkov , výklad ktorých navrhovateľ požadoval v spojitosti

s čl. 93 ods. 3, ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa nezistil

existenciu sporu ani vo vzťahu k ostatným článkom , ktoré navrhovateľ označil

vo svojom návrhu na začatie konania o výklad ústavných zákonov.

Keďže ústavný súd pri predbežnom prerokovaní návrhu navrhovateľa nezistil

existenciu sporu vo vzťahu k označeným článkom a pretože preukázanie

spornosti veci je jednou zo zákonom predpísaných náležitostí každého návrhu na

začatie konania o výklad ústavných zákonov, bolo potrebné jeho návrh odmietnuť pre

nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti

tohto uznesenia.