Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 351/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-55

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2009

o prijatej sťažnosti , zastúpeného

, advokátom, , vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa , práva podľa čl. II-74

Charty základných práv Európskej únie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 26 Všeobecnej

deklarácie ľudských práv a práva podľa čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím

o vylúčení zo štúdia z 28. februára 2008 a

vydaným v odvolacom konaní 2. júla 2008 takto

rozhodol:

Konanie o sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva podľa

, práva podľa čl. II-74 Charty základných práv Európskej

únie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, práva podľa čl. 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a práva podľa

čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím

o vylúčení zo štúdia

z 28. februára 2008 a rozhodnutím vydaným

v odvolacom konaní 2. júla 2008 z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 6. augusta

2008 doručená sťažnosť (ďalej aj ,,sťažovateľ“) zo 4. augusta 2008, ktorou

namietal porušenie svojho základného práva na vzdelanie priznaného v

Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústava“), práva podľa čl. II-74 Charty základných práv

Európskej únie, práva podľa čl. 2 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len ,,dodatkový protokol“), práva podľa čl. 26 Všeobecnej

deklarácie ľudských práv a práva podľa čl. 13 Medzinárodného paktu o hospodárskych,

sociálnych a kultúrnych právach rozhodnutím

o vylúčení zo štúdia z 28. februára 2008 a

vydaným v odvolacom konaní 2. júla 2008.

2. Označenými rozhodnutiami bolo podľa sťažovateľa porušené jeho právo na

vzdelanie zaručené , dodatkovým protokolom a ďalšími v sťažnosti uvedenými

dokumentmi, ktorých znenie v sťažnosti citoval. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd po

predbežnom prerokovaní prijal sťažnosť na ďalšie konanie a po jej prerokovaní takto

rozhodol:

„ 1. Ústavnej sťažnosti sa vyhovuje.

2. Základné právo sťažovateľa právo na vzdelanie priznané v SR, čl. II-

74 Charty základných práv Európskej únie platnej od roku 2000, čl. 2 Protokolu z

roku 1952 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd z roku 1950,

čl. 26 Všeobecnej deklarácie ľudských práv prijatej v roku 1948 a čl. 13

Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach z roku

1966 bolo porušené rozhodnutím

o vylúčení sťažovateľa zo štúdia zo dňa 28.02.2008, ako aj

rozhodnutím vydanom v odvolacom

konaní dňa 02.07.2008.

3. Rozhodnutie o

vylúčení sťažovateľa zo štúdia zo dňa 28.02.2008, ako aj rozhodnutie

zo dňa 02.07.2008 o výsledku odvolacieho

konania sa zrušujú a vec sa vracia prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

4. Sťažovateľovi sa priznávajú trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 6.320,-

Sk.“

3. Ústavný súd uznesením č. k. -16 z 30. októbra 2008 rozhodol o prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie.

II.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa k prijatej sťažnosti vyjadrila

, ktorá vo svojom vyjadrení z 5. februára 2009

doručenom ústavnému súdu 9. februára 2009 popri iných skutočnostiach uviedla:

,,... sťažovateľ zároveň s podaním tejto sťažnosti na ÚS podal v ten istý deň na

KS v Banskej Bystrici žalobu takmer identického znenia proti Rozhodnutiu a postupu

správneho orgánu podľa a nasl. v tej istej veci, t.j. proti Rozhodnutiu

zo dňa 28.02.2008 o vylúčení zo štúdia a Rozhodnutiu

zo dňa 02.07.2008 v odvolacom konaní, ktorý potvrdil rozhodnutie

Dňa 14.1.2009 bolo na KS v Banskej Bystrici pojednávanie vedené pod

č. a v nadväznosti na ďalej uvedené skutočnosti je potrebné uviesť, že žaloba

bola konajúcim súdom zamietnutá 14. januára 2009. Rozsudok zatiaľ

nenadobudol právoplatnosť.“

5. Vyjadrenie bolo zaslané právnemu zástupcovi

sťažovateľa spolu s výzvou na podanie písomnej repliky k vyjadreniu, najmä ku stavu

konania vedeného Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský súd“) pod sp. zn.

. Ústavný súd od právneho zástupcu sťažovateľa vyžiadal aj rovnopis návrhu

na začatie konania (žaloby) a rozhodnutie krajského súdu.

6. Právny zástupca sťažovateľa v písomnej replike doručenej ústavnému súdu

26. marca 2009 okrem iného uviedol: ,,Vzhľadom v sťažnosti uvedenú krivdu, ktorú

sťažovateľ pociťoval a pociťuje, ako aj z opatrnosti, aby nedošlo k znemožneniu ochrany

jeho práv Sťažovateľ okrem Ústavnej sťažnosti podal:

I. na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobný návrh proti rozhodnutiu a postupu

správneho orgánu podľa a nasl.

II. na ORPZ vo Zvolene oznámenie o skutočnostiach, že bol spáchaný trestný čin

(toto oznámenie ústavný súd považoval z hľadiska rozhodnutia o zastavení konania

za irelevantné).

Podotýkame pri týchto podaniach vzhľadom na mimoriadne veľkú závažnosť krivdy

spáchanej na sťažovateľovi, nešlo o úmysel niečo ústavnému súdu zatajiť, ale skôr

o dožadovanie sa svojich práv všetkými možnými cestami a formami...“

Právny zástupca k replike pripojil aj rovnopis žaloby zo 4. augusta 2008, kópiu

rozsudku krajského súdu zo 14. januára 2009 a kópiu odvolania navrhovateľa (sťažovateľa)

proti uvedenému rozsudku.

7. Ústavný súd na Najvyššom súde Slovenskej republiky (ďalej len ,,najvyšší súd“)

zistil, že konanie je vedené pod sp. zn. . O odvolaní sťažovateľa proti

rozsudku krajského súdu zatiaľ nebolo najvyšším súdom rozhodnuté.

III.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Sťažnosť podaná na ústavnom súde

a žaloba podaná na krajskom súde sú z rovnakého dňa, a to 4. augusta 2008. Vychádzajúc

z procesného stavu, keď sťažovateľ podal proti tým istým rozhodnutiam orgánov

akademickej samosprávy sťažnosť na ústavnom súde, ako aj žalobu na správnom

(všeobecnom) súde, sa ústavný súd musel zaoberať otázkou, či sú splnené podmienky, za

ktorých môže vo veci ďalej konať a meritórne (nálezom) rozhodnúť, teda či sú splnené

procesné podmienky.

8. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov (ďalej len ,,“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha

veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia

(ďalej aj „OSP“) alebo .

Podľa kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené

podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).

Podľa začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci prebiehalo na súde

iné konanie.

Podľa prvej vety , ak ide o taký nedostatok podmienky konania,

ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

9. teda predpokladá, že popri v ňom obsiahnutých

procesných normách (lex specialis) sa na konanie pred ústavným súdom primerane použijú

ustanovenia ako lex generalis. Primeranosť ich použitia

možno vnímať ako oprávnenie ústavného súdu postupovať podľa konkrétneho ustanovenia

vtedy, ak sa ocitne v obdobnej procesnej situácii ako

všeobecný súd. Termín ,,primerane“ pritom treba vykladať tak, aby boli rešpektované

špecifické procesné situácie, ktoré v rozhodovacej činnosti ústavného súdu môžu nastať.

Pokiaľ ide o skúmanie procesných podmienok, ústavný súd je rovnako ako všeobecný súd

kedykoľvek za konania povinný prihliadať na to, či sú splnené. Ani prijatie sťažnosti na

ďalšie konanie nezbavuje ústavný súd tejto povinnosti. Medzi takzvané negatívne procesné

podmienky patrí aj prekážka začatej veci (litispendencia) vyjadrená v , ktorá

vylučuje, aby o tej istej veci prebiehali na súde, prípadne na viacerých súdoch viaceré

konania.

10. O litispendencii možno hovoriť vtedy, ak ide o ,,tú istú vec“. Ústavnému súdu je

zrejmé, že predmet konania pred ústavným súdom nie je absolútne totožný s predmetom

konania pred správnym súdom. Kým ústavný súd rozhoduje na podklade sťažnosti

o namietanom porušení garantovaných základných práv a slobôd (ľudských práv

a základných slobôd), správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupu správneho

orgánu. Pokiaľ ide o vzťah ústavnosti a zákonnosti, ústavný súd uviedol, že tento vzťah je

hierarchický. Zákonnosť sa odvodzuje z princípov ústavnosti a musí byť s nimi v súlade

(). Ústavnosť je teda jadrom zákonnosti. Sťažnosť podaná na ústavnom súde

a žaloba podaná na krajskom súde sú z rovnakého dňa, a to 4. augusta 2008.

11. Nemožno však obísť skutočnosť, že v konaní o sťažnosti pred ústavným súdom

ako aj v konaní pred krajským súdom vedeným pod sp. zn. vystupujú tí istí

účastníci. V konaní o sťažnosti pred ústavným súdom vystupuje v procesnom

postavení sťažovateľa a v postavení účastníka konania,

proti ktorému sťažnosť smeruje ( ). V konaní pred správnym

súdom (krajským súdom) vystupuje ako žalobca a

ako žalovaný (, a ).

12. Rovnako musí byť ústavným súdom zohľadnená aj (čiastočná) totožnosť petitu

sťažnosti podanej na ústavnom súde a petitu žaloby podanej na krajskom súde. V petite

sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby jej bolo vyhovené, bolo vyslovené porušenie jeho práv,

rozhodnutie o jeho vylúčení zo štúdia, ako aj rozhodnutie o výsledku odvolacieho konania

zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie prvostupňovému orgánu. V petite žaloby

podanej na krajskom súde sťažovateľ ako žalobca navrhuje, aby krajský súd zrušil totožné

rozhodnutie o výsledku odvolacieho konania a totožné rozhodnutie o jeho vylúčení zo

štúdia. Je zrejmé, že vzhľadom na procesné dôsledky možných výrokov rozhodnutia

ústavného súdu je práve požadované zrušenie rozhodnutí orgánov akademickej samosprávy

leitmotívom konania sťažovateľa.

13. Vychádzajúc z princípu subsidiarity vyjadreného v (,,ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“) je zrejmé, že právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám (ľudským právam a základným

slobodám) je daná len podporne (subsidiárne), ak o nich nerozhoduje iný, teda všeobecný

súd. Je zrejmé, že iným súdom v zmysle citovaného ústavného článku je aj správny súd

(krajský súd), ktorý síce nerozhoduje explicitne o namietanom porušení základných práv

a slobôd (ľudských práv a základných slobôd), avšak pri svojom konaní a rozhodovaní je

rovnako ako ústavný súd povolaný tieto práva a slobody chrániť. Ústavný súd už opakovane

uviedol (napr. ), že ochrana garantovaných práv a slobôd , resp.

Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd nie je zverená len ústavnému

súdu, ale aj všeobecným súdom, ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní ,

ústavným zákonom, medzinárodnou zmluvou podľa a 5 a zákonom

( ).

14. Vychádzajúc z už uvedených skutočností, najmä vzhľadom na totožnosť

účastníkov konania pred ústavným súdom a krajským súdom, čiastočnú totožnosť petitu

sťažnosti podanej na ústavnom súde a petitu žaloby podanej na krajskom súde v časti

požadujúcej zrušenie napadnutých rozhodnutí a vrátenie veci na ďalšie konanie a postavenie

správneho súdu (krajského súdu, ako aj najvyššieho súdu ako odvolacieho súdu) ako

primárneho ochrancu práv sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, že začaté

a prebiehajúce konanie pred správnymi súdmi, ktoré na podklade žaloby sťažovateľa

preskúmavajú zákonnosť napadnutých rozhodnutí o vylúčení sťažovateľa zo štúdia a ktoré

nie je právoplatne skončené, je negatívnou prekážkou začatej veci (litispendencia), ktorá

bráni ústavnému súdu ďalej vo veci konať a nálezom meritórne rozhodnúť. Ak ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosti dodatočne zistí nesplnenie neodstrániteľnej

podmienky konania pred ústavným súdom, konanie o sťažnosti zastaví podľa § 104 ods. 1

prvej vety (uznesenie ústavného súdu z 26. novembra 2003 sp. zn. ).

Ústavný súd preto vychádzajúc z aplikoval primerane

ustanovenia , a a konanie o sťažnosti sťažovateľa zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2009