Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 3/2021

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 27. januára 2021 v senáte

zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a zo sudcov Petra Straku a Martina Vernarského

(sudca spravodajca) v konaní o ústavnej sťažnosti ,

, , zastúpenej advokátom JUDr. Matejom Vidom,

advokátska kancelária, Papraďová 3, Bratislava, namietajúcej porušenie jej základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

a jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd a princípu právnej istoty uznesením Krajského súdu

v Žiline sp. zn. z 30. septembra 2019 takto

rozhodol:

Konanie o ústavnej sťažnosti z a s t a v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Vymedzenie napadnutého rozhodnutia a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. novembra 2019 doručená ústavná sťažnosť ,

, (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

Slovenskej republiky a jej práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a porušenia princípu právnej istoty

uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 30. septembra 2019 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplynulo, že sťažovateľka 18. septembra

2018 podala na Okresnom súde Žilina (ďalej len „okresný súd“) žalobu o určenie

vlastníckeho práva proti a (spolu ďalej len „žalované“)

v nadväznosti na uplatnenie relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z dôvodu porušenia

predkupného práva. Konaniu bola pridelená sp. zn. .

3. Na základe návrhu žalobcov začalo 8. januára 2019 na okresnom súde konanie

vedené pod sp. zn. o určenie, že sťažovateľka nie je vlastníčkou pozemkov

špecifikovaných v návrhu (okrem iných aj podielu na pozemku, ktorý je vo vlastníctve

sťažovateľky a vo vzťahu ku ktorému sťažovateľka namieta porušenie jej predkupného

práva v konaní sp. zn. ), a určenie, že predmetné pozemky patria do dedičstva

po nebohom (ďalej aj „negatívna určovacia žaloba“).

4. Žalované v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

bezprostredne po podaní negatívnej určovacej žaloby podaním doručeným okresnému súdu

15. januára 2019 navrhli prerušenie konania sp. zn. do právoplatného

skončenia konania vedeného pod sp. zn. .

5. Okresný súd uznesením sp. zn. zo 16. mája 2019 prerušil konanie

do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. ,

keď dospel k záveru, že v tomto konaní sa rieši otázka, ktorá môže mať význam

pre rozhodnutie súdu. Okresný súd uviedol, že až po vyriešení otázky aktívnej legitimácie

žalobkyne (sťažovateľky, pozn.) v tomto konaní bude možné rozhodovať o určení relatívnej

neplatnosti kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalovanými.

6. Sťažovateľka podala proti uzneseniu o prerušení konania odvolanie,

v ktorom žiadala odvolací súd, aby predmetné uznesenie zrušil a prikázal okresnému súdu

pokračovať v konaní. Krajský súd napadnutým uznesením vyhodnotil odvolanie

sťažovateľky ako nedôvodné a uznesenie okresného súdu o prerušení konania ako vecne

správne potvrdil.

7. V odôvodnení ústavnej sťažnosti sťažovateľka poukázala na súdne rozhodnutia,

ktoré podľa nej predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax, od ktorej sa krajský súd odklonil,

resp. ju nezohľadnil, čím porušil princíp právnej istoty a svoje rozhodnutie v tomto smere

riadne nezdôvodnil. Zo záverov súdov pri aplikácií inštitútu fakultatívneho prerušenia

konania podľa sťažovateľky vyplýva, že pri zvažovaní návrhu na fakultatívne prerušenie

konania je potrebné použiť to opatrenie, prostredníctvom ktorého je ochrana práv

účastníkov konania rýchlejšia a účinnejšia. Rozhodujúcim hľadiskom je teda zásada

hospodárnosti konania, preto prerušenie konania má predstavovať skôr výnimku

ako pravidlo. Zároveň sťažovateľka poukázala na požiadavky vo vzťahu

k odôvodneniu fakultatívneho prerušenia konania uvedené v uznesení ústavného súdu

sp. zn. . Podľa tvrdenia sťažovateľky krajský súd sa v napadnutom uznesení

nevysporiadal:

„(a) s ustálenou rozhodovacou praxou (tj. Uznesenie Najvyššieho súdu, sp. zn. 3 Cdo

150/2010, na ktoré poukázala sťažovateľka v jej odvolaní..., a ostatnou rozhodovacou

praxou...), ktorá si v zmysle vyžadovala zo strany Krajského súdu

dôkladné odôvodnenie v Uznesení o potvrdení prerušenia;

(b) so skorším Uznesením Krajského súdu v obdobnej veci, ktoré od Krajského súdu

vyžadovalo v zmysle článku 2 ods. 3 presvedčivé a dôkladné odôvodnenie toho, prečo

Krajský súd v takmer totožnom skutkovom a právnom prípade rozhodol rozdielne.

(c) s podstatným tvrdením sťažovateľky o tom, že Negatívna určovacia žaloba,

pre ktorú došlo k prerušeniu, je zjavne bezúspešná najmä kvôli absencii naliehavého

právneho záujmu na žalobcami požadovanom určení...

(d) s vyvážením stretu predmetných záujmov... v prospech záujmu na spravodlivom

a efektívnom rozhodnutí veci...

(e) v súlade so skutočným skutkovým stavom vyplývajúcim zo spisu a informáciami,

ktoré boli Krajskému súdu známe, sa ústavne konformným spôsobom nevysporiadal

s tvrdením..., že žalovaní (v konaní ) zjavne koordinovali svoj postup

so žalobcami (v konaní o Negatívnej určovacej žalobe) pri podaní návrhu na prerušenie

konania...“

8. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vo veci samej takto rozhodol:

„I. Základné práva sťažovateľky — , narodenej dňa –

na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd ako aj princíp právnej istoty rozhodnutím (uznesením) Krajského

súdu Žilina, sp. zn. zo dňa 30.9.2019 porušené boli.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje Uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn.

a vec vracia Krajskému súdu Žilina na ďalšie rozhodnutie.

III. Krajský súd Žilina je povinný uhradiť advokátovi, ,

, dátum narodenia: , trovy právneho zastúpenia vo výške 326,60 EUR

(slovom: tristodvadsatsesť euro a šesťdesiat euro centov) za dva úkony právnej služby

do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

9. V rámci prípravy predbežného prerokovania ústavnej sťažnosti ústavný súd zistil,

že konanie vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. bolo zastavené

z dôvodu späťvzatia žaloby sťažovateľkou uznesením okresného súdu zo 4. mája 2020,

ktoré nadobudlo právoplatnosť 18. júna 2020. Vzhľadom na uvedené zistenie ústavný súd

vyzval sťažovateľku na oznámenie, či trvá na podanej ústavnej sťažnosti. Právny zástupca

sťažovateľky výzvu ústavného súdu prevzal 29. októbra 2020, na túto však v stanovenej

lehote nereagoval a neurobil tak ani do prerokovania ústavnej sťažnosti senátom ústavného

súdu.

II.

Relevantná právna úprava a posúdenie veci ústavným súdom

10. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

13. Podľa o Ústavnom súde Slovenskej

republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí

bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

14. Z pohľadu konania a rozhodovania ústavného súdu bolo podstatným zistenie,

že sťažnosťou napadnuté uznesenie krajského súdu aj napriek tomu, že nebolo formálne

zrušené, po právoplatnom zastavení konania vedeného z podnetu sťažovateľky uznesením

okresného súdu sp. zn. zo 4. mája 2020 nemohlo vo sfére subjektívneho

právneho postavenia sťažovateľky viac vyvolávať žiadne právne účinky. Keďže zákon

o ústavnom súde v ustanoveniach upravujúcich konanie o ústavnej sťažnosti podľa čl. 127

( až ) bližšie neupravuje dôsledky, ktoré nastali pominutím účinkov

sťažnosťou napadnutého rozhodnutia, bolo nevyhnutné primerane na vec aplikovať

ustanovenia (ďalej aj ,P“).

15. Podľa ak tento zákon v piatej časti alebo šiestej

časti neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, vzťahuje sa na konanie pred ústavným

súdom podľa povahy veci primerane .

16. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas

konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť

(ďalej len „procesné podmienky“).

17. Podľa ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý

nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.

18. teda predpokladá, že popri v ňom obsiahnutých

procesných normách (lex specialis) sa na konanie pred ústavným súdom primerane použijú

ustanovenia ako lex generalis. Primeranosť ich použitia

možno vnímať ako oprávnenie ústavného súdu postupovať podľa konkrétneho ustanovenia

vtedy, ak sa ocitne v obdobnej procesnej situácii ako

všeobecný súd. Termín ,,primerane“ pritom treba vykladať tak, aby boli rešpektované

špecifické procesné situácie, ktoré v rozhodovacej činnosti ústavného súdu môžu nastať.

Pokiaľ ide o skúmanie procesných podmienok, ústavný súd je rovnako ako všeobecný súd

kedykoľvek za konania povinný prihliadať na to, či sú splnené. Ak ústavný súd zistí

nesplnenie neodstrániteľnej podmienky konania pred ústavným súdom, konanie o sťažnosti

zastaví podľa (m. m. , , ).

19. Zo zmyslu a účelu konania o ústavnej sťažnosti pre namietané porušenie

základných práv a slobôd právoplatným rozhodnutím všeobecného súdu možno

podľa názoru ústavného súdu vyvodiť, že existencia takéhoto rozhodnutia, resp. trvanie jeho

účinkov v právnej sfére sťažovateľa, je nevyhnutnou procesnou podmienkou konania

a rozhodovania ústavného súdu v tomto type konania. Negatívne zistenie ústavného súdu

v tejto otázke, t. j. zistenie o neexistencii ústavnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia,

napr. v dôsledku jeho zrušenia, prípadne zistenie o pominutí jeho účinkov aj bez jeho

formálneho zrušenia (ako to je v prípade sťažovateľky), predstavujú neodstrániteľný

nedostatok v podmienkach konania (, ). Inak povedané,

pominutím účinkov napadnutého uznesenia, ktorým krajský súd potvrdil uznesenie

okresného súdu o prerušení konania, odpadol predmet konania pred ústavným súdom.

Do individuálnej sféry sťažovateľky chránenej základnými právami a slobodami nemôže

negatívne zasahovať procesný stav prerušeného konania, ktoré bolo následne právoplatne

zastavené. Ústavný súd preto, vychádzajúc z , aplikoval

primerane ustanovenia a a konanie o ústavnej sťažnosti sťažovateľky

zastavil. Ústavný súd pritom v tomto smere vychádzal aj z princípu minimalizácie zásahov

do rozhodovacej činnosti všeobecných súdov (napr. , ),

ktorým sa vo vlastnej rozhodovacej činnosti dôsledne riadi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. januára 2021

Robert Šorl

predseda senátu