Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 278/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2010 v senáte

zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov Sergeja Kohuta a Lajosa Mészárosa

prerokoval námietku predpojatosti podanú spoločnosťou , právne zastúpenej

substitučný splnomocnenec - Advokátska kancelária voči sudcom

Ústavného súdu Slovenskej republiky Milanovi Ľalíkovi a Petrovi Brňákovi, ktorí by mali

rozhodovať vo veci vedenej pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Sudca I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Milan Ľalík j e v y l ú č e n ý

z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej republiky pod

sp. zn. .

2 . Sudca I. senátu Ústavného súdu Slovenskej republiky Peter Brňák n i e j e

v y l ú č e n ý z výkonu sudcovskej funkcie vo veci vedenej Ústavným súdom Slovenskej

republiky pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavný súd“) bola 2. júla 2009

doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

jej základných práv podľa a a 2

(ďalej len „ústava“) rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn.

z 23. marca 2009. Sťažnosť bola pridelená sudkyni ústavného súdu Marianne

Mochnáčovej ako spravodajkyni s tým, že bude o nej rozhodovať I. senát ústavného súdu.

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. .

2. Podaním z 29. júla 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. júla 2009,

sťažovateľ vyhlásil, že „odmieta sudcu JUDr. Milana Ľalíka pre jeho predpojatosť

a navrhuje aby ho Ústavný súd vylúčil z prejednávania ústavnej sťažnosti podanej v zmysle

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zn. zo

dňa 23. 03. 2009 vedenej na Ústavnom súde pod č. “, pretože:

„Sťažovateľ zastáva názor, že v súlade s (...) princípmi, ktoré napĺňajú obsah

základného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde, sudca JUDr. Milan Ľalík

neposkytuje v tomto konaní dostatočné záruky nestrannosti. Jeho nestrannosť je

spochybnená z objektívneho hľadiska.

Sťažovateľ podal dňa 29. 06. 2009 na Ústavnom súde sťažnosť, ktorou sa okrem

iného domáha zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

23. 03. 2009.

Týmto Rozsudkom Krajský súd v Bratislave v spojení s prvostupňovým rozsudkom

zaviazal sťažovateľa poskytnúť navrhovateľovi - morálnu satisfakciu ako

i náhradu nemajetkovej ujmy. v tomto konaní zastupovala

JUDr. Milana Ľalíka.

Sudca JUDr. Milan Ľalík od roku 1992 do februára 2007 pôsobil na Najvyššom súde

Slovenskej republiky vo všetkých odborných funkciách - sudca, predseda senátu a predseda

občianskoprávneho kolégia, s krátkou stážou na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej

republiky vo funkcii riaditeľa sekcie civilného práva. V rámci svojho profesného pôsobenia

bol sudca JUDr. Milan Ľalík kolegom a blízkym spolupracovníkom Rovnako aj

spomínaná stáž na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky bola realizovaná

v čase, keď bol ministrom spravodlivosti

Sťažovateľ je toho názoru, že existencia vyššie uvedeného právne významného vzťahu

- blízkeho vzťahu sudcu a ako právnej zástupkyne a blízkeho

pracovného vzťahu sudcu JUDr. Milana Ľalíka a zakladá dôvody, ktoré sú

z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne významné.

Z uvedených dôvodov existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti, nepredpojatosti

sudcu JUDr. Milana Ľalíka. Existuje pochybnosť, či je objektívne schopný posúdiť vec

a úplne nezávisle, slobodne a nestranne túto rozhodnúť. A to preto, že nie je možné

predpokladať nezaujatosť, nestrannosť sudcu pri rozhodovaní vo veci, kedy dôsledkom

môže byť zrušenie Rozsudku, ktorým bolo v celom rozsahu vyhovené žalobe jeho

dlhoročného kolegu a súčasne aj klienta jeho manželky advokátky. V danom prípade možno

oprávnene dedukovať na úzky vzťah, pomer sudcu k prejednávanej veci.“

2.1 Vo svojom vyjadrení k uvedenej námietke predpojatosti sudca Milan Ľalík v liste

z 31. marca 2010 dôvody namietanej predpojatosti považoval za relevantné, keď uviedol,

že:

„(...) ide o situáciu pre moje vylúčenie z prejednávania a rozhodovania vo veci

vedenej pod sp. zn. , preto súhlasím s mojim vylúčením z výkonu sudcovskej

funkcie v označenej veci.“

3. Podaním z 29. júla 2009, ktoré bolo ústavnému súdu doručené 31. júla 2009,

sťažovateľ vyhlásil, že „odmieta sudcu JUDr. Petra Brňáka pre jeho predpojatosť

a navrhuje aby ho Ústavný súd vylúčil z prejednávania ústavnej sťažnosti podanej v zmysle

proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zn. zo

dňa 23. 03. 2009 vedenej na Ústavnom súde pod č. “, pretože:

„Sťažovateľ zastáva názor, že v súlade s (...) princípmi, ktoré napĺňajú obsah

základného práva domáhať sa svojho práva na nestrannom súde, sudca JUDr. Peter Brňák

neposkytuje v tomto konaní dostatočné záruky nestrannosti. Jeho nestrannosť je

spochybnená z objektívneho hľadiska. Túto pochybnosť zakladá vzťah sudcu k účastníkovi

konania ako i k

Sťažovateľ podal dňa 29. 06. 2009 na Ústavnom súde sťažnosť, ktorou sa okrem

iného domáha zrušenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo dňa

23. 03. 2009 (...). JUDr. Peter Brňák bol v rokoch 2003-2004 sudcom Krajského súdu

v Bratislave. Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd zaviazal účastníka konania - Krajský

súd v Bratislave zaplatiť mu primerané finančné zadosťučinenie vo výške 30 000 eur.

Navrhuje tiež, aby Ústavný súd zrušil Rozsudok, ktorý vydal tento súd v senáte zloženom

z bývalých kolegov JUDr. Petra Brňáka.

Rozsudkom v spojení s prvostupňovým rozsudkom bol sťažovateľ zaviazaný

poskytnúť navrhovateľovi - morálnu satisfakciu ako i náhradu nemajetkovej

ujmy. JUDr. Peter Brňák pracoval v rokoch 2002-2003 na Najvyššom súde Slovenskej

republiky. Od roku 2004 pôsobil ako sudca občianskoprávneho kolégia NS SR.

bol v rokoch 1998-2003 predsedom NS SR (a teda priamym nadriadeným JUDr. Petra

Brňáka). V rokoch 2003-2006 bol . predsedom trestného senátu NS SR.

JUDr. Peter Brňák rovnako ako i sú okrem uvedeného pracovného

vzťahu prepojení i politicky. Obaja sú nominantmi na významné funkcie v oblasti

súdnictva. JUDr. Peter Brňák navyše v rokoch 1990 až 2002 pôsobil ako poslanec

Národnej rady Slovenskej republiky za a i do funkcie sudcu Ústavného súdu ho

navrhol predseda a predseda Klubu poslancov Národnej rady Slovenskej

republiky za Rovnako i . bol navrhnutý do funkcie ministra spravodlivosti ako

nominant

Sťažovateľ je toho názoru, že existencia vyššie uvedeného právne významného vzťahu

sudcu JUDr. Petra Brňáka k účastníkovi konania ako i pracovný vzťah kolegov (bývalých

sudcov NS SR) JUDr. Petra Brňáka a ktorému bol Rozsudkom, ktorý

sťažovateľ navrhuje zrušiť, poskytnutá morálna satisfakcia ako i náhrada nemajetkovej

ujmy, zakladá dôvody, ktoré sú z hľadiska vylúčenia sudcu považované za právne

významné.

Z tohto dôvodu existujú dôvodné pochybnosti o nezaujatosti, nepredpojatosti sudcu

JUDr. Petra Brňáka a teda i o tom, či je objektívne schopný posúdiť vec a úplne nezávisle,

slobodne a nestranne túto rozhodnúť. Nie je možné predpokladať nezaujatosť, nestrannosť

sudcu pri rozhodovaní vo veci, kedy dôsledkom môže byť založenie povinnosti pre súd, na

ktorom on sám pôsobil, zaplatiť sťažovateľovi sumu 30 000 eur a zrušenie rozsudku

vydaného týmto súdom. Sťažovateľ sa domnieva, že pochybnosť o nepredpojatosti je tu

i z dôvodu, že sa navrhuje zrušiť Rozsudok, ktorý oprávňuje jeho bývalého kolegu, priameho

nadriadeného na vyplatenie náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 1.000.000 Sk. V danom

prípade možno oprávnene dedukovať na vzťah, pomer sudcu k prejednávanej veci či

k účastníkovi konania.“

3.1 Sudca Peter Brňák k uvedenej námietke predpojatosti listom zo 7. apríla 2010

zaujal nasledovné stanovisko:

- «(...) po oboznámení sa s obsahom „vyhlásenia“ (...) z 29. júla 2009 (...) uvádzam,

že sa necítim byť zaujatý v súvislosti s prejednávaním a rozhodovaním vo veci sp. zn.

so zreteľom na pomer k veci, účastníkom, resp. ich právnym zástupcom.

K namietaným skutočnostiam iba v krátkosti dodávam, že

- v rokoch 2003-2004 som nevykonával funkciu sudcu na Krajskom súde v Bratislave

(po celý tento čas som pôsobil na Najvyššom súde Slovenskej republiky),

- je pravdou, že počas môjho pôsobenia na najvyššom súde bol istý čas jeho

predsedom ku ktorej osobe chcem zvýrazniť, že (okrem pracovného)

nedisponujem ani som nedisponoval iným vzťahom (napr. priateľským a pod.),

- rovnako namietam tvrdenie, že sme (s pozn.) „prepojení i politicky“.

Po skončení môjho pôsobenia v Národnej rade Slovenskej republiky som ešte v roku 2002

ukončil členstvo v politickom hnutí .

- Je pravdou, že do funkcie kandidáta na sudcu Ústavného súdu Slovenskej republiky

ma navrhol za poslanecký klub jeho predseda p. , s ktorým rovnako neudržiavam

žiadne styky. Po odchode z parlamentu som sa s menovaným stretol menej ako je prstov na

jednej ruke, pričom tieto stretnutia som neinicioval; stretli sme sa náhodne na

spoločenských akciách. Ostatný raz sme sa takto stretli niekedy v mesiaci november alebo

december 2006 roku.“

4. Predsedníčka ústavného súdu v súlade s rozvrhom práce ústavného súdu na rok

2010 (ďalej len „rozvrh práce“) pridelila vec 26. januára 2010 na rozhodnutie o uvedenej

námietke predpojatosti sudcov I. senátu ústavného súdu Milana Ľalíka a Petra Brňáka,

II. senátu ústavného súdu.

II.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) je sudca

vylúčený z výkonu sudcovskej funkcie v konaní vo veci, ak so zreteľom na jeho pomer

k veci, účastníkom konania alebo k ich zástupcom možno mať pochybnosti o jeho

predpojatosti.

Podľa účastník konania môže vyhlásiť, že

niektorého zo sudcov odmieta pre jeho predpojatosť. Ak dôvody, ktoré vedú k vyhláseniu

o odmietnutí sudcu pre jeho predpojatosť vznikli do začiatku ústneho pojednávania, môže ju

účastník konania vyhlásiť najneskôr na začiatku ústneho pojednávania.

Podľa ak ide o rozhodovanie v senáte ústavného

súdu, o vylúčení sudcu pre predpojatosť rozhodne iný senát.

Podľa čl. IV bodu 1 rozvrhu práce ústavného súdu na rok 2010 (sp. zn.

Spr 106/2010), o vylúčení sudcu pri rozhodovaní v senáte podľa § 28 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhoduje II. senát, ak ide o sudcov I. senátu.

Základné právo na prerokovanie a rozhodnutie nestranným súdom je v občianskom

súdnom konaní garantované prostredníctvom inštitútu vylúčenia sudcu z ďalšieho

prerokovávania a rozhodnutia pre zaujatosť. Z uvedeného dôvodu možno sudcu vylúčiť buď

na návrh účastníka súdneho konania, alebo na základe návrhu samotného sudcu. (napr.

).

V danom prípade sa sťažovateľka ako účastníčka konania pred ústavným súdom

domáha toho, aby sudcovia Milan Ľalík a Peter Brňák boli vylúčení z prerokovania a

rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. .

1. Pokiaľ ide o námietku predpojatosti sudcu ústavného súdu Milana Ľalíka,

zo samotného vyjadrenia menovaného sudcu vyplýva, že „ide o situáciu pre moje vylúčenie

z prejednávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn. ,“ a už ani preto

nemožno pochybovať o tom, že skutočnosti uvedené vo vyhlásení sťažovateľky sú

spôsobilé privodiť pochybnosti o jeho nepredpojatosti v zmysle § 27 ods. 1 zákona

o ústavnom súde. Preto bolo v tejto časti rozhodnuté tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

uznesenia v bode 1.

2. Ústavný súd po posúdení dôvodov uvedených vo vyhlásení sťažovateľky vo

vzťahu k sudcovi ústavného súdu Petrovi Brňákovi dospel k záveru, že v zmysle § 27 ods. 1

nie sú dostačujúce na vznik pochybností o nepredpojatosti

menovaného sudcu k danej veci. Podstata námietok sťažovateľky spočíva v poukázaní na

bývalé kolegiálne (pracovné) vzťahy namietnutého sudcu a účastníka konania, ďalej v tom,

že v minulosti boli nominantmi rovnakého subjektu na funkciu sudcu ústavného súdu, resp.

na funkciu ministra spravodlivosti. Tieto okolnosti však samy osebe nemôžu byť dôvodom

pre vylúčenie sudcu z prerokovávania a rozhodovania vo veci vedenej pod sp. zn.

. Rovnako skutočnosť, že „dôsledkom“ rozhodnutia ústavného súdu „môže byť

založenie povinnosti pre súd, na ktorom on sám pôsobil“, nemôže byť dôvodom pre

vylúčenie sudcu z prerokovávania a rozhodovania danej veci, pretože za obdobných

okolností by bol napr. profesný postup sudcov v podstate znemožnený. Preto rozhodol

ústavný súd v tejto časti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia v bode 2.

Z uvedených dôvodov príslušný senát ústavného súdu rozhodol podľa § 27 ods. 1

v spojení s tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2010