Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 92/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 5. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť a , ,

zastúpených Advokátskou kanceláriou Gallo, s. r. o., Jilemnického 30, Martin, konajúcou

prostredníctvom advokáta a konateľa JUDr. Michala Galla, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa , práv

podľa , a c , práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom a rozhodnutím Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

10. januára 2014 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich práv podľa čl. 1 ods. 2, čl. 12 ods. 1,

a c (ďalej len „“) a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom č. k. -194 z 25. septembra 2013

(ďalej len „namietané rozhodnutie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovatelia sa na Okresnom súde Martin

v konaní vedenom pod sp. zn. domáhali, aby im odporca vyplatil sumu 145,

12 € s príslušenstvom z titulu preplatku z vyúčtovania za platby spojené s užívaním bytu.

Odporca sa domáhal, aby mu sťažovatelia vyplatili sumu 1 272, 62 € s príslušenstvom

z titulu nedoplatku z vyúčtovania za platby spojené s užívaním bytu.

Okresný súd Martin žalobu sťažovateľov zamietol a vyhovel odporcovi. Krajský súd

ako súd odvolací namietaným rozhodnutím rozsudok prvostupňového súdu v spojení

s opravným uznesením potvrdil.

3. Sťažovatelia namietajú, že všeobecné súdy pri svojom rozhodovaní vychádzali

v poradí zo štvrtého vyúčtovania teplej úžitkovej vody, v ktorom je uvedený iný objem

rozpočítanej teplej úžitkovej vody, ako bol skutočne dodaný, a taktiež v inej cene, ako bola

cena priznaná cenovým výmerom. Týmto malo dôjsť k porušeniu ich práva na spravodlivé

súdne konanie.

Sťažovatelia ďalej namietajú: „... vyúčtovanie robila osoba, ktorá nemala oprávnenie

vykonávať činnosť správcu podľa zák. č. 182/93 Z. z.“.

Napokon sťažovatelia namietajú, že krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie. Nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu vidia v tom, že krajský

súd sa nevysporiadal s ich námietkou, že „... vyhl. č. .. zavádza

300 % pokutu“ a „sťažovatelia majú... postavenie spotrebiteľa“.

4. Sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd rozhodol takto:

„1. Porušovateľ v konaní porušil právo sťažovateľov zaručené:

- SR a c SR ustanovujúcim, že SR dodržiava

medzinárodné zmluvy a záväzky, ktorými je viazaná,

- SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd zakazujúcich diskrimináciu,

- SR na súdnu ochranu a Dohovoru na spravodlivý

proces.

2. V zmysle §-u 56 ods. 2 zák.č. 38/93 Z.z. rozsudok porušovateľa -194

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Sťažovateľ uplatňuje náklady právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci,

právny zástupca je platiteľom DPH.”

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné pravidlá

medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie

medzinárodné záväzky.

Podľa ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach.

Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa c medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných

slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným

zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho

poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv

a slobôd.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným

zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek

trestnom čine, z ktorého je obvinený.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Podľa vyhlášky Úradu pre reguláciu sieťových odvetví č.

ktorou sa ustanovuje teplota teplej úžitkovej vody na odbernom mieste, pravidlá

rozpočítavania množstva tepla dodaného na prípravu teplej úžitkovej vody a rozpočítavania

množstva dodaného tepla v znení neskorších podpisov (ďalej len „vyhláška“), ak sa

preukáže, že konečný spotrebiteľ ovplyvnil určené meradlo na meranie množstva teplej

úžitkovej vody alebo určené meradlo na meranie množstva teplej úžitkovej vody nespĺňa

podmienky určeného meradla, alebo odmietol umožniť vykonať jeho odčítanie, určí sa

tomuto konečnému spotrebiteľovi náhradný indikovaný údaj vo výške trojnásobku

priemernej hodnoty indikovaných údajov určených meradiel na meranie teplej úžitkovej

vody na byt a nebytový priestor v objekte rozpočítavania.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa

namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú možno preto považovať

sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , , ,

, ).

8. Ústavný súd predovšetkým zdôrazňuje, že pri uplatňovaní svojej právomoci

nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti nemôže zastupovať všeobecné súdy,

ktorým predovšetkým prislúcha interpretácia a aplikácia zákonov, vrátane zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný

poriadok“). Sú to teda všeobecné súdy, ktorým ako ,,pánom zákonov“ prislúcha chrániť

princípy spravodlivého procesu na zákonnej úrovni. Ústavný súd už opakovane uviedol

(napr. ), že ochrana prípadne dohovorom garantovaných práv a slobôd

(resp. ústavnosti ako takej) nie je zverená len ústavnému súdu, ale aj všeobecným súdom,

ktorých sudcovia sú pri rozhodovaní viazaní , ústavným zákonom, medzinárodnou

zmluvou podľa a 5 a zákonom ( ). Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s alebo záväznou medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných

slobodách. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany

ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom

rozhodovaní riadil, boli do takej miery zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, že by zásadne

popreli účel a význam zákonného predpisu (mutatis mutandis , ,

, ).

9. Sťažovatelia namietali porušenie svojho práva na súdnu ochranu a spravodlivé

súdne konanie z dôvodu, že krajský súd vo svojom rozhodnutí „uznal pre štvrté

vyúčtovanie iný objem rozpočítanej teplej vody ako bolo skutočne dodané a inú cenu ako

bola priznaná cenovým výmerom“.

Krajský súd v namietanom rozhodnutí uviedol:

„Rovnako nezodpovedá stavu veci tvrdenie odvolateľov týkajúce sa nesprávnosti

výpočtu nedoplatku za spotrebovanú teplú úžitkovú vodu v roku 2008 a tým spojený

následný nedoplatok, ktorý je predmetom vzájomného návrhu odporcu. Okresný súd

pri zisťovaní skutočností týkajúcich sa výpočtu nedoplatku za rozhodné obdobie roku 2008

správne prihliadal na okolnosť, že v poradí štvrté vyúčtovanie, na základe ktorého bol

u navrhovateľov ustálený nedoplatok vo výške 847,30 Eur za rok 2008, je správne. Tento

záver vyplýva z protokolu o výsledku kontroly č. zo dňa 25. marca 2010

vyhotoveného Štátnou energetickou inšpekciou, Krajský inšpektorát Žilina, ako oprávneným

orgánom na vykonanie kontroly v zmysle Predmetom kontroly bolo

aj dodržiavanie pravidiel pri rozpočítaní množstva tepla dodaného na prípravu teplej

úžitkovej vody konečnému spotrebiteľovi. Na základe tejto kontroly bola odporcovi uložená

povinnosť rozpočítať množstvo takto dodaného tepla v zmysle zákonných pravidiel

stanovených v vyhlášky č. Zároveň uvedený orgán v protokole

konštatuje, že v poradí štvrté vyúčtovanie odporcu zohľadňuje predmetné pravidlá výpočtu

a je správne. Pokiaľ navrhovatelia tieto závery spochybňovali, neuniesli v tejto časti

dôkazné bremeno na preukázanie nimi uvádzaných tvrdení ( ).

Ustanovenie predmetnej vyhlášky je jednoznačné a uvádza pravidlá výpočtu, ktoré odporca

pri vyhotovení štvrtého vyúčtovania dodržal. Naopak vyúčtovanie za rok 2008 v poradí

druhé, v zmysle ktorého vznikol navrhovateľom nedoplatok vo výške 29.34 Eur, ktorý ako

tvrdili uhradili, nebolo správne.“

Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia krajského

súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, sa ústavný súd

domnieva, že z tohto rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu

alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery krajského

súdu teda nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Vychádzajúc

z uvedených úvah je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým

rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným porušením základných práv sťažovateľov.

10. Sťažovatelia tiež namietali, že „vyúčtovanie pritom robila osoba, ktorá nemala

oprávnenie vykonávať činnosť správcu“.

Zo sťažnosti a z jej príloh nevyplýva, že by sťažovatelia túto skutočnosť namietali

pred všeobecnými súdmi. Navyše, vo svojej sťažnosti podľa k tejto svojej

námietke neuviedli žiadne ďalšie podporné argumenty. Ústavný súd preto konštatuje, že táto

časť sťažnosti sťažovateľov je zjavne neopodstatnená.

11. Napokon sťažovatelia namietali porušenie „svojich práv“ podľa čl. 1 ods. 2,

a c , práva na spravodlivé súdne konanie a taktiež zákaz

diskriminácie podľa čl. 14 dohovoru z dôvodu, že krajský súd nedostatočne odôvodnil svoje

rozhodnutie, a to najmä v súvislosti s postavením sťažovateľov ako „spotrebiteľov“

a „300 % pokutou“.

Pokiaľ ide o odôvodnenie samotného namietaného rozhodnutia krajského súdu,

v tomto sa uvádza:

„Uvedený právny predpis je súčasťou právneho poriadku, ktorý pri rozhodovaní súd

aplikuje. Výkon práva vyplývajúci z právneho poriadku, pokiaľ by bol v rozpore s dobrými

mravmi, nepožíva právnu ochranu ( ). V tomto kontexte

však iba samotné tvrdenie rozporu s dobrými mravmi bez žiadaného bližšieho zdôvodnenia

nemožno akceptovať. Na základe vykonaného dokazovania bolo ustálené, že navrhovatelia

sami svojim odmietavým postupom znemožnili namontovanie merača, ktorý by zodpovedal

určenému meradlu na teplú úžitkovú vodu. Tým znemožnili možnosť zistenia jej reálnej

spotreby. Sú preto nútení znášať s tým spojené následky, a to rozsahu spotreby určenej

v zmysle nimi napádaného ustanovenia vyhlášky. Naopak, nemožno pri určení spotreby

vychádzať z ničím nepodložených tvrdení navrhovateľov, o tom, koľko podľa ich názoru

mohli maximálne v rozhodnom období, za ktoré sa určoval nedoplatok, spotrebovať vody.

Krajský súd preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.“

Po preskúmaní spôsobu a rozsahu odôvodnenia namietaného rozhodnutia krajského

súdu a s ohľadom na dôvody, ktoré sťažovatelia uviedli vo svojej sťažnosti, sa ústavný súd

domnieva, že z tohto rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ktorá by zakladala svojvôľu

alebo takú aplikáciu príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,

ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Skutkové a právne závery krajského

súdu teda nemožno kvalifikovať ako zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne. Vychádzajúc

z uvedených úvah je ústavný súd toho názoru, že niet žiadnej spojitosti medzi napadnutým

rozhodnutím krajského súdu a tvrdeným porušením základných práv sťažovateľov.

12. Pokiaľ ide o sťažovateľmi tvrdené porušenie ich „práv“ podľa čl. 1 ods. 2, čl. 12

ods. 1 a c , ústavný súd konštatuje, že tieto články neobsahujú garanciu

základného práva alebo slobody. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd konštatuje, že

porušenie článku, ktorý nezakotvuje žiadne základné právo alebo slobodu, nemožno

podaním sťažnosti podľa namietať samostatne. Ústavný súd rozhoduje vždy

o porušení konkrétneho základného práva alebo slobody zakotveného v druhej hlave ,

prípadne práva zaručeného medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. Iné ustanovenie uvedených právnych aktov síce možno namietať, ale

vždy len v spojení s namietaným porušením základného práva alebo slobody (obdobne

napr. , , ).

13. Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľov uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. marca 2014