Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 586/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, ,

zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Belicom, Štefánikova trieda 79, Nitra, vo veci

namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa

a Listiny základných práv

a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 3. júna 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť , ktorou namieta porušenie základného práva nebyť

odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa a

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 3. júna 2014, p r i j í m a na ďalšie

konanie.

2. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn.

a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené

pod sp. zn. .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „obvinený“), vedená

pod sp. zn. , vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý

svojmu zákonnému sudcovi podľa (ďalej len

„ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 3. júna 2014 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol

uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska Banská Bystrica (ďalej

len „špecializovaný trestný súd“), sp. zn. 42/2014 zo 16. mája 2014 vzatý do väzby

z dôvodu podľa potom, ako špecializovaný trestný

súd neprijal jeho písomný sľub z 21. mája 2014 učinený podľa § 80 ods. 1 písm. b)

, ktorým mala byť jeho väzba nahradená. Proti tomuto uzneseniu podal

sťažovateľ sťažnosť podľa , o ktorej rozhodol najvyšší súd v senáte

zloženom z predsedu Milana Karabína a zo sudcov Juraja Klimenta a Petra Szaba

napadnutým uznesením podľa tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základného

práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného a

listiny, ktoré je obsiahnuté aj v práve na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru a to tým, že v súvisiacich veciach viacerých obvinených rozhodovali

o sťažnostiach proti uzneseniam špecializovaného trestného súdu tri rôzne senáty

najvyššieho súdu.

Po uvedení znenia označených článkov , dohovoru a vybraných ustanovení

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov, rokovacieho poriadku najvyššieho súdu, rozvrhu práce najvyššieho

súdu na rok 2014, registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu najvyššieho súdu

sťažovateľ cituje z vybraných nálezov ústavného súdu, ktoré podľa jeho názoru dopadajú aj

na jeho prípad (, , ). Nadväzne na to sťažovateľ

uvádza, že vo veciach týchto obvinených „je daná súvislosť vyplývajúca:

a) z opisu skutku tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia z 13. mája

2014, ČVS: PPZ-72/NKA-PZ-BA-2013;

b) zo spoločného trestného konania (

per analogiam) vedeného proti všetkým 26 obvineným pod jedným označením

ČVS: PPZ 72/NKA-PZ ;

c) z údajného spáchania trestných činov všetkými 26 obvinenými formou

spolupáchateľstva podľa ;

d) z návrhu prokurátorky zo 16. mája 2014, v ktorom súčasne navrhuje vziať

do väzby obvinených , , ,

, a . Skutočnosť, že prokurátorka navrhla vziať

obvineného a obvineného samostatnými návrhmi, je daná

iba ich neskorším zadržaním z dôvodu ich pobytu mimo územia Slovenskej republiky.“

Podľa názoru sťažovateľa, keďže išlo o veci zapísané v rovnakom registri (Tost)

a existuje medzi nimi aj vecná súvislosť, mal predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho

súdu podľa čl. II ods. 6 rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2014 rozhodnúť, ktorý senát

všetky tieto súvisiace veci vybaví. Takéto rozhodnutie však predseda kolégia nevydal

a v súvisiacich veciach rozhodovali tri rôzne senáty najvyššieho súdu – „Absencia takéhoto

rozhodnutia predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

nevylučuje, že pri dodržaní postupu podľa čl. II ods. 6 rozvrhu práce by vec bola pridelená

inému senátu ako tomu, ktorý o nej rozhodoval. Táto samotná možnosť zakladá porušenie

môjho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. júna 2014, sp. zn.

toto moje právo porušil.“

Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby

ústavný súd nálezom vyslovil, že najvyšší súd svojím uznesením sp. zn.

z 3. júna 2014 porušil základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa

a listiny a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie

konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.

V doplnení podania doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2014 sťažovateľ

modifikoval petit tak, že požiadal ústavný súd, aby po zrušení napadnutého uznesenia

najvyššiemu súdu prikázal prepustiť ho z väzby na slobodu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa

predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané

( a ) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa

. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej

obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie (bod 2

výroku uznesenia).

2. Ústavný súd uznesením č. k. -12 zo 6. augusta 2014 spojil

sťažnosti , a , ktorými namietajú

porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1

a podľa listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. zo 4. júna 2014, sp. zn.

z 3. júna 2014 a sp. zn. z 3. júna 2014 na spoločné konanie.

Ústavný súd zároveň uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci

to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia...

.

Podľa ak sú podmienky spoločného konania, môže

súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné

obžaloby.

Z obsahu sťažnosti vedenej pod sp. zn.

a sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že nimi sú z rovnakých dôvodov namietané porušenia

totožných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. z 3. júna 2014. Keďže

súčasne možno konštatovať zhodu sťažností v podstatných rysoch, po formálnej

aj obsahovej stránke, ústavný súd uplatniac citované právne normy rozhodol o spojení

uvedených vecí na spoločné konanie tak, ako to vyplýva z 2. bodu výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. októbra 2014