Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 586/2014
PDF · 139.08 KB
No categories available
III. ÚS 586/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. októbra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, ,
zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Belicom, Štefánikova trieda 79, Nitra, vo veci
namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv
a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 5 Tost 21/2014 z 3. júna 2014 a takto
rozhodol:
1. Sťažnosť , ktorou namieta porušenie základného práva nebyť
odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38
ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Tost 21/2014 z 3. júna 2014, p r i j í m a na ďalšie
konanie.
2. Veci vedené Ústavným súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. III. ÚS 586/2014
a sp. zn. III. ÚS 505/2014 s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené
pod sp. zn. III. ÚS 505/2014.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. júla 2014
doručená sťažnosť (ďalej aj „sťažovateľ“ alebo „obvinený“), vedená
pod sp. zn. Rvp 8530/2014, vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý
svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 5 Tost 21/2014 z 3. júna 2014 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti a príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ bol
uznesením Špecializovaného trestného súdu v Pezinku, pracoviska Banská Bystrica (ďalej
len „špecializovaný trestný súd“), sp. zn. Tp 42/2014 zo 16. mája 2014 vzatý do väzby
z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku potom, ako špecializovaný trestný
súd neprijal jeho písomný sľub z 21. mája 2014 učinený podľa § 80 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku, ktorým mala byť jeho väzba nahradená. Proti tomuto uzneseniu podal
sťažovateľ sťažnosť podľa § 83 Trestného poriadku, o ktorej rozhodol najvyšší súd v senáte
zloženom z predsedu Milana Karabína a zo sudcov Juraja Klimenta a Petra Szaba
napadnutým uznesením podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku tak, že ju zamietol.
Sťažovateľ namieta, že napadnutým uznesením došlo k porušeniu jeho základného
práva nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1
listiny, ktoré je obsiahnuté aj v práve na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru a to tým, že v súvisiacich veciach viacerých obvinených rozhodovali
o sťažnostiach proti uzneseniam špecializovaného trestného súdu tri rôzne senáty
najvyššieho súdu.
Po uvedení znenia označených článkov ústavy, dohovoru a vybraných ustanovení
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov, rokovacieho poriadku najvyššieho súdu, rozvrhu práce najvyššieho
súdu na rok 2014, registratúrneho poriadku a registratúrneho plánu najvyššieho súdu
sťažovateľ cituje z vybraných nálezov ústavného súdu, ktoré podľa jeho názoru dopadajú aj
na jeho prípad (I. ÚS 239/04, I. ÚS 116/06, III. ÚS 116/06). Nadväzne na to sťažovateľ
uvádza, že vo veciach týchto obvinených „je daná súvislosť vyplývajúca:
a) z opisu skutku tak, ako je uvedený v uznesení o vznesení obvinenia z 13. mája
2014, ČVS: PPZ-72/NKA-PZ-BA-2013;
b) zo spoločného trestného konania (§ 18 trestného poriadku
per analogiam) vedeného proti všetkým 26 obvineným pod jedným označením
ČVS: PPZ 72/NKA-PZ BA 2013;
c) z údajného spáchania trestných činov všetkými 26 obvinenými formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Trestného poriadku;
d) z návrhu prokurátorky zo 16. mája 2014, v ktorom súčasne navrhuje vziať
do väzby obvinených , , ,
, a . Skutočnosť, že prokurátorka navrhla vziať
obvineného a obvineného samostatnými návrhmi, je daná
iba ich neskorším zadržaním z dôvodu ich pobytu mimo územia Slovenskej republiky.“
Podľa názoru sťažovateľa, keďže išlo o veci zapísané v rovnakom registri (Tost)
a existuje medzi nimi aj vecná súvislosť, mal predseda trestnoprávneho kolégia najvyššieho
súdu podľa čl. II ods. 6 rozvrhu práce najvyššieho súdu na rok 2014 rozhodnúť, ktorý senát
všetky tieto súvisiace veci vybaví. Takéto rozhodnutie však predseda kolégia nevydal
a v súvisiacich veciach rozhodovali tri rôzne senáty najvyššieho súdu – „Absencia takéhoto
rozhodnutia predsedu trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
nevylučuje, že pri dodržaní postupu podľa čl. II ods. 6 rozvrhu práce by vec bola pridelená
inému senátu ako tomu, ktorý o nej rozhodoval. Táto samotná možnosť zakladá porušenie
môjho základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi.
Preto Najvyšší súd Slovenskej republiky svojím uznesením z 3. júna 2014, sp. zn.
5 Tost 21/2014 toto moje právo porušil.“
Na základe uvedených skutočností preto sťažovateľ v petite sťažnosti navrhol, aby
ústavný súd nálezom vyslovil, že najvyšší súd svojím uznesením sp. zn. 5 Tost 21/2014
z 3. júna 2014 porušil základné právo sťažovateľa nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa
čl. 48 ods. 1 ústavy a čl. 38 ods. 1 listiny a jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, napadnuté uznesenie zrušil, vec vrátil najvyššiemu súdu na ďalšie
konanie a sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.
V doplnení podania doručenom ústavnému súdu 12. septembra 2014 sťažovateľ
modifikoval petit tak, že požiadal ústavný súd, aby po zrušení napadnutého uznesenia
najvyššiemu súdu prikázal prepustiť ho z väzby na slobodu.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“), každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde
predbežne prerokoval, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané
zákonom o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa
§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných
náležitostiach a ani dôvody na jej odmietnutie, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej
obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť na ďalšie konanie (bod 2
výroku uznesenia).
2. Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 505/2014-12 zo 6. augusta 2014 spojil
sťažnosti , a , ktorými namietajú
porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1
ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. 6 Tost 21/2014 zo 4. júna 2014, sp. zn.
5 Tost 21/2014 z 3. júna 2014 a sp. zn. 2 Tost 21/2014 z 3. júna 2014 na spoločné konanie.
Ústavný súd zároveň uvedené sťažnosti prijal na ďalšie konanie.
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci
to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia...
Podľa § 21 ods. 3 Trestného poriadku ak sú podmienky spoločného konania, môže
súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné
obžaloby.
Z obsahu sťažnosti vedenej pod sp. zn. III ÚS 505/2014
a sťažnosti sťažovateľa vyplýva, že nimi sú z rovnakých dôvodov namietané porušenia
totožných práv uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 5 Tost 21/2014 z 3. júna 2014. Keďže
súčasne možno konštatovať zhodu sťažností v podstatných rysoch, po formálnej
aj obsahovej stránke, ústavný súd uplatniac citované právne normy rozhodol o spojení
uvedených vecí na spoločné konanie tak, ako to vyplýva z 2. bodu výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. októbra 2014