Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 738/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa a a 4

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne

sp. zn. z 29. apríla 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2014

doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich práv podľa a a 4 (ďalej len

„ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom

Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 29. apríla 2014 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na strane žalobcu na Okresnom

súde Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti žalovanému

zaplatenia sumy 22 000 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo. Okresný súd vo veci

rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 000 eur

a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal sťažovateľ

a tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že suma 8 000 €

bola zaplatená nad rámec odplaty za dielo vo výške 38 000 eur, a preto okresný súd

pochybil, keď zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 14 000 eur namiesto 22 000

€.

3. Po podaní odvolania bola sťažovateľovi doručená zásielka, v ktorej sa nachádzala

listina – jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným.

Z jej obsahu vyplynulo, že žalovaný evidoval voči sťažovateľovi nezaplatenú istinu

vo výške 22 000 €. Sťažovateľ následne vo vyjadrení k odvolaniu predložil krajskému súdu

označenú listinu.

4. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu. Krajský

súd okrem iného uviedol, že k doručeniu listiny došlo až po vyhlásení rozsudku súdu prvého

stupňa, teda v čase vyhlásenia rozsudku nepovažoval okresný súd za preukázané

uskutočnenie žiadneho úkonu žalovaného smerujúceho k započítaniu. Krajský súd preto

na tento úkon žalovaného uskutočnený v priebehu odvolacieho konania nemohol

prihliadnuť.

5. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa namieta, že krajský súd mal

v jeho veci aplikovať , podľa ktorého

skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní

proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich

účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu

prvého stupňa. Tým, že krajský súd tak neučinil, odňal sťažovateľovi možnosť konať

pred súdom podľa .

6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho označených

práv, napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal

mu náhradu trov právneho zastúpenia.

7. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Podľa návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

8. Z ustanovenia vyplýva, že rozdeľuje ústavnú ochranu

základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich

z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém

tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci

ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci

všeobecných súdov ( ), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne

zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv

a slobôd ( a ). Ústavný súd nie je súčasťou systému

všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd

vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

V už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd

môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho sťažnosťou iba

vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ

ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa

sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov

nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným

štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ).

9. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho práv podľa

a a 4 , dohovoru a listiny napadnutým

rozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jeho námietok je

subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa ,

podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa

účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Napokon, aj sám

sťažovateľ uvádza, že krajský súd mu napadnutým rozsudkom „odňal možnosť konať pred

súdom v zmysle ust. “.

10. ani nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník

konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,

naopak, jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi

dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu

krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení

v jeho postupe a uznesení podať dovolanie ( ),

právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd

Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného

súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa

sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie

a rozhodnutie.

11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný

súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti

by bolo vyhovené.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. decembra 2014