Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 738/2014
PDF · 346.13 KB
No categories available
I. ÚS 738/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť , , ,
zastúpeného advokátom Mgr. Martinom Paškalom, Záhradnícka 27, Bratislava, vo veci
namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy
Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 16 Cob 11/2014 z 29. apríla 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. júla 2014
doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie
svojich práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) rozsudkom
Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 16 Cob 11/2014
z 29. apríla 2014 (ďalej len ,,napadnutý rozsudok krajského súdu“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa na strane žalobcu na Okresnom
súde Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) domáhal proti žalovanému
zaplatenia sumy 22 000 eur s príslušenstvom z titulu zmluvy o dielo. Okresný súd vo veci
rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 14 000 eur
a vo zvyšnej časti návrh zamietol. Proti rozsudku okresného súdu sa odvolal sťažovateľ
a tvrdil, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že suma 8 000 €
bola zaplatená nad rámec odplaty za dielo vo výške 38 000 eur, a preto okresný súd
pochybil, keď zaviazal žalovaného zaplatiť sťažovateľovi sumu 14 000 eur namiesto 22 000
€.
3. Po podaní odvolania bola sťažovateľovi doručená zásielka, v ktorej sa nachádzala
listina – jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov medzi žalobcom a žalovaným.
Z jej obsahu vyplynulo, že žalovaný evidoval voči sťažovateľovi nezaplatenú istinu
vo výške 22 000 €. Sťažovateľ následne vo vyjadrení k odvolaniu predložil krajskému súdu
označenú listinu.
4. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok okresného súdu. Krajský
súd okrem iného uviedol, že k doručeniu listiny došlo až po vyhlásení rozsudku súdu prvého
stupňa, teda v čase vyhlásenia rozsudku nepovažoval okresný súd za preukázané
uskutočnenie žiadneho úkonu žalovaného smerujúceho k započítaniu. Krajský súd preto
na tento úkon žalovaného uskutočnený v priebehu odvolacieho konania nemohol
prihliadnuť.
5. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti podľa čl. 127 ústavy namieta, že krajský súd mal
v jeho veci aplikovať § 205a ods. 1 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní
proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich
účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu
prvého stupňa. Tým, že krajský súd tak neučinil, odňal sťažovateľovi možnosť konať
pred súdom podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku.
6. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho označených
práv, napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a priznal
mu náhradu trov právneho zastúpenia.
7. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak
tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy
vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
8. Z ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že ústava rozdeľuje ústavnú ochranu
základných práv a slobôd, ako aj ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich
z príslušnej medzinárodnej zmluvy medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom systém
tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci
ústavného súdu pri poskytovaní ochrany týmto právam a slobodám vo vzťahu k právomoci
všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1 ústavy), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne
zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ako aj za dodržiavanie základných práv
a slobôd (čl. 144 ods. 1 a čl. 152 ods. 4 ústavy). Ústavný súd nie je súčasťou systému
všeobecných súdov, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany
ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd
vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
V čl. 127 ods. 1 ústavy už spomenutý princíp subsidiarity znamená, že ústavný súd
môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať jeho sťažnosťou iba
vtedy, ak sa nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Pokiaľ
ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby
zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa
sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov
nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným
štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na
jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
9. K sťažnostným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia jeho práv podľa
čl. 20 a čl. 46 ods. 1 a 4 ústavy, čl. 6 ods. 1 dohovoru a čl. 36 ods. 1 listiny napadnutým
rozsudkom krajského súdu ústavný súd konštatuje, že obsahová stránka jeho námietok je
subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku,
podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak sa
účastníkovi konania postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom. Napokon, aj sám
sťažovateľ uvádza, že krajský súd mu napadnutým rozsudkom „odňal možnosť konať pred
súdom v zmysle ust. § 237 písm. f) O. s. p.“.
10. Ústava ani zákon o ústavnom súde nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník
konania zvolil medzi súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd,
naopak, čl. 127 ods. 1 ústavy jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi
dostupných a účinných prostriedkov nápravy. Keďže proti napadnutému uzneseniu
krajského súdu ako súdu odvolacieho je možné zo sťažovateľom tvrdených pochybení
v jeho postupe a uznesení podať dovolanie (§ 237 Občianskeho súdneho poriadku),
právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa má Najvyšší súd
Slovenskej republiky ako súd dovolací, čím bola zároveň vylúčená právomoc ústavného
súdu. Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
sťažnosť sťažovateľa odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie
a rozhodnutie.
11. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní ústavný
súd nemohol rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľa, ktoré sú viazané na to, že sťažnosti
by bolo vyhovené.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 3. decembra 2014