Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_16Cob-11-2014.pdf
PDF · 104.45 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/11/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Prikrylovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a JUDr. Ivice Čelkovej v právnej veci žalobcu: Lukáš Duranský s miestom podnikania Bratislava - Podunajské Biskupice, Petőfiho 9263/27, IČO: 45 510 105, právne zastúpený M.. M. O., advokátom v K., Záhradnícka XX, proti žalovanému: B. K. B., s miestom podnikania M., E. XXX/XX, T.: XX XXX XXX, zastúpený M.. T. W., advokátkou v A. E., V. 2, o zaplatenie 22.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného proti Rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 9Cb/4/2013-95 zo dňa 27.09.2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom rozsudkom č.k. 9Cb/4/2013-95 zo dňa 27.09.2013 rozhodol tak, že žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 14.000,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.02.2011 do zaplatenia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 10.07.2010 bola medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom uzatvorená zmluva o dielo (ďalej len zmluva), predmetom ktorej bol podľa čl. II záväzok žalobcu dodať pre žalovaného stavebné, murárske a iné práce podľa predlohy v prílohe č. 12 tejto zmluvy, ďalej zabezpečenie dopravy, montáže a servisu Rekonštrukcie športovej haly Komárno podľa podmienok stanovených touto zmluvou. Žalobca sa zaviazal zabezpečiť potrebné množstvo kvalifikovaných zazmluvnených a technicky spôsobilých pracovníkov na riadne a včasné splnenie diela podľa tejto zmluvy. Žalobca sa podľa čl. III zaviazal na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo vykonať dielo s termínom plnenia do dvoch dní odo dňa podpísania tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami a s termínom ukončenia plnenia do 15.10.2010. Pri vykonávaní diela mal postupovať v súlade s pokynmi žalovaného. Žalobca nie je podľa tejto zmluvy v omeškaní s plnením záväzku, ak mu žalovaný neposkytol potrebnú súčinnosť. O prevzatí dokončeného a namontovaného diela musí byť podpísaný odovzdávací protokol podpísaný objednávateľom a zhotoviteľom. Deň podpisu protokolu zmluvnými stranami sa považuje za deň odovzdania diela. Cena za vykonanie diela zhotoviteľom bola 60.000,- eur a jej špecifikácia mala tvoriť obsah prílohy č. 2 tejto zmluvy. Žalovaný sa zaviazal uhradiť žalobcovi cenu za vykonanie diela podľa faktúry vystavenej zhotoviteľom do 30 dní po odovzdaní diela so splatnosťou 30 dní odo dňa vystavenia faktúry, a to bezhotovostným prevodom na účet zhotoviteľa.
Súd prvého stupňa sa zaoberal spornou skutočnosťou, ktorou bol predmet uzatvorenej zmluvy. Tu sa obaja účastníci v názoroch rozchádzali, podľa názoru žalobcu nebolo jeho povinnosťou dodať nejaký ucelený celok, ale robiť práce, ktoré potreboval stavbyvedúci alebo stavebný dozor. Teda žalobca mal
postupovať podľa pokynov žalovaného, žalovaný mu mal poskytovať potrebnú súčinnosť. Táto súčinnosť nebola zo strany žalovaného poskytovaná riadne, oneskorenie bolo v podobe oneskorených dodávok materiálov. Žalobca mal vykonávať práce búracie, murárske, výkopové, obkladacie, sadrokartón, zateplenie. Jeho povinnosťou bolo mať na stavbe dostatok pracovníkov. Podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného existovala príloha k zmluve, v ktorej bol stanovený rozsah prác, ktoré mal žalobca vykonať. Sám žalovaný mal uzatvorenú zmluvu s EUROBUILDING, a.s., mal presne uvedené výmery, výkazy, špecifikované práce a takto isto to bolo urobené aj so žalobcom. Žalobca poukázal na vystavené faktúry, z ktorých je zrejmé, že práce boli fakturované za mesiace a uviedol, že jeho úlohou bolo mať na stavbe dostatok pracovníkov, ktorí mali vykonávať práce podľa pokynov stavebného dozoru a zamestnancov EUROBUILDING, a.s. Na presnom počte pracovníkov sa najskôr nedohodli, následne však EUROBUILDING, a.s., zistil, že práce sú v sklze a preto žalobca denne na stavbe zabezpečoval 25 pracovníkov. Začínalo sa drobnými výkopovými prácami, potom išlo o búracie práce, zatepľovanie, fasády, murárske práce. Materiál na stavbu zabezpečovala firma EUROBUILDING, a.s. Celá stavba začala s omeškaním možno mesiac, mesiac a pol. Žalobca nemal k dispozícii žiadnu prílohu č. 1 k zmluve, takáto podľa neho neexistovala. Predpokladalo sa, že všetky práce budú vykonané do 15.10.2010. Aj podľa názoru súdu prvého stupňa žiadna príloha k zmluve neexistovala. Ani jeden z účastníkov ju nepredložil. Je možné, a aj pravdepodobné, že žalovaný pri uzatvorení zmluvy s EUROBUILDING, a.s., mal presne špecifikované práce, ktoré mali byť vykonané, avšak toto sa už následne nepremietlo do zmluvy uzatvorenej so žalovaným. To, že úloha zhotoviteľa nespočívala v realizácii uceleného celku vyplýva naozaj i z vystavovaných faktúr. Napríklad faktúra č. 2010/010 zo dňa 14.10.2010 bola vystavená za "vykonané práce na Športovej hale Komárno za 7,8 mesiac 2010", nebola teda vystavená napríklad za konkrétny ukončený celok diela. Navyše z predložených dokladov vyplýva, že žalovaný na základe vystavených faktúr uhrádzal platby za "dielo", hoci cena za dielo podľa uzatvorenej zmluvy bola splatná do 30 dní pod odovzdaní diela (čl. VI bod 3). Ak by teda predmetom zmluvy bol ucelený celok, neboli by vystavované žiadne čiastkové faktúry, ale iba faktúra po zhotovení diela na celú dohodnutú cenu diela 60.000,- eur.
Ďalšou spornou skutočnosťou, ktorou sa súd prvého stupňa zaoberal bolo, či dielo bolo zhotovené a odovzdané žalovanému. Žalovaný predložil doklad s názvom "Zmluvná pokuta za omeškanie diela Rekonštrukcia športovej haly v Komárne", z ktorého vyplýva, že dielo bolo ukončené 25.01.2011. Z tohto dokumentu vypracovaného žalovaným vyplýva, že dielo bolo ukončené a odovzdané žalovanému. Je pravdou, že podľa uzatvorenej zmluvy mal byť o odovzdaní diela spísaný protokol podpísaný oboma zmluvnými stranami, avšak ak k tomu nedošlo, nie je možné iba z tejto skutočnosti vyvodzovať, že k splneniu povinnosti žalovaného nedošlo. Takýto výkon práva by bol v rozpore s poctivým obchodným stykom. Sám žalovaný dielo odovzdal svojmu objednávateľovi, teda je zrejmé, že dielo ako celok bolo zhotovené.
Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným právne posúdil súd prvého stupňa podľa ustanovení Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, keďže predmetom záväzku žalobcu bolo vykonanie určitých prác a predmetom záväzku žalovaného zaplatenie ceny za ich vykonanie. V súlade s uzatvorenou zmluvou o dielo sa žalobca ako zhotoviteľ zaviazal pre žalovaného vykonať práce, toto aj realizoval, čo zo strany žalovaného nebolo spochybnené, pochybnosti sa týkali iba odovzdania diela a včasnosti odovzdania diela. Z predložených dôkazov mal súd prvého stupňa preukázané, že žalobca si svoju povinnosť zo zmluvy splnil, následne bolo povinnosťou žalovaného uhradiť za vykonané práce dohodnutú cenu. Medzi účastníkmi však bolo sporné, aká konkrétna suma zo strany žalovaného bola uhradená. Celková dohodnutá cena za dielo bola vo výške 60.000,- eur. Úhrada sumy 35.000,- eur podľa príjmového pokladničného dokladu číslo 2010/012 zo dňa 11.11.2010 vystaveného žalobcom (úhrada faktúry č. 2010/012) a sumy 3.000,- eur podľa príjmového pokladničného dokladu číslo 112/2010 zo dňa 22.11.2010 vystaveného žalobcom (úhrada faktúry č. 112/2010) nebola sporná. Spornou bola úhrada sumy 8.000,- eur podľa hromadného platobného príkazu zo dňa 03.09.2010, podľa ktorého žalobca poukázal na účet príjemcu číslo XXXXXXXXXX/XXXX sumu 8.000,- eur. Žalobca uviedol, že suma 35.000,- eur (vystavený príjmový pokladničný doklad č. 2010/012) bola hradená postupne a následne bol na ňu vystavený jeden príjmový doklad. Teda suma 8.000,- eur je už zarátaná v tejto sume. Uhradená bola na účet, ktorý nepatril žalobcovi, keďže tento v uvedenom čase podnikateľský účet nemal. Išlo o účet známej žalobcu. Na túto sumu žalobca faktúru nevystavoval, keďže nešlo o peniaze, ktoré prišli na jeho účet. Ostatné platby boli realizované v hotovosti. Zaplatenie sumy 8.000,- eur žalobca potvrdil s tým, že takáto suma mu bola od žalovaného daná, avšak bola už následne zahrnutá do sumy 35.000,- eur. Toto
však v konaní preukázané nebolo. Podľa názoru súdu prvého stupňa, ak má žalovaný k dispozícii doklad o úhrade sumy 8.000,- eur (i keď uvedená suma išla na účet známej žalobcu, ktorý nepopiera, že išlo o peniaze pre neho) a doklady o úhradách sumy 35.000,- eur a 3.000,- eur, preukázal, že zaplatil celkom sumu 46.000,- eur. Zvyšná časť vo výške 14.000,- eur uhradená nebola. Súd prvého stupňa preto žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 14.000,- eur. Je pritom bezpredmetné, na základe akej faktúry mal žalovaný platiť, keďže v konaní boli predložené dve faktúry. Žalobca však predložil súdu Dobropis- Faktúra č. 6112010, ktorým urobil storno faktúry č. 2010/10 zo dňa 14.10.2010 na sumu 22.000,- eur, v platnosti tak zostala iba faktúra č. 2010/010 na jednu sumu 22.000,- eur. Na doplnenie súd ešte uviedol, že v rámci konania však žiadny vzájomný návrh týkajúci sa zaplatenia sumy 12.000,- eur ako sankcie 0,2 % z ceny diela za každý deň omeškania (o týchto sankciách sa žalobca v návrhu nezmieňuje) nikdy nebol urobený. Nedošlo ani k započítaniu tejto sumy vo vzťahu k pohľadávke žalobcu. Žalovaný neurobil žiadny hmotnoprávny a ani procesný úkon, v dôsledku ktorého by sa bol súd prvého stupňa touto skutočnosťou zaoberal. V konaní nebolo preukázané, že by k zániku záväzku žalovaného z titulu neuhradenej ceny za dielo došlo čo i len čiastočne (napríklad započítaním podľa § 358 Obchodného zákonníka či už jednostranným úkonom alebo dohodou), keďže samotné predloženie dokladu o tom, že si žalobca voči žalovanému uplatnil písomne zaplatenie "pokuty z omeškania", nemá žiadne procesné účinky a ani hmotné účinky vo vzťahu k zániku záväzku odporcu. Súd sa preto ďalej nezaoberal otázkou, či žalovanému právo na nejakú sankciu vzniklo alebo nie.
Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia úroku z omeškania vo výške 9,5 % ročne od 26.12.2010 do zaplatenia. Povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť cenu za dielo v zmysle čl. VI uzatvorenej zmluvy do 30 dní po odovzdaní diela so splatnosťou 30 dní odo dňa vystavenia faktúry. V konaní bolo preukázané, že k odovzdaniu diela došlo najneskôr 25.01.2011, teda, povinnosťou žalovaného bolo zaplatiť za dielo do 30 dní, t.j. 24.02.2011. Žalobca v konaní nepreukázal, že došlo k ukončeniu a odovzdaniu diela pred 25.01.2011. Bolo povinnosťou žalobcu vyzvať žalovaného na prevzatie diela a vyhotoviť s ním i preberací protokol. Ak tak neurobil, nemohol ani v tomto konaní uniesť dôkazné bremeno. Z tohto dôvodu súd priznal žalobcovi úroky z omeškania až odo dňa 25.02.2011 z dlžnej sumy 14.000,- eur. Pokiaľ ide o výšku úroku z omeškania, základná úroková sadzba ECB bola v rozhodujúcom období 1%, preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne.
Žalobca sa ďalej domáhal zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Vychádzal pritom z článku VIII bod 2 uzatvorenej zmluvy, podľa ktorého v prípade omeškania objednávateľa s finančnou úhradou faktúry za vykonanie diela je objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi penále z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý deň omeškania. Z obsahu uzatvorenej zmluvy (čl. VIII bod 2) vyplýva, že sankciou za omeškanie žalovaného s úhradou faktúry je "penále z omeškania". Tento pojem žalobca vykladal zhodne s pojmom zmluvná pokuta, podľa vyjadrenia žalovaného ide o úrok z omeškania. V tejto súvislosti je potrebné pozrieť i na ostatné ustanovenia zmluvy. Napríklad podľa čl. VIII bod 1 zmluvy bola dojednaná zmluvná pokuta vo výške 0,2 % z ceny diela za každý deň omeškania pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže diela. Je teda zrejmé, že účastníci zmluvy pri jej uzatváraní rozlišovali tieto dva druhy sankcií. Pojem "penále z omeškania" tak nemožno vykladať ako pojem zmluvná pokuta. V danom prípade ani pri použití interpretačných pravidiel obsiahnutých v § 266 Obchodného zákonníka nie je možné použitý pojem penále z omeškania vykladať ako pojem zmluvná pokuta. Vyplýva to už jednak zo skutočnosti, že pojem zmluvná pokuta účastníci v zmluve použili, ako i zo skutočnosti, že účastníci sa na obsahu tohto pojmu nedokázali zhodnúť. V danom prípade sa tak nepodarilo zistiť, aký úmysel mali obe strany pri uzatvorení zmluvy, keď tento pojem použili. Z tohto dôvodu žalobcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty nebol priznaný.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p. a žalovaný podľa ustanovenia § 205 O.s.p.. Žalobca podal odvolanie proti výroku, ktorým súd prvého stupňa zamietol jeho žalobu ako aj proti výroku o trovách konania. Žalovaný podal odvolanie proti výroku, ktorým ho súd zaviazal k zaplateniu sumy 14.000,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.02.2011 do zaplatenia a proti výroku, ktorým súd prvého stupňa vyrubil doplatok súdneho poplatku.
Žalobca v odvolaní okrem iných skutočností uviedol, že súd prvého stupňa síce správne právne posúdil právny vzťah medzi účastníkmi konania, na ktorý aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka o zmluve o dielo, dospel k správnemu skutkovému zisteniu, že žalobca si svoju povinnosť podľa zmluvy splnil a následne bolo povinnosťou žalovaného uhradiť dohodnutú cenu. Rozhodnutie súdu v časti, v ktorej žalobu vo výške 8.000,- eur zamietol považuje za prekvapivé, nakoľko žalovaný vo svojom odpore nepoužil námietku, že zo žalovanej sumy už bolo uhradených 8.000,- eur, ale sa vyjadril, že sumu 22.000,- eur neuhradí z dôvodu, že zmluvné sankcie prevyšujú ním požadovanú sumu. K tvrdeniu, že suma 8.000,- eur sa nezapočítava do platby v hotovosti vo výške 35.000,- eur došlo až na pojednávaní dňa 24.05.2013 prostredníctvom právnej zástupkyne žalovaného. Žalobca uviedol, že táto suma už bola zahrnutá v príjmových dokladoch. Toto tvrdenie žalovaný nevyvrátil, nakoľko sa nedostavil na pojednávanie. Napriek tomu súd uznal skutočnosť, že suma 8.000,- eur bola žalobcovi vyplatená nad rámec sumy v hotovosti vo výške 38.000,- eur. Doklad - hromadný príkaz na úhradu nepreukazuje skutočnosť, že suma 8.000,- eur bola vyplatená žalobcovi.
Žalobca sa ďalej odvolal aj proti výroku o trovách konania. Výška zmluvnej pokuty nebola počas konania špecifikovaná a aj napriek tomu súd prvého stupňa v rozsudku prekvapivo určil výšku zmluvnej pokuty vo výške ročného plnenia na sumu 4.015,- eur, pričom uvedenú sumu započítal na neúspech žalobcu a úspech žalovaného a z tejto sumy dodatočne pri vyhlásení rozsudku vyrubil súdny poplatok. Žalobca žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 22.000,- eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 25.02.2011 do zaplatenia. V časti výroku o trovách konania žiadal žalobca, aby odvolací súd zmenil výrok súdu prvého stupňa a žalovaného zaviazal k zaplateniu náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 922,51 eur a trov súdneho poplatku vo výške 356,40 eur a zároveň zaviazal žalovaného k zaplateniu trov odvolacieho konania.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a taktiež nevykonal žalovaným navrhnuté dôkazy. Nesúhlasil s tvrdením, že spornou skutočnosťou bol predmet uzatvorenej zmluvy. Zo zmluvy o dielo predsa vyplýva, že jej predmetom je rekonštrukcia športovej haly v Komárne. Zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že žalobca by mal vykonáva ť práce, ktoré potreboval stavbyvedúci alebo stavebný dozor. Žalobca dielo nedokončil a neodovzdal v súlade so zmluvou. Sám žalobca potvrdil, že zhotovenie diela bolo v sklze a že pokračoval na stavbe aj po termíne až ho jedného dňa nepustili na stavbu s odôvodnením, že to dokončí iná firma. Žalovaný vyúčtoval žalobcovi zmluvnú pokutu odo dňa, kedy malo byť dielo odovzdané do ukončenia (nie odovzdania) diela. Žalobca dielo nedokončil. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal s námietkou, že žalovaný neobdržal údajný dobropis na faktúru č. 2010/10 zo dňa 14.10.2010, ktorý mal byť vystavený dňa 06.11.2010. Ďalej súd prvého stupňa neakceptoval námietku, že žalobcovi žalovaný vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 12.000,- eur, uviedol len, že žalovaný neurobil žiaden vzájomný návrh. Keďže suma 12.000,- eur neprevyšuje žalovanú sumu, súd prvého stupňa mal vyúčtovanú zmluvnú pokutu považovať ako obranu žalovaného proti návrhu žalobcu. Žalovaný nesúhlasil ani s vyrubeným doplatku súdneho poplatku s odvolaním s na § 7 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb. Žalovaný žiadal napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd žalobu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 20.03.2014, v ktorom uviedol, že k započítaniu pohľadávky vo výške 22.000,- eur listom zo dňa 30.01.2011 nemohlo dôjsť, nakoľko tento list neobsahoval prejav vôle žalovaného, z ktorého by vyplývalo, ktorú určitú pohľadávku chce započítať voči inej pohľadávke, ktorú má žalobca v právnej pozícii veriteľa voči žalovanému. Ďalej žalobca uviedol, že žalovaný listom zo dňa 14.01.2014, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 20.01.2014 oznámil jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov žalobcu a žalovaného vo výške 22.000,- eur. Týmto žalovaný potvrdil, že žaloba bola dôvodná v celom rozsahu, teda aj v časti o zaplatenie 8.000,- eur.
Odvolací súd po zistení, že odvolania boli podané včas a oprávnenými osobami, prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolania žalobcu a žalovaného nie sú dôvodné, napadnutý rozsudok je vecne správny a v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. je potrebné ho potvrdiť.
Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmaním obsahu zistil, že medzi účastníkmi konania vznikol zmluvný vzťah z titulu uzavretej zmluvy o dielo podľa § 536 Obchodného zákonníka, pričom predmetom uzatvorenej zmluvy o dielo bolo vykonanie prác (stavebné, murárske a iné práce) na Športovej hale Komárno. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil spornú skutočnosť o ukončení diela ako aj predložené dôkazy - doklady o zaplatení časti ceny diela, keď vyhodnotil, že cena diela, ktorá nebola zaplatená je vo výške 14.000,- eur. Žalovaný disponuje dokladmi o zaplatení dohodnutej ceny diela vo výške 35.000,- eur, 3.000,- eur a 8.000,- eur. Je pravdou, že suma 8.000,- eur bola uhradená na iný účet ako je účet žalobcu, ale sám žalobca potvrdil, že táto suma bola uhradená jemu. Pokiaľ by bola započítaná do sumy 35.000,- eur, na ktorú bol vystavený príjmový pokladničný doklad, táto skutočnosť mala byť z tohto dokladu zrejmá. Žalobca svoje tvrdenie, že suma 8.000,- eur už je zahrnutá v sume 35.000,- eur v konaní pred súdom prvého stupňa nepreukázal. Žalovaný v priebehu konania neurobil žiaden relevantný či už hmotnoprávny alebo procesný úkon smerujúci k započítaniu ním tvrdenej pohľadávky vo výške 12.000,- eur, ani jeho list zo dňa 30.01.2011 nebolo možné posúdiť ako jednostranný prejav k započítaniu. V tomto liste absentuje prejav vôle žalovaného v zmysle ustanovenia § 580 Občianskeho zákonníka smerujúci k započítaniu jeho konkrétnej pohľadávky s pohľadávkou žalobcu.
Čo sa týka uplatnenej zmluvnej pokuty odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa konštatuje, že medzi účastníkmi konania nebola platne uzavretá dohoda o zmluvnej pokute v prípade omeškania objednávateľa s úhradou ceny diela. Pojem penále z omeškania, ktorý zmluvné strany použili v čl. bod 2 Zmluvy o dielo, nie je možné vyložiť ako pojem zmluvná pokuta. Okrem rozporu účastníkov konania pri výklade obsahu tohto pojmu tomu nasvedčuje aj skutočnosť, že sami účastníci pojem zmluvná pokuta v zmluve použili ako sankciu pri nedodržaní termínu realizácie dodávky a montáže predmetu zmluvy (čl. VIII bod 1 Zmluvy o dielo).
Pri vyrubení doplatku súdneho poplatku súd prvého stupňa správne postupoval, keď vyrubil súdny poplatok aj z uplatnenej zmluvnej pokuty podľa § 7 ods. 6 zákona č. 71/1992 Zb, podľa ktorého ak ide o zmluvnú pokutu, ktorá je opakujúcim sa plnením na neurčitý čas, za cenu plnenia sa považuje cena ročného plnenia. V danej veci si žalobca uplatnil zmluvnú pokutu od určitého konkrétneho dátumu do zaplatenia, teda v čase podania žaloby ako aj v čase vyhlásenia rozsudku na neurčitý čas. Súd prvého stupňa ako základ plnenia pre výpočet výšky súdneho poplatku považoval cenu ročného plnenia.
Žalovaný namietal skutočnosť, že súd prvého stupňa nevykonal ním navrhnuté dôkazy. Z obsahu spisu mal odvolací súd preukázané, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy. Žalovaný navrhol ako ďalšie dôkazy predložiť stavebný denník, protokol o odovzdaní diela, peňažný denník a knihu vystavených faktúr. V priebehu prvostupňového konania sám žalobca potvrdil, že stavebný denník neviedol a preto nebolo možné tento dôkaz vykonať. Stavebný denník viedla len spoločnosť Euro- building a.s., ktorá denník nepredložila. Tento dôkaz by bol nadbytočný, nakoľko žalobca v liste zo dňa 30.01.2011 sám potvrdil ukončenie diela a nebolo potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie predložením protokolu o odovzdaní diela, ktorý nebol zmluvnými stranami ani vypracovaný. Doklad pod názvom - Kniha vystavených faktúr 2010 bol preložený (č.l.88).
Podľa § 154 ods. 1 O.s.p. je pre rozsudok rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.
Podľa § 216 ods. 1 O.s.p. ustanovenia § 92 ods. 1 a 4, § 97 a 98 pre odvolacie konanie neplatia.
V priebehu odvolacieho konania žalovaný doručil žalobcovi (čo sám žalobca potvrdil vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného) jednostranné započítanie pohľadávok a záväzkov žalovaného a žalobcu. K tomuto prejavu došlo až po vyhlásení rozsudku súdom prvého stupňa, v čase jeho vyhlásenia nemal súd prvého stupňa preukázané uskutočnenie žiadneho relevantného úkonu žalovaného smerujúceho
k započítaniu. Keďže ustanovenia O.s.p. ohľadne započítacej námietky a vzájomného návrhu pre odvolacie konanie neplatia, nemohol odvolací súd prihliadnuť na tento úkon žalovaného uskutočnený v priebehu odvolacieho konania.
Ani v odvolacom konaní žalobca a ani žalovaný neuviedli žiadne tvrdenia, ktorými sa súd prvého stupňa nebol zaoberal a riadne ich neodôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, preto napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil, pričom v podrobnostiach odkazuje na jeho odôvodnenie.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov tri ku nule.