Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 706/2014
PDF · 368.48 KB
No categories available
III. ÚS 706/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014
predbežne prerokoval sťažnosť , ,
, vo veci namietaného porušenia
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného
súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom
z 24. novembra 2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu
Slovenskej republiky na jej prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
18. novembra 2014 doručená sťažnosť , ,
(ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu
ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),
základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé
súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.
Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu
sp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu
v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorého spisovú značku ani dátum vydania neuviedol,
uznaný vinným zo spáchania zločinu „vydíraní se zbraní“, za ktorý bol odsúdený na trest
odňatia slobody v trvaní 9 rokov.
Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní vedenom okresným súdom, ale aj v tomuto
konaniu predchádzajúcom prípravnom konaní boli porušené ním označené základné práva
zaručené ústavou a právo zaručené dohovorom, a to tým, že okresný súd poprel ústnu
žiadosť sťažovateľa o ustanovenie mu obhajcu v trestnom konaní, že došlo k ponižovaniu
jeho, ako aj poškodenej v konaní pred okresným súdom, že maloletá bola okresným
súdom nútená usvedčiť sťažovateľa z trestnej činnosti, že zápisnica okresného súdu
nezodpovedá skutočným výpovediam poškodenej, svedkov a sťažovateľa, ako aj tým,
že okresný súd nerešpektoval dôkazy svedčiace o tom, že skutok kladený sťažovateľovi
za vinu sa nestal, najmä nerešpektoval priznanie poškodenej a nevykonal dôkazy
navrhované sťažovateľom.
V rámci prípravného konania malo dôjsť k pochybeniam spočívajúcim v nevykonaní
potrebných vyšetrovacích úkonov – konfrontácie a zaistenia zbrane, ako aj v tom,
že výsluch sťažovateľa bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Taktiež malo dôjsť
k ponižovaniu sťažovateľa príslušným prokurátorom a nesprávne mal byť v spise uvedený
dátum umiestnenia sťažovateľa do cely policajného zaistenia.
Sťažovateľ tvrdí, že „dvě přípravné konání a jedno hlavní pojednávaní OS. Bardejov
sp. zn. 2 T 152/2008 se konalo bez přidělení obviněnému právního zástupce obhajce
soudem na ústní žádost obviněného“.
Je presvedčený, že všeobecnými súdmi bol „porušený né jeden zákon“, a nemožno
povedať, že v jeho trestnej veci došlo ku spravodlivému konaniu. Podľa jeho názoru, každé
konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základných
práv zaručených ústavou. Rozhodnutia konajúcich súdov preto považoval za nezákonné
a protiústavné, porušujúce čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného
súdu sp. zn. 2 T 152/2008 z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu
a žiadal o „zákonný nový proces, kde OS. Bardějov dodrží zákony o pojednávaní
v přítomnosti obhajce a bude dodržena ústava SR a dohoda EÚ“.
II.
Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný
súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu
(v tomto prípade sťažnosti) podľa § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností,
ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie
ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez
ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Predmetom sťažnosti, tak ako ho vymedzil sťažovateľ, je namietané porušenie
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy,
základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy a práva spravodlivé súdne
konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 2 T 152/2008 a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom
na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 50 ods. 3 ústavy obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť
na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo
o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
Ústavný súd v prvom rade podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý
vyplýva z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy („... ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo
slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo
právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.
Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody
oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť
už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.
Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých
práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základe
sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne
prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.
Podľa § 306 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) opravným prostriedkom proti rozsudku súdu
prvého stupňa je odvolanie.
Podľa § 307 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje inak,
rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo
týka...
Podľa § 316 ods. 3 písm. b) Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý
rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal
a rozhodol, ak zistí, že obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby...
Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa
§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť
a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
Podľa § 321 ods. 1 Trestného poriadku odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,
najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo
právo obhajoby...
c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,
na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona...
Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadilo napadnuté
trestné konanie, vyplýva, že tento dával sťažovateľovi k dispozícii účinný právny
prostriedok, na využitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený a prostredníctvom ktorého mohol
dosiahnuť nápravu prípadného zásahu do ním označených základných práv zaručených
ústavou a práva zaručeného dohovorom.
Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo na základe využitia
riadneho opravného prostriedku preskúmané krajským súdom v druhostupňovom konaní.
A bol to práve krajský súd, ktorý v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia ako
druhostupňového súdu bol oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahu
prvostupňového súdu do základných práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť ochranu.
Právomoc krajského súdu v takomto prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Preto
až eventuálne ústavne nekonformný postup alebo rozhodnutie druhostupňového súdu by
mohlo za splnenia ďalších podmienok vyvolať konanie pred ústavným súdom na základe
sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a to za predpokladu, že táto sťažnosť výslovne
a nepochybne smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu.
Sťažovateľ však postup ani rozhodnutie krajského súdu ako druhostupňového súdu
nenamietal. Svedčí o tom skutočnosť, že za „porušovateľa“ jeho práv označil iba „Okresní
soud Bardějov... v spisové značce 2 T 152/2008“. Navyše, spisovú značku konania
vedeného krajským súdom a ani dátum jeho rozhodnutia v sťažnosti vôbec neuviedol, preto
ústavný súd nemohol konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu posudzovať z hľadiska
možného porušenia základných práv sťažovateľa. Uvedený nedostatok nemôže zhojiť ani
požiadavka zrušenia rozsudku okresného súdu „v spojení“ s rozhodnutím krajského súdu,
pretože táto nie je spôsobilá „nahradiť“ kvalifikovaný návrh na vyslovenie porušenia
základného práva alebo slobody postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.
Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany
ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný
súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 9. decembra 2014