Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 706/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. decembra 2014

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v

Slovenskej republiky, základného práva na obhajobu zaručeného v

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom

z 24. novembra 2008 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu

Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

18. novembra 2014 doručená sťažnosť , ,

(ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu zaručeného v (ďalej len „“),

základného práva na obhajobu zaručeného v a práva na spravodlivé

súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol rozsudkom okresného súdu

sp. zn. z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu

v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorého spisovú značku ani dátum vydania neuviedol,

uznaný vinným zo spáchania zločinu „vydíraní se zbraní“, za ktorý bol odsúdený na trest

odňatia slobody v trvaní 9 rokov.

Sťažovateľ je presvedčený, že v konaní vedenom okresným súdom, ale aj v tomuto

konaniu predchádzajúcom prípravnom konaní boli porušené ním označené základné práva

zaručené a právo zaručené dohovorom, a to tým, že okresný súd poprel ústnu

žiadosť sťažovateľa o ustanovenie mu obhajcu v trestnom konaní, že došlo k ponižovaniu

jeho, ako aj poškodenej v konaní pred okresným súdom, že maloletá bola okresným

súdom nútená usvedčiť sťažovateľa z trestnej činnosti, že zápisnica okresného súdu

nezodpovedá skutočným výpovediam poškodenej, svedkov a sťažovateľa, ako aj tým,

že okresný súd nerešpektoval dôkazy svedčiace o tom, že skutok kladený sťažovateľovi

za vinu sa nestal, najmä nerešpektoval priznanie poškodenej a nevykonal dôkazy

navrhované sťažovateľom.

V rámci prípravného konania malo dôjsť k pochybeniam spočívajúcim v nevykonaní

potrebných vyšetrovacích úkonov – konfrontácie a zaistenia zbrane, ako aj v tom,

že výsluch sťažovateľa bol vykonaný pod vplyvom alkoholu. Taktiež malo dôjsť

k ponižovaniu sťažovateľa príslušným prokurátorom a nesprávne mal byť v spise uvedený

dátum umiestnenia sťažovateľa do cely policajného zaistenia.

Sťažovateľ tvrdí, že „dvě přípravné konání a jedno hlavní pojednávaní OS. Bardejov

sp. zn. se konalo bez přidělení obviněnému právního zástupce obhajce

soudem na ústní žádost obviněného“.

Je presvedčený, že všeobecnými súdmi bol „porušený né jeden zákon“, a nemožno

povedať, že v jeho trestnej veci došlo ku spravodlivému konaniu. Podľa jeho názoru, každé

konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom, je porušením základných

práv zaručených . Rozhodnutia konajúcich súdov preto považoval za nezákonné

a protiústavné, porušujúce a dohovoru.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd zrušil rozsudok okresného

súdu sp. zn. z 24. novembra 2008 v spojení s rozhodnutím krajského súdu

a žiadal o „zákonný nový proces, kde OS. Bardějov dodrží zákony o pojednávaní

v přítomnosti obhajce a bude dodržena SR a dohoda EÚ“.

II.

Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah... Ústavný

súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(v tomto prípade sťažnosti) podľa až vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti, tak ako ho vymedzil sťažovateľ, je namietané porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v ,

základného práva na obhajobu zaručeného v a práva spravodlivé súdne

konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho rozsudkom z 24. novembra 2008.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že vzhľadom na princíp subsidiarity, ktorý

vyplýva z citovaného („... ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd“), môže ústavný súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo

slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba alebo

právnická osoba nemôže domôcť v žiadnom inom konaní pred všeobecnými súdnymi.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody

oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť

už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých

práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, neposkytuje iný všeobecný súd na základe

sťažovateľovi dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne

prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) opravným prostriedkom proti rozsudku súdu

prvého stupňa je odvolanie.

Podľa ak tento zákon neustanovuje inak,

rozsudok môže odvolaním napadnúť obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo

týka...

Podľa odvolací súd zruší napadnutý

rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal

a rozhodol, ak zistí, že obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby...

Podľa ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa

§ 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť

a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním

vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali,

najmä preto, že boli porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo

právo obhajoby...

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov,

na ktorých objasnenie treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,

d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie ...

Z citovaných ustanovení procesnoprávneho predpisu, ktorým sa riadilo napadnuté

trestné konanie, vyplýva, že tento dával sťažovateľovi k dispozícii účinný právny

prostriedok, na využitie ktorého bol sťažovateľ oprávnený a prostredníctvom ktorého mohol

dosiahnuť nápravu prípadného zásahu do ním označených základných práv zaručených

a práva zaručeného dohovorom.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutie okresného súdu bolo na základe využitia

riadneho opravného prostriedku preskúmané krajským súdom v druhostupňovom konaní.

A bol to práve krajský súd, ktorý v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia ako

druhostupňového súdu bol oprávnený a v podstate aj povinný v prípade zistenia zásahu

prvostupňového súdu do základných práv sťažovateľa týmto právam poskytnúť ochranu.

Právomoc krajského súdu v takomto prípade predchádza právomoci ústavného súdu. Preto

až eventuálne ústavne nekonformný postup alebo rozhodnutie druhostupňového súdu by

mohlo za splnenia ďalších podmienok vyvolať konanie pred ústavným súdom na základe

sťažnosti podľa , a to za predpokladu, že táto sťažnosť výslovne

a nepochybne smeruje proti postupu alebo rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Sťažovateľ však postup ani rozhodnutie krajského súdu ako druhostupňového súdu

nenamietal. Svedčí o tom skutočnosť, že za „porušovateľa“ jeho práv označil iba „Okresní

soud Bardějov... v spisové značce “. Navyše, spisovú značku konania

vedeného krajským súdom a ani dátum jeho rozhodnutia v sťažnosti vôbec neuviedol, preto

ústavný súd nemohol konanie a rozhodnutie odvolacieho súdu posudzovať z hľadiska

možného porušenia základných práv sťažovateľa. Uvedený nedostatok nemôže zhojiť ani

požiadavka zrušenia rozsudku okresného súdu „v spojení“ s rozhodnutím krajského súdu,

pretože táto nie je spôsobilá „nahradiť“ kvalifikovaný návrh na vyslovenie porušenia

základného práva alebo slobody postupom alebo rozhodnutím krajského súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (, ), ústavný

súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. decembra 2014