Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Ek-3192-2021.pdf
PDF · 90.2 KB
No categories available
21Ek/3192/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Coca-Cola HBC Česko a Slovensko, s.r.o., Českobrodská 1329, 198 21 Praha 9 - Kyje, Česká republika, IČO: 411 89 698 v konaní zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s. r. o., Justičná 2711/9, 811 07 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 36 789 615, proti povinnému: Refresh club s. r. o., Studenohorská 4629/2C, 841 03 Bratislava - mestská časť Lamač, IČO: 35 899 352, o vymoženie 350,21 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/3192/2021 zo dňa 14. januára 2022, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/3192/2021 zo dňa 14. januára 2022 z a m i e t a.
II. Súd oprávnenému n e p r i z n á v a náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/3192/2021 zo dňa 14. januára 2022.
odôvodnenie:
1. Dňa 14.01.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. 21Ek/3192/2021, ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie právneho zastúpenia vo výške 15,94 Eur.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 20.09.2021 domáhal od povinného vymoženia 350,21 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1023/2021 vydaného dňa 12.09.2021, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 13.08.2021. Súd skúmal predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie a zistil, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) Trovy exekúcie uplatnil nárok na trovy v celkovej výške 90,40 Eur, pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a trov právneho zastúpenia (vrátane DPH) vo výške 73,90 Eur za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia a návrh na vykonanie exekúcie (2 úkony po 19,92 Eur + 2 x režijný paušál po 10,87 Eur + DPH). K výpočtu trov právneho zastúpenia súd uviedol, že tarifná hodnota veci sa v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ako „vyhláška“) môže počítať aj z príslušenstva uplatnenej pohľadávky a nie len z istiny vymáhaného nároku. Súd posúdil právnu argumentáciu oprávneného v časti výpočtu trov právneho zastúpenia v nadväznosti na znenie § 9 až 14 vyhlášky a dospel k záveru, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie nesprávne vypočítal trovy právneho zastúpenia. V zmysle ustálenej judikatúry ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení § 10 ods. 2 vyhlášky. Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej
pohľadávky. Pričom pod príslušenstvom je potrebné rozumieť úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Vzhľadom na uvedené, si oprávnený mohol v tomto konaní uplatniť nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony poskytnutej právnej služby vyčíslenej z istiny uplatnenej pohľadávky vo výške 350,21 Eur. Trovy právneho zastúpenia za prevzatie a príprava právneho zastúpenia a podanie návrhu na vykonanie exekúcie, po pripočítaní režijného paušálu a dani z pridanej hodnoty mali byť preto správne uplatnené v sume 57,96 Eur (13,28 Eur + 13,28 Eur + 10,87 Eur + 10,87 Eur + DPH). Oprávnenému preto náhrada trov právneho zástupcu prevyšujúca uvedenú sumu neprislúcha. Pokiaľ si oprávnený uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia v sume spolu 73,90 Eur, je tento nárok v časti sumy 15,94 Eur (73,90 Eur - 15,94 Eur) uplatnený v rozpore so zákonom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď súd pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného s Exekučným poriadkom, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia oprávneného v sume 15,94 Eur zamietol v podľa ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok").
3. Vyšší súdny úradník napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a), ods. 4 prvej vety, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku a ustanoveniami § 10 ods. 2, § 13a ods. 2, písm. c) vyhlášky.
4. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote sťažnosť, v ktorej žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a zároveň žiadal priznať oprávnenému trovy právneho zastúpenia v ním uplatnenej výške. Sťažnosť odôvodnil tým, že základom tarifnej hodnoty je vymáhaný nárok v exekučnom konaní, za čo oprávnený považuje aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. Podľa názoru oprávneného z vyhlášky a ani z Exekučného poriadku nevyplýva, že tarifná hodnota právnej služby v exekučnom konaní by sa mala počítať výlučne z istiny. Práve naopak, základom tarifnej hodnoty je vymáhaný nárok v exekučnom konaní, ktorým je v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku aj príslušenstvo pohľadávky. Oprávnený ponúka právne posúdenie v zmysle Uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 28.11.2017, v ktorom bol ako vymáhaný nárok pri uplatnený peňažnej pohľadávky uplatnený širší gramatický výklad, z ktorého vyplýva, že tarifnou hodnotou veci je istina a jej príslušenstvo. Opiera sa o to, že exekučné konanie je samostatné konanie, predmetom ktorého je už judikovaný nárok. Pričom je na oprávnenom, čo z neho si bude voči povinnému uplatňovať. Odvoláva sa na odôvodnenie uvedeného uznesenia, v ktorom boli uvedené aj rozhodnutia odvolacích súdov, ktoré potvrdzovali vyššie uvedený právny záver. Nakoniec oprávnený poukázal na bod. 31 uvedeného uznesenia, v ktorom sa odvolával na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky o tom, že by sa súdy mali vyhnúť prílišnému formalizmu pri výklade právnych noriem a mali by skôr uplatniť výklad e ratione legis (zo zmyslu zákona). Ďalej sa oprávnený odvoláva na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 19Ek/609/2019 zo dňa 19.07.2019, v ktorom boli uplatňované nároky z dvoch exekučných titulov v rámci jednej exekúcie, pričom jedným exekučným titulom bol priznaný nárok z titulu istiny a v druhom exekučnom titule bol priznaný nárok z titulu úrokov z omeškania. Súd túto situáciu vyhodnotil ako dôvodnú pre stanovenie tarifnej hodnoty veci z obidvoch nárokov dokopy, z ktorej sa následne vypočítavali trovy právneho zastúpenia. V závere oprávnený zopakoval svoje právne stanovisko o tom, že je nutné rozlišovať medzi exekučným konaním a základným (nachádzacím) konaním. Základom tarifnej hodnoty v exekučnom konaní je vymáhaný nárok, čo znamená, že v exekučnom konaní je potrebné počítať tarifnú hodnotu za úkon právnej služby z istiny aj z príslušenstva, zatiaľ čo v základnom (nachádzacom) konaní je základom tarifnej hodnoty istina. Na základe uvedeného považuje napadnuté uznesenie za vadné, pretože vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
5. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
6. Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.
7. Podľa § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
8. Podľa § 239 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 z.z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej aj ako „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
9. Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
10. Podľa § 249 CSP súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
12. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 249 CSP a dospel k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná. Súd v rozhodnutí vydanom vyšším súdnym úradníkom v dostatočnom rozsahu zistil procesný stav (vrátene trov exekúcie) a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver, ktorý dostatočným spôsobom právne odôvodnil a sudca sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.
14. Poukázanie oprávneného na spôsob výpočtu trov právneho zastúpenia aj z kapitalizovaného príslušenstva pohľadávky považuje súd za nesprávne. Takéto právne posúdenie nevyplýva z ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít. Súd pri rozhodovaní o výške náhrady trov právneho zastúpenia oprávneného vychádzal zo skutočnosti, že tarifnou hodnotou pre jej výpočet je len hodnota uplatnenej a súdom priznanej istiny a nie aj hodnota vyčísleného príslušenstva pohľadávky. K uvedenému záveru dospel z dôvodu, že ak sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie domáha účastník konania vymoženia istiny pohľadávky spoločne s príslušenstvom, tak za tarifnú hodnotu sa podľa ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky považuje len istina a nie aj hodnota príslušenstva pohľadávky (hoci je vyčíslené). Ako vyplýva zo znenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, za príslušenstvo pohľadávky sa považujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie § 10 ods. 2 vyhlášky upravuje tarifnú odmenu len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade by sa cena príslušenstva zahrnula do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak by bolo príslušenstvo samostatným predmetom poskytovanej právnej služby. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Uvedený záver súdu podporuje aj právna veda (pozri: Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, C.H.BECK 2015, str. 62), ale aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (pozri napr.: uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8ECdo 238/2014 zo dňa 28. 04. 2015, sp. zn. 3 Oboer 134/2015 zo dňa 09. 05. 2016). Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s názorom žalobcu prezentovaným v sťažnosti.
15. Súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu č.k. I. ÚS 387/2018-21 zo dňa 14. 11. 2018, v ktorom bolo jednoznačne určené, že hodnota príslušenstva by predstavovala tarifnú hodnotu pre určenie odmeny advokáta iba v tom prípade, ak by bola samostatne predmetom sporu, a teda výhradne jej by sa týkala právna služba advokáta. Ďalej súd poukazuje aj na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 20 Cdo 5406/2007 zo dňa 25.08.2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení
za její příslušenství.“ Príslušenstvo pohľadávky nemení svoju podstatu a charakter či je uplatnené v základnom či exekučnom konaní. Právny záver oprávneného uvedený v sťažnosti, nemá oporu jednak vo všeobecne záväzných právnych normách ale ani v rozhodovacej činnosti súdov. To, čo v zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky je obsahom právneho pojmu peňažné plnenie, platí aj pre exekučné konanie. Pritom tu nejde o formalizmus ale o zachovanie zdravého rozumu a zmyslu vyhlášky, kde by exekučné konanie aj pri zachovaní polovičnej výšky odmeny v rámci nej bolo napriek svojej formulárovosti a z toho vyplývajúcej v zásade právnej nenáročnosti drahšie ako základné konanie. Pre výpočet výšky odmeny právnej služby v exekučnom konaní podľa § 10 vyhlášky platí rovnaký model ako pre výpočet v základnom konaní. V tomto zmysle vystáva otázka, čo do výšky peňažného plnenia možno zahrnúť. Súd je toho názoru, že zákonodarca v § 10 ods. 2 vyhlášky mienil stanoviť nejakú určitú veličinu (konštantu) v zmysle zásady predvídateľnosti práva, z ktorej bude možné nielen presne, ale aj predvídateľne určiť výšku odmeny právnej služby. To je možné potvrdiť aj tým, že zákonodarca v uvedenom ustanovení aj definuje to, čo je potrebné rozumieť cenou veci alebo cenou práva pre určenie tarifnej odmeny, teda v žalobe žiadané iné právne dôsledky ako zaplatenie. Pokiaľ je v súdnom konaní vrátane exekučného uplatnené peňažné plnenie, touto jedinou konštantou je výška istiny dlhu, resp. dlhov, ak je táto istina súčasťou žalobného, resp. exekučného petitu. Podľa tejto konštanty sa môže riadiť žalobca - žalovaný, resp. oprávnený - povinný. Táto jediná sa v priebehu času nemení a preto je možné z nej jednoznačne a nespochybniteľne ako aj predvídateľne stanoviť výšku odmeny právnej služby a podľa toho sa chovať, ak otázka trov je pre správanie účastníkov konania relevantná. K uvedenému výpočtu podľa istiny postupovala súdna i advokátska prax po celú dobu od prijatia vyhlášky aj vyhlášok, ktoré jej predchádzali. Keďže z vyhlášky nemožno vyvodiť rozdielny postup pri určovaní základu tarifnej odmeny medzi základným a exekučným konaním a vzhľadom na vyššie uvedené, musí exekučný súd skonštatovať, že pri výpočte odmeny právnej služby je potrebné vychádzať len z istiny vymáhaného nároku.
16. K odcitovaným bodom odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 28.11.2017 súd uvádza, že toto rozhodnutie je skôr ojedinelé v rozhodovacej línii exekučného súdu a je ho možné považovať za exces v jeho rozhodovacej praxi. Súd sa s týmto odôvodnením nestotožňuje a považuje ho za právne nesprávne. K rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 19Ek/609/2019 zo dňa 19.07.2019 súd uvádza, že predmetný skutkový stav nemožno stotožňovať s prejednávanou vecou. V uvedenom konaní bol nárok uplatňovaný z dvoch exekučných titulov, pričom druhý exekučný titul bol vydaný len na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. V danom prípade podľa názoru súdu mala byť tarifná hodnota veci počítaná ako pri spojení vecí v zmysle ustanovenia § 13 ods. 3 vyhlášky. Uvedené však nie je predmetom prejednávaného prípadu, preto nepovažuje za relevantné sa k tomu bližšie vyjadrovať.
17. Vzhľadom na uvedené sudca konštatuje, že oprávneným tvrdené dôvody neboli založené na správnom právnom posúdení veci. Tým, že si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia z istiny a jeho príslušenstva, uplatnil si ich vo vyššej hodnote na aké mal v zmysle všeobecne záväzných právnych predpisov nárok. V dôsledku uvedeného keďže pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie súd zistil rozpor návrhu v časti trov exekúcie s Exekučným poriadkom a vyhláškou musel v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku návrh na vykonanie exekúcie v časti trov právneho zastúpenia vo výške 15,94 Eur zamietnuť. (výrok I. tohto uznesenia)
18. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
19. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
20. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
21. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie
má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
22. V zmysle § 35 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený.
23. Keďže exekučné konanie sa nachádza v štádiu pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, t.j. pred začatím exekúcie, keď iba oprávnený je účastníkom exekučného konania, oprávnenému nevznikol nárok na náhradu trov konania. Súd preto oprávnenému nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v konaní o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 21Ek/3192/2021 zo dňa 14. januára 2022 nepriznal. Výškou nároku sťažnostných trov sa súd už nezaoberal. Zároveň súd uvádza, že v exekučnom konaní pred vydaním poverenia sa uplatňuje zákonná limitácia pre náhradu trov právneho zastúpenia, ktorá je stanovená vo výške odmeny za dva úkony právnej služby. Trovy právneho zastúpenia boli oprávneným uplatnené za dva úkony právnej služby, tzn. už dosiahli maximálne prípustnú hranicu v zmysle ustanovení Exekučného poriadku. (výrok II. tohto uznesenia)
24. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).
Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).