Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 19 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (25)Uznesenie_69Ek-7-2017.pdf
PDF · 112.37 KB
Case nature
Subarea
69Ek/7/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Obec Gemerský Jablonec, IČO: 00 318 710, so sídlom 980 35 Gemerský Jablonec, Hlavná 277, právne zast. Advokátskou kanceláriou Moravčík a spol. s.r.o., IČO: 47 258 047, so sídlom 821 08 Bratislava, Ružová dolina 6, proti povinnému W. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX A. č. XX, o vymoženie sumy XXX,XX,-EUR s prísl., rozhodujúc o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 13. júna 2017, takto
rozhodol:
Sudca z r u š u j e uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 13. júna 2017 vydané vyšším súdnym úradníkom a v r a c i a vec vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Na základe návrhu na vykonanie exekúcie, podaného oprávneným prostredníctvom právneho zástupcu, doručeným súdu dňa 6.7.2017 sa začalo proti povinnému exekučné konanie pre vymoženie pohľadávky priznanej na základe vykonateľného exekučného titulu, ktorým je Platobný rozkaz Okresného súdu Rimavská Sobota, sp. zn. 9Csp/14/2017, zo dňa 11.4.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 19.5.2017.
2. Vyšší súdny úradník Okresného súdu Banská Bystrica, po posúdení návrhu, uznesením sp. zn. 69Ek/7/2017 zo dňa 13.7.2017, sčasti týkajúcej sa vymoženia časti trov právneho zastúpenia vo výške 7,97,-EUR zamietol, v zmysle ustanovenia § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie z dôvodu rozporu návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom.
3. Vyšší súdny úradník svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade si oprávnený uplatnil nárok na náhradu trov právneho zastúpenia za dva polovičné úkony právnej služby spolu vo výške 71,02,-EUR, pričom si tieto vypočítal z istiny vo výške 517,57,-EUR a z trov pôvodného súdneho konania vo výške 135,88,-EUR. Vyšší súdny úradník ďalej uviedol, že v súlade s ustanoveniami právnych predpisov ktoré citoval, pričom citoval ustanovenia § 53 ods. 1, § 53 ods. 3 písm. a), § 53 ods. 4, § 199a ods. 1, § 199d ods. 1, § 199e Exekučného poriadku a § 13a ods. 2 vyhlášky MS SR č. 655/2014 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, má za to, že oprávnený si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia viac o 7,97,-EUR ako si mal. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že trovy právneho zastúpenia je potrebné počítať z istiny vymáhaného nároku bez príslušenstva. Vzhľadom na uvedené, nárok oprávneného na náhradu trov právneho zastúpenia v tejto časti zamietol.
4. Proti takémuto uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo doručené právnemu zástupcovi oprávneného dňa 14.7.2017, podal oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu dňa 26.7.2017, teda v zákonom stanovenej lehote, sťažnosť. Oprávnený podanú sťažnosť odôvodnil tým, že súd síce uviedol na dve strany citácií rôznych ustanovení zákonov, no ustanovenie, podľa ktorého mal súd posúdiť výšku
uplatnených trov, súd neuviedol. Ďalej uviedol, že súd bez toho, aby to akýmkoľvek spôsobom zdôvodnil, uviedol, že „trovy právneho zastúpenia je potrebné počítať zo samotnej istiny vymáhaného nároku bez príslušenstva.“ Z jeho rozhodnutia potom nie je zrejmé ako dospel k takémuto záveru, keď z citovaných ustanovení to nijako nevyplýva. V citovaných predpisoch oprávnený nevidí, že by tarifnou hodnotou bola len istina, nie príslušenstvo pohľadávky. Ďalej oprávnený uviedol, že vyhláška č. 655/2014 Z.z. v § 10 ods. 2 považuje za tarifnú hodnotu „výšku peňažného plnenia“, pričom ako cenu práva vyhláška len príkladmo uvádza hodnoty, ktoré sa majú za cenu práva považovať (slovné spojenie „sa považuje aj hodnota pohľadávky..“), teda že vyhláška výslovne nestanovuje, že za tarifnú hodnotu by sa mala považovať výlučne istina pohľadávky bez vyčísleného príslušenstva. Naopak - stanovuje, že okrem iného sa za ňu považuje aj napr. pohľadávka. V ďalšom oprávnený tvrdí, že vyhláška o odmenách a náhradách advokátov rozdelila spôsob výpočtu sadzby tarifnej odmeny advokáta na dva základné spôsoby, a to ak je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch (§ 10), a ak túto hodnotu veci alebo práva vyjadriť v peniazoch nie je možné (§ 11 ods. 1, písm. a/). V prípadoch, keď sa úkon týka peňažného plnenia (pohľadávky), pričom s istinou pohľadávky sú uplatnené aj úroky z omeškania identifikované v percentuálnom vyjadrení (teda neurčené fixnou sumou), vznikla otázka, ako pristupovať k hodnote týchto úrokov, keďže ich hodnota nie je vyjadrená konkrétnou sumou. V takýchto prípadoch, keďže jasná odpoveď na túto otázku v predmetnej vyhláške absentuje, si podľa tvrdenia oprávneného súdna prax vypomáha ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, ako predpisom svojim obsahom zjavne najbližším k predmetnej vyhláške, pretože aj tento predpis upravuje výšku poplatku z hodnoty práva uplatneného na súde. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch „Cena príslušenstva sa zahrnie do základu poplatku len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poplatkového úkonu.“ V prejednávanom prípade je potom zjavné, že hodnotu vymáhaného peňažného plnenia (teda aj pohľadávky) je možné stanoviť celkom presne, pričom ide o samotnú istinu aj náklady na jej uplatnenie (trovy predchádzajúceho základného súdneho konania), ktoré sú tiež fixne stanovené. Niet preto dôvodu, prečo v prípade určovania tarifnej hodnoty by mal byť osud príslušenstva, ktorého výška je presne fixne určená, iný, ako osud istiny pohľadávky, keď právna pozícia príslušenstva pohľadávky v našom právnom poriadku v zásade pri úkone týkajúcom sa hlavnej veci, zasahuje aj jej príslušenstvo. Oprávnený má za to, že potom niet rozumného argumentu, ktorý by odôvodňoval taký výklad, podľa ktorého sa nemá zahrnúť do sumy tarifnej hodnoty presne vyčíslené (a vyčísliteľné) príslušenstvo pohľadávky, akými sú náklady na uplatnenie pohľadávky priznané súdom vo forme trov súdneho konania. Oprávnený považoval za potrebné uviesť, že ani súdne rozhodnutia, ktoré súd na podporu takéhoto svojho stanoviska uvádza aj v iných exekučných konaniach (ako príklad uviedol že súd uvádza rozhodnutie KS BB z 17.9.2013, sp. zn. 14Co/663/2013), neriešia prioritne predmetnú problematiku, len okrajovo uvádzajú, že do tarifnej hodnoty nezapočítali úroky uvedené percentuálnou sadzbou „do budúcna“. V závere podanej sťažnosti oprávnený uviedol, že vzhľadom na uvedené má za to, že si správne vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s príslušnými predpismi a neexistuje žiaden rozpor ním podaného návrhu na vykonanie exekúcie s Exekučným poriadkom. Vzhľadom na uvedené oprávnený žiadal, aby bolo napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušené.
5. V zmysle § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6. V zmysle § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7. V zmysle § 239 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8. V zmysle § 250 ods. 2 CSP, ak je sťažnosť dôvodná, súd napadnuté uznesenie zruší alebo zmení, v prípade zrušenia uznesenia je súdny úradník viazaný právnym názorom súdu.
9. Po preskúmaní veci sudca dospel k záveru, že predmetné uznesenie je potrebné zrušiť a vec vrátiť vyššiemu súdnemu úradníkovi na ďalšie konanie.
10. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
11. V zmysle § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku, návrh na vykonanie exekúcie sa podáva príslušnému súdu a musí obsahovať označenie vymáhaného nároku; ak ide o nárok na peňažné plnenie, s rozdelením na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu, trovy exekúcie oprávneného.
12. V zmysle § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu s týmto zákonom.
13. V zmysle § 56 ods. 1 písm. e) Exekučného poriadku, poverenie na vykonanie exekúcie obsahuje označenie vymáhaného nároku.
14. V zmysle § 59 ods. 1 Exekučného poriadku, po začatí exekúcie exekútor zabezpečí jej vykonanie. Pri exekúcii na uspokojenie práva na peňažné plnenie exekútor bezodkladne vykoná potrebné úkony na zistenie majetku postihnuteľného exekúciou v rozsahu primeranom vymáhanému nároku.
15. V zmysle § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
16. V zmysle § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
17. V zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
18. V zmysle § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
19. Z citovaných ustanovení Exekučného poriadku, z iných jeho ustanovení, celkovej jeho koncepcie, ako aj z dôvodovej správy k nemu vyplýva, že vychádza z pojmu „vymáhaný nárok“. Nárok, je z hľadiska právnej teórie, možnosť uplatniť svoje subjektívne právo na súde alebo v prípadoch ustanovenom zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Právnou ochranou nároku je po jeho právoplatnom priznaní, možnosť jeho vymoženia v exekučnom konaní. Profesor Štefan Luby definoval nárok ako „oprávnenie použiť prostriedky dané príslušnými predpismi na vynútenie subjektívneho práva súdom, arbitrážou, administratívnym orgánom, resp. vlastným úkonom“, stručnejšie, „vynútiteľnosť subjektívneho práva štátnymi orgánmi, prípadne výnimočne vlastnou mocou oprávneného“. (Výber z diela a myšlienok, IURA EDITION, s.r.o., Bratislava, 1998, autori Prof. JUDr. Ján Lazar, DrSc., Prof. JUDr. Peter Blaho, CSc. a spol.). Nárok teda znamená samostatné a vymáhateľné právo uplatniteľné v konaní pred súdom ako samostatný predmet konania.
20. Nárok, ktorý je vymáhaný v exekučnom konaní môže byť buď nárokom na peňažné plnenie alebo nárokom na nepeňažné plnenie. Nárok na peňažné plnenie sa po nadobudnutí účinnosti zákona č. 2/2017 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, t.j. odo dňa 1.4.2017, v zmysle § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku rozdeľuje na istinu, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného. Gramatickým a logickým výkladom uvedeného ustanovenia zákona možno dospieť k záveru, že peňažný nárok je širším pojmom ako istina, keď istina je len jednou z viacerých častí peňažného nároku, ktorý je ako celok „vymáhaným nárokom“ v exekučnom konaní. Výkladom opaku, ak sa návrh na peňažné plnenie rozdeľuje na uvedené
časti, potom sa z nich logicky aj skladá - pozostáva z nich. Možno teda uzavrieť, že ak sa pojem „istina“ v Exekučnom poriadku nachádza, potom v zmysle jednej z častí z vymáhaného peňažného nároku, resp. z vymáhanej povinnosti uloženej exekučným titulom.
21. V tejto súvislosti sudca považuje za potrebné poukázať na rozdiel a špecifickosť exekučného konania oproti konaniu v ktorom bol vydaný exekučný titul (tzv. základnému súdnemu konaniu), vo vzťahu k základu na výpočet tarifnej odmeny advokáta. V súlade s ustálenou rozhodovacou praxou súdov v základnom súdnom konaní, je právna otázka, či je základom na výpočet odmeny advokáta aj príslušenstvo uplatneného nároku alebo nie, ustáleným spôsobom posudzovaná tak, že príslušenstvo pohľadávky je základom na výpočet odmeny advokáta za právne služby len vtedy, ak je samostatným predmetom konania. Samostatným predmetom konania je, ako už bolo vyššie uvedené, nárok, t.j. vynútiteľné subjektívne právo uplatniteľné pred súdom ako samostatný predmet konania. V základnom súdnom konaní, samostatným predmetom konania môže byť príslušenstvo iba v prípade ak je istina pohľadávky ku ktorej sa viaže už priznaná právoplatným súdnym rozhodnutím (ako nekapitalizované príslušenstvo) alebo ak je istina už aj uhradená (ako kapitalizované príslušenstvo). Vtedy je príslušenstvo samostatným predmetom konania. V prípade, ak je príslušenstvo v základnom súdnom konaní uplatňované spolu s neuhradenou istinou pohľadávky, o ktorej súd ešte iba rozhoduje (či je uplatnená odôvodnene alebo nie), potom je základom na výpočet odmeny advokáta iba istina, keďže nekapitalizované príslušenstvo k nej nemôže byť uplatňované ako samostatný predmet konania v čase, keď ešte nie je rozhodnuté o samotnej istine (môže byť uplatňované iba spolu s istinou, ktorej osud nasleduje). V exekučnom konaní je situácia odlišná v tom, že každý jeden súdom priznaný (judikovaný) nárok, vyplývajúci z vykonateľného exekučného titulu, je možné v exekučnom konaní uplatňovať samostatným návrhom na vykonanie exekúcie. Je tomu tak práve preto, že ide už o súdom judikované nároky. Je dispozičným právom oprávneného, ktorý z priznaných nárokov si uplatní v exekučnom konaní, či iba jeden z nich, alebo iba dva alebo všetky, či splnomocní advokáta (a ktorého advokáta) v konaní o vymoženie plnenia z exekučného titulu ako celku alebo iba niektorej jeho časti. Uvedené samozrejme môže oprávnený urobiť až vtedy, keď povinný z exekučného titulu dobrovoľne neuhradí povinnosť, ktorá mu bola uložená vykonateľným exekučným titulom, pričom dobrovoľné plnenie povinného sa môže vzťahovať taktiež buď k časti uloženej povinnosti alebo k celému judikovanému plneniu vyplývajúcemu z exekučného titulu.
22. V zmysle § 9 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov (ďalej len „vyhláška o odmenách advokátov“), základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby, ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.
23. V zmysle § 10 ods. 1 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby z tarifnej hodnoty je do 165,97 eura 16,60 eura, nad 165,97 eura do 663,88 eura 16,60 eura + 1,66 eura a za každých aj začatých 33,19 eura prevyšujúcich sumu 165,97 eura, nad 663,88 eura do 6.638,78 eura 41,49 eura + 9,96 eura za každých aj začatých 331,94 eura prevyšujúcich sumu 663,88 eura, nad 6.638,78 eura do 33.193,92 eura 220,74 eura + 16,60 eura za každých aj začatých 1.659,70 eura prevyšujúcich sumu 6.638,78 eura, nad 33.193,92 eura 486,29 eura + 6,64 eura za každých aj začatých 3.319,39 eura prevyšujúcich sumu 33.193,92 eura.
24. V zmysle § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
25. V zmysle § 13a ods. 2 písm. c) vyhlášky o odmenách advokátov, odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
26. V zmysle § 16 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny
výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
27. V zmysle § 18 ods. 3 vyhlášky o odmenách advokátov, ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu .
28. Z vyššie citovaných ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov, ako aj z Odôvodnenia návrhu vyhl. 655/2004 pri jej predkladaní MS SR do Národnej rady SR, súd zistil, že pri výpočte tarifnej odmeny vyhláška vychádza z pojmov „základná sadzba tarifnej odmeny“, ďalej „výška peňažného plnenia“, „cena veci“, „cena práva, ktorých sa právna služba týka“, či „začiatok poskytovania právnej služby“, ktoré sú kľúčové pojmy autonómneho charakteru. Základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak je možné vyjadriť hodnotu sporu v peniazoch, resp. ak je možné ju zistiť, je presne uvedená v sadzobníku uvedenom v ustanovení § 10 ods. 1 vyhlášky o odmenách advokátov. Peňažné plnenie, cena veci a cena práva sú tarifné hodnoty poskytovanej právnej služby. Súd nepovažuje za sporné, čo je výškou peňažného plnenia, keďže výška peňažného plnenia je určená samotným predmetom úkonu právnej služby (napríklad uplatnenie určitého peňažného nároku), pričom v prípade oprávneným podaného návrhu, je výška peňažného plnenia určená výškou vymáhaného peňažného nároku, t.j. konkrétnym, v exekučnom konaní uplatneným peňažným nárokom. Pojmy peňažný nárok a nárok na peňažné plnenie možno považovať za obsahovo totožné pojmy. Pojmy „cena veci“ a „cena práva“ je nevyhnutné posudzovať v súlade s § 118 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd konštatuje, že predmetom tohto exekučného konania je vymáhanie peňažnej povinnosti, ktorá je svojou výškou presne určená. Predmetom exekučného konania nie je vec ani právo v takom ich zmysle, v akom sa tieto uplatňujú v základnom súdnom konaní, v ktorom o nich rozhodne súd tak, že v súvislosti s nimi uloží niektorej zo strán povinnosť. V exekučnom konaní súd rozhoduje o vykonaní takto uloženej povinnosti, t.j. rozhoduje o „vymáhanom nároku“. Súd pre úplnosť uvádza, že v zmysle § 118 ods. 1 Občianskeho zákonníka sú predmetom občianskoprávnych vzťahov veci, a pokiaľ to ich povaha pripúšťa, práva alebo iné majetkové hodnoty. Možno konštatovať, že pojem „vec“ je, v súvislosti so sadzbou tarifnej odmeny advokáta, ekvivalentom pojmu „nárok“, ktorému sa súd venoval vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. V exekučnom konaní spôsobuje nejednoznačnosť výkladu ust. § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách pojem „cena práva“, s uvedením za bodkočiarkou, že za cenu práva sa považuje aj (teda nie len) hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor. Z takéhoto znenia ustanovenia, je možné dospieť k záveru že právna úprava za bodkočiarkou, sa týka veci ktorá je sporná, t.j. ešte nie je súdom judikovaná. Predmetom exekučného konania je však vo všeobecnosti už judikované plnenie, a v tomto konkrétnom prípade, vymoženie peňažného (nie nepeňažného) nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Plnenie nároku ako také, je bez akýchkoľvek pochybností širší pojem, (predmetom plnenia môže byť plnenie peňažnej povinnosti ako aj plnenie nepeňažnej povinnosti) a nemožno ho, ako pojem, obmedziť iba na plnenie nejakej časti uplatneného peňažného nároku. Peňažné plnenie sa rovnako môže skladať z viacerých čiastkových nárokov, ktoré je možné v exekučnom konaní uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie. Takáto súdom priznaná pohľadávka a náklady spojené s jej uplatnením v podobe trov pôvodného konania, sú spolu ako vymáhaný peňažný nárok predmetom exekučného konania, teda aj predmetom poskytovanej právnej služby. Z citovaných ustanovení vyhlášky o odmenách advokátov, vyplýva, že pojem „istina“, ani tu nie je rozhodujúcim pojmom pri výpočte výšky základu tarifnej odmeny advokáta pri poskytovaní právnych služieb.
29. Z ďalšieho výkladu ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, vyplýva, že za tarifnú hodnotu sa považuje „výška peňažného plnenia, alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby“. V prejednávanom prípade je predmetom exekučného konania istina, poplatok z omeškania a náhrada trov súdneho konania, v ktorom bol vydaný exekučný titul, ktoré sú samostatne uplatniteľné nároky uplatnené jedným návrhom na vykonanie exekúcie. Gramatickým a logickým výkladom súd dospel k záveru, že právna služba ako taká sa v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie jednoznačne týka celého uplatneného nároku, ktorý je uplatnený, ako už bolo uvedené, ako peňažný nárok, špecifikovaný v súlade s § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Za začiatok poskytovania právnej služby možno vo všeobecnosti považovať uzatvorenie zmluvy o poskytovaní právnych služieb, uzatvorenie plnej moci v konkrétnej veci, alebo vykonanie konkrétneho úkonu v konkrétnej veci na základe konkrétneho pokynu klienta pri generálnej
plnej moci, prípadne ustanovenie advokáta oprávneným orgánom. V posudzovanom prípade advokát prevzal právne zastupovanie oprávneného proti povinnému na základe plnej moci uzatvorenej dňa 12.1.2017, exekučný titul bol vydaný dňa 11.4.2017 a vykonateľnosť nadobudol dňa 19.5.2017. Pokiaľ ide o exekučné konanie, poskytovanie právnej služby mohlo začať najskôr odo dňa 20.5.2017, kedy si najskôr oprávnený mohlo podať návrh na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 6.7.2017, preto súd považuje za začiatok poskytovania právnej služby tento deň. Súd má za to, že vzhľadom na znenie ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov, je zásadne neprípustné započítať do základu na výpočet odmeny advokáta iba príslušenstvo uplatňované „do budúcna“, t.j. ktoré vznikne po začatí poskytovania právnej služby a nie pri začatí poskytovania právnej služby.
30. Právna otázka, čo patrí do základu na výpočet odmeny advokáta v exekučnom konaní nebola doposiaľ posudzovaná Najvyšším súdom SR. Súd poukazuje na rozhodnutia krajských súdov a to na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22CoE/62/2013-22 zo dňa 25.6.2013, v zmysle ktorého, „reálna výška pohľadávky teda rastie v závislosti od plynutia času, v ktorom je dlžník v omeškaní a úhrnnú sumu úrokov z omeškania je možné vyčísliť ku ktorémukoľvek dňu v čase omeškania. V čase, keď dôjde k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie, pričom tento úkon vykoná za oprávneného ustanovený právny zástupca, dosahuje reálna výška vymáhaného nároku voči povinnému sumu tvorenú z istiny, kapitalizovaných úrokov k danému dňu a trov konania. Výška vymáhanej sumy pre podanie návrhu na vykonanie exekúcie je teda jednoznačne určiteľná a ako taká tvorí základ pre určenie odmeny právneho zástupcu oprávneného.“ Súd poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 25CoE/28/2016 zo dňa 3.6.2016, ktorým potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorý za základ pre výpočet trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní určil istinu, kapitalizovanú zmluvnú pokutu, súdny poplatok v rozhodcovskom konaní a trovy právneho zastúpenia v rozhodcovskom konaní, rozhodnutím v zmysle ktorého, „Medzníkom, právnou skutočnosťou, ktorá ohraničuje masu hodnoty plnenia, z ktorej sa určí sadzba tarifnej odmeny v exekučnom konaní, je moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Týmto momentom sa určuje, že do tarifnej hodnoty sa zahrnú len predpísané a percentuálnou sadzbou z istiny určiteľné opakujúce sa splátky (do tohto momentu nesplatené) určené na plnenie záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Tak ako môže byť splátkou určená(zákonom, rozhodnutím súdu a pod.) pevná opakujúca sa suma, tak ňou môže byť opakujúca sa splátka určiteľná pomocou (zákonom, rozhodnutím súdu a pod.) určenej percentuálnej sadzby vztiahnutá k pravidelnému opakujúcemu sa časovému intervalu až do momentu zaplatenia istiny.“ Súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie uvedené v Komentári k vyhláške o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (advokátska tarifa), vydanom v roku 2015 vydavateľstvom C.H.Beck, s.r.o., a to na uznesenie Krajského súdu v Ústí nad Labem, sp. zn. 10Co 470/2002 zo dňa 13.8.2002 (publikované v Bulletine advokacie, 2003, č. 11-12, str. 107), v zmysle ktorého „Pokiaľ bol nariadený výkon rozhodnutia k vymoženiu priznaných peňažných pohľadávok, z ktorých jedna predstavuje istinu a druhá jej kapitalizované príslušenstvo (penále z dlžnej sumy za určité obdobie), je pri rozhodovaní o odmene advokáta vylúčená aplikácia § 3 ods. 1 vyhlášky č. 484/2000Sb., ktorá stanovuje, že pri určení sadzby odmeny (podľa ods. 1) sa neprihliada na príslušenstvo pohľadávky alebo práva, sadzba odmeny sa tak stanoví súčtom vymáhaných pohľadávok.“ K predmetnej problematike vydala dňa 21.10.2010 stanovisko aj Sekcia Českej advokátskej komory pre advokátsku tarifu, v znení: „Sekce je toho názoru, že odměna advokáta v exekučním řízení se počítá z jistiny a kapitalizovaného příslušenství vymáhané pohledávky. Nepřihlíží se pouze k příslušenství vymáhané pohledávky vzniklému po podání návrhu na zahájení exekučního řízení.“
31. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že vyššie naznačená rozhodovacia činnosť súdov nie je jednotná, keďže výklad ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov môže vyvolávať isté pochybnosti. Taktiež je potrebné uviesť, že doposiaľ vydané rozhodnutia (ani jedna z výkladových alternatív) nereflektujú znenie Exekučného poriadku účinné od 1.4.2017, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 2/2017 Z.z., ktorým sa novelizoval Exekučný poriadok, tak, že ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku priamo zákon vymedzuje, čo je vymáhaným nárokom v prípade peňažného nároku a z čoho sa skladá (istina, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvnú pokutu a trovy exekúcie oprávneného). Súd s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (napríklad rozsudok sp. zn. 10Sžo/38/2015 z 25.5.2016), Ústavného súdu SR (napríklad uznesenie sp. zn. II.ÚS 142/2015 z 10.3.2015) alebo Ústavného súdu ČR (napríklad nález sp. zn. I. ÚS 167/2004 z 12.5.2004) týkajúce sa prílišného formalizmu pri výklade právnych noriem a ústavnekonformného výkladu právnych noriem, uprednostnil výklad e ratione legis (zo zmyslu zákona). Súd má za to, že v exekučnom konaní, je možné výkladom ustanovenia § 10 ods. 2 vyhlášky o odmenách advokátov
zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny advokáta, za úkon právnej služby všetky časti peňažného nároku uplatneného v exekučnom konaní v súlade s § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku. Opačný výklad by viedol oprávneného k tomu, aby si namiesto jedného návrhu na vykonanie exekúcie podal päť návrhov, teda k umelému zvyšovaniu počtu podaných návrhov na vykonanie exekúcie na súd (pre každý jednotlivý nárok samostatne) ako aj k nadmernému zvyšovaniu trov exekúcie (súdnych poplatkov a náhrad trov právneho zastúpenia) súvisiacich s podaním viacerých návrhov na vykonanie exekúcie na základe jedného exekučného titulu pri každom jednotlivom nároku. Uvedené by mohlo viesť na jednej strane k bezdôvodnému (obťažujúcemu) postupu súdu voči oprávnenému, ktorý by bol „nútený“ podať namiesto jedného návrhu na vykonanie exekúcie v niektorých prípadoch aj päť návrhov a na strane druhej vo vzťahu k povinnému, k neúmernému zaťažovaniu ho takto navýšenou sumou trov exekúcie oprávneného (za opakované súdne poplatky a opakované trovy právneho zastúpenia), ktoré by v konečnom dôsledku v značnej väčšine prípadov nahrádzal povinný. Uvedené nie je podľa názoru súdu možné spravodlivo požadovať od žiadneho účastníka exekučného konania. Takýto postup by bol nehospodárny a v rozpore s účelom poslednej novelizácie Exekučného poriadku, ktorej cieľom je zavedenie efektívneho exekučného konania, t.j. s rýchlym vymáhaním pohľadávok pre veriteľov, súčasnou ochranou práv pre dlžníkov najmä pokiaľ ide o výšku trov exekúcie a nezaťažovania súdov nad rozumnú mieru.
32. Sudca preskúmaním súdneho spisu zistil, že oprávnený si návrhom uplatnil vymoženie troch judikovaných nárokov (istiny, poplatku z omeškania a náhrady trov súdneho konania) z jedného exekučného titulu v jednom návrhu na vykonanie exekúcie a vypočítal si náhradu trov právneho zastúpenia v zmysle § 9, ods. 1, § 10 ods. 1, ods. 2, 13a ods. 2 písm. c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z.z. v platnom znení tak, že za základ na výpočet tarifnej odmeny považoval súčet, v návrhu na vykonanie exekúcie, uplatnenej istiny vo výške 517,57,-EUR (suma je v súlade s exekučným titulom) a trov pôvodného súdneho konania vo výške 135,88,-EUR (suma je v súlade s exekučným titulom), teda spolu sumu vo výške 653,45,-EUR. Z uvedenej sumy si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby v polovičnej výške, t.j. 2x 20,75,-EUR, dva režijné paušály vo výške 2x 8,84,-EUR, teda spolu 59,18,-EUR a náhradu DPH (20%) z uvedenej sumy, čo je 11,84,-EUR. Súd má za to, že oprávnený správne vypočítal náhradu trov právneho zastúpenia, keď ju vypočítal vo výške 71,02,-EUR a uvedená suma je v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky o odmenách advokátov aj v súlade s príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku. Sťažnosť podaná oprávneným je preto dôvodná.
33. Vyšší súdny úradník nepostupoval správne, keď uviedol, že trovy právneho zastúpenia je potrebné počítať zo samotnej istiny vymáhaného nároku bez príslušenstva a neuviedol ustanovenie právneho predpisu, z ktorého by takýto záver vyplýval. V tomto smere je potrebné súhlasiť s tvrdeniami oprávneného v podanej sťažnosti. Súd nezistil žiadne ustanovenie Exekučného poriadku (ani vyhlášky o odmenách advokátov), z ktorého by vyplývalo, že trovy právneho zastúpenia sa majú v exekučnom konaní počítať iba z istiny. Súd má za to, že z uvedených právnych predpisov vyplýva, že základom na výpočet trov právneho zastúpenia je vymáhaný nárok v exekučnom konaní. Na základe uvedeného sudca konštatuje, že napadnuté uznesenie vyššieho súdneho úradníka je potrebné zrušiť a podanej sťažnosti vyhovieť.
34. Úlohou vyššieho súdneho úradníka bude v ďalšom konaní opätovne rozhodnúť o podanom návrhu na vykonanie exekúcie v súlade s vyššie uvedenou právnou argumentáciou.
35. Vzhľadom na uvedené sudca rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie.