Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

64Ek/2325/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: Wolf Slovenská republika s.r.o., so sídlom Galvaniho 7, 821 04 Bratislava, IČO: 17 334 128 v konaní zast.: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, 811 07 Bratislava, IČO: 36 789 615 proti povinnému: ZIMKLIMA, s.r.o., so sídlom Miletičova 23, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 35 973 323, o vymoženie peňažnej pohľadávky vo výške 22.044,76 EUR s príslušenstvom a trov exekučného konania, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. 11. 2022 z a m i e t a .

II. Oprávnený n e m á nárok na náhradu trov konania o sťažnosti proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 14. 11. 2022.

odôvodnenie:

1. Dňa 14.11.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyššou súdnou úradníčkou uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v prevyšujúcej časti trov právneho zastúpenia vo výške 19,92 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnila ustanoveniami , , , , , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len ""). V odôvodnení rozhodnutia uviedla, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26.10.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 22.044,76 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 09.09.2022. Ďalej uviedla, že oprávnený si v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na trovy exekúcie pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 511,92 Eur (vrátane DPH). Nakoľko v danej veci súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky zistil, že uplatnené trovy právneho zastúpenia si oprávnený vyčíslil v nesprávnej výške, a preto ho výzvou na opravu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07.11.2022 vyzval, aby opravil v návrhu na vykonanie exekúcie výšku trov právneho zastúpenia, nakoľko správna výška trov je 492,- Eur. Dňa 10.11.2022 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu oprávneného označené ako „Vyjadrenie k výzve“, v ktorom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pri určení tarifnej hodnoty za úkon právnej služby je nutné rozlišovať medzi exekučným konaním a základným (nachádzacím) konaním, pričom základom tarifnej hodnoty v exekučnom konaní je vymáhaný nárok, čo znamená, že v exekučnom konaní je potrebné počítať tarifnú hodnotu za úkon právnej služby z istiny aj z príslušenstva, zatiaľ čo v základnom (nachádzacom) konaní je základom tarifnej hodnoty istina.

Právny zástupca tiež poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a sp. zn. .

3. Ďalej vyššia súdna úradníčka uviedla, že preskúmala predpoklady na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, vrátane správnosti vyčíslenia v návrhu uplatnených trov exekúcie oprávneného v nadväznosti na ust. až 14 , na ktoré odkazuje v ustanovení . Okrem iného uviedla, že ohľadom určenia tarifnej hodnoty, z ktorej sa vychádza pri určení základnej sadzby tarifnej odmeny pri poskytovaní právnych služieb advokátom, je potrebné uviesť, že podľa v znení neskorších predpisov sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie pojednáva o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby, obdobne ako je to upravené pri súdnych poplatkoch v o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítavajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“ (Vyhláška o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a koletív, 2015 str. 62).

4. Ďalej poukázala na ustálenú judikatúru potvrdzujúcu právny názor, podľa ktorého ak príslušenstvo nie je samostatným predmetom konania, tak tarifnou hodnotou pre výpočet trov právneho zastúpenia je len istina (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 31.07.2012, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 17.09.2013, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. , rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach zo dňa 24.04.2014, sp. zn. a iné). Ustanovenie výslovne hovorí o hodnote pohľadávky, a nie aj o hodnote príslušenstva pohľadávky. Ak by základom pre výpočet odmeny mala byť aj hodnota príslušenstva, musel by to zákonodarca výslovne uviesť v už spomínanom ustanovení . Keďže sa tak nestalo, tarifnou hodnotou je len hodnota uplatnenej peňažnej pohľadávky (uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28.03.2013, sp. zn. . Tiež dala do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29.10.2015, kde dovolací súd skonštatoval, že: „Úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (t.j. veci hlavnej) podľa ustanovenia a znášajú osud hlavnej veci, preto ak sú uplatnené spolu s istinou, netvoria osobitný predmet konania a nejde ani o spojenie dvoch samostatných vecí. Tarifnou hodnotou veci v danom prípade nie je nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ale nárok na zaplatenie istiny. Cenu jej príslušenstva nemožno rozširujúcim výkladom ustanovení zahrnúť do základu pre určenie tarifnej odmeny za tento právny úkon.“

5. K citovaným bodom odôvodnenia rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.11.2017 uviedla, že toto rozhodnutie je skôr ojedinelé v rozhodovacej línii exekučného súdu a je ho možné považovať za exces v jeho rozhodovacej praxi. Súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou sa s týmto odôvodnením nestotožňuje a považuje ho za právne nesprávne. Zároveň k rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.07.2019 súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou uviedol, že predmetný skutkový stav nemožno stotožňovať s prejednávanou vecou. V uvedenom konaní bol nárok uplatňovaný z dvoch exekučných titulov a z dvoch odlišných konaní, pričom druhý exekučný titul bol vydaný len na príslušenstvo uplatnenej pohľadávky. V danom prípade preto podľa názoru súdu mala byť tarifná hodnota veci počítaná ako pri spojení vecí v zmysle ustanovenia . Avšak uvedené nie je predmetom prejednávaného prípadu.

6. Nakoniec uzavrela, že súd po preskúmaní podaného návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený pri vyčíslení základnej sadzby tarifnej odmeny advokáta vychádzal pri určení tarifnej odmeny aj z príslušenstva pohľadávky. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti je však možné pri jej určení vychádzať len z istiny peňažnej pohľadávky. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia, t.j. istiny v sume 22.044,76 Eur, potom odmena za jeden polovičný úkon právnej služby predstavuje sumu vo výške 193,37 Eur. A vzhľadom na skutočnosť, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný prostredníctvom právneho zástupcu vzniká oprávnenému nárok na 2 polovičné

úkony právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia a spracovanie návrhu na vykonanie exekúcie a režijný paušál vo výške 2x 11,63 Eur (za rok 2022), čo predstavuje spolu sumu 410,- Eur. Po navýšení sumy o DPH (právny zástupca je platcom DPH) má teda nárok na trovy vo výške 492,- Eur (vrátane DPH). A preto súd konajúc vyššou súdnou úradníčkou, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie v časti trov exekúcie oprávneného v sume 19,92 Eur podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku zamietol.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu sťažnosť a žiadal, aby súd prvej inštancie zrušil napadnuté uznesenie. Zároveň žiadal priznať nárok na náhradu trov konania o podanej sťažnosti v plnom rozsahu.

8. Podanú sťažnosť odôvodnil tým, že právne posúdenie vyššieho súdneho úradníka, v zmysle ktorého by sa tarifná hodnota právnej služby v exekučnom konaní mala počítať výlučne z istiny priznanej exekučným titulom (a nie aj z príslušenstva), oprávnený považuje za nesprávne. Súčasne uviedol, že zo žiadneho ustanovenia Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej aj ako „vyhláška MS SR č. 655/2004“) ani o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“ alebo „EP“) nevyplýva, že tarifná hodnota právnej služby v exekučnom konaní by sa mala počítať výlučne z istiny. Práve naopak, základom tarifnej hodnoty je vymáhaný nárok v exekučnom konaní, ktorým je v súlade s ustanovením Exekučného poriadku aj príslušenstvo pohľadávky (istina, opakujúce sa príslušenstvo pohľadávky, kapitalizované príslušenstvo pohľadávky, zmluvná pokuta, trovy exekúcie oprávneného). Oprávnený v ďalšej časti sťažnosti poukázal na body 19, 20, 21, 28, 29, 30, 31 a 33 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.11.2017 a tiež na body 15 a 16 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 19.07.2019, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožňuje. A na záver právny zástupca oprávneného uviedol, že pri určení tarifnej hodnoty za úkon právnej služby je nutné rozlišovať medzi exekučným konaním a základným (nachádzacím) konaním. Základom tarifnej hodnoty v exekučnom konaní je vymáhaný nárok, čo znamená, že v exekučnom konaní je potrebné počítať tarifnú hodnotu za úkon právnej služby z istiny aj z príslušenstva, zatiaľ čo v základnom (nachádzacom) konaní je základom tarifnej hodnoty istina. V súlade s vyššie uvedeným je nepochybné, že oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súlade s Exekučným poriadkom ako aj MS SR č. 655/2004. Súd prvej inštancie zamietnutím návrhu na vykonanie exekúcie v pomernej časti trov právneho zastúpenia z dôvodu, že tarifnú hodnotu za úkon právnej služby počítal výlučne z istiny uplatneného nároku, zaťažil napadnuté rozhodnutie vadami, najmä rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený navrhol, aby súd prvej inštancie zrušil uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 26.02.2020 sp. zn. . Oprávnený zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania o podanej sťažnosti v plnom rozsahu.

9. Podľa §-u 202 ods. 1 druhá veta o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „“), sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

10. Podľa §-u 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

11. Podľa §-u 200 prvej vety Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa §-u 239 ods. 1 a 2 v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

13. Podľa §-u 248 , o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.

14. Podľa §-u 249 , súd prvej inštancie rozhodne o sťažnosti uznesením spravidla bez nariadenia pojednávania.

15. Podľa §-u 250 ods. 1 , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

16. Preskúmaním sťažnosti oprávneného, bez nariadenia pojednávania podľa , a po preskúmaní napadnutého uznesenia dospel súd k záveru, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná a preto ju podľa v celom rozsahu zamietol.

17. Z obsahu spisu súd zistil, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 26. 10. 2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 22.044,76 Eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica pod sp. zn. zo dňa 09.09.2022. Ďalej si oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie v časti F) formulára (Trovy exekúcie - oprávnený) uplatnil nárok na trovy exekúcie v sume uplatnil nárok na trovy exekúcie pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia vo výške 511,92 Eur (vrátane DPH) a náhrady za zaplatený súdny poplatok v sume 16,50 Eur. Spolu s návrhom na vykonanie exekúcie predložil súdu aj predmetný exekučný titul, doložku právoplatnosti a vykonateľnosti a plnomocenstvo. Nakoľko v danej veci súd konajúci prostredníctvom vyššej súdnej úradníčky zistil, že uplatnené trovy právneho zastúpenia si oprávnený vyčíslil v nesprávnej výške, a preto ho výzvou na opravu návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 07.11.2022 vyzval, aby opravil v návrhu na vykonanie exekúcie výšku trov právneho zastúpenia, nakoľko správna výška trov je 492,- Eur. Dňa 10.11.2022 bolo súdu doručené podanie právneho zástupcu oprávneného označené ako „Vyjadrenie k výzve“, v ktorom oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu uviedol, že pri určení tarifnej hodnoty za úkon právnej služby je nutné rozlišovať medzi exekučným konaním a základným (nachádzacím) konaním, pričom základom tarifnej hodnoty v exekučnom konaní je vymáhaný nárok, čo znamená, že v exekučnom konaní je potrebné počítať tarifnú hodnotu za úkon právnej služby z istiny aj z príslušenstva, zatiaľ čo v základnom (nachádzacom) konaní je základom tarifnej hodnoty istina. Právny zástupca tiež poukázal na rozhodnutia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. a sp. zn. . Následne vyššia súdna úradníčka vydala napadnuté uznesenie. 18. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.

19. Podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak zistí rozpor návrhu alebo exekučného titulu s týmto zákonom.

20. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.

21. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

23. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa č., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.

25. Podľa č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššej súdnej úradníčky dospel k záveru, že vyššia súdna úradníčka správne zistila skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobila aj správny právny záver a svoje rozhodnutie správne odôvodnila, preto sudca sa v danej právnej veci v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia. Napriek zneniu citovaného ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku sudca na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza dôvody, ktoré viedli k zamietnutiu sťažnosti.

27. Sudca rovnako ako konajúca vyššia súdna úradníčka dospel v predmetnej veci k právnemu záveru, že ak sa podaným návrhom na vykonanie exekúcie vymáha istina spoločne s príslušenstvom, tak za tarifnú hodnotu v zmysle ustanovenia možno považovať len istinu a nie aj hodnotu príslušenstva, ako to vyplýva priamo zo znenia uvedeného ustanovenia, na ktoré odkazuje Exekučného poriadku. Ako vyplýva zo znenia , za príslušenstvom pohľadávky sa považujú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Ustanovenie hovorí o tarifnej odmene len v súvislosti so samotnou výškou peňažného plnenia alebo cenou veci alebo práva. V tomto prípade sa cena príslušenstva zahrnie do základu na určenie tarifnej hodnoty len vtedy, ak je príslušenstvo samostatným predmetom poskytovania právnej služby. Takto sa pri peňažných pohľadávkach do tarifnej hodnoty započítavajú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením len vtedy, ak sú ustálené a ku dňu vykonania úkonu právnej služby vyčíslené a samostatne uplatňované. Znamená to, že ich nemožno zahrnúť do základu na určenie výšky tarifnej hodnoty, ak je toto príslušenstvo uplatňované „do budúcna“. Uvedený záver súdu podporuje tak, ako uviedla aj konajúca vyššia súdna úradníčka vo svojom rozhodnutí, právna veda (pozri: o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb - Advokátska tarifa, komentár - Fiačan, Kerecman, Baricová, Hellenbart, Sedlačko a kolektív, C.H.BECK 2015, str. 62), ale aj rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít (pozri napr.: uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 28.04.2015, sp. zn. zo dňa 09.05.2016). Z uvedených dôvodov sa súd nestotožňuje s názorom oprávneného prezentovaným v sťažnosti.

28. Sudca v tejto súvislosti považuje tiež za potrebné vyjadriť sa k základným právnym problémom, ktorý oprávnený v sťažnosti nastolil a to so zreteľom na jeho odôvodnenie teda, či trovy konania sú samostatným nárokom, resp. či sú príslušenstvom pohľadávky a to v nadväznosti na ďalší postup pri výpočte odmeny právneho zastúpenia. V tomto zmysle sudca poukazuje na ustálenú judikatúru slovenských súdov prevzatú z Českej republiky, napr. podľa uznesenia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. zo dňa 25.08.2008, v ktorom uviedol: „Je-li pohledávka uplatněna u soudu (za takové uplatnění pak lze nepochybně považovat též vymáhání pohledávky cestou soudního výkonu rozhodnutí nebo exekuce podle zákona č. 120/2001 Sb.) považuje se nárok na náhradu nákladů řízení za její příslušenství.“ Príslušenstvo pohľadávky nemení svoju podstatu a charakter, či je uplatnené v základnom či exekučnom konaní. Právny záver oprávneného uvedený v sťažnosti a prevzatý z bodu 28 odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.11.2017 že „predmetom exekučného konania je však vo všeobecnosti už judikované plnenie a v tomto konkrétnom prípade vymoženie peňažného nároku špecifikovaného v súlade s ustanovením § 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku“ a preto existuje medzi vyčísľovaním trov základného konania a exekučného konania rozdiel, musí konajúci sudca považovať za konštatáciu, ktorá nebola nijakým spôsobom argumentačne podložená. Navyše musí súd túto konštatáciu považovať za právne nesprávnu. Nárok na peňažné plnenie definovaný za bodkočiarkou §-u 48 ods. 3 písm. g) Exekučného poriadku nie je možné považovať za predmet výpočtu základu, nakoľko samo obsahuje trovy exekúcie oprávneného. Za použitia základov elementárnej logiky nemôže byť základom pre výpočet trov exekúcie oprávneného to, čo je jeho imanentnou súčasťou, nehovoriac o tom, že by za správnosti použiteľnosti uvedeného

ustanovenia ako základu pre výpočet odmeny právneho zastúpenia sa mali účtovať a vymáhať aj trovy z trov exekúcie, čo by bolo v rozpore so základnými princípmi spravodlivosti. Cieľom uvedeného ustanovenia hoci tiež obsahuje slovné spojenie „peňažné plnenie“ nie je nahrádzať, resp. dopĺňať . Jeho cieľom je len presná špecifikácia vymáhaného nároku so zreteľom na presné vymedzenie predmetu exekúcie vyvierajúci z uplatňovania dispozičnej zásady v exekučnom konaní. Po druhé pokiaľ ide o právny názor oprávneného, že v exekučnom konaní sa jedná o peňažný nárok špecifikovaný v súlade s Exekučného poriadku, musí exekučný súd skonštatovať, že judikovanosť nároku má v exekúcii len ten význam, že uvedený nárok môže byť nútene za asistencie štátnej moci vymáhaný. Inú vlastnosť ako vyššie uvedenú nárok priznaný vykonateľným rozhodnutím nezískava a v tomto zmysle v bazálnom stave sa nijak neodlišuje od predprocesného (hmotnoprávneho) a procesného nároku. Premietnutím tohto záveru, čo je istinou v hmotnoprávnom nároku, zostáva ňou i v judikovanom. To isté platí i pre príslušenstvo pohľadávky. Judikovanosť, resp. nejudikovanosť nároku v zmysle nie je žiadnou premennou, ktorá by ovplyvňovala výšku základu pre výpočet odmeny právnej služby. Veď napokon a možno i vo väčšej miere sa účtuje a platí odmena právnej služby mimo rámec konania pred súdmi.

29. K ďalšej námietke oprávneného, ktorá je uvedená v citovanom uznesení sp. zn. zo dňa 28.11.2017, že každé plnenie sa rovnako môže skladať z viacerých čiastkových nárokov, ktoré je možné v exekučnom konaní uplatniť aj samostatnými návrhmi na vykonanie exekúcie, súd súhlasí s touto výhradou, že oprávnený by mal tieto čiastkové nároky uplatňovať voči žalovanému, resp. povinnému naraz, ak aj u nich existuje so základným nárokom „actio nata“, teda žalovateľnosť. Inač povedané exekučný súd chce jednoznačne uviesť, že jednou zo základných zásad civilného procesu je zásada poctivého začatia i vedenia konania ( ). Možnosti rozdeľovania vymáhaných peňažných plnení viažucich sa k tomu istému nároku (vyplývajúcemu z jedného skutkového deja) do viacerých exekúcií súd považuje za nepoctivé a súd to musí bez ďalšieho odmietnuť, ak tu ozaj nie sú relevantné dôvody, pre ktoré žalobca, resp. oprávnený bol donútený ich uplatniť osobitne. Veď veriteľ môže samostatne na súde dokonca nielen uplatniť viaceré nároky z jedného právneho vzťahu, ale dokonca jeden nárok po častiach, napríklad preto, lebo pri nižších sumách je relatívne vyššia odmena za úkon právnej služby. Takýto špekulatívny postoj je nutné odmietnuť ako správnu právnu argumentáciu. K tomu musí exekučný súd uviesť, že v zmysle článku 5 súdne konanie, t. j. i exekučné neslúži k zneužitiu práva, teda žiadne konanie nemôže primárne slúžiť len k získaniu a vymoženiu trov konania (exekúcie). Cieľom súdneho konania je poskytnutie právnej ochrany tým subjektívnym právam alebo právom chráneným záujmom, ktoré boli poškodené alebo ohrozené. K tomu súd poukazuje na bohatú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky i Ústavného súdu Českej republiky k trovám konania pri formulárových žalobách, drobných sporoch a podobne, napr. nález Ústavního soudu ČR z 24. júla 2013 sp. zn. , nález Ústavného súdu SR z 25. mája 2010 č. k. -26, kde súd odmietol takúto motiváciu vedenia sporu. Z tohto dôvodu súd musí túto námietku oprávneného, ktorej základ je špekulačný, bez ďalšieho odmietnuť.

30. Na záver ešte sudca podáva vo veci právne stanovisko. To, čo v zmysle je obsahom právneho pojmu peňažné plnenie, platí aj pre exekučné konanie. Je pritom potrebné vychádzať okrem vyššie uvedeného aj zo vzájomných vzťahov odsekov 2, 3 a 4 . Pritom tu nejde o formalizmus, ale o zachovanie zdravého rozumu a zmyslu , kde by exekučne konanie aj pri zachovaní polovičnej výšky odmeny v rámci neho bolo napriek svojej formulárovosti a z toho vyplývajúcej v zásade právnej nenáročnosti drahšie ako základné konanie. Porovnaním uvedených odsekov možno jednoznačne skonštatovať, že odsek 4 je lex specialis k odseku 3, ktorý je zase lex specialis k odseku 2 . Z uvedeného vyplýva, že neexistuje v zmysle žiaden rozdiel pri výpočte tarifnej odmeny v základnom a exekučnom konaní okrem odseku 4, teda v prípade ak predmetom exekúcie je samostatne uplatnené opakujúce sa plnenie. To, čo je opakujúcim sa plnením, zase možno zistiť výkladom . Zhrnutím uvedeného pre výpočet výšky odmeny právnej služby v exekučnom konaní podľa platí rovnaký model ako pre výpočet v základnom konaní. V tomto zmysle vystáva otázka, čo do výšky peňažného plnenia možno zahrnúť. Súd je toho názoru, že zákonodarca v mienil stanoviť nejakú určitú veličinu (konštantu) v zmysle zásady predvídateľnosti práva, z ktorej bude možné nielen presne, ale aj predvídateľne určiť výšku odmeny právnej služby. To je možné potvrdiť aj tým, že zákonodarca v uvedenom ustanovení aj definuje to, čo je potrebné rozumieť cenou veci alebo cenou práva pre určenie tarifnej odmeny, teda v žalobe žiadané iné právne dôsledky ako zaplatenie. Pokiaľ je v súdnom konaní vrátane exekučného uplatnené peňažné plnenie, touto jedinou konštantou je výška istina dlhu, resp.

dlhov, ak je táto istina súčasťou žalobného, resp. exekučného petitu. Podľa tejto konštanty sa môže riadiť žalobca - žalovaný, resp. oprávnený - povinný. Táto jediná sa v priebehu času nemení a preto je možné z nej jednoznačne a nespochybniteľne ako aj predvídateľne stanoviť výšku odmeny právnej služby a podľa toho sa chovať, ak otázka trov je pre správanie účastníkov konania relevantná. K uvedenému výpočtu podľa istiny postupovala súdna i advokátska prax po celú dobu od prijatia aj vyhlášok, ktoré jej predchádzali. Keďže z nemožno vyvodiť rozdielny postup pri určovaní základu tarifnej odmeny medzi základným a exekučným konaním a vzhľadom na vyššie uvedené, musí exekučný súd skonštatovať, že pri výpočte odmeny právnej služby je potrebné vychádzať len z istiny vymáhaného nároku.

31. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov, súd sťažnosť oprávneného podľa ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné ( ). Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné ( Exekučného poriadku).