Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 64/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. februára 2015 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Jozefom Gajdošom, Hviezdoslavova 37, Zlaté

Moravce, vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48

ods. 2 a , ako aj práva podľa a 3

písm. d) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd prípisom Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky č. IV/1 GPt 538/14/1000 10 zo 14. augusta 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. novembra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm. d) Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) prípisom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“)

č. IV/1 GPt 538/14/1000 10 zo 14. augusta 2014 (ďalej aj „napadnutý prípis“).

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je trestne stíhaný ako

obvinený za trestný čin sexuálneho zneužívania podľa .

V sťažnosti uvádza, že „vyšetrovateľ Policajného zboru“ (ďalej len „policajt“ − § 10 ods. 1

) mu odoprel právo nazrieť do vyšetrovacieho spisu pred vykonaním

jeho výsluchu 15. októbra 2013, čo považoval za porušenie svojho práva „na predloženie

dôkazov o skutočnostiach, ktoré sa mu kladú za vinu, aby sa mohol k nim vyjadriť“, a preto

využil právo obvineného a odmietol vypovedať. O preskúmanie namietaného postupu

policajta požiadal prokurátorku Okresnej prokuratúry Nitra (ďalej len „okresná

prokuratúra“). Prokurátorka nezistila pochybenie policajta, jeho postup považovala

za opodstatnený, o čom sťažovateľa vyrozumela prípisom z 18. októbra 2013. Za ďalšie

porušenie svojich práv sťažovateľ považuje to, že svedkyňa mala na rozdiel

od neho pri svojom výsluchu 12. novembra 2013 k dispozícii kópiu vyšetrovacieho spisu,

a tiež to, že súčasťou vyšetrovacieho spisu sú aj nahrávky telefonických hovorov, ktoré

vyhotovil svedok . Sťažovateľ namieta aj postup policajta, ktorý odmietol

vykonať dôkazy navrhnuté jeho obhajcom.

Sťažovateľ sa domáhal ochrany svojich práv podávaním podnetov a sťažností

okresnej prokuratúre, Krajskej prokuratúre v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“),

ako aj generálnej prokuratúre. Orgány prokuratúry nezistili žiadne pochybenia,

v nadväznosti na čo sťažovateľ namieta: „Za nedostatok nepovažujú ani skutočnosť,

že vyšetrovateľ obhajcovi nevydal do podania tejto sťažnosti kópiu vyšetrovacieho spisu,

o ktorú obhajca požiadal po tom, čo bol vyšetrovateľom na možnosť preštudovania spisu

upozornený ešte dňa 10. 04. 2014.“

Sťažovateľ zastáva názor, že už nemá k dispozícii žiadny právny prostriedok, ktorým

by sa mohol domáhať odstránenia namietaných porušení, a nie je ani iný orgán, ktorý

by mu mohol poskytnúť ochranu, a preto navrhuje, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 3

a právo podľa a ods. 3 písm. Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky, trestný odbor, ktoré mu bolo oznámené podaním pod sp. značkou

IV/1 GPt 538/14/1000 10, datovanom dňa 14. augusta 2014, ktoré bolo sťažovateľovi

doručené 17. 09. porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Generálnej prokuratúre Slovenskej

republiky, aby znova preskúmal podnet zo dňa 19. 06. 2014 a rozhodnutia

podriadených orgánov prokuratúry a svojim rozhodnutím odstránila porušenia práv

a zabezpečila dodržiavanie zákonov a jeho práv v konaní voči nemu.

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná nahradiť

trovy práv neho zastúpenia v sume podľa vyčíslenia na účet jeho právneho zástupcu

JUDr. Jozefa Gajdoša, advokáta Zlaté Moravce do 30 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z citovaného vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V

súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , , IV.

ÚS 136/05, ).

Podľa kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím

orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto

rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené

preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

Podľa obvinený má právo, aby mu bol poskytnutý čas a možnosť

na prípravu obhajoby a aby sa mohol obhajovať sám alebo prostredníctvom obhajcu.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

Podľa čl. 6 ods. 3 písm. d) dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto

minimálne práva:

d) vyslúchať alebo dať vyslúchať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie

a výsluch svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok, ako svedkov proti sebe.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 46 ods. 2, čl. 48

ods. 2 a a práv podľa a 3 písm. d) dohovoru spôsob

vybavenia jeho opakovaného podnetu generálnou prokuratúrou, v ktorom namietal postup

vyšetrovateľa vo vyšetrovaní a postup prokurátorky okresnej prokuratúry pri vykonávaní

dozoru nad zákonnosťou v prípravnom konaní. V čase podania sťažnosti sa vec sťažovateľa

nachádzala v štádiu trestného konania, ktoré predchádza podaniu obžaloby a jej prejednaniu

pred súdom.

Ústavný súd, súc viazaný podľa návrhom

na rozhodnutie, preskúmal sťažnosť sťažovateľa v rozsahu ním navrhovaného petitu.

Ústavný súd v nadväznosti na uvedené poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej platná právna úprava trestného konania umožňuje sťažovateľovi

ako obvinenému, prípadne aj v ďalšom štádiu trestného konania (po prípadnom podaní

obžaloby) ako obžalovanému, právne účinným spôsobom namietať porušenie základných

práv a slobôd garantovaných , resp. práv garantovaných dohovorom, ku ktorým

malo dôjsť v dôsledku vznesenia obvinenia. V prípade, ak dôjde k podaniu obžaloby, bude

v právomoci súdov, ktorým prislúcha rozhodovanie o vine a treste za trestné činy (čl. 50

ods. 1 ), konať a rozhodovať v trestnej veci sťažovateľa a posúdiť všetky relevantné

skutkové aj právne okolnosti prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov

prípravného konania v štádiu trestného stíhania predchádzajúcemu podaniu obžaloby

(obdobne napr. alebo ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že trestné konanie predstavuje

od svojho začiatku až po koniec organický celok, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizáciou garancií na ochranu práv a slobôd zo strany orgánov

činných v trestnom konaní môžu a majú naprávať, resp. korigovať prípadné predchádzajúce

pochybenia týkajúce sa aj porušenia základných práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

. Preto spravidla až po právoplatnom skončení trestného konania možno sťažnosťou

podľa namietať porušenie chránených základných práv

a slobôd, ku ktorým došlo v priebehu trestného konania a neboli v jeho priebehu odstránené.

S poukazom na uvedené ústavný súd konštatuje, že v danom štádiu trestného konania

nemá právomoc zaoberať sa namietaným postupom vyšetrovateľa a prokurátorky, ktorý bol

podstatou argumentácie sťažovateľa v opakovanom podnete a ktorého posúdenie je obsahom

napadnutého prípisu generálnej prokuratúry, a v súvislosti s ním sťažovateľ namieta

porušenie svojich základných práv podľa a a a 3

písm. d) dohovoru.

Sťažovateľ, zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, nenamieta porušenie

svojho základného práva podľa postupom a prípisom generálnej

prokuratúry. V petite sťažnosti označil základné právo podľa .

Vzhľadom na to, že sťažovateľ namieta porušenie svojich práv v súvislosti s trestným

konaním, a nie rozhodnutím orgánu verejnej správy, sťažnosť v časti namietaného porušenia

jeho základného práva podľa je zjavne neopodstatnená.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol po predbežnom prerokovaní sťažnosti

o jej odmietnutí podľa v časti namietaného porušenia

základného práva sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 2 stavy ako zjavne neopodstatnenej

a vo zvyšnej časti pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

Nad rámec svojho rozhodnutia ústavný súd uvádza, že podľa konštantnej judikatúry

ústavného súdu súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa

je aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry, či

už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu (§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona

č. o prokuratúre v znení neskorších predpisov), pričom tomuto právu

zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným spôsobom sa

takýmto podnetom, resp. opakovaným podnetom zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu

vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány

prokuratúry jej podnetu, resp. opakovanému podnetu vyhoveli (m. m. napr. , II.

ÚS 168/03, , ), t. j. za porušenie základného práva na inú

právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra podnetu, resp.

opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa (napr. , II. ÚS

358/06, atď.).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4 . februára 2015