Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 89/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosti spoločností

JÁN & LÝDIA, s. r. o., Visolaje 148, a naudium s. r. o., Velehradská 33, Bratislava,

zastúpených Advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s. r. o., Velehradská 33,

Bratislava, za ktorú koná advokát JUDr. Richard Hulín, vo veci namietaného porušenia

ich základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Trnava č. k. 1700

z 10. septembra 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti spoločností JÁN & LÝDIA, s. r. o., a naudium s. r. o., vedené

pod sp. zn. a sp. zn. s p á j a na spoločné konanie, ktoré

bude ďalej vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti spoločností JÁN & LÝDIA, s. r. o., a naudium s. r. o., o d m i e t a

ako zjavne neopodstatnené.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

20. novembra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti JÁN & LÝDIA, s. r. o., Visolaje 148

(ďalej len „sťažovateľ v 1. rade“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva

na súdnu ochranu podľa (ďalej len „“) a práva

na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru na ochranu ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Trnava (ďalej len

„okresný súd“) č. k. 1700 z 10. septembra 2014 a žiada vydať tento nález:

„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva na

nezávislom a nestrannom súde, práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti

nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli postupom Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.

1700 porušené.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného súdu SR

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd uznesenie

Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 1700 zo dňa 10.09.2014 zrušuje.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného

súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia

Okresnému súdu v Trnave vec vedenú pod sp. zn. 1700 zo dňa 10.09.2014

na ďalšie konanie.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti a k nej pripojených príloh, sťažovateľ v 1. rade je

ako konkurzný veriteľ účastníkom konkurzného konania na majetok

(ďalej len „úpadca“), o začatí ktorého rozhodol okresný súd

uznesením č. k. 66 z 28. mája 2012. Dňa 8. augusta 2014 sa konala správcom

konkurznej podstaty úpadcu (ďalej len „správca“) zvolaná schôdza konkurzných veriteľov

(ďalej len „schôdza“) s programom 1. Otvorenie schôdze, 2. Správa o činnosti správcu

a stave konkurzného konania, 3. Voľba členov veriteľského výboru, 4. Rôzne (rozprava),

na začiatku ktorej správca konštatoval, že počet hlasov prítomných konkurzných veriteľov

je spolu 555 860 a jednotlivým konkurzným veriteľom patria hlasy takto: naudium s. r. o.,

67 hlasov, sťažovateľ v 1. rade 75 hlasov, , 244 303,

, 10 421, , 144 946,

, 61 860, , 94 188. Správca nepriznal hlasovacie

práva dvom prítomným nezabezpečeným konkurzným veriteľom: ,

s odôvodnením, že „pohľadávka je sporná, v čase konania schôdze nebola zistená,

prvostupňový rozsudok bez vyznačenia právoplatnosti a vykonateľnosti, v odvolacom

konaní“, a , s odôvodnením: „podmienená pohľadávka,

podmienka vzniku pohľadávky v čase konania schôdze nebola preukázaná.“ Sťažovateľ

v 1. rade a konkurzný veriteľ naudium s. r. o., vzniesli na začiatku schôdze námietku

ku všetkým bodom rokovania proti zvolaniu a konaniu schôdze z dôvodu rozporu jej

zvolania a konania so o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“)

s odôvodnením, že správca nezvolal schôdzu veriteľov s programom požadovaným

veriteľom ., v žiadosti z 20. júna 2014 doručenej správcovi

23. júna 2014, teda vrátane bodu programu „rozhodovanie o návrhu na výmenu správcu“,

naopak zvolal schôdzu iba s uvedeným programom, čo je v rozpore s § 32 ods. 16, § 198

ods. 4, , a , a správca týmto postupom sledoval zmarenie účelu

ustanovenia . Sťažovateľ v 1. rade a konkurzný veriteľ naudium

s. r. o., poukázali v námietke ďalej na to, že táto schôdza bude považovaná za poslednú

v zmysle a každá nasledujúca schôdza bude schôdzou, v ktorej sa

už nemôže odzrkadliť avizovaná existujúca zmena počtu hlasovacích práv všetkých

veriteľov, pokiaľ ide o veriteľa , ktorému bol prv, než neúspešne

požiadal správcu o zvolanie schôdze, doručený 6. júna 2014 prvostupňový rozsudok

okresného súdu č. k. 336 z 2. mája 2014, ktorým bolo určené, že žalobca

v konaní vedenom proti žalovanému ,

, je veriteľom pohľadávky vo výške 4 301 655,79 € voči úpadcovi

z titulu zmluvy o postúpení pohľadávky zo 17. mája 2012 a zmluvy o úvere č. 20113004

z 30. apríla 2011 uplatnenej v konkurznom konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn.

prihláškou zo 6. septembra 2012. Tento prvostupňový neprávoplatný

rozsudok bol doručený v overenej kópii správcovi so žiadosťou o zvolanie schôdze veriteľov

23. júna 2014. Súčasťou tejto námietky bolo aj tvrdenie sťažovateľa v 1. rade a konkurzného

veriteľa naudium s. r. o., že týmto postupom znemožnil správca veriteľovi

, využiť svoje hlasovacie právo a iné práva po uskutočnení správcom zvolanej

schôdze 8. augusta 2014 týkajúce sa možnosti odvolať správcu postupom predpokladaným v

. Osobitne vzniesli sťažovateľ v 1. rade a konkurzný veriteľ

naudium s. r. o., námietky aj k prijatým uzneseniam schôdze o voľbe členov veriteľského

výboru a o ich nezvolení za jeho členov s poukazom na to, že postupom správcu nebolo

pripustené hlasovanie . Neakceptovanie hlasovacích práv tohto

konkurzného veriteľa je porušením , a . Sťažovateľ v 1.

rade a konkurzný veriteľ naudium s. r. o., vzniesli námietku i vo vzťahu k nepripusteniu

hlasovania veriteľa , vo vzťahu k voľbe členov veriteľského

výboru a nezvolenia sťažovateľa v 1. rade a veriteľa naudium, s. r. o.

, bol oprávnený na schôdzi hlasovať z toho

dôvodu, že podľa ak súd nerozhodol inak, právo hlasovať na schôdzi má

veriteľ, ktorého pohľadávka je v čase konania schôdze zistená čo do právneho dôvodu

a vymáhateľnosti. Tomuto veriteľovi bola pohľadávka uznaná v celom rozsahu ako

pohľadávka podmienená, avšak podmienka bola už splnená, a to tým, že na žiadosť tohto

veriteľa o podanie návrhu na pokračovanie vo vkladovom konaní správcovi z 26. júna 2013

sa správca vyjadril tomuto veriteľovi vo vyjadrení z 22. júla 2013 tak, že návrh

na pokračovanie vo vkladovom konaní nepodá, v dôsledku čoho bola definitívne pre toto

konkurzné konanie vylúčená možnosť, že vklad na základe kúpnej zmluvy bude povolený,

čím sa stal zánik pohľadávky tohto veriteľa nemožným.

Správca vo vyjadrení k podaným námietkam, pokiaľ ide o jeho postup vo vzťahu

k , uviedol, že v zmysle , a pohľadávku

možno považovať za zistenú iba vtedy, ak márne uplynie lehota na popretie pohľadávky;

ak je pohľadávka písomne uznaná správcom a ak tak právoplatne rozhodol súd

v incidenčnom konaní. Rozsudok okresného súdu č. k. 336 z 2. mája 2014

nie je právoplatný a nie je ani predbežne vykonateľný, lebo nejde o rozhodnutie podľa § 198

ods. 4 , keďže nejde o rozhodnutie, ktorým sa priznávajú hlasovacie práva a ďalšie

práva spojené s pohľadávkou. Vo vzťahu k , správca uviedol,

že ešte predchádzajúci správca pohľadávku tohto veriteľa uznal vo výške 1 500 000 €

z titulu „úhrada kúpnej ceny na prevod nehnuteľností“ ako pohľadávku podmienenú,

pričom podmienkou bolo „právoplatné zamietnutie návrhu na vklad vlastníckeho práva

podľa kúpnej zmluvy alebo zánik platnosti kúpnej zmluvy v súlade s príslušnými

ustanoveniami “. Podľa vyjadrenia úpadcu uvedeného v jeho

námietkach proti takémuto posúdeniu predchádzajúcim správcom však pohľadávka

nevznikla, pretože kúpna zmluva, na základe ktorej mala ,

zaplatiť kúpnu cenu, je absolútne neplatná, pretože bola uzatvorená pri realizácii záložného

práva na základe záložnej zmluvy z 28. marca 2011, ktorú za úpadcu ako záložcu uzatvorila

osoba ( ), ktorá nebola za úpadcu oprávnená konať. Predchádzajúci správca

námietkam úpadcu nevyhovel a pohľadávku uznal. V každom prípade však podmienka

podmienenej pohľadávky splnená nebola, návrh na povolenie vkladu zamietnutý nebol

a neboli splnené podmienky jej vzniku. Správca uviedol, že túto námietku a tvrdenia v nej

považuje za účelové a celý postup smeruje k ovládnutiu schôdze veriteľov a výmene

správcu.

Okresný súd uznesením č. k. 1700 z 10. septembra 2014 návrh

sťažovateľa v 1. rade a rovnako aj návrh konkurzného veriteľa naudium, s. r. o., na zrušenie

uznesení prijatých na schôdzi veriteľov úpadcu 8. augusta 2014, a to uznesení č. 01/2014,

02/2014, 03/2014, 04/2014, 05/2014, 06/2014 a 07/2014, zamietol.

Sťažovateľ v 1. rade sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru postupom a uznesením okresného súdu č. k.

1700 z 10. septembra 2014 odôvodnil jednak tým, že toto rozhodnutie je

„nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov“, a jednak tým, že „vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci“.

Vo vzťahu k bola vec okresným súdom nesprávne právne

posúdená z dôvodu, že:

a) rozsudok okresného súdu č. k. 336 z 2. mája 2014, ktorým bolo

určené, že je veriteľom pohľadávky 4 301 655, 79 € voči úpadcovi

uplatnenej v konkurznom konaní prihláškou zo 6. septembra 2012, je rozhodnutím o určení

popretej pohľadávky podľa , a teda je v zmysle

predbežne vykonateľný (v je priamo odkaz na ,

zákonodarca rozlišuje právoplatné rozhodnutia podľa a iné rozhodnutia

vydané v incidenčnom konaní, t. j. aj neprávoplatné podľa ). Je potrebné

rozlišovať medzi tým, kedy sa pohľadávka považuje za zistenú ( ), a medzi

tým, kedy je popretá pohľadávka určená aj neprávoplatným rozhodnutím súdu (§ 32 ods. 16

), čím súčasne dochádza k priznaniu hlasovacích práv a ďalších práv spojených

s popretou pohľadávkou. Aj v odbornej literatúre (POSPÍŠIL, B. Zákon o konkurze

a reštrukturalizácii. Bratislava: Eurounion, Iura Edition, 2012, s. 145) sa konštatuje, že

meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v incidenčnom konaní je predbežne vykonateľné,

ak ide o hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou;

b) nezrozumiteľné je konštatovanie okresného súdu o tom, že je potrebné rozlišovať

„súd“ a „konkurzný súd“;

c) pokiaľ poukazuje okresný súd na a toto vykladá tak, že podľa

neho je veriteľ oprávnený požiadať o zvolanie schôdze veriteľov a vykonávať hlasovacie

práva až dňom právoplatnosti rozhodnutia, sťažovateľ v 1. rade zdôrazňuje, že ustanovenie §

32 ods. 19 upravuje nespornosť pohľadávok prihlásených do konkurzného konania,

ktoré nie je možné poprieť, lebo sa v určenom rozsahu považujú za zistené, a teda ide o také

pohľadávky, o ktorých už súd alebo iný orgán verejnej moci právoplatne rozhodol;

d) priznanie hlasovacích práv veriteľovi, ktorého pohľadávka bola neprávoplatne

určená v incidenčnom konaní, nie je v rozpore s postupom podľa , takýto

postup je len doplnkový k postupu podľa , nijako ho nevylučuje ani

nespôsobuje konflikt voči možnosti súdu konať aj podľa .

Vo vzťahu k veriteľovi , bola vec okresným súdom

nesprávne právne posúdená z dôvodu, že v konečnom zozname je pohľadávka tohto veriteľa

zapísaná ako zistená v právnom dôvode, výške, vymáhateľnosti a poradí a právo

podmieneného veriteľa už v rozhodnom čase vzniklo, pretože správca svojím oznámením

o nepokračovaní v prerušenom vkladovom konaní definitívne pre toto konkurzné konanie

vylúčil možnosť, že vklad podľa kúpnej zmluvy bude povolený, čoho dôsledkom je, že

plnenie na základe kúpnej zmluvy sa stalo nemožným, došlo k zmareniu plnenia podstatnej

náležitosti kúpnej zmluvy (katastrálny orgán by v prerušenom vkladovom konaní mohol

pokračovať až po skončení konkurzného konania, v ktorom sa však nehnuteľnosť speňaží,

čoho dôsledkom bude zamietnutie vkladu vlastníckeho práva, pretože prevodca nie je

oprávnený s nehnuteľnosťou nakladať). Z tohto dôvodu došlo k hmotnoprávnemu zániku

kúpnej zmluvy, keďže plnenie z nej je nemožné a pohľadávka kupujúceho prihlásená do

konkurzu na majetok úpadcu sa stala nepodmienenou.

Okresný súd z týchto dôvodov aplikoval právne normy spôsobom, ktorý popiera ich

účel a zmysel (najmä ustanovenie obsahujúce odkaz na

), a jeho rozhodnutie je preto arbitrárne. Ďalej sťažovateľ poukázal na to,

že rozhodnutie okresného súdu č. k. 1700 z 10. septembra 2014 je v rozpore

so zásadou právnej istoty.

Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola pridelená ústavným súdom sp. zn.

Rvp 15269/2014.

Ústavnému súdu bola 20. novembra 2014 doručená sťažnosť spoločnosti naudium s. r.

o., Velehradská 33, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ v 2. rade“; spolu ďalej len

„sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru rovnakým

uznesením okresného súdu, t. j. uznesením č. k. 1700 z 10. septembra 2014,

ktorou žiadala vydať nález:

„Základné práva sťažovateľa, a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, ktorým sa každému zaručuje právo domáhať sa svojho práva

na nezávislom a nestrannom súde, práva na spravodlivé prejednanie jeho záležitosti

nezávislým a nestranným súdom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd boli postupom Okresného súdu v Trnave vo veci vedenej pod sp. zn.

1700 porušené.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného súdu SR

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd uznesenie

Okresného súdu v Trnave vo veci sp. zn. 1700 zo dňa 10. 09. 2014 zrušuje.

Podľa , zákona o organizácii Ústavného

súdu SR o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v platnom znení, Ústavný súd vracia

Okresnému súdu v Trnave vec vedenú pod sp. zn. 1700 zo dňa 10. 09. 2014

na ďalšie konanie.“

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateľa v 2. rade a k nej pripojených príloh,

sťažovateľ v 2. rade je tak ako sťažovateľ v 1. rade veriteľom v rovnakom konkurznom

konaní, vzniesol rovnako odôvodnenú námietku ku všetkým bodom rokovania proti

zvolaniu a konaniu schôdze a aj jeho zhodne odôvodnený návrh na zrušenie uznesení

prijatých na schôdzi veriteľov úpadcu 8. augusta 2014, a to uznesení č. 01/2014, 02/2014,

03/2014, 04/2014, 05/2014, 06/2014 a 07/2014, okresný súd uznesením č. k.

1700 z 10. septembra 2014 zamietol.

Sťažovateľ v 2. rade sťažnosť doručenú ústavnému súdu na porušenie

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivý proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a uznesením okresného súdu č. k. 1700

z 10. septembra 2014 odôvodnil doslovne zhodne ako sťažovateľ v 1. rade.

Konaniu o tejto sťažnosti sťažovateľa bola pridelená ústavným súdom sp. zn.

Rvp 15270/2014.

Uznesenie okresného súdu č. k. 1700 z 10. septembra 2014 nadobudlo

právoplatnosť 19. septembra 2014.

Ústavný súd po zistení, že konania sp. zn. a sp. zn.

boli začaté sťažnosťami sťažovateľov týkajúcimi sa rovnakého konania a rovnakého

rozhodnutia, sťažovatelia v oboch konaniach namietajú porušenie rovnakých práv, ktoré aj

obdobne odôvodňujú, spojil podľa § 31a zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) v spojení s v znení

neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) v záujme hospodárnosti na spoločné konanie.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd preskúmal na predbežnom prerokovaní sťažnosti z hľadiska existencie

dôvodov podľa .

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť predovšetkým vtedy, ak

namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného

práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom tohto orgánu a základným právom, ktorého porušenie sa namietalo,

ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo

procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože

uvedená situácia alebo stav takúto možnosť reálne nepripúšťajú (, ,

, a ).

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Ako vyplýva z petitu sťažností, sťažovatelia sa sťažnosťami domáhajú vyslovenia

porušenia uvedených práv postupom a uznesením okresného súdu č. k. 1700

z 10. septembra 2014 s odôvodnením, že toto rozhodnutie je nedostatočne odôvodené,

arbitrárne a vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Okresný súd uznesenie č. k. 1700 z 10. septembra 2014 odôvodnil

takto:

«Podľa ak sa plnenie stane nemožným,

povinnosť dlžníka plniť zanikne.

Veriteľ sa môže domáhať zrušenia prijatého uznesenia na súde, ak bol prítomný

na schôdzi veriteľov, mal hlasovacie právo a na schôdzi uplatnil do zápisnice námietku

rozporu prijatého uznesenia so zákonom.

Súd preskúmal spisový materiál a má za to, že námietky vznesené na schôdzi

veriteľov konanej dňa 08. 08. 2014 veriteľmi Ján & Lýdia, s. r. o. a naudium s. r. o., boli

vznesené veriteľmi oprávnenými hlasovať na schôdzi veriteľov a zároveň, že návrhy

od oboch veriteľov na zrušenie prijatých uznesení na predmetnej schôdzi boli podané včas

v zmysle zákonného ustanovenia. Súd konštatuje, že obaja veritelia podali námietky

rovnakého znenia a to námietku voči zvolaniu schôdze veriteľov konanej dňa 08. 08. 2014,

námietku pre nepriznanie hlasovacích práv veriteľovi

a pre nepriznanie hlasovacích práv veriteľovi voči prijatým

uzneseniam č. 1, 2, 3, 5, 6 a 7. Súd preštudovaním zápisnice zo dňa 8. 08. 2014 zistil, že

proti prijatému uzneseniu č. 4 námietky vznesené neboli, ale nakoľko boli vznesené

námietky voči samotnému zvolaniu schôdze veriteľov, súd do výroku rozhodnutia zahrnul

všetky prijaté uznesenia na schôdzi veriteľov konanej dňa 08. 08. 2014.

Súd vo veci podania námietky ohľadne nezákonne zvolanej schôdze a nepriznaniu

hlasovacieho práva spoločnosti je toho názoru, že najprv bolo

potrebné sa zaoberať otázkou, či spoločnosti boli rozsudkom

Okresného súdu Trnava č. k. zo dňa 02. 05. 2014 priznané hlasovacie

práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou a súčasne či je predbežne vykonateľné

v zmysle v spojení s . V zmysle sa popretý

veriteľ domáha určenia pohľadávky v rozsahu, v akom je popretá. Súd, alebo iný príslušný

orgán, tak rozhoduje, resp. určuje, či je veriteľom pohľadávky s požadovanou kvalitou, resp.

kvalitou tak ako bola veriteľom uplatnená v konkurznom konaní prihláškou. Nerozhoduje

však, či veriteľ má alebo nemá hlasovacie a iné práva spojené s popretou pohľadávkou. Súd

súhlasí so správcom, že je potrebné rozlišovať výraz ,,súd“ v jednotlivých ustanoveniach

narážajúc konkrétne na ustanovenie § 198 ods. 4, pričom práve v tomto ustanovení sa

pod pojmom „súd“ rozumie konkurzný súd, čiže Okresný súd Trnava, ktorý vedie konkurzné

konanie pod sp. zn. , nie Okresný súd Trnava konajúci v spore, ktorý bol

vyvolaný konkurzom, konkrétne konanie vedené pod. sp. zn. . Inak by v tomto

ustanovení (§ 199 ods. 4) muselo byť uvedené „súd a iný príslušný orgán“, lebo o popretej

pohľadávke môže rozhodovať súd ale aj iný príslušný orgán, a o priznaní hlasovacích práv

veriteľovi môže rozhodovať iba súd a to konkurzný. V komentári Ďurica M. Zákon

o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2012, str. 1082 k ust.

198 ods. 4 je jasne uvedené, že „sa stanovuje predbežná vykonateľnosť rozhodnutí

konkurzného súdu, ktorými súd priznal veriteľovi popretej pohľadávky hlasovacie práva

a práva spojené s popretou pohľadávkou. Vzhľadom na to, že proti tomuto rozhodnutiu je

prípustné odvolanie, bolo potrebné z praktických dôvodov stanoviť jeho predbežnú

vykonateľnosť“. Za rozhodnutie, ktorým súd priznáva hlasovacie práva a iné práva spojené

s popretou pohľadávkou v zmysle súd je toho názoru, že za takéto

rozhodnutie sa považuje výhradne rozhodnutie vydané súdom v zmysle

a iba toto rozhodnutie je možné považovať za predbežne vykonateľné v zmysle § 198 ods. 4

. Súd lustráciou spisu má preukázané, že veriteľ spoločnosť

nedala správcovi podnet na postup v zmysle vyššie uvedeného ustanovenia § 32 ods. 20

. Ďalej spoločnosť síce vo svojom vyjadrení odkazuje na komentár, podľa ktorého

„meritórne rozhodnutie súdu prvého stupňa v incidenčnom konaní je predbežne

vykonateľné, ak ide o hlasovacie práva a ďalšie práva spojené s popretou pohľadávkou“,

avšak vzhľadom na výrok súdu v incidenčnom konaní, súd má za to, že vyššie uvedeným

rozsudkom neboli priznané hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou pohľadávkou,

nakoľko prvostupňový súd Okresný súd Trnava v incidenčnom konaní len určil, že

spoločnosť je veriteľom úpadcu s pohľadávkou v určenom rozsahu.

Ďalej predmetom skúmania v spojitosti s vyššie uvedeným bol zároveň aj fakt, či

spoločnosť bola vôbec oprávnená na podanie žiadosti o zvolanie

schôdze veriteľov v zmysle . Súd po preštudovaní dospel k záveru, že

z ustanovení a , vyplýva, že iba konkurzný veriteľ so zistenou

pohľadávkou čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti alebo veriteľ, ktorého pohľadávka

bola popretá a nie je v čase konania schôdze zistená, ale konkurzný súd mu priznal

hlasovacie práva, má právo hlasovať na schôdzi veriteľov. V zmysle § 32 ods. 19

pohľadávka sa považuje za zistenú v určenom rozsahu, ak je určená právoplatným

rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu verejnej moci. Z uvedeného vyplýva, že

veriteľ je oprávnený požiadať o zvolanie schôdze veriteľov a zároveň vykonávať hlasovacie a

iné práva spojené s pohľadávkou až dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

Nakoľko súdu je z jeho činnosti známa skutočnosť, že proti rozhodnutiu č. k.

336 zo dňa 02. 05. 2014 bolo podané odvolanie, ktoré má v zmysle ustanovenia § 206 ods. 1

v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,O. s. p“) suspenzívny účinok, t. j. rozsudok nie je právoplatným a následne ani

vykonateľným, má za to, že veriteľ nebol oprávnený požadovať zvolanie schôdze veriteľov,

nakoľko v zmysle vyššie uvedeného jeho pohľadávka sa nepovažuje za zistenú a teda nemá

ani hlasovacie práva a iné práva spojené s pohľadávkou, ibaže by mu boli priznané iným

skorším rozhodnutím, čo však súd má za preukázané, že takéto skoršie rozhodnutie v rámci

konkurzného konania vydané nebolo (podľa ).

Súd zároveň uvádza, že ak by každý veriteľ s popretou pohľadávkou chcel vykonávať

hlasovacie práva bez právoplatného rozhodnutia súdu, malo by to za následok priznanie

hlasovacích práv v rozpore s osobitným postupom uvedeným v , pretože

výlučne príslušný konkurzný súd má právomoc rozhodovať o priznaní a nepriznaní

hlasovacích práv popretému konkurznému veriteľovi, túto právomoc nemá súd, alebo iný

orgán v incidenčnom konaní a pokiaľ nebolo vydané právoplatné rozhodnutie súdu alebo

iného orgánu, pohľadávka popretého veriteľa nie je zo zákona zistená a teda nemá ani

hlasovacie práva, iba ak by konkurzný súd tieto práva takému veriteľovi priznal. Na základe

prvostupňového, neprávoplatného rozhodnutia vydaného súdom v osobitnom incidenčnom

konaní, by sa v rozpore s priznávali hlasovacie práva veriteľovi, ktorého

pohľadávka v čase konania schôdze veriteľov by nebola zistená v zmysle platného § 32

ods. 19 . Ďalej súd konštatuje, že v prípade priznania hlasovacích práv (napr.

v hlasovaní o výmene správcu, voľbe veriteľského výboru) veriteľovi na základe

neprávoplatného rozhodnutia prvostupňového súdu v incidenčnom konaní, ktoré by sa

chápalo ako predbežne vykonateľné, pričom pohľadávka by sa považovala za zistenú

a následne by rozhodnutie súdu prvého stupňa vydané v rámci incidenčného konania bolo

odvolacím súdom zrušené, by sa spôsobil v rámci konkurzného konania vznik právnej

neistoty a najmä poškodenie oprávnených záujmov veriteľov so zistenými pohľadávkami,

pričom zvrat takejto situácie (pre zákonné lehoty na rozhodovanie o námietkach proti

uzneseniu schôdze veriteľov) by nebol možný v prípade, keby prišlo k priznaniu hlasovacích

práv veriteľovi na základe neprávoplatného rozsudku a následne k zrušeniu rozsudku

prvostupňového súdu odvolacím súdom. Je potrebné tiež uviesť, že naopak, v prípade

právoplatného rozsudku v incidenčnom konaní v prospech veriteľa, si veriteľ bude môcť

po právoplatnosti uplatniť svoje práva spojené s pohľadávkou v konkurznom konaní, teda

k poškodeniu jeho práv nedôjde.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že schôdza veriteľov konaná

dňa 08. 08. 2014 nebola zvolaná v rozpore so zákonom a zároveň konštatuje, že správca

konal s odbornou starostlivosťou, keď nezvolal schôdzu veriteľov na podnet spoločností

, nakoľko spoločnosť ani nebola oprávnená na podanie žiadosti

o zvolanie schôdze veriteľov v zmysle v dôsledku skutočnosti, že jej

pohľadávka nebola do dnešného dňa zistená na základe právoplatného rozhodnutia súdu

a súčasne súd má za to, že jej ani neboli priznané hlasovacie práva v zmysle rozhodnutia

vydaného v incidenčnom konaní, teda správca konal s odbornou starostlivosťou ohľadne

nepriznania hlasovacích práv vyššie spomenutej spoločnosti.

Súd vo veci podania námietky ohľadne nepriznania hlasovacích práv spoločnosti

má zo spisu preukázané, že predchádzajúci správca úpadcu

uznal pohľadávku spoločnosti vo výške

1.500.000, eur z titulu úhrady kúpnej ceny pri kúpnej zmluve na prevod nehnuteľnosti

(zo dňa 21. 07. 2011), pričom bola posúdená v právnom dôvode, výške, vymáhateľnosti

a poradí ako zistená a podmienená. Ako podmienka vzniku pohľadávky je uvedené

„právoplatné zamietnutie návrhu na vklad kúpnej zmluvy, prípadne iný zánik kúpnej

zmluvy“. Súd sa ohľadne predmetnej námietky oboznámil s vyjadrením namietajúcich

veriteľov, doloženými prílohami a vyjadrením správcu úpadcu a má za to, že správca

správne postupoval, keď nepriznal hlasovacie práva spoločnosti

Súd konštatuje, že z ustanovenia a vyplýva,

že podstatou podmienených pohľadávok je, že vznik pohľadávky je viazaný na podmienku,

a nakoľko v tomto prípade podmienkou vzniku je právoplatné zamietnutie návrhu na vklad

kúpnej zmluvy prípadne iný zánik kúpnej zmluvy, a nakoľko predmetné rozhodnutie v rámci

katastrálneho konania vydané nebolo, súd má za to, že podmienka vzniku pohľadávky

nenastala. Podmienka vzniku pohľadávky je viazaná výslovne na zamietnutie návrhu

na vklad, nie na fakt, že správca nepostupoval v rámci ustanovenia ,

v zmysle ktorého odmietol na základe žiadosti spoločnosti

podať návrh na pokračovanie vkladového konania. Súd sa stotožňuje so záverom správcu,

že v zmysle vyššie uvedeného argumenty namietajúcich veriteľov ohľadne toho, že „právo

podmieneného veriteľa definitívne vzniklo, pretože zánik ním

prihlásenej pohľadávky sa stal nemožným“ neobstojí, nakoľko podmienka

nevznikla/nenastala, teda pohľadávka nemohla zaniknúť, keď ani nevznikla. Ďalej

argumentácia namietajúcich veriteľov ohľadne vzniku práva podmieneného veriteľa je

v rozpore s ustanovením , podľa ktorého postavenie účastníka

veriteľovi zanikne v rozsahu ním prihlásenej pohľadávky dňom, keď sa vznik pohľadávky,

ktorej vznik je viazaný na splnenie podmienky, stal nemožným.

Súd vo veci nemožnosti plnenia, ako spôsobu zániku záväzku v zmysle § 575

poukazuje na to, že nemožnosť plnenia musí mať trvalý charakter.

Avšak s prihliadnutím na to, že konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe

Kúpnej zmluvy bolo zo zákona prerušené, t. j. ide o dočasný stav, pričom v konaní je možné

pokračovať buď na návrh správcu alebo po ukončení konkurzného konania. Ďalej súd dáva

do pozorností aj prebiehajúci excindačný spor o vylúčenie nehnuteľnosti v kat. úz.

zo súpisu oddelenej podstaty zabezpečeného veriteľa Slovenská záručná

a rozvojová banka, a. s., ktorý je vedený na Okresnom súde Trnava pod sp. zn.

, predmetom ktorého sú nehnuteľnosti totožné s nehnuteľnosťami, ktoré boli

predmetom prevodu vlastníckeho práva na základe Kúpnej zmluvy, pričom v dôsledku ešte

prebiehajúceho excindačného konania a možného vylúčenia nehnuteľností zo súpisu nie je

v tejto fáze trvalá nemožnosť plnenia jednoznačne daná.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností ako i zákonných ustanovení má

súd za to, že schôdza veriteľov prebehla v súlade so zákonom, a že správca konal

s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k spoločnosti a spoločnosti

ohľadne nepriznania hlasovacích práv na schôdzi veriteľov

konanej dňa 08. 08. 2014, preto návrhy zamietol.»

Ústavný súd uznáva, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie

podľa je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Ústavný súd s poukazom na obsah citovaného odôvodnenia uznesenia okresného

súdu konštatuje, že okresný súd odôvodnil svoje rozhodnutie dostatočne. Dal jasnú

a zrozumiteľnú odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, ktoré boli v konaní nastolené. Takto okresný súd podrobne

a jasne vysvetlil, ktoré zákonné ustanovenia, okolnosti a úvahy považoval za rozhodujúce

pre záver o tom, že námietkam sťažovateľov nebolo možné vyhovieť. Odôvodnenie jeho

rozhodnutia preto spĺňa všetky požiadavky vyplývajúce zo základného práva na súdnu

ochranu a spravodlivý proces vo vzťahu k odôvodneniu súdneho rozhodnutia.

Sťažovatelia však namietali v sťažnostiach doručených ústavnému súdu i „právne

posúdenie“ veci okresným súdom, a teda tvrdili, že výklad a aplikácia dotknutých (už

citovaných) ustanovení popiera ich účel a zmysel a je v rozpore s princípmi

konkurzného konania.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav veci a aké skutkové zistenia a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (,

mutatis mutandis , , , ).

S ohľadom na uvedené zaoberal sa preto ústavný súd otázkou, či okresný súd svojím

rozhodnutím nepoprel účel, zmysel a princípy výkladu citovaných ustanovení právnych

predpisov v súlade s ústavnoprávnymi požiadavkami.

Ústavný súd sa stotožňuje so záverom okresného súdu, podľa ktorého pohľadávku

nebolo možné považovať za zistenú, pretože o nej právoplatne

nerozhodol súd v incidenčnom konaní, a rozsudok okresného súdu č. k. 336

z 2. mája 2014 skutočne nie je predbežne vykonateľný, lebo nejde o rozhodnutie

podľa . Okresný súd teda otázku, či spoločnosti

boli rozsudkom č. k. 336 z 2. mája 2014 priznané hlasovacie práva a iné

práva spojené s popretou pohľadávkou a súčasne či je predbežne vykonateľné

v zmysle v spojení s , vyriešil v súlade so zmyslom a účelom

právnej úpravy konkurzného konania. Pokiaľ okresný súd dospel k záveru, že

za rozhodnutie, ktorým súd priznáva hlasovacie práva a iné práva spojené s popretou

pohľadávkou v zmysle , sa považuje výhradne rozhodnutie vydané súdom

v zmysle a iba toto rozhodnutie je možné považovať za predbežne

vykonateľné v zmysle , tento jeho názor nepopiera zmysel a cieľ právnej

úpravy konkurzného konania. Preto potom spoločnosť nebola

oprávnená ani na podanie žiadosti o zvolanie schôdze veriteľov a ani na hlasovanie

na schôdzi veriteľov, keďže takéto oprávnenia patria iba veriteľovi so zistenou pohľadávkou

alebo veriteľovi, ktorému tieto práva priznal konkurzný súd, čo sa vo vzťahu k veriteľovi

nestalo.

Rovnako tak ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný záver okresného súdu,

podľa ktorého vo vzťahu k , podmienka podmienenej

pohľadávky splnená nebola, návrh na povolenie vkladu nebol zamietnutý a nedošlo ani

k inému zániku kúpnej zmluvy. Nestotožňuje sa s názorom sťažovateľov, že došlo

k hmotnoprávnemu zániku kúpnej zmluvy, čím sa pohľadávka kupujúceho prihlásená

do konkurzu na majetok úpadcu mala stať nepodmienenou. Konkurzný súd bol povinný

vychádzať z právneho a skutkového stavu v čase rozhodovania, ktorý opačný zaver

nepripúšťa.

Kontrolou zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie citovaných právnych predpisov

s ( ) a medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných

slobodách (čl. 6 ods. 1 dohovoru) dospel ústavný súd k záveru, podľa ktorého okresný súd

neaplikoval dotknuté zákonné ustanovenia spôsobom, ktorý by bol s namietanými

ustanoveniami a dohovoru v rozpore.

Okresný súd vo veci sťažovateľov svojím rozhodnutím naplnil princíp, podľa ktorého

bol povinný postupovať pri nachádzaní práva tak, aby rešpektoval skutočný zmysel

a podstatu základných (a aj jednoduchých) práv zúčastnených osôb, nepostupoval prísne

formalisticky a takto neumožnil priechod zjavnej nespravodlivosti.

Iba to, že sťažovatelia sa s názorom okresného súdu vyjadreným v napadnutom

uznesení nestotožňujú, ešte nemôže zakladať splnenie podmienok prijateľnosti ich sťažnosti.

S ohľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol podľa § 25

ako zjavne neopodstatnenú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2015