Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 79/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. februára 2015

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ,

, vo veci namietaného porušenia

a a Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom v bližšie neoznačenom

prípravnom konaní, ktoré uvedenému súdnemu konaniu predchádzalo, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. decembra

2014 doručená a 11. decembra 2014 doplnená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“) a

práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ako aj zneužitie jeho

práv podľa čl. 17 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom v bližšie

neoznačenom prípravnom konaní, ktoré uvedenému súdnemu konaniu predchádzalo.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplynulo, že proti sťažovateľovi bolo na okresnom

súde vedené trestné konanie pod sp. zn. pre pokračujúci trestný čin krádeže

podľa a v znení účinnom v čase

spáchania skutku. Sťažovateľ namieta, že toto trestné konanie trvalo neprimerane dlhú dobu,

keďže sa začalo vznesením obvinenia 22. septembra 2000 a skončilo sa 29. mája 2014

vydaním uznesenia č. k. 595 o zastavení trestného stíhania, „pretože trestné

stíhanie je neprípustné podľa “. Ďalej poukázal na to,

že „trestnú činnosť som po vznesenom obvinení priznal, každú úradnú poštu som si prevzal,

na každé predvolanie vyšetrovateľa som sa dostavil“, napriek tomu „celé trestné stíhanie

voči mne trvalo 14 (štrnásť) rokov v ktorých som bol držaný v právnej neistote, hoci šlo

o prípad úplne jednoduchý a zo súdnej praxe vybavujúci do jedného roka“. Sťažovateľ

vo svojej sťažnosti poukazuje aj na „nezákonné prerušenie trestného stíhania o ktorom som

vôbec nevedel“ a z obsahu jeho sťažnosti možno vyvodiť, že namieta aj neúmernú zdĺhavosť

prípravného konania, ktoré predchádzalo napadnutému súdnemu konaniu.

Sťažovateľ sa napokon domáha toho, aby ústavný súd po prijatí veci na ďalšie

konanie nálezom rozhodol, že došlo k porušeniu jeho práv podľa a

ods. 1 dohovoru a taktiež čl. 17 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod

sp. zn. , ako aj postupom v bližšie neoznačenom prípravnom konaní, ktoré

uvedenému súdnemu konaniu predchádzalo, pretože bol „držaný v právnej neistote 14

rokov“. Požaduje priznať finančné zadosťučinenie v sume 50 000 €.

V doplnení svojho podania z 8. decembra 2014 sťažovateľ k svojmu pôvodnému

podaniu priložil „splnomocnenie pre advokáta“, ktoré však žiadnym advokátom podpísané

nebolo.

2

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na

ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

3

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ako aj zneužitie

jeho práv podľa čl. 17 dohovoru postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako aj postupom v bližšie neoznačenom

prípravnom konaní, ktoré uvedenému súdnemu konaniu predchádzalo.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno

vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

1. Podľa ustanovenia jednou z podmienok

prijatia sťažnosti fyzickej osoby na konanie pred ústavným súdom je podanie sťažnosti

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo

upovedomenia o inom zásahu, pričom táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta

odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť (pozri napr. I. ÚS

120/02, ). neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej

lehoty odpustiť (napr. ).

Ústavný súd už rozhodol, že v kontexte ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom

súde porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

4

je v zásade „iným zásahom“ pre počítanie lehoty pre včasnosť podania sťažnosti

(, ).

Lehota na podanie sťažnosti podľa začala v okolnostiach danej veci

plynúť dňom, keď sa sťažovateľ „dozvedel“ o zbytočných prieťahoch, teda o „inom zásahu“

okresného súdu, ktorého označil za účastníka tohto konania. Keďže napadnuté konanie

(vrátane prípravného konania) – ako to sám sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol – sa

skončilo 29. mája 2014 vydaním uznesenia č. k. 595 o zastavení trestného

stíhania, proti ktorému podal sťažovateľ „dňa 02. 06 2014“ sťažnosť, o namietaných

zbytočných prieťahoch sa sťažovateľ mohol dozvedieť najneskôr v uvedený deň. Pretože

predmetná sťažnosť bola podaná na poštovú prepravu 2. decembra 2014 (na ústavný súd

doručená 3. decembra 2014), teda v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3

, ústavný súd sa už nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok

uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť v tejto časti posúdiť

ako návrh podaný oneskorene.

2. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty. Ústavný

súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na ústavnom súde

uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo (napr. ,

, ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému súdu, už nedochádza

k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne

neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na to, z akých dôvodov

skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľa vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené 29. mája 2014 vydaním uznesenia č. k. 595. Sťažovateľ sa napriek

tomu na ústavný súd obrátil so svojou sťažnosťou podaním z 2. decembra 2014, t. j. v čase,

keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľ označil za účastníka

konania, už netrvalo a konanie o jeho sťažnosti pred ústavným súdom nebolo spôsobilé

5

naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľ sa v predmetnej veci

domáhal ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

bola odstránená jeho právna neistota, pripadalo do úvahy odmietnutie predmetnej ústavnej

sťažnosti aj pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

3. Pokiaľ ide o namietané porušenie zneužitia práv sťažovateľa podľa čl. 17 dohovoru

postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

, ako aj postupom v bližšie neoznačenom prípravnom konaní, ktoré uvedenému

súdnemu konaniu predchádzalo, ústavný súd konštatuje, že zo skutočností, ktoré sťažovateľ

vo svojej sťažnosti uviedol, nevyplýva žiadna možnosť porušenia uvedeného práva, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a sťažovateľ neuviedol žiadne

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o porušení tohto práva, preto bolo potrebné

sťažnosť aj v tejto časti odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V . februára 2015

6