Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 29/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

78

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne

zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,

Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana

Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť

, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom

Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, za účasti

, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50, Piešťany,

vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných

15. novembra 2014 a ich výsledku a takto

rozhodol:

Sťažnosť z a m i e t a .

O d ô v o d n e n i e

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

25. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) podľa

o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) vo veci namietanej neústavnosti

a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj

„napadnuté voľby“) a ich výsledku.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutými voľbami bol počtom hlasov 808 zvolený

za starostu obce (ďalej len „odporca“), pričom sťažovateľovi malo byť

odovzdaných 803 hlasov. Sťažovateľ tvrdí, že pri príprave volieb bolo porušené volebné

moratórium roznášaním letákov protikandidáta a počas volieb malo dôjsť členkou okrskovej

volebnej komisie k osočovaniu voličov sťažovateľa priamo vo volebnej miestnosti. Ako

ďalšie pochybenie v napadnutých voľbách sťažovateľ uvádza skutočnosť, že po príchode

členov volebných komisií do volebnej miestnosti neboli hlasovacie lístky a obálky

zapečatené a niektoré obálky už boli opečiatkované, z čoho vyvodzuje, že nimi muselo byť

nezákonne manipulované. Namieta aj náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie, keď

v nej nebolo uvedené, že pri sčítavaní hlasov v prvom okrsku bol prítomný pozorovateľ,

a rovnako spôsob zosúladenia počtu voličov zaevidovaných vo volebnom zozname

s počtom obálok vhodených do volebnej urny tak, že pri sčítavaní hlasov boli dodatočne

zakrúžkovaní dvaja náhodní voliči z volebného zoznamu.

Následne v sťažnosti uvádza, že pri „volebnom akte bol pristihnutý p.

, ako vhadzoval do volebnej schránky dve obálky“, a že vo voľbách boli „použité

obálky z posledných volieb, ktoré mali byť riadne archivované, čo sa však neudialo“.

Pri sčítavaní hlasov mali byť uznané aj hlasovacie lístky, ktoré neboli vhodené do volebnej

schránky v obálke, avšak neboli uznané tie hlasovacie lístky, „kde nebol sťažovateľ

zakrúžkovaný, ale jeho číslo zakrúžkované, čím bola jednoznačne prejavená vôľa voliča“.

Sťažovateľov protikandidát sa mal ďalej ako starosta obce vyhrážať zamestnancom obecného

podniku stratou zamestnania v prípade, ak ho nebudú vo voľbách voliť, a že v jednom

z prípadov hlasovania do prenosnej volebnej urny mala byť reálne prítomná len jedna členka

volebnej komisie. Napokon, ako ďalší dôvod svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v 15

prípadoch mali mať starší voliči na stoloch pripravené lístky s menom zvoleného kandidáta,

ktoré im mala pred voľbami priniesť matka uvedeného kandidáta na starostu obce.

Nadväzne na to sťažovateľ obsiahlo cituje z judikatúry ústavného súdu v konaniach

o volebných sťažnostiach, ktoré majú podporiť dôvodnosť podania jeho sťažnosti

(, , , , , ,

, , , a ), a zhrňujúco

uvádza, že v danom prípade namieta „asi všetky možné pochybenia, ktoré môžu

pri demokratických voľbách nastať... prípravu, priebeh a sčítavanie hlasov nesprávne

posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasov pre sťažovateľa ako i pre účastníka tohto

konania, a tým sčítanie hlasov majúce vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie miestnej

volebnej komisie o zvolenom kandidátovi za starostu obce Chtelnica. Posúdenie platnosti

hlasovacích lístkov z neplatných a naopak, posúdenie neplatnosti hlasovacích lístkov

odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov (čo i len jedného neplatného

hlasu) má mimoriadny vplyv na ústavnosť a nezákonnosť a na samotný výsledok volieb.

Pred otvorením volieb je dôvodné podozrenie s manipuláciou s hlasovacími lístkami

a obálkami mimo okrskových komisií za účelom ovplyvnenia výsledkov volieb, čo bolo

potvrdené hlasovaním jedného voliča s dvomi obálkami a ich existencia u starších ľudí.

Postup zvoleného kandidáta, jeho blízkych osôb ako i sympatizantov a členov komisií

opísaných vyššie v bodoch 1. 11. bol a je v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických

strán a slobodnej súťaže politických síl podľa a nemá nič

spoločné z demokratickými voľbami a ich pravidlami. Takéto konanie, správanie a prístup

k demokratickému inštitútu akými sú voľby, sa v demokratických štátoch, za aké sa považuje

Slovenská republika, označuje za totalitné, popierajúce slobodnú vôľu a prejav voličov.“.

Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil „voľby starostu

obce Chtelnica konané dňa 15.11.2014 za neplatné“ alebo aby „rozhodnutie miestnej

volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Chtelnica v časti zvolenia za starostu obce

Chtelnica ... vo voľbách konaných 15.11.2014“ zrušil

a vyhlásil „ ... za riadne zvoleného starostu obce Chtelnica“.

Uznesením č. k. 11 z 10. decembra 2014 prijal ústavný súd

predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.

V stanovisku z 12. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporca uvádza, že dôvody,

pre ktoré sťažovateľ napáda voľby starostu obce, „sú vykonštruované, nezakladajú sa

na pravde, urážajú v sťažnosti menované osoby a sú zásahom do občianskej cti dotknutých

osôb“. Odporca namieta, že jeho letáky boli v obci distribuované 12. novembra 2014, teda

pred začiatkom volebného moratória. Námietku o osočovaní voličov sťažovateľa označuje

za nezmyselnú, pretože „nie je možné vopred určiť, ktorý občan je potencionálnym voličom

toho ktorého kandidáta“. Vo vzťahu k námietke o vyhrážkach svokra sťažovateľa ďalším

osobám sťažovateľ zastáva názor, že z hľadiska vplyvu na priebeh a výsledok napadnutých

volieb je takýto súkromný rozhovor dvoch osôb právne irelevantný.

Pokiaľ ide o námietku, že hlasovacie lístky neboli zapečatené a niektoré obálky boli

už opečiatkované, sťažovateľ uvádza, že hlasovacie lístky a obálky „boli odovzdané

predsedovi každej okrskovej volebnej komisie v takom stave v akom boli distribuované

na obecný úrad. Nakoľko napr. v okrsku č. 2 bolo v zozname voličov zapísaných

1079 voličov, hlasovacie lístky a rovnako aj obálky boli balené v 1000 kusoch, zvyšné kusy

hlasovacích lístkov neboli zabalené v plastovej fólii, a obálky neboli v papierovej krabici,

ale na nej, pretože by sa tam nezmestili. Tie obálky, ktoré neboli v papierovej krabici boli

opatrené pečiatkou obce, tak ako to prikazuje príslušný zákon. ... Predseda 2. okrskovej

volebnej komisie bez otázok a pripomienok vykonal kontrolu podľa vyššie uvedeného

zákona a nakoľko nezistil žiadne nedostatky, svojim podpisom potvrdil prevzatie vyššie

uvedených dokumentov.“. Odporca tvrdenia sťažovateľa odmieta, naopak uvádza, že

„členovia komisií prišli do volebných miestností, v ktorých neboli žiadne volebné

dokumenty. Tieto boli uschované v uzamknutej miestnosti a členovia volebných komisií si

ich podľa pokynov zapisovateliek volebných komisií sami priniesli do volebných

miestností.“.

Sťažovateľom namietanú skutočnosť, že prítomnosť pozorovateľa

pri sčítavaní hlasov nebola zaznamenaná v zápisnici okrskovej volebnej komisie okrsku

č. 1, sťažovateľ považuje za drobné pochybenie bez vplyvu na výsledok volieb, pričom

zároveň poukazuje na to, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu

bez výhrad. Rovnaký argument odporca používa aj k námietke o dokrúžkovaní dvoch

náhodných voličov v zozname voličov po sčítaní počtu obálok vo volebnej urne. Ako

vykonštruované odmieta aj tvrdenie, že jeden volič bol pristihnutý, že vhadzuje do volebnej

schránky dve obálky. Zapisovanie voličov zúčastnených na voľbách do volebných

zoznamov a vydávanie hlasovacích lístkov a obálok členmi volebnej komisie bolo vzájomne

kontrolované a takéto pochybenie odporca vylučuje, keďže po zrátaní odovzdaných obálok

v tejto komisii bol ich počet rovnaký ako počet zúčastnených voličov. Odporca odmieta aj

tvrdenie, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1 sama uznala ako platné

hlasovacie lístky, ktoré neboli vložené do obálok, a aj v tejto súvislosti navrhuje vypočutie

členov tejto volebnej komisie. Poukazuje zároveň na to, že neplatné hlasovacie lístky sú

súčasťou zapečatenej volebnej dokumentácie. Za klamstvo rovnako označuje aj tvrdenie, že

sa mal vyhrážať zamestnancom obecného podniku služieb.

V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa, že predsedníčka okrskovej volebnej

komisie 2. okrsku odmietla tretí deň po ukončení napadnutých volieb podpísať protokol

o archivácii volebnej dokumentácie, odporca poukazuje na znenie § 40 ods. 2 zákona

Slovenskej národnej rady č. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj ,,volebný zákon“) a na časť II

bod 8 Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov

samosprávy obcí (ďalej len „metodický pokyn“) vydaného Štatistickým úradom Slovenskej

republiky. V tomto smere tvrdenie sťažovateľa „podporené svedectvom predsedníčky

poukazuje na zanedbanie jej povinností ako predsedu okrskovej komisie.

Za 2. okrskovú volebnú komisiu zapečatili hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov jej

nasledovní členovia: p. , p. , p. . Tieto zapečatené doklady spolu

s ostatnými volebnými spismi odovzdali do úschovy obce p. , zapisovateľke

2. okrskovej volebnej komisie. Zápisnica o odovzdaní bola podpísaná podpredsedom

2. okrskovej volebnej komisie pani .“.

Aj ďalšie tvrdenie sťažovateľa o tom, že pri hlasovaní jednej z voličov do prenosnej

urny bola prítomná len jedna členka okrskovej volebnej komisie ( ), má

podľa odporcu svedčiť o zanedbaní povinnosti druhej členky okrskovej volebnej komisie

vyslanej s prenosnou volebnou schránkou. K poslednej námietke sťažovateľa, že

v 15 prípadoch mali mať starší voliči na stoloch už pripravené lístky s menom zvoleného

kandidáta, ktoré im mala priniesť jeho matka, odporca poukazuje na skutočnosť, že obec

distribuovala do domácností v obci zoznamy kandidátov a títo občania «sa pravdepodobne

zodpovedne pripravovali na volebný akt a toto bolo pánom (švagor

sťažovateľa) mylne (zámerne) označené za ovplyvňovanie zo strany matky zvoleného

kandidáta. Tvrdenie o pripravených lístkoch je zavádzajúce a má znaky zavádzania

v terminológii. Voliči obdržali pri voľbe „volebné“ lístky prinesené členmi komisie a tie

použili pri voľbe. Tak isto treba brať do úvahy fakt, že člen komisie a svedok v jednej osobe

pri podpise zápisnice nemal žiadne výhrady k priebehu volieb a zápisnicu podpísal

bez pripomienok.».

V závere uvedeného vyjadrenia odporca pre vyváženosť uvádza, že „vo volebných

komisiách mal sťažovateľ nominovaných viacerých rodinných príslušníkov a spriaznené

osoby, ktorí nemali námietky voči priebehu a výsledku volieb. Vzhľadom k tomu je

na posúdenie, či nedostatky ktoré sa objavili v činnosti komisií spôsobené nedôslednosťou či

úmyslom nepoškodzujú priamo moju osobu. Rodinné väzby sťažovateľa s viacerými členmi

volebných komisií a obsadenie viacerých kandidátok politických strán na členov okrskových

a miestnej komisie je skutočnosťou, ktorá by mala byť posúdená...

Zápisnice 1. a 2. okrskovej volebnej komisie o hlasovaní aj miestnej volebnej komisie

všetci členovia podpísali, čím potvrdili správnosť v nich uvedených údajov. Spolu mali

komisie 18 členov a nikto z nich nevyužil možnosť odmietnuť podpísať uvedenú zápisnicu

s uvedením dôvodov odmietnutia podpisu.

Mám za to, že v podanej sťažnosti úplne absentujú dôkazy, ktoré by potvrdili údajnú,

sťažovateľom tvrdenú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Chtelnica.“.

Vzhľadom na neodôvodnenosť a neopodstatnenosť sťažnosti odporca ústavnému súdu

navrhuje sťažnosť podľa zamietnuť.

II.

Skutkové zistenia ústavného súdu

Ústavný súd na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehu

volieb a zisťovania ich výsledkov vykonal dokazovanie oboznámením sa s volebnou

dokumentáciou predloženou ústavnému súdu obcou Chtelnica, preskúmaním a prepočítaním

hlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutých voľbách kandidátom na starostu obce

a vypočutím ústavným súdom vybraných svedkov navrhnutých účastníkmi konania,

predovšetkým spomedzi členov volebnej komisie.

Ústavný súd za účasti účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov 18. februára

2015 preskúmal volebnú dokumentáciu za účasti zástupcu sťažovateľa a odporcu. Obsahom

ústavným súdom odpečatených balíkov boli v napadnutých voľbách použité hlasovacie

lístky a obálky, zoznamy voličov v 2 vyhotoveniach, zápisnice okrskových volebných

komisií, zápisnica miestnej volebnej komisie a ostatná pomocná dokumentácia.

Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 (ďalej len „okrsková

volebná komisia č. 1“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách

starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných

1137 voličov, z nich boli vydané obálky 842 voličom, do volebných schránok voliči

odovzdali 842 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných

834 hlasovacích lístkov. Pre obidvoch kandidátoch na funkciu starostu obce bol odovzdaný

rovnaký počet hlasovacích lístkov ̶417. Zápisnica okrskovej volebnej komisie č. 1 bola

podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou bez výhrad a žiaden

z členov volebnej komisie podpísanie zápisníc neodmietol.

Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 2 (ďalej len „okrsková

volebná komisia č. 2“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách

starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných

1079 voličov, z nich boli vydané obálky 786 voličom, do volebných schránok voliči

odovzdali 786 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných

777 hlasovacích lístkov. Pre sťažovateľa ako kandidáta č. 1 bolo odovzdaných 386 platných

hlasov a pre odporcu ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 391 platných hlasov. Zápisnica

okrskovej volebnej komisie č. 2 bola podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj

jej zapisovateľkou bez výhrad a žiaden z členov volebnej komisie podpísanie zápisníc

neodmietol.

Z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného

zastupiteľstva a voľbách starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že celkovo bolo

vo volebných zoznamoch zapísaných 2216 voličov, z nich boli vydané obálky 1628

voličom, do volebných schránok voliči odovzdali tiež 1628 obálok, pričom vo voľbách

starostu obce bolo za platných uznaných 1611 odovzdaných hlasovacích lístkov.

Pre sťažovateľa, ktorý bol kandidátom č. 1, bolo v napadnutých voľbách odovzdaných

803 platných hlasov a pre odporcu, ktorý bol kandidátom č. 2, bolo odovzdaných

808 platných hlasov. Zápisnica miestnej volebnej komisie bola podpísaná všetkými členmi

volebnej komisie a jej zapisovateľkou bez výhrad, pričom žiaden z členov volebnej komisie

podpísanie zápisníc neodmietol.

Následným preskúmaním a prepočítaním voličmi odovzdaných hlasovacích lístkov

pre voľby starostu obce boli ústavným súdom zistené totožné výsledky napadnutých volieb,

aké boli uvedené v zápisniciach okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie.

Ústavný súd zistil rovnaký počet platných aj neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných

v napadnutých voľbách pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce, aký zistili

okrskové volebné komisie a aký aj bol uložený vo volebnej dokumentácii archivovanej

obcou.

Následne vykonal ústavný súd sudcom spravodajcom, ktorý bol uznesením

ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený vykonaním dôkazov

mimo verejného zasadnutia, a za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov aj

výsluch vybraných svedkov z okruhu svedkov navrhnutých účastníkmi konania.

Svedkyňa , predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1,

vo svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá žiadnych zásadných skutočností, ktoré by

mali vplyv na zákonnosť alebo ústavnosť volieb. K voľbe do prenosnej volebnej schránky

uviedla, že dvom povereným členkám volebnej komisie odovzdala zoznam voličov, ktorí

o takýto spôsob hlasovania žiadali, a presný počet obálok, ako aj hlasovacích lístkov, ktoré

mali byť pri takejto voľbe použité. Svedkyňa uviedla, že v okrskovou volebnou komisiou

bolo uznaných ako platných aj niekoľko hlasovacích lístkov, ktoré sa po vysypaní

volebných schránok nachádzali mimo úradných volebných obálok, pretože podľa názoru

členov komisie išlo o hlasovacie lístky vypadnuté z volebných obálok, a počet prázdnych

nezalepených volebných obálok vo volebnej schránke a počet takto nájdených hlasovacích

lístkov bol rovnaký.

Zo svedeckých výpovedí a , členiek okrskovej

volebnej komisie č. 1, vyplynulo, že počas napadnutých volieb boli spolu za voličmi, ktorí

požiadali o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Úlohy si rozdelili tak, že svedkyňa

viedla motorové vozidlo, ktorým išli za voličmi, a svedkyňa držala

volebnú schránku a odchádzala za voličmi, aby mohli voľbu vykonať. S volebnou schránkou

spravidla stála pred domom, kde voliči (v ojedinelých prípadoch ich rodinní príslušníci)

vhodili do volebnej schránky volebnú obálku s hlasovacím lístkom upraveným voličom.

Svedkyňa uviedla, že aj keď druhá členka volebnej komisie sedela v aute,

volebná schránka jej bola na dohľad a len v jednom prípade nemohla svedkyňa

vidieť, ako voliči odvolili, pretože sa otáčala s autom na ulici. Svedkyňa

potvrdila, že na prenosnú volebnú schránku pri hlasovaní voličmi okrem 4 prípadov videla,

pričom druhej členke okrskovej volebnej komisie nemala dôvod neveriť, keďže jej pred

každým domom odovzdávala vždy len presný počet obálok a hlasovacích lístkov pre

voličov, ktorí mali ísť práve hlasovať. Pri výsluchu poprela tvrdenie uvedené v sťažnosti, že

by jej mala svedkyňa prikazovať, aby ostávala v aute, kým ona išla do

domácností voličov, ktorí mali do prenosnej volebnej schránky hlasovať. K zápisnici

o voľbách svedkyňa nemala žiadne výhrady, a preto ju podpísala. Doplnila, že

ráno po príchode do volebnej miestnosti boli niektoré hlasovacie lístky odbalené z fólie

a niektoré volebné obálky už boli opečiatkované.

Svedkyňa , zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1, uviedla, že

v priebehu volieb sa vo volebnej komisii nezdržiavala, bola len pri sčítaní hlasov,

a zápisnicu o voľbách podpísala bez výhrad. Ďalej svedčila, že pri sčítaní hlasov volebná

komisia zistila vo volebnej schránke o dve volebné obálky viac, ako bol počet voličov

zaznamenaných v zozname voličov, a keďže sa komisia zhodla, že zrejme došlo k chybe

vo vyznačovaní voličov, ktorým boli vydané volebné obálky, svedkyňa na ich pokyn

zakrúžkovala ďalších dvoch náhodných voličov vo volebnom zozname. Uvedený priebeh

sčítavania hlasov potvrdil aj svedok , ktorý sa ho zúčastnil na žiadosť sťažovateľa

ako pozorovateľ v okrskovej volebnej komisii č. 1. Pri svojom výsluchu uviedol, že vo

volebnom zozname mali byť náhodne zakrúžkovaní dvaja voliči, o ktorých podľa jeho

názoru neskôr vyplynulo, že sa napadnutých volieb nezúčastnili, pretože sa v tom čase

nachádzali v zahraničí.

Svedkyňa , predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2, uviedla,

že volebná miestnosť bola pri príchode členov volebnej komisie už pripravená, volebné

obálky opečiatkované a hlasovacie lístky sa nachádzali na parapete okna. Svedkyňa uviedla,

že počas volieb pri tom, ako sa vracala do volebnej miestnosti, zahliadla voliča

, ako vhadzuje do volebnej schránky dve obálky. Ostatní členovia volebnej komisie

jej mali potvrdiť, že uvedený volič vhadzoval dve obálky zrejme preto, lebo predchádzajúci

volič zle vhadzoval obálku, ktorá zostala vo volebnej schránke zaseknutá. Pri sčítaní hlasov

nebol zistený iný počet obálok vo volebnej schránke, ako bol počet voličov zaznamenaných

vo volebných zoznamoch. Uviedla, že prenosnú volebnú urnu zapečatil na začiatku volieb

starosta, avšak iná členka volebnej komisie jej potvrdila, že táto bola pred tým prázdna.

Uvedené považuje za pravdepodobné, pretože po jej otvorení pri sčítaní hlasov počet obálok

vydaných voličom pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky s počtom volebných

obálok, ktoré do nej boli vhodené, súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že deň po napadnutých

voľbách publikovala na facebooku vyjadrenie, v ktorom uviedla „... môžem povedať, teda

aspoň za druhý okrsok, že všetko prebehlo spravodlivo“ a že zápisnicu okrskovej volebnej

komisie č. 2 podpísala bez výhrad.

Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorý je švagrom

sťažovateľa, pri svojom výsluchu potvrdil, že do volebnej komisie prišli o pol siedmej ráno,

kde bolo už všetko na voľby pripravené. Potvrdil, že volebné schránky pred tým, ako boli

zapečatené, skontroloval, preliepal ich papierovou páskou a starosta opatril odtlačkami

úradnej pečiatky obce. K priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti ani hlasovania

do prenosnej volebnej schránky nemal žiadne pripomienky, zápisnicu okrskovej volebnej

komisie o voľbách podpísal bez výhrad.

Svedkyňa , manželka odporcu, pri svojom výsluchu

odmietla namietanú nezákonnosť volieb v okrsku č. 2, kde ako členka volebnej komisie

pôsobila. K hlasovaniu voliča uviedla, že je vylúčené, aby mu boli

vydané dve volebné obálky a hlasovacie lístky, keďže každému voličovi vydávala

hlasovacie lístky a volebné obálky pani sediaca vo volebnej komisii vedľa

svedkyne , ktorá vyznačovala každého, kto prišiel voliť, do jedného

zo zoznamov voličov. Navyše uviedla, že pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, nemohol

by im súhlasiť počet volebných obálok vo volebných schránkach s počtom zaznamenaných

voličov vo volebných zoznamoch. Ďalej uviedla, že ráno po príchode do volebnej miestnosti

im bola vydaná jedna škatuľa neopečiatkovaných volebných obálok (1000 ks) a niekoľko

ďalších kusov volebných obálok bolo voľne uložených a opatrených pečiatkou obce, čo

však malo slúžiť pre volebnú komisiu ako vzor, akým spôsobom majú byť všetky úradné

obálky označené.

Svedok pri svojom výsluchu poprel, že by pri voľbách dostal viac

hlasovacích lístkov a volebných obálok ako jeden lístok a jednu obálku, a vylúčil, že by

do volebnej schránky vhadzoval viac ako len jednu volebnú obálku, ktorá mu bola vydaná

svedkyňou . Uviedol, že počas hlasovania na jeho volebný akt nikto z členov

volebnej komisie nereagoval a až po 3 dňoch sa mal dozvedieť informáciu, že je

upodozrievaný z vhadzovania dvoch volebných obálok do volebnej schránky.

Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom

pre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.

III.

Právne východiská a závery ústavného súdu

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb

prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb

do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.

Podľa prvej vety občania majú právo zúčastňovať sa na správe

verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.

Podľa zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad

a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej

spoločnosti.

Podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách, predseda okrskovej volebnej komisie

skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú

volebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je

pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych

nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.

Podľa čl. 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín

pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.

Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä

zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej

miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná

komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch

svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič

hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.

Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách, po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej

volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú

schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj

prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.

Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky

s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok

so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.

Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok

okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)

zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných

hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.

Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže

nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť

sčítania hlasov.

Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona, ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích

lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi.

Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú

kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden

z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa

postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).

Podľa , ústavný súd môže sťažnosť

zamietnuť.

Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených

, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré

je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli

istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských

orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého

zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená

zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.

Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie

volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb

do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis ). Zistená nezákonnosť volieb

do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia

práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov

(mutatis mutandis ).

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby

sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo

viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo zakladá právomoc

ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože

namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh

volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených

na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami ().

Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom

záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú

vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb

je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,

zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú

v zmysle súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.

V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu

ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“

volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok

automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na

túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za

relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do

zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb

je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením

zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp

potenciálnej kauzality) (m. m. ).

S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či tvrdenia sťažovateľa boli

vykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb,

teda či funkciu starostu mohol väčšinou platných hlasov získať iný než zvolený kandidát.

Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z preskúmania volebnej dokumentácie,

ktorého súčasťou bolo aj prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutých

voľbách niektorému z kandidátov na starostu obce ústavným súdom, vyplynul záver, že

výsledok volieb zistený miestnou volebnou komisiou a nadväzne zaznamenaný v jej

zápisnici zodpovedá skutočnosti. Za odporcu hlasovalo podľa posúdenia hlasovacích lístkov

volebnou komisiou (a rovnako aj ústavným súdom) 808 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľa

platne hlasovalo len 803 voličov. Námietka sťažovateľa, že vo volebnej dokumentácii

existuje veľký počet hlasovacích lístkov, ktoré obsahovali zakrúžkovaných oboch

kandidátov, sa pri jej preverení ústavným súdom nepotvrdila. V okrsku č. 1 bolo zistených

8 neplatných hlasovacích lístkov a v okrsku č. 2 považovala volebná komisia za neplatných

9 hlasovacích lístkov. Vo všetkých týchto prípadoch aj ústavný súd dospel k záverom

zhodným so závermi okrskových volebných komisií.

Z výpovedí členov okrskovej volebnej komisie zhodne vyplynulo, že ako platné boli

uznané tie hlasovacie lístky, ktoré sa nachádzali v úradných obálkach, a niekoľko

hlasovacích lístkov, ktoré boli z týchto obálok pri hlasovaní a pri manipulácii s volebnou

urnou vypadnuté, avšak ich počet súhlasil s prázdnymi úradnými obálkami, ktoré sa

vo volebnej schránke nachádzali. Pri hodnotení tohto postupu okrskovej volebnej komisie

č. 1 ústavný súd prihliadal na materiálnu stránku ústavne zaručeného volebného práva,

ktorej podstatou je záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov ako

základný predpoklad fungovania demokratického štátu. V danom prípade tak postup

okrskovej volebnej komisie č. 1 nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný, keďže

hlasovacie lístky mimo úradných obálok uznala za platné až po tom, keď ich počet

porovnala s prázdnymi nezalepenými volebnými obálkami nachádzajúcimi sa vo volebnej

schránke. Dokazovaním ani nebolo preukázané, že by o takomto postupe rozhodla len

predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1, ako tvrdil sťažovateľ, keďže žiaden z členov

volebnej komisie nevzniesol v zápisnici o voľbách proti tomuto postupu žiadne námietky,

čo pri svojom výsluchu potvrdili aj ďalšie dve členky okrskovej volebnej komisie.

Zároveň však ústavný súd svedeckými výpoveďami a

preukázaný nesúlad počtu voličov zaznamenaných volebnou komisiou v zoznamoch voličov

s počtom volebných obálok vložených do volebných schránok v okrsku č. 1 spochybňuje

okrskovou volebnou komisiou zistený výsledok napadnutých volieb, pretože vyvoláva

odôvodnené pochybnosti o skutočnom počte voličov, ktorí svoje aktívne volebné právo

využili. Táto skutočnosť sa však týka len dvoch hlasov započítaných do výsledkov

napadnutých volieb a aj v prípade, ak by tieto hlasy patrili odporcovi, nemalo by to

vzhľadom na celkový rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom za následok celkovo

iný výsledok napadnutých volieb. Táto skutočnosť preto sama osebe na vyhlásenie

neplatnosti napadnutých volieb podľa názoru ústavného súdu nepostačuje.

Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie pravidiel pri hlasovaní do prenosnej

volebnej schránky v okrsku č. 1, pri namietanom spôsobe hlasovania nebolo preukázané

porušenie ústavných princípov priamosti, tajnosti a slobody volieb. Vypočutí svedkovia

(2 členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou volebnou schránkou) totiž o okolnostiach

tohto hlasovania zhodne svedčili, že si pri jeho realizácii rozdelili úlohy takým spôsobom,

aby bolo vzájomne kontrolovateľné. Jedna členka volebnej komisie mala vo svojej

dispozícii volebnú schránku a druhá členka vydávala vždy len taký počet volebných obálok

a hlasovacích lístkov, ktorý zodpovedal počtu hlasujúcich voličov na danom mieste.

Vo väčšine prípadov svedkyňa priamo dohliadala na konanie svedkyne

, ktorá mala volebnú schránku vo svojich rukách a umožňovala do nej voličom

odovzdávať volebné obálky. Sťažovateľ v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci,

že v niektorom z prípadov hlasovania voličmi do prenosnej volebnej schránky mal byť do

nej odovzdaný hlas v rozpore so slobodnou vôľou voliča, alebo v rozpore s porušením

zásady tajnosti hlasovania. Vypočutie svedkyne navrhoval sťažovateľ

z dôvodu potvrdenia, že pri jej hlasovaní sa zúčastnila len jedna členka volebnej komisie,

nie však z dôvodu, že by bol na ňu pri volebnom akte vyvíjaný neprípustný nátlak.

Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani taká manipulácia s volebnými

obálkami a hlasovacími lístkami, ktorá by mohla mať priamy dosah na volebnými

komisiami zistený výsledok napadnutých volieb. O takúto manipuláciu nejde, pokiaľ

hlasovacie lístky a volebné obálky pri ich odovzdaní členom volebnej komisie neboli

zapečatené, pretože zákon o voľbách obciam takúto povinnosť neustanovuje. Povinnosťou

okrskových volebných komisií je podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách len skontrolovať

vybavenie volebnej miestnosti a volebných dokumentov (t. j. zoznamov voličov,

dostatočného počtu hlasovacích lístkov a volebných obálok), a pripraviť sa tak na priebeh

samotných volieb. Rovnako nebolo bez pochybností preukázané ani odovzdanie dvoch

volebných obálok voličom . Toto tvrdenie sťažovateľa sa opiera len

o svedectvo , ktorá mala takéto konanie „zahliadnuť“,

nepotvrdil ho však žiaden iný člen volebnej komisie, vrátane svedka , ktorý

je švagrom sťažovateľa, preto uvedené svedectvo nepostačovalo na preukázanie tvrdenia

uvádzaného v sťažnosti.

K ostatným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia volebného moratória,

údajného osočovania voličov niektorými členmi volebnej komisie, „vyhrážkam“ príbuzného

odporcu, či samotného odporcu iným osobám v obci vrátane zamestnancov obecného

podniku služieb, okolností žiadosti o podpísanie sťažovateľom nekonkretizovaného

volebného protokolu, existencii prípadov, v ktorých mali starší voliči hlasovať podľa vopred

pripravenej pomôcky s menom odporcu alebo nezapísania prítomnosti pozorovateľa

pri sčítaní hlasov, ústavný súd uvádza, že tieto námietky neboli v konaní žiadnym spôsobom

preukázané, pričom väčšina z nich nie je vôbec spôsobilá podľa názoru ústavného súdu

zvrátiť výsledky napadnutých volieb.

Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že návrhu na vyhlásenie volieb

na starostu obce Chtelnica za neplatné nie je možné vyhovieť, pretože vykonaným

dokazovaním nebola preukázaná volebná vada takého rozsahu a charakteru, ktorá by bola

v príčinnej súvislosti s výsledkom napadnutých volieb. Z uvedených dôvodov preto ústavný

súd sťažnosť podľa zamietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015