Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
PL. ÚS 29/2014
PDF · 529.29 KB
No categories available
PL. ÚS 29/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2015 v pléne
zloženom z predsedníčky Ivetty Macejkovej a zo sudcov Jany Baricovej, Petra Brňáka,
Ľubomíra Dobríka (sudca spravodajca), Ľudmily Gajdošíkovej, Sergeja Kohuta, Milana
Ľalíka, Marianny Mochnáčovej, Ladislava Orosza a Rudolfa Tkáčika prerokoval sťažnosť
, zastúpeného advokátom JUDr. Daliborom
Kuciaňom, Nitrianska 5, Piešťany, za účasti
, zastúpeného JUDr. Jozefom Bolješikom, advokátom, Radlinského 50, Piešťany,
vo veci namietanej neústavnosti a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných
15. novembra 2014 a ich výsledku a takto
rozhodol:
Sťažnosť z a m i e t a .
O d ô v o d n e n i e
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
25. novembra 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) podľa
§ 59 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii
Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vo veci namietanej neústavnosti
a nezákonnosti volieb starostu obce Chtelnica konaných 15. novembra 2014 (ďalej aj
„napadnuté voľby“) a ich výsledku.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že napadnutými voľbami bol počtom hlasov 808 zvolený
za starostu obce (ďalej len „odporca“), pričom sťažovateľovi malo byť
odovzdaných 803 hlasov. Sťažovateľ tvrdí, že pri príprave volieb bolo porušené volebné
moratórium roznášaním letákov protikandidáta a počas volieb malo dôjsť členkou okrskovej
volebnej komisie k osočovaniu voličov sťažovateľa priamo vo volebnej miestnosti. Ako
ďalšie pochybenie v napadnutých voľbách sťažovateľ uvádza skutočnosť, že po príchode
členov volebných komisií do volebnej miestnosti neboli hlasovacie lístky a obálky
zapečatené a niektoré obálky už boli opečiatkované, z čoho vyvodzuje, že nimi muselo byť
nezákonne manipulované. Namieta aj náležitosti zápisnice okrskovej volebnej komisie, keď
v nej nebolo uvedené, že pri sčítavaní hlasov v prvom okrsku bol prítomný pozorovateľ,
a rovnako spôsob zosúladenia počtu voličov zaevidovaných vo volebnom zozname
s počtom obálok vhodených do volebnej urny tak, že pri sčítavaní hlasov boli dodatočne
zakrúžkovaní dvaja náhodní voliči z volebného zoznamu.
Následne v sťažnosti uvádza, že pri „volebnom akte bol pristihnutý p.
, ako vhadzoval do volebnej schránky dve obálky“, a že vo voľbách boli „použité
obálky z posledných volieb, ktoré mali byť riadne archivované, čo sa však neudialo“.
Pri sčítavaní hlasov mali byť uznané aj hlasovacie lístky, ktoré neboli vhodené do volebnej
schránky v obálke, avšak neboli uznané tie hlasovacie lístky, „kde nebol sťažovateľ
zakrúžkovaný, ale jeho číslo zakrúžkované, čím bola jednoznačne prejavená vôľa voliča“.
Sťažovateľov protikandidát sa mal ďalej ako starosta obce vyhrážať zamestnancom obecného
podniku stratou zamestnania v prípade, ak ho nebudú vo voľbách voliť, a že v jednom
z prípadov hlasovania do prenosnej volebnej urny mala byť reálne prítomná len jedna členka
volebnej komisie. Napokon, ako ďalší dôvod svojej sťažnosti sťažovateľ uvádza, že v 15
prípadoch mali mať starší voliči na stoloch pripravené lístky s menom zvoleného kandidáta,
ktoré im mala pred voľbami priniesť matka uvedeného kandidáta na starostu obce.
Nadväzne na to sťažovateľ obsiahlo cituje z judikatúry ústavného súdu v konaniach
o volebných sťažnostiach, ktoré majú podporiť dôvodnosť podania jeho sťažnosti
(PL. ÚS 1/07, PL. ÚS 29/94, PL. ÚS 36/03, PL. ÚS 9/2011, PL. ÚS 17/09, PL. ÚS 78/2011,
PL. ÚS 98/07, PL. ÚS 38/07, PL. ÚS 96/07, PL ÚS 4/2011 a PL. ÚS 16/07), a zhrňujúco
uvádza, že v danom prípade namieta „asi všetky možné pochybenia, ktoré môžu
pri demokratických voľbách nastať... prípravu, priebeh a sčítavanie hlasov nesprávne
posúdenie platnosti, resp. neplatnosti hlasov pre sťažovateľa ako i pre účastníka tohto
konania, a tým sčítanie hlasov majúce vplyv na výsledok volieb a rozhodnutie miestnej
volebnej komisie o zvolenom kandidátovi za starostu obce Chtelnica. Posúdenie platnosti
hlasovacích lístkov z neplatných a naopak, posúdenie neplatnosti hlasovacích lístkov
odovzdaných pre účastníkov tohto konania ako kandidátov (čo i len jedného neplatného
hlasu) má mimoriadny vplyv na ústavnosť a nezákonnosť a na samotný výsledok volieb.
Pred otvorením volieb je dôvodné podozrenie s manipuláciou s hlasovacími lístkami
a obálkami mimo okrskových komisií za účelom ovplyvnenia výsledkov volieb, čo bolo
potvrdené hlasovaním jedného voliča s dvomi obálkami a ich existencia u starších ľudí.
Postup zvoleného kandidáta, jeho blízkych osôb ako i sympatizantov a členov komisií
opísaných vyššie v bodoch 1. 11. bol a je v rozpore s pravidlami voľnej súťaže politických
strán a slobodnej súťaže politických síl podľa čl. 31 Ústavy Slovenskej republiky a nemá nič
spoločné z demokratickými voľbami a ich pravidlami. Takéto konanie, správanie a prístup
k demokratickému inštitútu akými sú voľby, sa v demokratických štátoch, za aké sa považuje
Slovenská republika, označuje za totalitné, popierajúce slobodnú vôľu a prejav voličov.“.
Na základe uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vyhlásil „voľby starostu
obce Chtelnica konané dňa 15.11.2014 za neplatné“ alebo aby „rozhodnutie miestnej
volebnej komisie o výsledku volieb starostu obce Chtelnica v časti zvolenia za starostu obce
Chtelnica ... vo voľbách konaných 15.11.2014“ zrušil
a vyhlásil „ ... za riadne zvoleného starostu obce Chtelnica“.
Uznesením č. k. PL. ÚS 29/2014 11 z 10. decembra 2014 prijal ústavný súd
predmetnú sťažnosť na ďalšie konanie.
V stanovisku z 12. januára 2015 k prijatej sťažnosti odporca uvádza, že dôvody,
pre ktoré sťažovateľ napáda voľby starostu obce, „sú vykonštruované, nezakladajú sa
na pravde, urážajú v sťažnosti menované osoby a sú zásahom do občianskej cti dotknutých
osôb“. Odporca namieta, že jeho letáky boli v obci distribuované 12. novembra 2014, teda
pred začiatkom volebného moratória. Námietku o osočovaní voličov sťažovateľa označuje
za nezmyselnú, pretože „nie je možné vopred určiť, ktorý občan je potencionálnym voličom
toho ktorého kandidáta“. Vo vzťahu k námietke o vyhrážkach svokra sťažovateľa ďalším
osobám sťažovateľ zastáva názor, že z hľadiska vplyvu na priebeh a výsledok napadnutých
volieb je takýto súkromný rozhovor dvoch osôb právne irelevantný.
Pokiaľ ide o námietku, že hlasovacie lístky neboli zapečatené a niektoré obálky boli
už opečiatkované, sťažovateľ uvádza, že hlasovacie lístky a obálky „boli odovzdané
predsedovi každej okrskovej volebnej komisie v takom stave v akom boli distribuované
na obecný úrad. Nakoľko napr. v okrsku č. 2 bolo v zozname voličov zapísaných
1079 voličov, hlasovacie lístky a rovnako aj obálky boli balené v 1000 kusoch, zvyšné kusy
hlasovacích lístkov neboli zabalené v plastovej fólii, a obálky neboli v papierovej krabici,
ale na nej, pretože by sa tam nezmestili. Tie obálky, ktoré neboli v papierovej krabici boli
opatrené pečiatkou obce, tak ako to prikazuje príslušný zákon. ... Predseda 2. okrskovej
volebnej komisie bez otázok a pripomienok vykonal kontrolu podľa vyššie uvedeného
zákona a nakoľko nezistil žiadne nedostatky, svojim podpisom potvrdil prevzatie vyššie
uvedených dokumentov.“. Odporca tvrdenia sťažovateľa odmieta, naopak uvádza, že
„členovia komisií prišli do volebných miestností, v ktorých neboli žiadne volebné
dokumenty. Tieto boli uschované v uzamknutej miestnosti a členovia volebných komisií si
ich podľa pokynov zapisovateliek volebných komisií sami priniesli do volebných
miestností.“.
Sťažovateľom namietanú skutočnosť, že prítomnosť pozorovateľa
pri sčítavaní hlasov nebola zaznamenaná v zápisnici okrskovej volebnej komisie okrsku
č. 1, sťažovateľ považuje za drobné pochybenie bez vplyvu na výsledok volieb, pričom
zároveň poukazuje na to, že všetci členovia volebnej komisie podpísali zápisnicu
bez výhrad. Rovnaký argument odporca používa aj k námietke o dokrúžkovaní dvoch
náhodných voličov v zozname voličov po sčítaní počtu obálok vo volebnej urne. Ako
vykonštruované odmieta aj tvrdenie, že jeden volič bol pristihnutý, že vhadzuje do volebnej
schránky dve obálky. Zapisovanie voličov zúčastnených na voľbách do volebných
zoznamov a vydávanie hlasovacích lístkov a obálok členmi volebnej komisie bolo vzájomne
kontrolované a takéto pochybenie odporca vylučuje, keďže po zrátaní odovzdaných obálok
v tejto komisii bol ich počet rovnaký ako počet zúčastnených voličov. Odporca odmieta aj
tvrdenie, že predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1 sama uznala ako platné
hlasovacie lístky, ktoré neboli vložené do obálok, a aj v tejto súvislosti navrhuje vypočutie
členov tejto volebnej komisie. Poukazuje zároveň na to, že neplatné hlasovacie lístky sú
súčasťou zapečatenej volebnej dokumentácie. Za klamstvo rovnako označuje aj tvrdenie, že
sa mal vyhrážať zamestnancom obecného podniku služieb.
V súvislosti s ďalšou námietkou sťažovateľa, že predsedníčka okrskovej volebnej
komisie 2. okrsku odmietla tretí deň po ukončení napadnutých volieb podpísať protokol
o archivácii volebnej dokumentácie, odporca poukazuje na znenie § 40 ods. 2 zákona
Slovenskej národnej rady č. 346/1990 Zb. o voľbách do orgánov samosprávy obcí v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o voľbách“ alebo aj ,,volebný zákon“) a na časť II
bod 8 Metodického pokynu na spracovanie výsledkov hlasovania vo voľbách do orgánov
samosprávy obcí (ďalej len „metodický pokyn“) vydaného Štatistickým úradom Slovenskej
republiky. V tomto smere tvrdenie sťažovateľa „podporené svedectvom predsedníčky
poukazuje na zanedbanie jej povinností ako predsedu okrskovej komisie.
Za 2. okrskovú volebnú komisiu zapečatili hlasovacie lístky, obálky a zoznamy voličov jej
nasledovní členovia: p. , p. , p. . Tieto zapečatené doklady spolu
s ostatnými volebnými spismi odovzdali do úschovy obce p. , zapisovateľke
2. okrskovej volebnej komisie. Zápisnica o odovzdaní bola podpísaná podpredsedom
2. okrskovej volebnej komisie pani .“.
Aj ďalšie tvrdenie sťažovateľa o tom, že pri hlasovaní jednej z voličov do prenosnej
urny bola prítomná len jedna členka okrskovej volebnej komisie ( ), má
podľa odporcu svedčiť o zanedbaní povinnosti druhej členky okrskovej volebnej komisie
vyslanej s prenosnou volebnou schránkou. K poslednej námietke sťažovateľa, že
v 15 prípadoch mali mať starší voliči na stoloch už pripravené lístky s menom zvoleného
kandidáta, ktoré im mala priniesť jeho matka, odporca poukazuje na skutočnosť, že obec
distribuovala do domácností v obci zoznamy kandidátov a títo občania «sa pravdepodobne
zodpovedne pripravovali na volebný akt a toto bolo pánom (švagor
sťažovateľa) mylne (zámerne) označené za ovplyvňovanie zo strany matky zvoleného
kandidáta. Tvrdenie o pripravených lístkoch je zavádzajúce a má znaky zavádzania
v terminológii. Voliči obdržali pri voľbe „volebné“ lístky prinesené členmi komisie a tie
použili pri voľbe. Tak isto treba brať do úvahy fakt, že člen komisie a svedok v jednej osobe
pri podpise zápisnice nemal žiadne výhrady k priebehu volieb a zápisnicu podpísal
bez pripomienok.».
V závere uvedeného vyjadrenia odporca pre vyváženosť uvádza, že „vo volebných
komisiách mal sťažovateľ nominovaných viacerých rodinných príslušníkov a spriaznené
osoby, ktorí nemali námietky voči priebehu a výsledku volieb. Vzhľadom k tomu je
na posúdenie, či nedostatky ktoré sa objavili v činnosti komisií spôsobené nedôslednosťou či
úmyslom nepoškodzujú priamo moju osobu. Rodinné väzby sťažovateľa s viacerými členmi
volebných komisií a obsadenie viacerých kandidátok politických strán na členov okrskových
a miestnej komisie je skutočnosťou, ktorá by mala byť posúdená...
Zápisnice 1. a 2. okrskovej volebnej komisie o hlasovaní aj miestnej volebnej komisie
všetci členovia podpísali, čím potvrdili správnosť v nich uvedených údajov. Spolu mali
komisie 18 členov a nikto z nich nevyužil možnosť odmietnuť podpísať uvedenú zápisnicu
s uvedením dôvodov odmietnutia podpisu.
Mám za to, že v podanej sťažnosti úplne absentujú dôkazy, ktoré by potvrdili údajnú,
sťažovateľom tvrdenú neústavnosť a nezákonnosť volieb starostu obce Chtelnica.“.
Vzhľadom na neodôvodnenosť a neopodstatnenosť sťažnosti odporca ústavnému súdu
navrhuje sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietnuť.
II.
Skutkové zistenia ústavného súdu
Ústavný súd na účely preukázania rozhodujúcich skutočností týkajúcich sa priebehu
volieb a zisťovania ich výsledkov vykonal dokazovanie oboznámením sa s volebnou
dokumentáciou predloženou ústavnému súdu obcou Chtelnica, preskúmaním a prepočítaním
hlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutých voľbách kandidátom na starostu obce
a vypočutím ústavným súdom vybraných svedkov navrhnutých účastníkmi konania,
predovšetkým spomedzi členov volebnej komisie.
Ústavný súd za účasti účastníkov konania alebo ich právnych zástupcov 18. februára
2015 preskúmal volebnú dokumentáciu za účasti zástupcu sťažovateľa a odporcu. Obsahom
ústavným súdom odpečatených balíkov boli v napadnutých voľbách použité hlasovacie
lístky a obálky, zoznamy voličov v 2 vyhotoveniach, zápisnice okrskových volebných
komisií, zápisnica miestnej volebnej komisie a ostatná pomocná dokumentácia.
Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 1 (ďalej len „okrsková
volebná komisia č. 1“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách
starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných
1137 voličov, z nich boli vydané obálky 842 voličom, do volebných schránok voliči
odovzdali 842 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných
834 hlasovacích lístkov. Pre obidvoch kandidátoch na funkciu starostu obce bol odovzdaný
rovnaký počet hlasovacích lístkov ̶417. Zápisnica okrskovej volebnej komisie č. 1 bola
podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj jej zapisovateľkou bez výhrad a žiaden
z členov volebnej komisie podpísanie zápisníc neodmietol.
Z obsahu zápisnice okrskovej volebnej komisie v okrsku č. 2 (ďalej len „okrsková
volebná komisia č. 2“) o hlasovaní vo voľbách do obecného zastupiteľstva a voľbách
starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že vo volebnom okrsku bolo celkovo zapísaných
1079 voličov, z nich boli vydané obálky 786 voličom, do volebných schránok voliči
odovzdali 786 obálok, pričom vo voľbách starostu obce bolo za platných uznaných
777 hlasovacích lístkov. Pre sťažovateľa ako kandidáta č. 1 bolo odovzdaných 386 platných
hlasov a pre odporcu ako kandidáta č. 2 bolo odovzdaných 391 platných hlasov. Zápisnica
okrskovej volebnej komisie č. 2 bola podpísaná všetkými členmi volebnej komisie, ako aj
jej zapisovateľkou bez výhrad a žiaden z členov volebnej komisie podpísanie zápisníc
neodmietol.
Z obsahu zápisnice miestnej volebnej komisie o hlasovaní vo voľbách do obecného
zastupiteľstva a voľbách starostu obce v obci Chtelnica vyplýva, že celkovo bolo
vo volebných zoznamoch zapísaných 2216 voličov, z nich boli vydané obálky 1628
voličom, do volebných schránok voliči odovzdali tiež 1628 obálok, pričom vo voľbách
starostu obce bolo za platných uznaných 1611 odovzdaných hlasovacích lístkov.
Pre sťažovateľa, ktorý bol kandidátom č. 1, bolo v napadnutých voľbách odovzdaných
803 platných hlasov a pre odporcu, ktorý bol kandidátom č. 2, bolo odovzdaných
808 platných hlasov. Zápisnica miestnej volebnej komisie bola podpísaná všetkými členmi
volebnej komisie a jej zapisovateľkou bez výhrad, pričom žiaden z členov volebnej komisie
podpísanie zápisníc neodmietol.
Následným preskúmaním a prepočítaním voličmi odovzdaných hlasovacích lístkov
pre voľby starostu obce boli ústavným súdom zistené totožné výsledky napadnutých volieb,
aké boli uvedené v zápisniciach okrskových volebných komisií a miestnej volebnej komisie.
Ústavný súd zistil rovnaký počet platných aj neplatných hlasovacích lístkov odovzdaných
v napadnutých voľbách pre jednotlivých kandidátov na funkciu starostu obce, aký zistili
okrskové volebné komisie a aký aj bol uložený vo volebnej dokumentácii archivovanej
obcou.
Následne vykonal ústavný súd sudcom spravodajcom, ktorý bol uznesením
ústavného súdu sp. zn. Spr 1620/2014 zo 17. decembra 2014 poverený vykonaním dôkazov
mimo verejného zasadnutia, a za účasti účastníkov konania a ich právnych zástupcov aj
výsluch vybraných svedkov z okruhu svedkov navrhnutých účastníkmi konania.
Svedkyňa , predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1,
vo svojej výpovedi uviedla, že si nie je vedomá žiadnych zásadných skutočností, ktoré by
mali vplyv na zákonnosť alebo ústavnosť volieb. K voľbe do prenosnej volebnej schránky
uviedla, že dvom povereným členkám volebnej komisie odovzdala zoznam voličov, ktorí
o takýto spôsob hlasovania žiadali, a presný počet obálok, ako aj hlasovacích lístkov, ktoré
mali byť pri takejto voľbe použité. Svedkyňa uviedla, že v okrskovou volebnou komisiou
bolo uznaných ako platných aj niekoľko hlasovacích lístkov, ktoré sa po vysypaní
volebných schránok nachádzali mimo úradných volebných obálok, pretože podľa názoru
členov komisie išlo o hlasovacie lístky vypadnuté z volebných obálok, a počet prázdnych
nezalepených volebných obálok vo volebnej schránke a počet takto nájdených hlasovacích
lístkov bol rovnaký.
Zo svedeckých výpovedí a , členiek okrskovej
volebnej komisie č. 1, vyplynulo, že počas napadnutých volieb boli spolu za voličmi, ktorí
požiadali o hlasovanie do prenosnej volebnej schránky. Úlohy si rozdelili tak, že svedkyňa
viedla motorové vozidlo, ktorým išli za voličmi, a svedkyňa držala
volebnú schránku a odchádzala za voličmi, aby mohli voľbu vykonať. S volebnou schránkou
spravidla stála pred domom, kde voliči (v ojedinelých prípadoch ich rodinní príslušníci)
vhodili do volebnej schránky volebnú obálku s hlasovacím lístkom upraveným voličom.
Svedkyňa uviedla, že aj keď druhá členka volebnej komisie sedela v aute,
volebná schránka jej bola na dohľad a len v jednom prípade nemohla svedkyňa
vidieť, ako voliči odvolili, pretože sa otáčala s autom na ulici. Svedkyňa
potvrdila, že na prenosnú volebnú schránku pri hlasovaní voličmi okrem 4 prípadov videla,
pričom druhej členke okrskovej volebnej komisie nemala dôvod neveriť, keďže jej pred
každým domom odovzdávala vždy len presný počet obálok a hlasovacích lístkov pre
voličov, ktorí mali ísť práve hlasovať. Pri výsluchu poprela tvrdenie uvedené v sťažnosti, že
by jej mala svedkyňa prikazovať, aby ostávala v aute, kým ona išla do
domácností voličov, ktorí mali do prenosnej volebnej schránky hlasovať. K zápisnici
o voľbách svedkyňa nemala žiadne výhrady, a preto ju podpísala. Doplnila, že
ráno po príchode do volebnej miestnosti boli niektoré hlasovacie lístky odbalené z fólie
a niektoré volebné obálky už boli opečiatkované.
Svedkyňa , zapisovateľka okrskovej volebnej komisie č. 1, uviedla, že
v priebehu volieb sa vo volebnej komisii nezdržiavala, bola len pri sčítaní hlasov,
a zápisnicu o voľbách podpísala bez výhrad. Ďalej svedčila, že pri sčítaní hlasov volebná
komisia zistila vo volebnej schránke o dve volebné obálky viac, ako bol počet voličov
zaznamenaných v zozname voličov, a keďže sa komisia zhodla, že zrejme došlo k chybe
vo vyznačovaní voličov, ktorým boli vydané volebné obálky, svedkyňa na ich pokyn
zakrúžkovala ďalších dvoch náhodných voličov vo volebnom zozname. Uvedený priebeh
sčítavania hlasov potvrdil aj svedok , ktorý sa ho zúčastnil na žiadosť sťažovateľa
ako pozorovateľ v okrskovej volebnej komisii č. 1. Pri svojom výsluchu uviedol, že vo
volebnom zozname mali byť náhodne zakrúžkovaní dvaja voliči, o ktorých podľa jeho
názoru neskôr vyplynulo, že sa napadnutých volieb nezúčastnili, pretože sa v tom čase
nachádzali v zahraničí.
Svedkyňa , predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 2, uviedla,
že volebná miestnosť bola pri príchode členov volebnej komisie už pripravená, volebné
obálky opečiatkované a hlasovacie lístky sa nachádzali na parapete okna. Svedkyňa uviedla,
že počas volieb pri tom, ako sa vracala do volebnej miestnosti, zahliadla voliča
, ako vhadzuje do volebnej schránky dve obálky. Ostatní členovia volebnej komisie
jej mali potvrdiť, že uvedený volič vhadzoval dve obálky zrejme preto, lebo predchádzajúci
volič zle vhadzoval obálku, ktorá zostala vo volebnej schránke zaseknutá. Pri sčítaní hlasov
nebol zistený iný počet obálok vo volebnej schránke, ako bol počet voličov zaznamenaných
vo volebných zoznamoch. Uviedla, že prenosnú volebnú urnu zapečatil na začiatku volieb
starosta, avšak iná členka volebnej komisie jej potvrdila, že táto bola pred tým prázdna.
Uvedené považuje za pravdepodobné, pretože po jej otvorení pri sčítaní hlasov počet obálok
vydaných voličom pri hlasovaní do prenosnej volebnej schránky s počtom volebných
obálok, ktoré do nej boli vhodené, súhlasil. Svedkyňa potvrdila, že deň po napadnutých
voľbách publikovala na facebooku vyjadrenie, v ktorom uviedla „... môžem povedať, teda
aspoň za druhý okrsok, že všetko prebehlo spravodlivo“ a že zápisnicu okrskovej volebnej
komisie č. 2 podpísala bez výhrad.
Svedok , člen okrskovej volebnej komisie č. 2, ktorý je švagrom
sťažovateľa, pri svojom výsluchu potvrdil, že do volebnej komisie prišli o pol siedmej ráno,
kde bolo už všetko na voľby pripravené. Potvrdil, že volebné schránky pred tým, ako boli
zapečatené, skontroloval, preliepal ich papierovou páskou a starosta opatril odtlačkami
úradnej pečiatky obce. K priebehu hlasovania vo volebnej miestnosti ani hlasovania
do prenosnej volebnej schránky nemal žiadne pripomienky, zápisnicu okrskovej volebnej
komisie o voľbách podpísal bez výhrad.
Svedkyňa , manželka odporcu, pri svojom výsluchu
odmietla namietanú nezákonnosť volieb v okrsku č. 2, kde ako členka volebnej komisie
pôsobila. K hlasovaniu voliča uviedla, že je vylúčené, aby mu boli
vydané dve volebné obálky a hlasovacie lístky, keďže každému voličovi vydávala
hlasovacie lístky a volebné obálky pani sediaca vo volebnej komisii vedľa
svedkyne , ktorá vyznačovala každého, kto prišiel voliť, do jedného
zo zoznamov voličov. Navyše uviedla, že pokiaľ by toto tvrdenie bolo pravdivé, nemohol
by im súhlasiť počet volebných obálok vo volebných schránkach s počtom zaznamenaných
voličov vo volebných zoznamoch. Ďalej uviedla, že ráno po príchode do volebnej miestnosti
im bola vydaná jedna škatuľa neopečiatkovaných volebných obálok (1000 ks) a niekoľko
ďalších kusov volebných obálok bolo voľne uložených a opatrených pečiatkou obce, čo
však malo slúžiť pre volebnú komisiu ako vzor, akým spôsobom majú byť všetky úradné
obálky označené.
Svedok pri svojom výsluchu poprel, že by pri voľbách dostal viac
hlasovacích lístkov a volebných obálok ako jeden lístok a jednu obálku, a vylúčil, že by
do volebnej schránky vhadzoval viac ako len jednu volebnú obálku, ktorá mu bola vydaná
svedkyňou . Uviedol, že počas hlasovania na jeho volebný akt nikto z členov
volebnej komisie nereagoval a až po 3 dňoch sa mal dozvedieť informáciu, že je
upodozrievaný z vhadzovania dvoch volebných obálok do volebnej schránky.
Opísané skutkové zistenia vzťahujúce sa na napadnuté voľby sa tak stali podkladom
pre rozhodnutie ústavného súdu o predmetnej sťažnosti.
III.
Právne východiská a závery ústavného súdu
Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd
je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 129 ods. 2 ústavy ústavný súd rozhoduje o ústavnosti a zákonnosti volieb
prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Národnej rady Slovenskej republiky, volieb
do orgánov územnej samosprávy a volieb do Európskeho parlamentu.
Podľa čl. 30 ods. 1 prvej vety ústavy občania majú právo zúčastňovať sa na správe
verejných vecí priamo alebo slobodnou voľbou svojich zástupcov.
Podľa čl. 31 ústavy zákonná úprava všetkých politických práv a slobôd a jej výklad
a používanie musia umožňovať a ochraňovať slobodnú súťaž politických síl v demokratickej
spoločnosti.
Podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách, predseda okrskovej volebnej komisie
skontroluje pred začatím volieb za prítomnosti komisie volebnú schránku a prenosnú
volebnú schránku a zapečatí ich. Skontroluje tiež vybavenie volebnej miestnosti, či je
pripravený zoznam voličov a dostatočný počet hlasovacích lístkov a prázdnych
nepriehľadných obálok označených odtlačkom úradnej pečiatky obce.
Podľa čl. 30 ods. 2 zákona o voľbách kampaň sa začína 17 dní a končí sa 48 hodín
pred začiatkom volieb. Vedenie kampane mimo určeného času je zakázané.
Podľa § 31 ods. 6 zákona o voľbách volič môže požiadať zo závažných, najmä
zdravotných dôvodov okrskovú volebnú komisiu o to, aby mohol hlasovať mimo volebnej
miestnosti, a to len v územnom obvode volebného okrsku, pre ktorý bola okrsková volebná
komisia zriadená. V takom prípade okrsková volebná komisia vyšle k voličovi dvoch
svojich členov s prenosnou volebnou schránkou, hlasovacími lístkami a obálkou. Volič
hlasuje tak, aby sa dodržala tajnosť hlasovania.
Podľa § 37 ods. 1 zákona o voľbách, po ukončení hlasovania dá predseda okrskovej
volebnej komisie zapečatiť nepoužité hlasovacie lístky a obálky a potom dá otvoriť volebnú
schránku. Ak okrsková volebná komisia použila na výslovnú žiadosť jednotlivých voličov aj
prenosnú volebnú schránku, komisia obsah schránok po ich otvorení zmieša.
Podľa § 37 ods. 2 zákona o voľbách okrsková volebná komisia vyberie obálky
s hlasovacími lístkami z volebnej schránky, spočíta obálky a porovná počet obálok
so záznamami v zozname voličov. Neúradné obálky komisia vylúči.
Podľa § 37 ods. 3 volebného zákona po vybratí hlasovacích lístkov z obálok
okrsková volebná komisia rozdelí hlasovacie lístky pre voľby do obecného (mestského)
zastupiteľstva a osobitne pre voľby starostu obce (primátora). Potom zistí počet platných
hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov. Výsledky zapíše do zápisnice o hlasovaní.
Podľa § 37 ods. 4 volebného zákona každý člen okrskovej volebnej komisie môže
nazerať do hlasovacích lístkov. Predseda okrskovej volebnej komisie kontroluje správnosť
sčítania hlasov.
Podľa § 38 ods. 2 volebného zákona, ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích
lístkov, okrsková volebná komisia vylúči hlasovacie lístky s neoznačenými kandidátmi.
Ak sú v obálke dva alebo viac hlasovacích lístkov pre voľby poslancov, na ktorých sú
kandidáti označení zhodne a správne, okrsková volebná komisia počíta za platný len jeden
z hlasovacích lístkov; v opačnom prípade sú všetky hlasovacie lístky neplatné. Obdobne sa
postupuje pri posudzovaní hlasovacích lístkov pre voľby starostu obce (primátora).
Podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde, ústavný súd môže sťažnosť
zamietnuť.
Podstatou ochrany ústavnosti vo volebných veciach je ochrana práv zaručených
čl. 30 ústavy, t. j. aktívneho a pasívneho volebného práva. Všeobecné volebné právo, ktoré
je v tomto článku zaručené, znamená právo všetkých občanov v danom štáte, ktorí dosiahli
istú vekovú hranicu, jednak svojím hlasom spolurozhodovať pri tvorbe zastupiteľských
orgánov (aktívne volebné právo) a jednak uchádzať sa o zvolenie za člena niektorého
zo zastupiteľských orgánov (pasívne volebné právo). Rovnosť volebného práva znamená
zaručenie toho, aby každý z voličov i kandidátov mal rovnaké postavenie.
Podstatou zákonnosti volieb do orgánov samosprávy obcí je uskutočnenie
volieb v súlade so všetkými právnymi predpismi so silou zákona, ktoré sa týkajú volieb
do orgánov samosprávy obcí (mutatis mutandis PL. ÚS 34/99). Zistená nezákonnosť volieb
do orgánov samosprávy obcí musí byť v príčinnej súvislosti s takým následkom porušenia
práv, ktoré je v konečnom dôsledku porušením ústavného volebného práva a jeho princípov
(mutatis mutandis PL. ÚS 21/94).
Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôraznil, že voľby
sú prostriedkom pravidelného obnovovania verejnej moci občanmi. Hrubé, závažné alebo
viacnásobné porušenie práv občanov priznaných zákonom alebo ústavou zakladá právomoc
ústavného súdu zrušiť napadnutý výsledok volieb alebo vyhlásiť voľby za neplatné, pretože
namietané porušenie práv mohlo ovplyvniť priebeh a výsledok volieb. Pojem „priebeh
volieb“ nezahŕňa iba hlasovanie voličov, ale aj všetky iné úkony subjektov zúčastnených
na voľbách, ktoré sú v príčinnej súvislosti s voľbami (PL. ÚS 18/99).
Volebná komisia je orgánom verejnej moci, ktorý túto vykonáva vo verejnom
záujme. Inak povedané, volebná komisia je inštitúciou verejnej moci a činnosť, ktorú
vykonáva, je činnosťou vykonávanou vo verejnom záujme. Príprava a zabezpečenie volieb
je vo verejnom záujme, a preto vytvorenie orgánu verejnej moci, akým je volebná komisia,
zaraďuje tento orgán medzi orgány verejnej moci. Rozhodnutia volebnej komisie podliehajú
v zmysle čl. 129 ods. 2 ústavy súdnemu dohľadu, ak sa ho oprávnené osoby dožadujú.
V rámci konania o volebných sťažnostiach (agendy volebného súdnictva aj vo vzťahu
ku konaniam ústavnému súdu o týchto veciach) sa neuplatňuje teória tzv. „absolútnych vád“
volebného procesu, t. j. takých porušení volebného zákona, ktoré by mali za následok
automatické zrušenie volieb (volieb kandidáta alebo výsledku hlasovania). Vzhľadom na
túto skutočnosť treba považovať všetky možné pochybenia a vady volebného procesu za
relatívne a zvažovať, resp. zohľadňovať ich význam podľa ich vplyvu na výsledok volieb do
zastupiteľského orgánu alebo na výsledok voľby konkrétneho kandidáta. Overovanie volieb
je založené na predpoklade objektívnej súvislosti medzi volebnou vadou a zložením
zastupiteľského zboru alebo minimálne takej možnej príčinnej súvislosti (princíp
potenciálnej kauzality) (m. m. PL. ÚS 7/2010).
S ohľadom na tieto zásady a kritériá ústavný súd posúdil, či tvrdenia sťažovateľa boli
vykonaným dokazovaním preukázané a či boli spôsobilé priamo ovplyvniť výsledok volieb,
teda či funkciu starostu mohol väčšinou platných hlasov získať iný než zvolený kandidát.
Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z preskúmania volebnej dokumentácie,
ktorého súčasťou bolo aj prepočítanie hlasovacích lístkov odovzdaných v napadnutých
voľbách niektorému z kandidátov na starostu obce ústavným súdom, vyplynul záver, že
výsledok volieb zistený miestnou volebnou komisiou a nadväzne zaznamenaný v jej
zápisnici zodpovedá skutočnosti. Za odporcu hlasovalo podľa posúdenia hlasovacích lístkov
volebnou komisiou (a rovnako aj ústavným súdom) 808 voličov, zatiaľ čo za sťažovateľa
platne hlasovalo len 803 voličov. Námietka sťažovateľa, že vo volebnej dokumentácii
existuje veľký počet hlasovacích lístkov, ktoré obsahovali zakrúžkovaných oboch
kandidátov, sa pri jej preverení ústavným súdom nepotvrdila. V okrsku č. 1 bolo zistených
8 neplatných hlasovacích lístkov a v okrsku č. 2 považovala volebná komisia za neplatných
9 hlasovacích lístkov. Vo všetkých týchto prípadoch aj ústavný súd dospel k záverom
zhodným so závermi okrskových volebných komisií.
Z výpovedí členov okrskovej volebnej komisie zhodne vyplynulo, že ako platné boli
uznané tie hlasovacie lístky, ktoré sa nachádzali v úradných obálkach, a niekoľko
hlasovacích lístkov, ktoré boli z týchto obálok pri hlasovaní a pri manipulácii s volebnou
urnou vypadnuté, avšak ich počet súhlasil s prázdnymi úradnými obálkami, ktoré sa
vo volebnej schránke nachádzali. Pri hodnotení tohto postupu okrskovej volebnej komisie
č. 1 ústavný súd prihliadal na materiálnu stránku ústavne zaručeného volebného práva,
ktorej podstatou je záujem na tom, aby výsledok volieb odrážal skutočnú vôľu voličov ako
základný predpoklad fungovania demokratického štátu. V danom prípade tak postup
okrskovej volebnej komisie č. 1 nemožno hodnotiť ako ústavne neakceptovateľný, keďže
hlasovacie lístky mimo úradných obálok uznala za platné až po tom, keď ich počet
porovnala s prázdnymi nezalepenými volebnými obálkami nachádzajúcimi sa vo volebnej
schránke. Dokazovaním ani nebolo preukázané, že by o takomto postupe rozhodla len
predsedníčka okrskovej volebnej komisie č. 1, ako tvrdil sťažovateľ, keďže žiaden z členov
volebnej komisie nevzniesol v zápisnici o voľbách proti tomuto postupu žiadne námietky,
čo pri svojom výsluchu potvrdili aj ďalšie dve členky okrskovej volebnej komisie.
Zároveň však ústavný súd svedeckými výpoveďami a
preukázaný nesúlad počtu voličov zaznamenaných volebnou komisiou v zoznamoch voličov
s počtom volebných obálok vložených do volebných schránok v okrsku č. 1 spochybňuje
okrskovou volebnou komisiou zistený výsledok napadnutých volieb, pretože vyvoláva
odôvodnené pochybnosti o skutočnom počte voličov, ktorí svoje aktívne volebné právo
využili. Táto skutočnosť sa však týka len dvoch hlasov započítaných do výsledkov
napadnutých volieb a aj v prípade, ak by tieto hlasy patrili odporcovi, nemalo by to
vzhľadom na celkový rozdiel hlasov medzi sťažovateľom a odporcom za následok celkovo
iný výsledok napadnutých volieb. Táto skutočnosť preto sama osebe na vyhlásenie
neplatnosti napadnutých volieb podľa názoru ústavného súdu nepostačuje.
Pokiaľ ide o sťažovateľom namietané porušenie pravidiel pri hlasovaní do prenosnej
volebnej schránky v okrsku č. 1, pri namietanom spôsobe hlasovania nebolo preukázané
porušenie ústavných princípov priamosti, tajnosti a slobody volieb. Vypočutí svedkovia
(2 členovia volebnej komisie vyslaní s prenosnou volebnou schránkou) totiž o okolnostiach
tohto hlasovania zhodne svedčili, že si pri jeho realizácii rozdelili úlohy takým spôsobom,
aby bolo vzájomne kontrolovateľné. Jedna členka volebnej komisie mala vo svojej
dispozícii volebnú schránku a druhá členka vydávala vždy len taký počet volebných obálok
a hlasovacích lístkov, ktorý zodpovedal počtu hlasujúcich voličov na danom mieste.
Vo väčšine prípadov svedkyňa priamo dohliadala na konanie svedkyne
, ktorá mala volebnú schránku vo svojich rukách a umožňovala do nej voličom
odovzdávať volebné obálky. Sťažovateľ v konaní nevyprodukoval žiaden dôkaz osvedčujúci,
že v niektorom z prípadov hlasovania voličmi do prenosnej volebnej schránky mal byť do
nej odovzdaný hlas v rozpore so slobodnou vôľou voliča, alebo v rozpore s porušením
zásady tajnosti hlasovania. Vypočutie svedkyne navrhoval sťažovateľ
z dôvodu potvrdenia, že pri jej hlasovaní sa zúčastnila len jedna členka volebnej komisie,
nie však z dôvodu, že by bol na ňu pri volebnom akte vyvíjaný neprípustný nátlak.
Vykonaným dokazovaním nebola preukázaná ani taká manipulácia s volebnými
obálkami a hlasovacími lístkami, ktorá by mohla mať priamy dosah na volebnými
komisiami zistený výsledok napadnutých volieb. O takúto manipuláciu nejde, pokiaľ
hlasovacie lístky a volebné obálky pri ich odovzdaní členom volebnej komisie neboli
zapečatené, pretože zákon o voľbách obciam takúto povinnosť neustanovuje. Povinnosťou
okrskových volebných komisií je podľa § 28 ods. 1 zákona o voľbách len skontrolovať
vybavenie volebnej miestnosti a volebných dokumentov (t. j. zoznamov voličov,
dostatočného počtu hlasovacích lístkov a volebných obálok), a pripraviť sa tak na priebeh
samotných volieb. Rovnako nebolo bez pochybností preukázané ani odovzdanie dvoch
volebných obálok voličom . Toto tvrdenie sťažovateľa sa opiera len
o svedectvo , ktorá mala takéto konanie „zahliadnuť“,
nepotvrdil ho však žiaden iný člen volebnej komisie, vrátane svedka , ktorý
je švagrom sťažovateľa, preto uvedené svedectvo nepostačovalo na preukázanie tvrdenia
uvádzaného v sťažnosti.
K ostatným námietkam sťažovateľa týkajúcim sa porušenia volebného moratória,
údajného osočovania voličov niektorými členmi volebnej komisie, „vyhrážkam“ príbuzného
odporcu, či samotného odporcu iným osobám v obci vrátane zamestnancov obecného
podniku služieb, okolností žiadosti o podpísanie sťažovateľom nekonkretizovaného
volebného protokolu, existencii prípadov, v ktorých mali starší voliči hlasovať podľa vopred
pripravenej pomôcky s menom odporcu alebo nezapísania prítomnosti pozorovateľa
pri sčítaní hlasov, ústavný súd uvádza, že tieto námietky neboli v konaní žiadnym spôsobom
preukázané, pričom väčšina z nich nie je vôbec spôsobilá podľa názoru ústavného súdu
zvrátiť výsledky napadnutých volieb.
Vzhľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že návrhu na vyhlásenie volieb
na starostu obce Chtelnica za neplatné nie je možné vyhovieť, pretože vykonaným
dokazovaním nebola preukázaná volebná vada takého rozsahu a charakteru, ktorá by bola
v príčinnej súvislosti s výsledkom napadnutých volieb. Z uvedených dôvodov preto ústavný
súd sťažnosť podľa § 63 ods. 1 písm. d) zákona o ústavnom súde zamietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 4. marca 2015