Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 119/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., Politických

vězňů 1272/21, Praha Nové Město, Česká republika, zastúpenej advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. decembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

12. februára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti CD Consulting, s. r. o.,

Politických vězňů 1272/21, Praha Nové Město, Česká republika (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., advokátska kancelária

Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva podľa (ďalej len „“)

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 18. decembra 2014 (ďalej aj „napadnuté

uznesenie krajského súdu“)

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla:

„Okresný súd Topoľčany doručil sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi

uznesenie zo dňa 19. 5. 2014 sp. zn.: Spr 3303/2014, ktorým došlo k uloženiu povinnosti

úhrady súdneho poplatku vo výške 35,00 EUR za spracovanie hromadného podania podľa

položky č.20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha ).

Sťažovateľ s uložením povinnosti nesúhlasil a preto podal proti rozhodnutiu

odvolanie, kde uviedol všetky právne dôvody spochybňujúce právne závery okresného súdu

a poukázal aj na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky produkovanú

vo veci povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

O odvolaní sťažovateľa rozhodol Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 18. 12. 2014

sp.zn.: tak, že napadnuté rozhodnutie ukladajúce povinnosť úhrady potvrdil.

Sťažovateľ sa nemohol stotožniť s odôvodnením rozhodnutia súdu druhého stupňa a jeho

právnymi závermi a to najmä preto, že tieto neprípustným spôsobom limitujú jeho základné

práva tak, ako je to rozvedené nižšie v tejto sťažnosti...

Tvrdíme, že Okresný súd Topoľčany a porušovateľ porušili právo sťažovateľa

na súdnu ochranu zaručené SR ako aj jeho právo na spravodlivý súdny

proces zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že svoje rozhodnutie formulovali na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva

a osobitne aplikácie protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolali konanie na potvrdenie

domnienky o ústavnosti, ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole

ústavnosti.“

Tvrdenie o porušení označených práv sťažovateľka odôvodňuje takto:

«... Povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená súdom

v napadnutom uznesení, nemožno sťažovateľovi uložiť.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, ktoré podania súd vyhodnotil ako

také, ktoré tvoria spoločne hromadné podanie. Bez existencie akejkoľvek špecifikácie

v tomto naznačenom smere nie je možné ukladať sťažovateľovi povinnosť úhrady poplatku za

úkony súdu. Podľa ust. súdne poplatky sa vyberajú

za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa vykonávajú na návrh a za úkony orgánov

štátnej správy súdov a prokuratúry uvedené v sadzobníku súdnych poplatkov a poplatku

za výpis z registra trestov, ktorý tvorí prílohu tohto zákona. Súd môže viazať povinnosť

úhrady len ku konkrétnemu (jednotlivému) úkonu a preto v uznesení musí špecifikovať

akého konkrétneho úkonu sa úhrada týka.

... Akokoľvek, sťažovateľ nenavrhol súdu vykonať úkony. Podľa ust. § 1 zákona

č. súdne poplatky sa vyberajú za jednotlivé úkony alebo konanie súdov, ak sa

vykonávajú na návrh. Poplatky sa môžu vyberať aj za konanie a úkony vykonávané

bez návrhu v prospech poplatníka, ale len ak je to v sadzobníku výslovne uvedené. V

položke 20b nie je výslovne uvedené, že poplatok za spracovanie hromadného podania je

možné vyberať bez návrhu poplatníka na vykonanie úkonu súdu. Poznamenávame, že

poplatok z návrhu na začatie konania nie je možné zamieňať s poplatok za úkony súdu.

... Z napadnutého uznesenia vôbec nie je zrejmé, prečo boli podania súdom

vyhodnotené ako také, ktoré tvoria súčasť iných, viac než desiatich podaní podaných tým

istým subjektom v ten istý deň. Táto skutočnosť musí byť v spojení s ust. známa

a musí byť nezameniteľné definovaná. Inak by hrozilo, že súd vyhlási akékoľvek podanie

za súčasť hromadného podania a spoplatní ho. Tvrdíme, že podanie nie je hromadným

podaním.

... Z napadnutého uznesenia tiež nie je zrejmé, či spoplatnené podanie je vo vzťahu

k skupine podaní (hromadnému podaniu) podaním v poradí desiatym alebo iným a či má

byť, alebo nemá byť spoplatnené. Spoplatnené totižto v spojení s ust. nemôže byť

podanie, ktoré je v poradí prvým až deviatym podaním.

... Vyššie uvedené právne závery sú v súlade s publikovaným rozhodnutím

všeobecného významu, rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca 2007,

sp. zn.4 Cdo 39/2007 cit.: „Za súdne konania, ktoré nie sú uvedené v Prílohe zákona

č. (Sadzobník súdnych poplatkov), sa súdne poplatky nevyberajú; v takomto

prípade poplatková povinnosť nevzniká a analogické určenie výšky súdneho poplatku

neprichádza do úvahy“...

... Napadnuté uznesenie neobsahuje podstatnú náležitosť tohto druhu rozhodnutia

a tým je odôvodnenie. V zmysle ust. cit.: „v písomnom vyhotovení

uznesenia sa uvedie, ktorý súd ho vydal ďalej označenie účastníkov a veci, výrok,

odôvodnenie, poučenie o odvolaní a deň a miesto vydania uznesenia.“ Výnimky z povinnosti

uviesť v písomnom vyhotovení uznesenia odôvodnenie ustanovuje § 169 v odsekoch 2 a 3,

pričom tam uvedené podmienky pri napadnutom uznesení splnené neboli. Z uvedeného

dôvodu je napadnuté uznesenie nepreskúmateľné, pre úplnú absenciu dôvodov jeho

vydania. Keďže napadnuté uznesenie neobsahuje žiadne dôvody, skutkové a právne dôvody,

ktoré viedli súd k jeho vydaniu sťažovateľ nepozná a rozhodnutie je bez odôvodnenia

nepreskúmateľné.»

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej namieta, že „porušovateľ, alebo súd prvého stupňa,

mali prerušiť konanie podľa ust. . Totižto všeobecne záväzný

právny predpis, konkrétne položka č.20b Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona

č. ), ktorý sa týka veci, je v rozpore sústavou. Porušovateľ, alebo súd prvého

stupňa, mali v tomto prípade postúpiť návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.“.

Sťažovateľka následne uvádza podrobnú argumentáciu smerujúcu k záveru,

že zavedenie «poplatku za spracovanie hromadného podania ústavne nekonformne

deformuje záruku základného práva na prístup k súdu osoby, ktorej postavenie je iné

z dôvodu, že v jeden deň, pred jedným súdom podáva desať a viac návrhov. Táto osoba je

zároveň z uvedeného dôvodu znevýhodňovaná a poškodzovaná vo svojej majetkovej sfére

oproti iným osobám, ktoré realizujú podanie v ten istý deň, pred tým istým súdom v počte

menšom ako desať kusov. To všetko je ústavne neprípustné a predstavujúce porušenie

základných justičných práv.

... Žiadna právna úprava doposiaľ, teda ani o súdnych

poplatkoch a ani o správnych poplatkoch nepozná poplatok, ktorý

by bol pomenovaný „poplatok za spracovanie podania“. Osobitný poplatok za spracovanie

neexistuje.».

Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1) Základné právo spoločnosti CD Consulting, s. r. o... na súdnu ochranu zaručené

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní

vedenom pod sp. zn.: bolo porušené.

2) Základné právo spoločnosti CD Consulting, s. r .o... na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn.: bolo

porušené.

3) Základné právo spoločností CD Consulting, s. r. o... na súdnu ochranu zaručené

uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa

18. 12. 2014 sp.zn.: bolo porušené.

4) Základné právo spoločností CD Consulting, s. r. o... na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2014 sp. zn.: bolo

porušené.

5) Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 18. 12. 2014 sp. zn.: sa

zrušuje a vec sa tomuto súdu vracia na ďalšie konanie.

6) Spoločnosti CD Consulting, s. r. o... priznáva primerané finančné zadosťučinenie

v sume 100, EUR, ktoré je jej Krajský súd v Nitre povinný zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

7) Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť spoločnosti CD Consulting, s. r. o... trovy

konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu, na účet jej právneho

zástupcu Fridrich Paľko, s. r. o... a to do troch dní od právoplatnosti tohto nálezu.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa . Podľa

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie ktorých nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva podľa a

práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým

v odvolacom konaní potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa o povinnosti sťažovateľky

zaplatiť súdny poplatok za spracovanie hromadných podaní, ako aj postupom, ktorý

predchádzal jeho vydaniu.

V súvislosti s vecným preskúmaním napadnutého uznesenia krajského súdu

a postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, poukazuje ústavný súd na svoju doterajšiu

judikatúru, v ktorej opakovane uvádza, že k úlohám právneho štátu patrí aj vytvorenie

právnych a faktických garancií na uplatňovanie a ochranu základných práv a slobôd ich

nositeľov, t. j. fyzické osoby a právnické osoby. Ak je na uplatnenie alebo ochranu

základného práva alebo slobody potrebné uskutočniť konanie pred orgánom verejnej moci,

úloha štátu spočíva v zabezpečení právnej úpravy takýchto konaní, ktoré sú dostupné

bez akejkoľvek diskriminácie každému z nositeľov základných práv a slobôd. Koncepcia

týchto konaní musí zabezpečovať reálny výkon a ochranu základného práva alebo slobody, a

preto ich imanentnou súčasťou sú procesné záruky základných práv a slobôd. Existenciou

takýchto konaní sa však nevyčerpávajú ústavné požiadavky späté s uplatňovaním

základných práv a slobôd. Ústavnosť týchto konaní predpokladá aj to, že orgán verejnej

moci, pred ktorým sa takéto konania uskutočňujú, koná zásadne nestranne, nezávisle

a s využitím všetkým zákonom ustanovených prostriedkov na dosiahnutie účelu takých

procesných postupov. Ústavný súd z tohto hľadiska osobitne pripomína objektivitu takého

postupu orgánu verejnej moci (, ). Len objektívnym postupom sa

v rozhodovacom procese vylučuje svojvôľa v konaní a rozhodovaní príslušného orgánu

verejnej moci. Objektívny postup orgánu verejnej moci sa musí prejaviť nielen vo využití

všetkých dostupných zdrojov zisťovania skutkového základu na rozhodnutie, ale aj v tom, že

takéto rozhodnutie obsahuje aj odôvodnenie, ktoré preukázateľne vychádza z týchto

objektívnych postupov a ich využitia v súlade s procesnými predpismi.

Podľa každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Účelom citovaného článku je zaručiť

každému prístup k súdnej ochrane, k súdu alebo inému orgánu právnej ochrany. Základné

právo zaručené umožňuje každému, aby sa stal po splnení predpokladov

ustanovených zákonom účastníkom súdneho konania. Ak osoba splní predpoklady

ustanovené zákonom, súd jej efektívne umožní (mal by umožniť) stať sa účastníkom konania

so všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia

vyplývajú.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), ktorú si osvojil

aj ústavný súd, vyplýva, že „právo na súd“, ktorého jedným aspektom je právo na prístup

k súdu, nie je absolútne a môže podliehať rôznym obmedzeniam. Uplatnenie obmedzení

však nesmie obmedziť prístup jednotlivca k súdu takým spôsobom a v takej miere,

že by uvedené právo bolo dotknuté v samej svojej podstate. Okrem toho tieto obmedzenia

sú zlučiteľné s čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý garantuje právo na spravodlivé súdne konanie,

len vtedy, ak sledujú legitímny cieľ a keď existuje primeraný vzťah medzi použitými

prostriedkami a týmto cieľom (napr. Guérin c. Francúzsko, 1998).

Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) do obsahu základného práva na súdnu ochranu patrí aj právo každého na to,

aby sa v jeho veci rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ

v právnom poriadku Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré

Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon.

Súčasne má každý právo na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad

aplikovanej právnej normy. Z toho vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany

dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije ústavne súladne interpretovaná platná

a účinná právna norma ().

Integrálnou súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa

je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne

a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace

s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu

(, ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky

nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne

objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu

je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces ().

Aj ESĽP vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy

odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý

argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa

povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie,

vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného

prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý

je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však

ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď

práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 A, s. 12,

bod 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 B; Georgiadis c. Grécko

z 29. 5. 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. 2. 1998).

Ústavný súd poukazuje na to, že je primárnym východiskom

pre zákonom upravené konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných

na poskytovanie právnej ochrany garantovanej v siedmom oddiele druhej hlavy

( až ). V súvislosti so základným právom podľa

treba mať zároveň na zreteli aj , podľa ktorého podmienky

a podrobnosti o súdnej ochrane ustanoví zákon, resp. , podľa ktorého

sa možno domáhať práv uvedených okrem iného v len v medziach zákonov,

ktoré toto ustanovenie vykonávajú ().

Uvedené východiská bol povinný dodržiavať v konaní a pri rozhodovaní o namietanej

veci aj krajský súd, a preto bolo úlohou ústavného súdu v rámci predbežného prerokovania

sťažností aspoň rámcovo posúdiť, či ich skutočne rešpektoval, a to minimálne v takej miere,

ktorá je z ústavného hľadiska akceptovateľná a udržateľná, a na tomto základe formulovať

záver, či sťažnosti nie sú zjavne neopodstatnené.

Sťažovateľka v sťažnosti predovšetkým namieta, že krajský súd nesprávne aplikoval

prílohu (Sadzobník súdnych poplatkov položka 20b) zákona Slovenskej národnej rady

č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“), čím malo dôjsť k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru.

V relevantnej časti odôvodnenia napadnutého uznesenia krajský súd uviedol:

«Krajský súd v Nitre ako súd odvolací ( ) preskúmal odvolaním

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu procesným postupom podľa § 212 ods. 1 a § 214

ods. 2 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné, preto napadnuté

uznesenie súdu prvého stupňa podľa potvrdil.

Podľa odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne

správne.

Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje

s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len

na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, pripadne doplniť

na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa hromadné podanie tvorí najmenej 10 podaní doručených

tomu istému súdu tým istým účastníkom v jeden deň.

Podľa § § ods. 2 o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov (ďalej len ) poplatky sa vyberajú

aj za konanie a úkony vykonávané bez návrhu v prospech poplatníka, ak je to v sadzobníku

výslovne uvedené.

Podľa poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ odvolateľ a dovolateľ.

Podľa § 6 ods. 1 citovaného zákona sadzba poplatku je uvedená v sadzobníku

percentom zo základu poplatku (ďalej len „percentná sadzba“) alebo pevnou sumou.

Podľa položky 20b Sadzobníka súdny poplatkov, ktorý tvorí prílohu Zákona

o súdnych poplatkoch za spracovanie hromadného podania za každé podanie, ktoré tvorí

hromadné podanie je sadzba súdneho poplatku 1 euro.

Odvolací súd po preskúmaní napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa dospel

k záveru, že toto rozhodnutie je vecne správne, preto ho podľa potvrdil,

majúc za preukázané, že súd prvého stupňa správne rozhodol, keď navrhovateľovi vyrubil

súdny poplatok za hromadné podanie v sume 35 eur. S odôvodnením napadnutého

uznesenia sa odvolací súd stotožňuje a v ďalšom naň odkazuje ( ).

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu a k námietkam navrhovateľa,

uvedeným v odvolaní, odvolací súd dodáva, že aj keď riadne odôvodnenie uznesenia,

rovnako ako rozsudku, je súčasťou základného práva účastníka súdneho konania na súdnu

ochranu a s ňou súvisiaceho práva na spravodlivý proces podľa, článku 46 ods. 1 a článku

48 ods. 2 SR, stručné odôvodnenie rozhodnutia o poplatkovej povinnosti,

spočívajúce v uvedení konkrétnych vecí za spracovanie ktorých ako hromadného podania

bol súdny poplatok vyrubený s uvedením konkrétnej položky sadzobníka súdnych poplatkov

v so stručným odôvodnením, vyhovuje požiadavke

dostatočného odôvodnenia rozhodnutia v zmysle v spojení s

a nenapĺňa intenzitu odňatia možnosti konať pred súdom z dôvodu nedostatočného

odôvodnenia napadnutého uznesenia. Podstatou súdneho rozhodovania je totiž,

poskytovanie materiálnej právnej ochrany dotknutých práv, a nie prepätý formalizmus

pri koncipovaní súdneho rozhodnutia. Preto pre dostatočné odôvodnenie uznesenia

o uložení poplatkovej povinnosti je podstatné, aby z neho bolo zrejmé, z akého dôvodu

je poplatková povinnosť uložená a v akej výške a podľa ktorej položky. Súd prvého stupňa

v napadnutom uznesení dostatočne zrozumiteľne a jasne uviedol, na základe čoho vyrubil

navrhovateľovi súdny poplatok, za aký úkon súdu a v akej výške. Svoje rozhodnutie

aj náležite odôvodnil príslušnými zákonnými ustanoveniami. Okrem toho, vo výrokovej časti

napadnutého rozhodnutia prvostupňový súd riadne špecifikoval jednotlivé podania

navrhovateľa (predmet konania a meno odporcu), ktoré považoval za súčasť hromadného

podania tak, aby nedošlo k ich zámene, resp. k prípadnému duplicitnému vyrubeniu

súdneho poplatku. Odvolací súd ďalej dodáva, že navrhovateľ nepreukázal, že by

predmetných 35 podaní na súd nepodal on alebo že neboli podané v ten istý deň, teda, že by

v danom prípade nemalo ísť o hromadné podanie v zmysle , preto jeho

odvolaciu námietku, že nejde o hromadné podanie odvolací súd nepovažoval za dôvodnú.

Položka 20b sadzobníka súdnych poplatkov výslovne stanovuje, že súdny poplatok sa platí

za každé podanie, ktoré je súčasťou hromadného podania (t. j. vrátane prvého až deviateho

podania), preto tvrdenie navrhovateľa, že prvé až deviate podanie sa nespoplatňuje, je

zavádzajúce.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku navrhovateľa, že nenavrhol súdu vykonať úkony,

odvolací súd poukazuje na to, že v ustanovení vyhlášky č.

o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd

a vojenské súdy je upravená definícia spracovania hromadného podania.

Podľa § 139b ods. 1 citovanej vyhlášky spracovaním hromadného podania je zistenie

počtu podaní tvoriacich hromadné podanie a spracovanie zoznamu podaní tvoriacich

hromadné podanie v členení na podania tvoriace hromadné podanie určené na odoslanie

inému súdu a na podania určené na zapísanie do príslušného súdneho registra.

Spracovaním hromadného podania je ďalej vykonanie úkonov podľa odsekov 2 až 6

na súde, ktorý hromadné podanie prijal.

Prvostupňový súd po tom. ako mu boli doručené podania navrhovateľa v počte

35 kusov, bol povinný sa ním zaoberať, to znamená spracovať ich ako to má na mysli § 139b

ods. 1 vyhlášky. Spracovanie dôjdeného hromadného podania je úkon súdu, ktorý súd

vykonáva aj bez osobitného návrhu, preto odvolacia námietka navrhovateľa, že na takýto

úkon súdu nedal návrh, neobstojí. Spracovanie procesných podaní doručených súdu je

úkonom vykonaným v prospech účastníka konania ( ), pretože

je nevyhnutným predpokladom ďalšieho procesného postupu súdu vo veci, ktorej sa obsah

týchto podaní týka. Ak súd vykonal úkon, ktorý je nevyhnutný pre ďalšie konanie, a ktorý

podlieha poplatkovej povinnosti v zmysle Sadzobníka súdnych poplatkov, bol súd povinný

účastníkovi konania, ktorý toto procesné podanie urobil, uložiť povinnosť zaplatiť súdny

poplatok podľa položky 20b Sadzobníka súdnych poplatkov za spracovanie hromadného

podania, Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne

správne podľa potvrdil.»

Na základe citovaného ústavný súd konštatuje, že krajský súd sa v napadnutom

uznesení zaoberal a ústavne akceptovateľným spôsobom aj vysporiadal s odvolacími

námietkami sťažovateľky, s ktorými sa nestotožnil, a preto predmetné uznesenie

prvostupňového súdu potvrdil ako vecne správne. Napadnuté uznesenie krajského súdu

nemožno podľa názoru ústavného súdu považovať za zjavne neodôvodnené a ani

za arbitrárne, t. j. také, ktoré by bolo založené na právnych záveroch, ktoré nemajú oporu

v zákone, resp. popierajú podstatu, zmysel a účel v napadnutom konaní aplikovaných

ustanovení (položka 20b Sadzobníka súdnych poplatkov).

Námietku sťažovateľky, že krajský súd mal prerušiť konanie podľa § 109 ods. 1 písm.

b) (ďalej len „OSP“), nemožno akceptovať. Predpokladom

uvedeného postupu je to, že súd dospeje k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis,

ktorý sa týka veci, je v rozpore s , zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou

je Slovenská republika viazaná. Krajský súd v napadnutom uznesení podáva výklad

príslušných ustanovení, pričom je zrejmé, že nedospel k záveru o rozpore týchto ustanovení

s , preto nebol povinný prerušiť konanie podľa .

V súvislosti s touto námietkou sťažovateľky poukazuje ústavný súd tiež na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej je ústavný súd v konaní o sťažnosti podľa čl. 127

ods. 1 viazaný prezumpciou ústavnosti právnej normy, ktorá sa má (mala)

na posudzovaný prípad aplikovať (porovnaj , , ,

, ). Z uvedeného tiež vyplýva, že ústavný súd v konaní

o sťažnosti podľa neskúma ako predbežnú otázku, či právna norma,

ktorú všeobecné súdy aplikovali (mali aplikovať), je v súlade s .

Ústavný súd taktiež poukazuje na to, že nemá právomoc z vlastného podnetu

(ex offo) začať konanie o súlade zákonov s podľa .

Toto konanie môže začať výlučne na základe návrhu na to oprávnenej osoby [čl. 130 ods. 1

písm. a) až f) , obdobne aj v spojení s až f) zákona

o ústavnom súde].

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že medzi napadnutým uznesením

krajského súdu a postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, a základným právom

podľa a právom podľa dohovoru, ktorých porušenie

sťažovateľka namieta, neexistuje taká príčinná súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po

prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie reálne mohol dospieť k záveru o jej porušení.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti neprichádzalo už do úvahy rozhodovať o ďalších

návrhoch sťažovateľky uplatnených v jej petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015