Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 95/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. marca 2014

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej spoločnosťou , konajúcou

prostredníctvom konateľa a advokáta , vo veci namietaného

porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. februára 2015 doručená opätovná sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 P

220/2013 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľka okrem iného v sťažnosti uviedla:

„Dňa 17. 7. 2013 som ja sťažovateľka podala na Okresný súd v Žiline návrh

o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode,

ktoré konanie je vedené pod sp. zn. .

Od podania predmetného návrhu už ubehol 1 rok a 7 mesiacov, pričom do dnešného

dňa nebolo vo veci vytýčené pojednávanie. Posledný úkon, ktorý súd vo veci uskutočnil

bol dňa 17.9.2013 a to: vydanie uznesenia o ustanovení kolízneho opatrovníka zo dňa

17. 9. 2013, žiadosť o prešetrenie pomerov zo dňa 17. 9. 2013 a žiadosti o zaslanie

oznámenia o výške mzdy účastníkov konania zo dňa 17. 9. 2013. Od tohto dátumu je

Okresný súd Žilina vo veci nečinný, a to aj napriek podanej sťažnosti predsedovi súdu,

ktorú 18. decembra 2014 vyhodnotil ako dôvodnú.“

3. Na základe uvedeného sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom

pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa , aby

okresnému súdu prikázal v napadnutom konaní konať bez zbytočných prieťahov a aby jej

priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov konania.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré

nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy, návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Odmietnuť môže aj návrh,

ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pre predbežnom prerokovaní

ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. ,

, , ).

7. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že

porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá ešte tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať

o zbytočných prieťahoch ().

8. Z judikatúry ústavného súdu totiž vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ).

9. K otázke posudzovanej dĺžky konania a jej primeranosti (resp. neprimeranosti) sa

preto opakovane pripomína, že túto nemožno vyjadriť numericky a ani počtom nariadených

pojednávaní. K porušeniu práva na primeranú dĺžku konania dochádza vtedy, ak konanie

trvá neprimerane dlhú dobu, a to bez ohľadu na to, či v danom prípade boli zaznamenané

prieťahy súdu. Inými slovami, k porušeniu označeného práva môže dôjsť aj vtedy, ak

nedochádzalo v konaní k prieťahom, a naopak, i keď v konaní k jednotlivým prieťahom

došlo, nemusí vždy ísť o porušenie práva na primeranú dĺžku konania, ak konanie ako celok

zodpovedá dobou svojho trvania času, v ktorom je možné skončenie konania spravidla

očakávať (porov. rozhodnutia ESĽP vo veci Libanský a Králiček v. Česká republika); aj

podľa súd si pojednávanie pripraví tak, aby

bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní.

10. Ústavný súd preto uzatvára, že doterajšia doba konania o rozvod manželstva,

s ktorým je spojená aj úprava práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas

po rozvode, v trvaní 1 roka a 7 mesiacov nie je porušením zaručeného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, preto ústavný súd jej sťažnosť

už druhýkrát odmietol, teraz podľa ako zjavne

neopodstatnenú (24. septembra 2014 pre neprípustnosť).

11. Uvedené súvislosti by mali byť pre advokáta sťažovateľky známe, a tak by nemal

zbytočne zahlcovať ústavný súd neprejednateľnými podaniami, ktoré ústavnému súdu bránia

venovať sa tým veciam, ktoré si zasluhujú skutočnú pozornosť, a dokonca i jeho zásah.

V tomto prípade ide preto o neprofesionálny výkon advokácie, a to či už pre neznalosť

príslušných procesných predpisov alebo snahu advokáta o získanie odmeny od sťažovateľky

bez ohľadu na to, či taký postup zákon (ne)umožňuje.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2015