Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 155/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Sergeja Kohuta a Ladislava

Orosza (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT

Reding a. s., Račianska 153/A, Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou BAJO

LEGAL, s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Branislava Jablonku, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

a práva podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komory v Bratislave, zriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komore v Bratislave, Gorkého 9, Bratislava, v konaní vedenom pod sp. zn.

Rsp V 148/2010 a jeho rozsudkom zo 14. novembra 2014, a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s., p r i j í m a na ďalšie konanie.

2 . O d k l a d á vykonateľnosť rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave, zriadeného pri Slovenskej obchodnej

a priemyselnej komore v Bratislave, sp. zn. Rsp V 148/2010 zo 14. novembra 2014 do

právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci samej.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. januára

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti YIT Reding a. s., Račianska 153/A,

Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej Advokátskou kanceláriou BAJO LEGAL,

s. r. o., Astrová 2/A, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

JUDr. Branislava Jablonku, PhD., ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa

(ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave,

zriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave, Gorkého 9,

Bratislava (ďalej len „rozhodcovský súd“), v konaní vedenom pod sp. zn. Rsp V 148/2010

a jeho rozsudkom zo 14. novembra 2014.

Napadnutým rozsudkom rozhodcovského súdu bolo v právnej veci sťažovateľky

(v právnej pozícii žalobcu, pozn.) proti obchodnej spoločnosti PPM IMMO s. r. o.,

Rybničná 40F, Bratislava (ďalej len „žalovaná“), rozhodnuté o vzájomnom návrhu

žalovanej na zaplatenie 311 336,34 € tak, že sťažovateľka je povinná zaplatiť žalovanej

sumu 311 336,34 € a náhradu trov rozhodcovského konania, ako aj trov konania vrátane

trov právneho zastúpenia žalovanej.

Sťažovateľka považuje rozsudok rozhodcovského súdu za arbitrárny z dôvodu:

jeho nepreskúmateľnosti,

že sa nevysporiadal v odôvodnení ani s jednou z námietok sťažovateľky podstatných

pre rozhodnutie v merite veci,

priznal žalovanej nárok ultra petitum – priznal viac, než žiadala žalovaná.

Podľa sťažovateľky uvedené námietky „sú však vylúčené z preskúmavania pred

všeobecným súdom“. Sťažovateľka, poukazujúc na obmedzenie prieskumu rozhodcovského

rozsudku taxatívne stanovenými dôvodmi uvedenými v a

Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov, tvrdí, že „predmetné námietky

najmä arbitrárnosť rozhodnutia a vybočenie rozhodnutia rozhodcovského súdu

zo základných princípov civilného konania zakladá priamo právomoc ústavného súdu ex

constitutione preskúmať rozhodcovský rozsudok, pretože všeobecné súdy z hľadiska úzko

vymedzeného prieskumu v takúto právomoc nemajú...“. Svoju

argumentáciu opiera aj o aktuálnu judikatúru ústavného súdu (,

).

Sťažovateľka v sťažnosti popisuje skutkový stav, ktorý predchádzal podaniu sťažnosti

ústavnému súdu, pričom v tejto súvislosti okrem iného uvádza:

„1) Žalovaný... sa vzájomným návrhom zo dňa 24. 11. 2010 domáhal zľavy z ceny

diela vo výške = 311.336,34 EUR.

2) Sťažovateľ žalobca... podaním zo dňa 20. 08. 2012 namietol, že nárok na zľavu

z ceny diela nie je dôvodný.

3) Znalec doručil na rozhodcovský súd dňa 14. 01. 2014 znalecký posudok zo dňa

20. 12. 2013.

4) Dňa 11. 09. 2014 a 15. 10. 2014 (pozn.: cca až po 4 rokoch od podania

vzájomného návrhu) sa vo veci konali ústne pojednávania, na ktorých účastníci

prezentovali svoje stanoviská a námietky.

5) Dňa 07. 01. 2015 bol právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený rozhodcovský

rozsudok Rozhodcovského súdu... sp. zn.: Rsp V – 14812010... zo dňa 14. 11. 2014.

Rozhodnutie rozhodcovského súdu nadobudlo právoplatnosť dňa 09. 01. 2015

a vykonateľnosť dňa 13. 01. 2015.“

Ďalšia časť sťažnosti obsahuje právnu argumentáciu, v rámci ktorej sťažovateľka

v súvislosti s namietaným porušením ňou označených práv podľa a dohovoru v rámci

konania pred rozhodcovským súdom poukazuje najmä na tieto skutočnosti:

«Žalovaný... sa voči sťažovateľovi stručným vzájomným návrhom zo dňa 24. 11. 2010

domáhal zaplatenia zľavy z ceny diela vo výške = 311.336,34 EUR z vád existujúcich ku

dňu 24. 11. 2010, ktoré žalovaný ohodnotil žalovanou sumou.

Sťažovateľ (žalobca) v konaní pred rozhodcovským súdom...:

1) namietal, že nárok na zľavu diela je neopodstatnený, pretože žalovaný pri jeho

uplatnení postupoval v rozpore s čl. XIII ods. 5 zmluvy o dielo, § 437 ods. 3 Obchodného

zákonníka a (námietka vo vyjadrení sťažovateľa zo dňa

20. 08. 2012, námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),

2) namietol, že zníženie hodnoty diela stanovené znaleckým posudkom č. 190/2013 zo

dňa 20. 12. 2013 vo výške 8 % 12 % je nepreskúmateľné, nakoľko v znaleckom posudku je

len púha jedna veta o odhade, pričom chýbajú rozumné ekonomické kritériá a úvahy znalca

ako k danému záveru dospel (námietka vo vyjadrení sťažovateľa zo dňa 17. 04. 2014, s. 5

podania),

3) namietol že, žalovaný si uplatnil vzájomným návrhom zľavu z ceny diela ku dňu

24. 11. 2010 (išlo o reklamácie č. 1 č. 13), pričom v celom konaní svoj návrh nerozšíril

o ďalšiu zľavu z ceny diela na ďalšie vady uplatnené po podaní vzájomného návrhu, t. j. po

24. 11. 2010, pričom znalecký posudok č. 190/2013, ktorý posudzoval vady, je vypracovaný

ku dňu 20. 12. 2013, t. j. ku stavu 3 roky po podaní vzájomného návrhu. Žalovaný však od

24. 11. 2010 do 20. 12. 2013 uplatňoval voči sťažovateľovi ďalšie vady (reklamácie č. 14 č.

58), avšak nie v rozhodcovskom konaní, pozn.: napriek uplatnenej zľave z ceny diela

žalovaný naďalej žiadal aj odstraňovanie vád diela (námietka na pojednávaní dňa

15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),

4) namietol, že uplatnenie zľavy z ceny diela vo výške 11 % žalovaným nie je overené

znaleckým posudkom č. 190/2013, pretože ten udáva pri ocenení pojem „hodnota diela“, čo

nie je pojem totožný s pojmom „cena diela“, ktorá bola zmluvne dohodnutá (námietka na

pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice),

5) namietol, že zo znaleckého posudku č. 190/2013 pri definovaní jednotlivých vád

nie je vôbec zrejmé, že išlo len o posudzovanie vád, ktoré uplatnil žalovaný

v rozhodcovskom konaní, a to ku dňu 24. 11. 2010 v rámci vzájomného návrhu. Žalovaný sa

totiž žiadneho nároku z ďalších vád, ktoré nastali po 24. 11. 2010 nedomáhal

v rozhodcovskom konaní, hoci ich voči sťažovateľovi listom uplatňoval. Na rozhodcovskom

súde žalovaný netvrdil žiadne skutkové okolnosti o ďalších vadách po 24. 11. 2010

(námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 4 zápisnice), t. j. žalovaný v pozícii žalobcu

pri vzájomnom návrhu povinnosť tvrdenia ani dôkaznú žiadnu nevyvíjal, bol pasívny jeho

jediné podanie bol dvojstranový vzájomný návrh zo dňa 24. 10. 2010...

6) navrhol, aby rozhodcovský súd vykonal dôkaz nariadil znalecké dokazovanie na

ocenenie vád na základe projektu sanácie stavby aj z dôvodu, že ocenenie vád znaleckým

posudkom č. 190/2013 absentuje (námietka na pojednávaní dňa 15. 10. 2014, s. 3

zápisnice)... uvedené však rozhodcovský súd zamietol, bez akéhokoľvek odôvodnenia

v rozsudku.»

Sťažovateľka namieta, že „rozhodcovský súd v odôvodnení rozsudku neuviedol ani

jednu zmienku ako sa s podstatnými námietkami sťažovateľa (žalobcu) vysporiadal, t. j.

úplne ignoroval svoju povinnosť vyplývajúcu z v spojení s

o rozhodcovskom konaní, t. j. povinnosť zrozumiteľne

a presvedčivo uviesť ako sa s uvedenými námietkami sťažovateľa (žalobcu) vysporiadal,

a prečo zamietol podstatný navrhovaný dôkaz sťažovateľom (žalobcom)... rozhodcovský súd

len v púhej jednej vete... uvádza, že ustálil zníženie hodnoty diela vo výške 10 %, a preto

rozhodol tak ako je uvedené vo výroku... pričom rozhodca neuviedol ani len jednu zmienku

ako sa s námietkami vysporiadal, a prečo navrhnutý dôkaz nevykonal... Napriek uvedenému

rozhodcovský súd priznal žalovanému sumu = 311.336,34 EUR...

Pokiaľ ide o trovy konania rozhodcovský súd priznal trovy právneho zastúpenia

žalovanému aj za úkony právnej služby, ktoré vôbec nesúviseli so vzájomným návrhom, a to

v období roku 2011, kedy sa pojednávalo o návrhu žalobcu, ktorý bol v pôvodnom konaní

úspešný. Aj z toho hľadiska je rozhodcovský rozsudok nepreskúmateľný pre absenciu

dôvodov, prečo rozhodcovský súd priznal trovy právneho zastúpenia aj za úkony, ktoré

nesúviseli so vzájomným návrhom.“.

Tým, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní o priznaní zľavy z ceny diela „priznal

žalovanému nárok na zľavu z ceny diela aj za obdobie 24. 11. 2010 20. 12. 2013, hoci

žalovaný nikdy v rozhodcovskom konaní netvrdil ani nežiadal, že zľavu z ceny diela si

uplatňuje aj za vady z uvedeného obdobia“, podľa sťažovateľky postupoval v rozpore

s princípom „zákaz rozhodnúť v sporovom konaní ultra petitum“. V tejto súvislosti

sťažovateľka uvádza, že „rozhodcovský súd sa ani s touto námietkou sťažovateľa (žalobcu) v

odôvodnení vôbec nevysporiadal“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom a rozsudkom Rozhodcovského súdu

Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave zriadeného pri Slovenskej

obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., zo dňa 14. 11. 2014, v konaní vedenom

pod sp. zn.: Rsp V 148/2010, porušené bolo.

Rozhodcovský rozsudok Rozhodcovského súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej

komory v Bratislave zriadeného pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore

Bratislave..., zo dňa 14. 11. 2014, v konaní vedenom pod sp. zn.: Rsp V 148/2010 sa

zrušuje a vec sa vracia Rozhodcovskému súdu Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory

v Bratislave zriadenému pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., na

ďalšie konanie a rozhodnutie.

Rozhodcovský súd Slovenskej obchodnej a priemyselnej komory v Bratislave

zriadený pri Slovenskej obchodnej a priemyselnej komore v Bratislave..., je povinný zaplatiť

sťažovateľovi trovy konania.“

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) sťažovateľka tiež

navrhuje, aby ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku rozhodcovského

súdu sp. zn. Rsp V 148/2010 zo 14. novembra 2014 do právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu vo veci samej.

Sťažovateľka mailovou správou z 2. marca 2015 ústavnému súdu oznámila, že voči

nej ako povinnej medzičasom už 21. januára 2015 na Exekútorskom úrade

, súdneho exekútora, , začalo exekučné konanie

o vymoženie peňažnej pohľadávky v sume 311 336,34 € s príslušenstvom vedené pod

sp. zn. EX 101/2015.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

II.1 K prijatiu sťažnosti na ďalšie konanie

Ústavný súd podľa sťažnosť predbežne

prerokoval na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti účastníkov konania.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa ak sa návrh neodložil alebo neodmietol,

prijme sa na ďalšie konanie v rozsahu, ktorý sa vymedzí vo výroku uznesenia o prijatí

návrhu.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní zistil, že sťažnosť spĺňa a zákonom

o ústavnom súde ustanovené predpoklady na jej prijatie na ďalšie konanie, a preto podľa

rozhodol tak, že sťažnosť prijal na ďalšie konanie

(bod 1 výroku tohto uznesenia).

II.2 K návrhu na vydanie dočasného opatrenia

Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V 148/2010 zo 14. novembra

2014 z dôvodu, že „rozsudok rozhodcovského súdu jediného rozhodcu sa v jedno

inštančnom štádiu stal doručením právoplatným a následne aj vykonateľným, t. j.

exekučným titulom, pričom už samotná výška pohľadávky = 311.336,34 EUR, ktorú si môže

uplatniť úspešný žalovaný môže spôsobiť sťažovateľovi (žalobcovi) závažnú ujmu“.

Podľa ústavný súd môže na návrh sťažovateľa

rozhodnúť o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným

záujmom a ak by výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu

neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení

vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo

slobody sťažovateľa, aby sa dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im

priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Podľa dočasné opatrenie zaniká najneskoršie

právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej, ak ústavný súd nerozhodne o jeho skoršom

zrušení.

Podľa dočasné opatrenie možno zrušiť aj bez

návrhu, ak pominú dôvody, pre ktoré sa nariadilo.

Ústavný súd preskúmal návrh sťažovateľky na odloženie vykonateľnosti

právoplatného rozsudku rozhodcovského súdu sp. zn. Rsp V 148/2010 zo 14. novembra

2014 a dospel k záveru, že okolnosti uvádzané sťažovateľkou sú spôsobilé privodiť jej

väčšiu ujmu na označených právach, ktorých porušenie namieta, než aká môže vzniknúť

iným osobám, čo zakladá opodstatnenosť jej návrhu na odloženie vykonateľnosti

napadnutého rozhodnutia, a keďže návrh nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom

a spĺňa aj ďalšie podmienky ustanovené v , rozhodol

tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015