Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 147/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. marca 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa

spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Dankovou,

Kolárska 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na ochranu

proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania podľa čl. 36 písm. b) v spojení s čl. 51 ods. 1

uznesením vlády Slovenskej republiky č. 153 z 26. februára

2003 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. júla 2013

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“),

zastúpeného advokátkou JUDr. Vladimírou Dankovou, Kolárska 4, Bratislava, ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu

zo zamestnania podľa ) v spojení s

(ďalej len „ústava“) uznesením vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) č. 153

z 26. februára 2003 (ďalej len „uznesenie vlády“).

Z obsahu sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že sťažovateľ sa žalobou

doručenou Okresnému súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) 9. marca 2005 domáhal

proti Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“) určenia, že jeho odvolanie z funkcie

viceguvernéra Exportno importnej banky Slovenskej republiky (ďalej len „Eximbanka“)

a z funkcie člena rady Eximbanky je neplatné.

Okresný súd po tom, ako vec prerokoval, rozsudkom sp. zn.

z 21. októbra 2009 (ďalej len „rozsudok okresného súdu“) vo veci samej rozhodol tak,

že žalobu v celom rozsahu zamietol.

Proti rozsudku okresného súdu podal sťažovateľ odvolanie, ktorým sa na podklade

dôvodov v ňom uvedených domáhal, aby odvolací súd rozsudok okresného súdu

zmenil tak, že žalobe vyhovie. O odvolaní podanom sťažovateľom proti rozsudku

okresného súdu rozhodol Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) rozsudkom

sp. zn. z 8. decembra 2010 (ďalej len „rozsudok krajského súdu“)

tak, že rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Sťažovateľ následne podal ústavnému súdu sťažnosť, ktorou namietal, že v konaní

vedenom krajským súdom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo

na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu zo zamestnania podľa )

a právo na súdnu ochranu podľa v spojení s . Ústavný súd

po predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že podmienky na jej prijatie

na ďalšie konanie sú splnené a postupom podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) rozhodol o jej prijatí na ďalšie konanie. Po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie ústavný súd nálezom sp. zn. z 30. júna 2011 (ďalej len „nález

ústavného súdu“) rozhodol, že krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn.

porušil základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa v spojení

s , rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie

konanie, sťažovateľovi priznal náhradu trov právneho zastúpenia a vo zvyšnej časti sťažnosti

nevyhovel.

Po vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie krajský súd uznesením zrušil

rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súd uznesením

č. k. z 5. apríla 2013 návrh vo veci samej v celom rozsahu zamietol

a návrh sťažovateľa na vylúčenie majetkovej a nemajetkovej ujmy z 8. februára 2012 taktiež

zamietol (podľa tvrdenia sťažovateľa žalobu „... v celom rozsahu zamietol“ s odôvodnením,

že „... nemá právomoc preskúmavať uznesenia vlády SR“).

V súvislosti s uvedeným ústavný súd zistil, že proti rozsudku okresného súdu

sťažovateľ nepodal odvolanie a rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 27. apríla

2013. O trovách konania rozhodol okresný súd samostatným uznesením č. k.

280 zo 6. júna 2013 (právoplatným 15. apríla 2014).

Po vydaní rozsudku okresného súdu sťažovateľ podal ústavnému súdu

sťažnosť (2. júla 2013), ktorú v súvislosti s namietaným porušením označeného práva podľa

) v spojení s odôvodňuje takto:

„Moje odvolanie z funkcie viceguvernéra Eximbanky nebolo v súlade s § 7 ods. 11

o Eximbanke, podľa ktorého vláda môže odvolať z funkcie člena Rady

banky na návrh ministra podľa ods. 3 aj z iných dôvodov, ako sú uvedené v odseku 9,

čo znamená, že dôvod na odvolanie môže byť aj iný ako dôvody taxatívne v zákone

vymedzené, ale aj tento tzv. iný dôvod musí byť v príslušnom rozhodnutí vlády

špecifikovaný. Nemožno viceguvernéra odvolať bez uvedenia konkrétneho dôvodu. Vláda

SR ma neoboznámila s dôvodmi môjho odvolania, nemal som možnosť k nim sa vyjadriť

a nesprávne interpretovala o Eximbanke.

Vo svojej prvej sťažnosti som založil do spisu návrh uznesenia, ktorým NR SR

schválila návrh skupiny poslancov na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. o Eximbanke.

Z dôvodovej správy jednoznačne vyplýva, že v praxi sa môžu vyskytnúť aj iné

dôvody pre odvolanie z funkcie. Musí to byť však v záujme riadneho plnenia úloh a v súlade

s SR.

Bol som odvolaný 3 mesiace pred skončením funkčného obdobia bez uvedenia

dôvodu, tým nebol dodržaný zákonný postup, ktorý zabezpečuje zákon a zároveň postupom

odvolania bol porušený ) SR, ktorý chráni pred svojvoľným

prepúšťaním zo zamestnania a diskrimináciou v zamestnaní. Moje odvolanie z funkcie

považujem za protiprávne, protiústavné, neplatné a diskriminačné.

Neuvedením dôvodu odvolania sa navodí protiprávny stav, ktorý trvá, a je v rozpore

s ústavnými právami.“

Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ v konaní pred ústavným súdom

navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Vláda Slovenskej republiky uznesením Vlády SR č. 153 zo dňa 26. 02. 2003

porušila základné právo na ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu

zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní podľa čl. 36 písm. b) v spojení s čl. 51 ods. 1

SR.

2. Uznesenie vlády SR č. 153 zo dňa 26. 02. 2003 sa zrušuje.

3. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

17.000. EUR, ktoré je povinná Vláda SR vyplatiť k jeho rukám do jedného mesiaca

od právoplatnosti nálezu.

4. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume

275,94. EUR, ktoré je Vláda SR povinná vyplatiť na účet právnej zástupkyne

JUDr. Vladimíry Dankovej do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu

alebo jeho rozhodnutím nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom orgánu štátu alebo jeho rozhodnutím a základným právom

alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého

ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (m. m. ,

, ).

Podľa ) zamestnanci majú právo na spravodlivé a uspokojujúce

pracovné podmienky. Zákon im zabezpečuje najmä ochranu proti svojvoľnému prepúšťaniu

zo zamestnania a diskriminácii v zamestnaní.

Podľa domáhať sa práv uvedených v , 36, 37 ods. 4,

až 42 a až 46 tejto sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia

vykonávajú.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie

v lehote ustanovenej v . Táto lehota je dvojmesačná

a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia

o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom

ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2

). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej

lehoty neumožňuje zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri

napr. , , ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol z funkcie viceguvernéra Eximbanky odvolaný

26. februára 2003. Sťažnosť bola ústavnému súdu doručená 2. júla 2013, teda zjavne po

uplynutí lehoty ustanovenej v . Na tejto skutočnosti nič

nemení skutočnosť, že pred doručením sťažnosti ústavnému súdu všeobecné súdy (okresný

súd) konali o žalobe sťažovateľa o určenie neplatnosti právneho úkonu a náhradu škody

proti odporcom, a to Slovenskej republike, zastúpenej Úradom vlády Slovenskej republiky,

a Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom financií Slovenskej republiky. Navyše aj

po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku okresného súdu č. k. z 5. apríla

2013, a to 27. apríla 2013, uplynuli do doručenia sťažnosti ústavnému súdu viac ako dva

mesiace.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť sťažovateľa

podľa odmietol ako podanú oneskorene.

Nad rámec uvedeného ústavný súd uvádza, že z citovaného obsahu sťažnosti

(časť I tohto uznesenia) vyplýva, že podstata argumentácie sťažovateľa, s ktorou spája

porušenie ním označeného základného práva uznesením vlády, spočíva v námietke jeho

nedostatočného odôvodnenia. Ústavný súd v súvislosti s touto argumentáciou sťažovateľa

považuje za podstatné uviesť, že sťažovateľ túto argumentáciu už nastolil v sťažnosti, ktorou

sa okrem iného domáhal aj vyslovenia porušenia označeného základného práva podľa čl. 36

písm. b) v konaní vedenom krajským súdom sp. zn. , ktorým krajský

súd potvrdil rozsudok okresného súdu, ktorým bola jeho žaloba, ktorou sa domáhal určenia

neplatnosti svojho odvolania z funkcie viceguvernéra Eximbanky a člena rady Eximbanky

uznesením vlády, zamietnutá.

Ústavný súd v predmetnom náleze vyslovil právny názor, podľa ktorého odvolaním

z funkcie nedochádza ku skončeniu pracovného pomeru, pretože skončenie pracovného

pomeru je v príčinnej súvislosti s inou právnou skutočnosťou (v danom prípade výpoveďou

so skončením pracovného pomeru sťažovateľa 31. mája 2003). Na základe uvedenej

argumentácie ústavný súd dospel k záveru, že medzi namietaným protiprávnym odvolaním

sťažovateľa z funkcie člena Eximbanky a označeným základným právom potrebný vzťah

príčinnej súvislosti neexistuje. V tejto súvislosti ústavný súd uvádza, že obsahom

princípu právneho štátu je vytvorenie istoty, že na určitú právne relevantnú otázku

sa pri opakovaní v rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď (). Ústavný

súd v okolnostiach danej veci nezistil žiadny dôvod, pre ktorý by sa mal od právnych

záverov vyslovených ústavným súdom v náleze sp. zn. odchýliť.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo bez právneho významu rozhodovať

o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. marca 2015