Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 156/2015
PDF · 381.17 KB
No categories available
I. ÚS 156/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,
Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. 3 Ro 180/2013, sp. zn. 2 Ro 176/2013,
sp. zn. 2 Ro 178/2013, sp. zn. 2 Ro 271/2013, sp. zn. 9 Ro 118/2013, sp. zn. 9 Ro 134/2013,
sp. zn. 9 Ro 273/2013, sp. zn. 2 Ro 117/2013, sp. zn. 9 Ro 78/2013, sp. zn. 2 Ro 183/2013,
sp. zn. 2 Ro 140/2013, sp. zn. 2 Ro 226/2013, a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. o d m i e t a pre nedostatok
právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2015
doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom
Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených
pod sp. zn. 3 Ro 180/2013, sp. zn. 2 Ro 176/2013, sp. zn. 2 Ro 178/2013, sp. zn.
2 Ro 271/2013, sp. zn. 9 Ro 118/2013, sp. zn. 9 Ro 134/2013, sp. zn. 9 Ro 273/2013, sp. zn.
2 Ro 117/2013, sp. zn. 9 Ro 78/2013, sp. zn. 2 Ro 183/2013, sp. zn. 2 Ro 140/2013 a sp. zn.
2 Ro 226/2013 (ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“).
Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:
«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu
Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane
príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (Podanie možno urobiť
písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným
elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil
elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona (t. j. zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie
platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil
„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní
na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým
sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty
podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj
Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú
splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,
prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento
list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je
samozrejme podaním podľa § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Ako už
zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list
k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov)
sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste
k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov
zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými
prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ
v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto
v zmysle § 82 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku uvedený deň považuje sťažovateľ
za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh
na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné
poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť
podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa
osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že
Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.
Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že Občiansky súdny poriadok považuje všetky spôsoby podania
za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred
ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované...
Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade
so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým
podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným
elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté...
Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný
súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva
sťažovateľa.»
Ústavný súd nálezom sp. zn. II. ÚS 148/08 z 24. júna 2008 vyslovil porušenie
základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania
z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým
podpisom. Okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006
urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Ústavný súd v relevantnej
časti odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol:
„Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, ako aj jej práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bolo v záujme
účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. d) zákona
o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný
súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal
podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (bod 2 výroku nálezu).
V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať
podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený
zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, pričom právne účinky tohto podania zostanú
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť
prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky
zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať
z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“
Sťažovateľka ďalej uvádza:
«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých
Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade
s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali
zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...
Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“
návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31. 3. 2006
a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň
sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie
pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»
Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami
potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka
žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie
konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný
súd o jej sťažnosti takto rozhodol:
„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom
ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1
Ústavy Slovenskej republiky v spojení s právom na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký
Krtíš porušené bolo.
2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval
v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“
Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia
a náhrady trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie
sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv
a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných
súdov je ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný
súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
V uvedenom článku ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný
súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami
iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.
Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky
nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,
že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ
môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,
prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym
orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci
na jej prerokovanie (napr. m. m. I. ÚS 103/02, I. ÚS 6/04, II. ÚS 122/05, IV. ÚS 179/05,
IV. ÚS 243/05, II. ÚS 90/06). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio
inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných
orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal
popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53
ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).
Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov
ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní
o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.
46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu, pričom petit
svojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnosti
žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez
toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný súd
okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha
menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ je
nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súd
z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu zástupcovi
sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto
konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie
uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu
o tejto sťažnosti.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti
namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol
oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť
o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.
Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť
odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.
Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi
sťažovateľky.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 1. apríla 2015