Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 156/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 1. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37,

Bratislava, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Chabadová, s. r. o., Pri starej prachárni 13,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka Mgr. Ľubica Pavelková Chabadová,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš v konaniach vedených pod sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ,

sp. zn. , sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s. o d m i e t a pre nedostatok

právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Lawyer Partners a. s., Prievozská 37, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 46

ods. 1 (ďalej len „“) a práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) v konaniach vedených

pod sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn.

, sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. a sp. zn.

(ďalej spolu len „napadnuté konania okresného súdu“).

Sťažovateľka v sťažnostiach okrem iného uvádza:

«Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu doručil Okresnému súdu

Veľký Krtíš dňa 31. 3. 2006 a 24. 7. 2006 žaloby na vydanie platobných rozkazov vrátane

príloh, pričom v zmysle (Podanie možno urobiť

písomne, ústne do zápisnice, elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným

elektronickým podpisom podľa osobitného zákona...) uvedené podanie sťažovateľ urobil

elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona (t. j. o elektronickom podpise a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Spolu so žalobami na vydanie

platobných rozkazov vrátane príloh sťažovateľ na Okresný súd Veľký Krtíš zároveň doručil

„Sprievodný list k návrhu“, v ktorom informoval Okresný súd Veľký Krtíš o svojom podaní

na DVD − nosičoch. Na uvedené podanie reagoval Okresný súd Veľký Krtíš listom, ktorým

sťažovateľovi oznamuje, že mu vracia „DVD nosič obsahujúci elektronické dokumenty

podpísané zaručeným elektronickým podpisom, keďže súdy Slovenskej republiky, teda aj

Okresný súd vo Veľkom Krtíši nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, a teda nie sú

splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou,

prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitných predpisov“. Na tento

list reagoval sťažovateľ listom, v ktorom uvádza, že „Sprievodný list k návrhu“ nie je

samozrejme podaním podľa . Ako už

zo samotného názvu (a aj obsahu) tohto listu nepochybne vyplýva, ide len o sprievodný list

k návrhu, pričom návrhy na začatie konania (t. j. žaloby na vydanie platobných rozkazov)

sú zaznamenané v elektronickej podobe na DVD nosiči. Sťažovateľ už v sprievodnom liste

k návrhu zároveň uviedol (čo bolo a je samozrejmé možné zistiť aj po otvorení súborov

zaznamenaných na príslušnom DVD nosiči), že predmetné podanie urobené elektronickými

prostriedkami (t. j. na DVD nosiči) je podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona a opatrené časovou pečiatkou podľa osobitného zákona. Sťažovateľ

v ďalšom konštatoval, že podanie bolo urobené v súlade s ust. § 42 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku a zároveň bolo riadne doručené (31. 03. 2006, 24. 7. 2006), preto

v zmysle uvedený deň považuje sťažovateľ

za deň začatia konania, pretože toto je deň, kedy došiel Okresnému súdu Veľký Krtíš návrh

na jeho začatie... Sťažovateľ informoval Okresný súd Veľký Krtíš, že považuje za nevyhnutné

poukázať na zásadu hospodárnosti občianskeho súdneho konania a tú skutočnosť, že urobiť

podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa

osobitného zákona je možné od 01. 05. 2002 (t. j. 4 roky!!!) a nie je vinou sťažovateľa, že

Okresný súd Veľký Krtíš nemá vytvorené podmienky na prijímanie takých podaní.

Sťažovateľ ďalej zdôraznil, že považuje všetky spôsoby podania

za rovnocenné a zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že by písomné podanie malo byť pred

ostatnými spôsobmi uprednostňované, resp. zvýhodňované...

Sťažovateľ teda dodržal zákonom ustanovený postup a urobil podanie v súlade

so zákonom, a to elektronickými prostriedkami podpísanými zaručeným elektronickým

podpisom, pričom splnil všetky naňho kladené požiadavky, ktoré súvisia so zaručeným

elektronickým podpisom, a napriek tomu jeho podanie nebolo súdom prijaté...

Sťažovateľ podal na Ústavný súd Slovenskej republiky sťažnosť, kde žiadal Ústavný

súd Slovenskej republiky, aby svojím nálezom konštatoval porušenie ústavného práva

sťažovateľa.»

Ústavný súd nálezom sp. zn. z 24. júna 2008 vyslovil porušenie

základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru neprijatím jej podania

z 24. júla 2006 urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým

podpisom. Okresnému súdu prikázal konať vo veci podania sťažovateľky z 24. júla 2006

urobeného elektronickou formou a podpísaného zaručeným elektronickým podpisom

podľa príslušných ustanovení . Ústavný súd v relevantnej

časti odôvodnenia nálezu z 24. júna 2008 uviedol:

„Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky

podľa , ako aj jej práva podľa dohovoru, bolo v záujme

účinnej ochrany jej práv, aby sa v zmysle a zákona

o ústavnom súde obnovil stav pred porušením označených práv sťažovateľky. Preto ústavný

súd vydal okresnému súdu príkaz, aby vo veci jej podania z 24. júla 2006 opätovne konal

podľa príslušných ustanovení (bod 2 výroku nálezu).

V súlade s týmto príkazom bude povinnosťou okresného súdu opätovne sa zaoberať

podaním sťažovateľky z 24. júla 2006 ako návrhom na začatie konania, ktorý bol urobený

zákonom ustanovenou formou, a postupovať vo vzťahu k nemu podľa príslušných

ustanovení , pričom právne účinky tohto podania zostanú

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania. Na tomto zásadnom závere nemôže nič zmeniť

prípadná okolnosť, že z technických príčin okresný súd nebude môcť podanie sťažovateľky

zaevidovať spätne ku dňu jeho doručenia. I tak bude povinnosťou okresného súdu vychádzať

z toho, že podanie bolo doručené s účinkami pôvodného doručenia.“

Sťažovateľka ďalej uvádza:

«Sťažovateľ Okresnému súdu Veľký Krtíš doručil opätovne podania, o ktorých

Ústavný súd Slovenskej republiky rozhodol vyššie citovaným Nálezom. V súlade

s vysloveným názorom tohto súdu mal a má sťažovateľ za to, že účinky podania zostali

zachované s účinnosťou ku dňu jeho podania, t. j. s účinnosťou ku dňu 24. 7. 2006...

Okresný súd Veľký Krtíš sa nestotožnil s tvrdením sťažovateľa, že ide o „znovudoručenie“

návrhov na vydanie platobných rozkazov podaných na tento súd dňa 31. 3. 2006

a 24. 7. 2006... Preto vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a zároveň

sťažovateľa poučil, že v prípade jeho nezaplatenia konanie zastaví. Konanie

pre nezaplatenie súdneho poplatku zastavil. Sťažovateľ sa vo veci odvolal.»

Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) svojimi uzneseniami

potvrdil zastavenie napadnutých konaní okresného súdu s odôvodnením, že sťažovateľka

žiadnym spôsobom hodnoverne nepreukázala svoje tvrdenie o totožnosti návrhov na začatie

konania z 24. júla 2006 s návrhmi doručenými okresnému súdu v roku 2013.

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd o jej sťažnosti takto rozhodol:

„1. Základné právo spoločnosti Lawyer Partners a. s... domáhať sa zákonom

ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde podľa čl. 46 ods. 1

v spojení s právom na spravodlivý proces podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Veľký

Krtíš porušené bolo.

2. Okresnému súdu Veľký Krtíš prikazuje, aby na základe týchto podaní pokračoval

v konaniach (príloha menný zoznam konaní tejto sťažnosti).“

Sťažovateľka sa domáha tiež priznania primeraného finančného zadosťučinenia

a náhrady trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

V uvedenom článku je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný

súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami

iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom.

Namietané porušenie niektorého zo základných práv alebo slobôd teda automaticky

nezakladá aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich. Pokiaľ ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,

že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ

môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy,

prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym

orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci

na jej prerokovanie (napr. m. m. , , , ,

, ). Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal

popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53

ods. 1 (, ).

Zásada subsidiarity reflektuje okrem iného aj princíp minimalizácie zásahov

ústavného súdu do právomoci všeobecných súdov, ktorých rozhodnutia sú v konaní

o sťažnosti preskúmavané ().

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva podľa čl.

46 ods. 1 a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu, pričom petit

svojej sťažnosti nenaformulovala dostatočne jasne a určito, pretože v bode 1 petitu sťažnosti

žiada vysloviť porušenie označených práv „postupom Okresného súdu Veľký Krtíš“ bez

toho, aby výslovne uviedla, o ktoré konania ide, v bode 2 petitu ďalej žiada, aby ústavný súd

okresnému súdu prikázal, „aby na základe týchto podaní pokračoval v konaniach (príloha

menný zoznam konaní tejto sťažnosti)“, pričom formulácia „na základe týchto podaní“ je

nezrozumiteľná a neurčitá, a preto petit sťažnosti v tejto časti je nevykonateľný. Ústavný súd

z dôvodov procesnej ekonómie upustil od výzvy adresovanej právnemu zástupcovi

sťažovateľky na odstránenie uvedených nedostatkov petitu sťažnosti a ustálil predmet tohto

konania tak, ako je uvedený v záhlaví tohto rozhodnutia, pretože ani prípadné odstránenie

uvedených nedostatkov petitu by za žiadnych okolností nemohlo viesť k inému rozhodnutiu

o tejto sťažnosti.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka využila svoje právo podať proti

namietanému postupu v napadnutých konaniach okresného súdu odvolanie, o ktorom bol

oprávnený a aj povinný rozhodnúť krajský súd. Právomoc krajského súdu rozhodnúť

o odvolaní sťažovateľky v danom prípade vylučuje právomoc ústavného súdu.

Vzhľadom na túto skutočnosť ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

odmietol podľa z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi

sťažovateľky.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. apríla 2015