Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 120/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti QLEMOOSLEY VENTURES

LTD c/o Trident Trust Co. BVI Ltd, Trident Chambers, Wickhams Cay, P. O. Box 146,

Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy, zastúpenej advokátkou JUDr. Danielou

Suchánkovou, M. Waltariho 4, Piešťany, pre namietané porušenie základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. z 11. decembra 2013

a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti QLEMOOSLEY VENTURES LTD c/o Trident Trust

Co. BVI Ltd o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. apríla 2014

faxom a 25. apríla 2014 poštou doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti QLEMOOSLEY

VENTURES LTD c/o Trident Trust Co. BVI Ltd, Trident Chambers, Wickhams Cay,

P. O. Box 146, Road Town, Tortola, Britské panenské ostrovy (ďalej len „sťažovateľka“),

pre namietané porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 307

z 11. decembra 2013 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“).

Zo sťažnosti a z príloh k nej pripojených vyplýva, že 13. januára 2010 bola

Okresnému súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) doručená žaloba sťažovateľky,

ktorou sa proti obchodnej spoločnosti Slovenský plynárenský priemysel, a. s., Mlynské

nivy 44/a, Bratislava (ďalej len „žalovaný“), domáhala zaplatenia sumy 17 447 205 CZK

spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25. decembra 2009 do zaplatenia z titulu

postúpenej pohľadávky na zaplatenie podielovej odmeny advokáta podľa čl. 2 odseku 2.1.2

zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 18. septembra 2006 uzatvorenej medzi žalovaným

(ako klientom) a obchodnou spoločnosťou ULC Čarnogurský, s. r. o., Jelenia 4, Bratislava

(ako advokátom).

Okresný súd rozsudkom č. k. 258 z 23. februára 2012 návrh

sťažovateľky zamietol po tom, ako „...vyhodnotil návrhom uplatnený nárok v súlade

s predloženými dôkazmi, ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru,

že tento je skutkovo i právne neopodstatnený. Medzi účastníkmi konania došlo k platnému

uzavretiu Zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ktorá sa spravuje príslušnými

ustanoveniami o mandátnej zmluve ( a nasl.), keďže

upravovala poskytovanie právnej pomoci advokátom pre podnikateľský subjekt,

a v konečnom dôsledku ich záväzkový vzťah v samotnej zmluve podriadili ustanoveniam

. Uvedenú zmluvu súd považuje za platne uzavretú, nakoľko

obsahuje všetky podstatné náležitosti. V zmluve si zároveň v článku 2 upravili jednak druh

odmeny, a to ako kombinovanú odmenu paušálnu a podielovú, jej výšku ako aj vznik nároku

na tú ktorú odmenu. Keďže odporca zmluvu platne vypovedal, advokátovi mohol vzniknúť

nárok na podielovú odmenu iba v tom prípade, ak budú splnené podmienky v zmysle odseku

2.8 článku 2 Zmluvy. Tieto podmienky však naplnené neboli, nakoľko po vypovedaní Zmluvy

listom zo dňa 15. 7. 2008 sa uskutočnili ďalšie dve pojednávania pred Krajským súdom

v Bratislave ako súdom prvého stupňa (dňa 14. 11. 2008 – právni zástupcovia predniesli

svoje vyjadrenia k veci, 19. 12. 2008 – právni zástupcovia predniesli záverečné vyjadrenia,

dokazovanie bolo skončené a vyhlásený rozsudok). K vyneseniu konečného rozsudku tak

nedošlo na najbližšom pojednávaní po výpovedi zmluvy. Nárok advokátovi na podielovú

odmenu nevznikol, čím nemohlo ani dôjsť k postúpeniu pohľadávky, keďže predmetom

postúpenia môže byť iba existujúca pohľadávka... Odporcova výpoveď zmluvy nemôže byť

v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko možnosť zmluvu vypovedať bez uvedenia dôvodu

pripúšťa jednak zákon, ako aj samotná Zmluva v článku 3 ods. 3.3.“.

Proti uvedenému rozsudku podala sťažovateľka odvolanie, ktoré odôvodnila tým,

že postupom okresného súdu jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, že okresný súd

neúplne zistil skutkový stav veci a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Krajský súd rozsudkom č. k. z 11. decembra 2013 rozsudok

súdu prvého stupňa potvrdil.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že v rámci prvostupňového, ako aj

druhostupňového konania predložila „rozsiahlu argumentáciu... týkajúcu sa dohody

o kombinovanej odmene advokáta, t. j. nároku advokáta na podielovú odmenu a eventuálne

tarifnú odmenu, ako aj argumenty preukazujúce, že Odporca konal v rozpore so zásadami

poctivého obchodného styku, s ktorými sa ani jeden súd v rámci Prvostupňového Rozsudku

a/alebo Druhostupňového Rozsudku presvedčivým spôsobom nevyporiadal..., resp. oba

súdy tieto argumenty... arbitrárne odignorovali... Jednou zo záruk spravodlivého súdneho

rozhodnutia je aj právo na jeho odôvodnenie. Nutnosť odôvodniť súdne rozhodnutie je daná

tiež vo verejnom záujme, lebo je jednou zo záruk, že výkon spravodlivosti nie je arbitrárny,

neprehľadný, a že rozhodovanie súdov je kontrolované verejnosťou.“. Podľa názoru

sťažovateľky „Krajský súd v Bratislave sa vyššie uvedenými determinantmi a princípmi

právneho štátu (riadnym zdôvodnením Druhostupňového Rozsudku v zmysle práva na

súdnu ochranu, resp. práva na spravodlivý súdny proces) neriadil, a preto je

Druhostupňový Rozsudok arbitrárny a neodôvodnený...“, porušujúci jej označené práva.

Na základe uvedeného sťažovateľka v petite žiada, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že rozsudkom krajského súdu č. k. z 11. decembra 2013 bolo porušené

jej základné právo podľa a právo podľa dohovoru, aby

napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie, a aby sťažovateľke

priznal náhradu trov právneho zastúpenia v sume 284,08 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez

prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru rozsudkom krajského súdu č. k. z 11. decembra 2013,

ktorým potvrdil rozsudok okresného súdu o zamietnutí žaloby sťažovateľky, ktorou

sa domáhala zaplatenia sumy 17 447 205 CZK spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania

od 25. decembra 2009 do zaplatenia z titulu postúpenej pohľadávky na zaplatenie podielovej

odmeny advokáta podľa čl. 2 odseku 2.1.2 zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 18.

septembra 2006 (pozri I. časť odôvodnenia tohto uznesenia). Napadnutý rozsudok považuje

sťažovateľka za arbitrárny a zjavne neodôvodnený, nezodpovedajúci požiadavkám

vyplývajúcim z , pričom krajskému vyčíta, že

jej odňal možnosť konať pred súdom tým, že sa nevysporiadal so všetkými ňou vznesenými

argumentmi preukazujúcimi opodstatnenosť uplatneného žalobného nároku.

Keďže sťažovateľke je známa judikatúra ústavného súdu týkajúca sa jeho oprávnenia

preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecných súdov vo vzťahu k obsahu ňou

označených práv, ktorých porušenie namieta, nepovažoval v danom prípade za potrebné

túto duplicitne citovať.

Ústavný súd však pripomína, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu

podľa (ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré

jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky

súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo

účastníka na spravodlivý proces ().

Nespokojnosť sťažovateľa s právnym posúdením veci všeobecným súdom sama osebe

nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti ním vydaného

rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, ,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého právo na spravodlivé súdne

konanie nemožno stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd

nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane

ich dôvodov a námietok.

Všeobecný súd je teda povinný na procesné úkony účastníkov primeraným,

zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným právnym

poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu, v ktorom účastník

konania uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu ().

Z relevantnej časti odôvodenia napadnutého rozsudku vyplýva:

„Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, a to

z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré vzhľadom na zásadu

hospodárnosti nepovažoval za dôvodné opakovať, a preto rozsudok súdu prvého stupňa ako

vecne správny podľa potvrdil.

Podľa čl. 2.8 zmluvy o poskytnutí právnych služieb, ak dôjde k vypovedaniu tejto

zmluvy a/alebo k ukončeniu zastupovania klienta advokátom v súdnom konaní, advokát má

nárok na dohodnutú podielovú odmenu podľa výsledku súdneho konania, len ak k

ukončeniu zastupovania došlo (a) pred prvým pojednávaním vo veci, na ktorom bol

vynesený konečný rozsudok, alebo (b) po vynesení konečného rozsudku pred nadobudnutím

jeho právoplatnosti a/alebo vykonateľnosti.

Podľa čl. 2.3 zmluvy sa za konečné rozhodnutie považuje rozhodnutie, ktoré nie je

možné napadnúť žiadnym riadnym opravným prostriedkom ani dovolaním alebo

mimoriadnym dovolaním.

Z obsahu spisu nepochybne vyplýva, že v zmysle citovaného ustanovenia zmluvy

neboli splnené podmienky pre vznik nároku advokáta na podielovú odmenu, pretože plná

moc udelená advokátovi bola vypovedaná v čase, po ktorom nielenže nasledovali ďalšie

pojednávania na Krajskom súde v Bratislave, ale vo veci na základe žalobcom podaného

odvolania rozhodoval aj Najvyšší súd SR.

Vychádzajúc z citovaného ustanovenia 2.8 zmluvy o poskytnutí právnych služieb je

bez právneho významu pre priznanie podielovej odmeny skutočnosť, že advokát žalovaného

sa bránil zásadným právnym argumentom, pre ktorý bola žaloba proti žalovanému

zamietnutá, prípadne, že konanie o mimoriadnom dovolaní bolo zastavené.“

Po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozsudku ústavný súd konštatuje,

že krajský súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné hmotno právne, ako aj

procesno právne ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov, ktoré boli

podstatné pre posúdenie danej veci, interpretoval a aplikoval ústavne konformným

spôsobom, pričom jeho záver o nevzniknutí nároku sťažovateľky na podielovú odmenu

zo zmluvy o poskytnutí právnych služieb z 18. septembra 2006 vychádza z právne

relevantných faktov (zmluvných dojednaní), je logický, zrozumiteľný, a preto aj legitímny

a ústavne akceptovateľný. Krajský súd svoje rozhodnutie presvedčivo odôvodnil, a preto sa

nemožno sa stotožniť s argumentáciou sťažovateľky o arbitrárnej podstate napadnutého

rozhodnutia, keďže vychádza z konkrétnych (skutkových) okolností prípadu

zohľadňovaných pri rozhodovaní v tomto type konania.

Napadnutým rozsudkom krajského súdu nebola nijakým spôsobom potretá zásada

zmluvnej voľnosti, v rámci ktorej sa pôvodní účastníci obchodnoprávneho vzťahu dohodli

na kombinovanej zmluvnej odmene za poskytnutie právneho poradenstva pozostávajúcej

nielen z podielovej odmeny, ale aj z paušálnej odmeny „za zastupovanie klienta v právnej

veci na súdoch všetkých stupňov... a za vykonanie činností uvedených v čl. 1.2 vo výške

2.000.000, Sk“, ktorá bola zo strany žalovaného advokátovi aj zaplatená, a taktiež

na možnosti (oprávnení) každého z nich túto zmluvu vypovedať. Naopak, podľa názoru

ústavného súdu je to práve sťažovateľka, ktorá si „čl. 2.8 zmluvy“ svojvoľne vykladá

s cieľom získať ničím nepodložený majetkový prospech, opomínajúc dispozitívny charakter

ustanovení právnych predpisov, podľa ktorých bola táto zmluva uzavretá.

Na základe uvedených skutočností ústavný dospel k záveru, že medzi namietaným

porušením základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a napadnutým rozsudkom

krajského súdu nenachádza žiadnu príčinnú súvislosť, preto sťažnosť sťažovateľky podľa

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. apríla 2015