Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 251/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej advokátom JUDr. Markom Hroudom, Krmanova 16, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v

primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta

2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„namietané konanie“).

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľka je ako oprávnená účastníčkou

exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Bohumila Husťáka

so sídlom Žriedlová 3, Košice... (ďalej aj ako „EU“). Exekučné konanie bolo začaté na

základe návrhu oprávnenej zo dňa 8.7.2008, pričom exekučným titulom sa stalo predbežné

opatrenie vydané dňa 12. 3. 2002 Okresným súdom Košice okolie, č.k.

, potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 11. 2007, č.k.

ktorým súd uložil povinným, aby umožnili oprávnenej voľný prechod na

2

parcelu záhrada s výmerou 617mzapísanú na

2

v katastrálnom území a to cez parcelu s výmerou č. 386m

2

zastavané plochy a nádvoria a parcelu s výmerou 293mzastavané plochy

a nádvoria zapísané na v katastrálnom území

. ...

V dôsledku chyby v písaní Okresného súdu Košice okolie nemohol Okresný súd

v Prešove (ďalej aj ako „exekučný súd“) riadne konať a bolo potrebné opraviť meno

žalovanej v prvom rade (povinnej v 1. rade), čo sa stalo až počas exekučného konania

uznesením Okresného súdu Košice okolie zo dňa 7.5.2009.

Súdny exekútor v súlade s platnou právnou úpravou vydal opravné upovedomenie

o začatí exekúcie zo dňa 24.8.2009, ktoré bolo dňa 10.9.2009 doručené do vlastných rúk

povinnej v 1. rade. Tá proti nemu podala námietky dňa 23.9.2009, ohľadom ktorých

exekučný súd dodnes právoplatne nerozhodol. ...

Po uplynutí viac ako 6 rokov od podania návrhu na EU sťažovateľka podala na

exekučný súd sťažnosť na postup súdu pre jeho nečinnosť v konaní evidovanom pod sp. zn.

z dôvodu, že dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko vyššie uvedený súd

riadne nekoná a tým dochádza k porušovaniu jej práva na spravodlivý proces, na ktorú

v podstate dostala odpoveď, že k prieťahom skutočne došlo a zdržanie bolo spôsobené

vysokým nápadom exekučných vecí, ktoré sa vybavujú priebežne a personálnym

2

poddimenzovaním súdu. Exekučný súd týmto považoval sťažnosť za vybavenú, de facto však

uznal, že sťažovateľka má pravdu v celom rozsahu. ...

Keďže sa situácia žiadnym spôsobom nezmenila, sťažovateľka podala dňa 23.6.2014

druhú opakovanú sťažnosť, v odpovedi na ktorú exekučný súd opisuje úkony, ktoré vo veci

vykonal s tým, že či došlo alebo nedošlo k prieťahom sa reálne nevyjadril.».

Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:

„... je zrejmé, že v uvedenom rozhodovaní o námietkach dochádzalo opakovane

k prieťahom, ktoré trvajú viac ako 5 rokov. Exekučným titulom je pritom predbežné

opatrenie prvostupňového súdu, ktoré bolo vydané v roku 2002, teda pred viac ako 12

rokmi.

Počas vyššie uvedeného obdobia, boli síce exekučným súdom vykonané dielčie

úkony, avšak tieto nijako nespejú ku konečnému právoplatnému rozhodnutiu zamietnutiu

námietok povinnej v 1. rade.

V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné rozhodovanie o námietkach

nie je skutkovo ani právne náročné, a uvedený prístup exekučného súdu nie je naplnením

zmyslu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak nespeje ku včasnému

konečnému právoplatnému rozhodnutiu. Reálna súdna ochrana znamená odstránenie

stavu právnej neistoty, čo je možné dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu zavŕšenou

právoplatným rozhodnutím vo veci. Na základe uvedeného má sťažovateľka za to, že je

nutné konať efektívne a predovšetkým právoplatne vec rozhodnúť. ...

Sťažovateľka by chcela zdôrazniť, že exekučným titulom je v tomto prípade predbežné

opatrenie, pričom návrh na jeho vydanie podala už v roku 2002 v súdnom konaní, ktoré sa

začalo v roku 1995. Základným problémom v tomto súdnom spore je prístup na jej

pozemok, na ktorý sa nevie dostať už viac ako tridsať rokov. Práve pre komplikovanosť

situácie sťažovateľka v roku 2002 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia,

prostredníctvom ktorého sa mala domôcť rýchlej a účinnej dočasnej obrany svojho

prístupového práva k vlastnému majetku.

Situácia sa však do dnešného dňa žiadnym spôsobom pre ňu nezmenila. Práve

skutočnosť, že exekučným titulom je práve predbežné opatrenie (ktorého jediným zákonným

účelom je poskytnutie rýchlej ochrany), tak nečinnosť exekučného súdu má za následok

výrazný zásah do práva sťažovateľky na spravodlivý proces a práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa .

Pokiaľ by si bol exekučný súd náležite plnil svoje povinnosti, nedošlo by k výskytu

mnohých prekážok, ktoré bránili postupu v konaní. Je len prirodzené, že počas uplynutia

viac ako 5 rokov, počas ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté o merite veci

(opodstatnenosti námietok povinnej v 1. rade), mohla byť vec bez problémov vyriešená už

niekoľkokrát.

... sťažovateľka je toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná

a náročná, aby mohla ospravedlniť 5 ročné prieťahy v konaní súdu (nehovoriac

o prieťahoch odvolacieho súdu – Krajského súdu v Košiciach). Taktiež má za to, že

správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy

v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom

súdu. ...

Vzhľadom na skutočnosť, že od podania námietok proti opravnému upovedomeniu

o začatí exekúcie, t.j. od roku 2009, konajúci súd prvého stupňa do dnešného dňa t. j.

necelých 5 rokov o veci právoplatne nerozhodol, ako aj na základe vyššie uvedených

skutočností má sťažovateľka za to, že exekučný súd vo veci riadne nekonal a stále nekoná,

čím dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a nedôvodným prieťahom v konaní...“

Sťažovateľka žiada ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného

zadosťučinenia v sume 10 000 € ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch,

poukazujúc na to, že „od právoplatného rozhodnutia exekučného súdu... závisí realizácia

prístupu k nehnuteľnosti zo strany sťažovateľky ako vlastníčky tejto nehnuteľnosti, ktorú

v dôsledku protiprávneho správania sa povinných nemôže užívať viac ako 30 rokov. Pre

sťažovateľku, ktorej majetkové pomery ani príjmy nie sú nijako nadštandardné to má značný

význam a to aj z hľadiska možnej dispozície s týmto nehnuteľným majetkom. Avšak

zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi v konaní sa sťažovateľke bráni v dispozícii s ním

a tým dochádza k umŕtveniu majetku, ktorý je vo vlastníctve sťažovateľky.

4

Uvedená dlhá doba čakania na rozhodnutie súdu nepriaznivo vplýva na psychiku

sťažovateľky a nečinnosťou súdu bola spôsobená aj nemajetková ujma pomerne ťažko

vyčísliteľná. Jedná sa o neistotu vo veci existencie vlastníckeho práva, spôsobená potupa

sťažovateľky (predovšetkým v malej obci, kde každý každého pozná) atď. Nečinnosťou súdu

fakticky dochádza k ochrane jedného z účastníkov súdneho konania...

Vzhľadom na vek sťažovateľky, ktorá je dôchodkyňa bez majetku a má dôvodnú

obavu, že sa nedožije konca súdneho sporu a tohto exekučného konania, toto jeho dlhé

trvanie jej spôsobuje len ďalší stres a obavu, že sa ani nedozvie, ako sa celá záležitosť

skončí.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„Základné právo , , bytom

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. porušené

bolo.

Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. prikazuje

konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Euro,

ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

Okresnému súdu Prešov ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu

zástupcovi JUDr. Marekovi Hroudovi, advokátovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným

súdom SR, vo výške 511,34 €... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný

súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom

z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,

a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2

). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom

(m. m. , ).

Sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) za porušovateľa svojich práv

označila iba okresný súd. Ústavný súd sa preto zaoberal tvrdením sťažovateľky o možnom

6

porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.

v súvislosti s konaním o námietkach povinnej v 1. rade proti exekúcii.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.

6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v

obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je

odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza

zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (,

, ), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená

nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ,

).

Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. , , , I.

ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa

(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom)

ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo

dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť

v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je totiž

to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do

základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť

zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo

zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby

sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. , ,

II. ÚS67/06).

Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil, že námietky povinnej v 1. rade boli okresnému súdu predložené

na rozhodnutie 5. októbra 2009. Okresný súd o týchto námietkach rozhodol uznesením č. k.

zo 17. septembra 2012 vydaným vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu

odvolania podaného povinnou v 1. rade proti označenému uzneseniu okresného súdu

došlo k jeho zrušeniu v zmysle druhej vety

(ďalej len „OSP“). Vo veci opätovne rozhodol sudca okresného súdu uznesením č. k.

z 23. apríla 2013 tak, že námietky povinnej v 1. rade, ako aj jej návrh na

zastavenie exekúcie zamietol. Označené rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené 29. apríla

2013 prostredníctvom jej právneho zástupcu. Proti rozhodnutiu o námietkach sa povinná

v 1. rade odvolala podaním doručeným okresnému súdu 14. mája 2013. K odvolaniu

povinnej v 1. rade sa vyjadrila sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 13. júna

2013. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorému bol spis predložený 19. júla

2013 na rozhodnutie o odvolaní, uznesením sp. zn. z 30. augusta 2013

vrátil vec súdu prvého stupňa podľa , keďže odvolaním napadnuté

rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, preto o podaných námietkach mal

opätovne rozhodnúť príslušný sudca okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu

23. septembra 2013. Okresný súd 9. júla 2014 opätovne predložil exekučný spis krajskému

8

súdu na rozhodnutie o odvolaní, pretože odvolaním napadnuté uznesenie č. k.

z 23. apríla 2013 vydala zákonná sudkyňa. Krajský súd rozhodol

o odvolaní povinnej v 1. rade uznesením sp. zn. z 22. decembra 2014 tak, že

uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Označené uznesenie krajského súdu nadobudlo

právoplatnosť 30. januára 2015.

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní

vyplýva, že o námietkach povinnej v 1. rade okresný súd rozhodol najprv 17. septembra

2012 uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom a po jeho zrušení v dôsledku

podaného odvolania uznesením zákonného sudcu z 23. apríla 2013. Na základe odvolania

podaného povinnou v 1. rade proti tomuto uzneseniu bol exekučný spis predložený 19. júla

2013 krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. V dôsledku nesústredeného postupu

krajského súdu bol exekučný spis zbytočne vrátený okresnému súdu, kde sa nachádzal

v období od 23. septembra 2013 do 8. júla 2014. Okresný súd 9. júla 2014 opätovne

predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.

S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnosti

ústavnému súdu (13. augusta 2014) okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky

na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v namietanom konaní, keďže v tom čase

už bolo o námietkach proti exekúcii meritórne rozhodnuté a exekučný spis už nebol v jeho

dispozičnej sfére, keďže od 9. júla 2014 sa nachádzal na krajskom súde na účely

rozhodnutia o opravnom prostriedku. Okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti

v namietanom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 ani jej právo podľa dohovoru.

Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou v čase,

keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila

za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu

zaručenému v (mutatis mutandis ).

Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom

prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd

zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. apríla 2015

10