Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 251/2015
PDF · 408.33 KB
No categories available
II. ÚS 251/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. apríla 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej advokátom JUDr. Markom Hroudom, Krmanova 16, Košice, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v
primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2534/2008 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. augusta
2014 doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na
prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 6 Er 2534/2008 (ďalej aj
„namietané konanie“).
Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že «Sťažovateľka je ako oprávnená účastníčkou
exekučného konania vedeného na Exekútorskom úrade JUDr. Ing. Bohumila Husťáka
so sídlom Žriedlová 3, Košice... (ďalej aj ako „EU“). Exekučné konanie bolo začaté na
základe návrhu oprávnenej zo dňa 8.7.2008, pričom exekučným titulom sa stalo predbežné
opatrenie vydané dňa 12. 3. 2002 Okresným súdom Košice okolie, č.k.
16C 465/1995, potvrdené uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 19. 11. 2007, č.k.
3 Co 325/2007 208 ktorým súd uložil povinným, aby umožnili oprávnenej voľný prechod na
2
parcelu záhrada s výmerou 617mzapísanú na
2
v katastrálnom území a to cez parcelu s výmerou č. 386m
2
zastavané plochy a nádvoria a parcelu s výmerou 293mzastavané plochy
a nádvoria zapísané na v katastrálnom území
. ...
V dôsledku chyby v písaní Okresného súdu Košice okolie nemohol Okresný súd
v Prešove (ďalej aj ako „exekučný súd“) riadne konať a bolo potrebné opraviť meno
žalovanej v prvom rade (povinnej v 1. rade), čo sa stalo až počas exekučného konania
uznesením Okresného súdu Košice okolie zo dňa 7.5.2009.
Súdny exekútor v súlade s platnou právnou úpravou vydal opravné upovedomenie
o začatí exekúcie zo dňa 24.8.2009, ktoré bolo dňa 10.9.2009 doručené do vlastných rúk
povinnej v 1. rade. Tá proti nemu podala námietky dňa 23.9.2009, ohľadom ktorých
exekučný súd dodnes právoplatne nerozhodol. ...
Po uplynutí viac ako 6 rokov od podania návrhu na EU sťažovateľka podala na
exekučný súd sťažnosť na postup súdu pre jeho nečinnosť v konaní evidovanom pod sp. zn.
6Er 2534/2008 z dôvodu, že dochádza k prieťahom v konaní, nakoľko vyššie uvedený súd
riadne nekoná a tým dochádza k porušovaniu jej práva na spravodlivý proces, na ktorú
v podstate dostala odpoveď, že k prieťahom skutočne došlo a zdržanie bolo spôsobené
vysokým nápadom exekučných vecí, ktoré sa vybavujú priebežne a personálnym
2
poddimenzovaním súdu. Exekučný súd týmto považoval sťažnosť za vybavenú, de facto však
uznal, že sťažovateľka má pravdu v celom rozsahu. ...
Keďže sa situácia žiadnym spôsobom nezmenila, sťažovateľka podala dňa 23.6.2014
druhú opakovanú sťažnosť, v odpovedi na ktorú exekučný súd opisuje úkony, ktoré vo veci
vykonal s tým, že či došlo alebo nedošlo k prieťahom sa reálne nevyjadril.».
Sťažovateľka v sťažnosti ďalej uviedla:
„... je zrejmé, že v uvedenom rozhodovaní o námietkach dochádzalo opakovane
k prieťahom, ktoré trvajú viac ako 5 rokov. Exekučným titulom je pritom predbežné
opatrenie prvostupňového súdu, ktoré bolo vydané v roku 2002, teda pred viac ako 12
rokmi.
Počas vyššie uvedeného obdobia, boli síce exekučným súdom vykonané dielčie
úkony, avšak tieto nijako nespejú ku konečnému právoplatnému rozhodnutiu zamietnutiu
námietok povinnej v 1. rade.
V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že samotné rozhodovanie o námietkach
nie je skutkovo ani právne náročné, a uvedený prístup exekučného súdu nie je naplnením
zmyslu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ak nespeje ku včasnému
konečnému právoplatnému rozhodnutiu. Reálna súdna ochrana znamená odstránenie
stavu právnej neistoty, čo je možné dosiahnuť len aktívnou činnosťou súdu zavŕšenou
právoplatným rozhodnutím vo veci. Na základe uvedeného má sťažovateľka za to, že je
nutné konať efektívne a predovšetkým právoplatne vec rozhodnúť. ...
Sťažovateľka by chcela zdôrazniť, že exekučným titulom je v tomto prípade predbežné
opatrenie, pričom návrh na jeho vydanie podala už v roku 2002 v súdnom konaní, ktoré sa
začalo v roku 1995. Základným problémom v tomto súdnom spore je prístup na jej
pozemok, na ktorý sa nevie dostať už viac ako tridsať rokov. Práve pre komplikovanosť
situácie sťažovateľka v roku 2002 podala návrh na vydanie predbežného opatrenia,
prostredníctvom ktorého sa mala domôcť rýchlej a účinnej dočasnej obrany svojho
prístupového práva k vlastnému majetku.
Situácia sa však do dnešného dňa žiadnym spôsobom pre ňu nezmenila. Práve
skutočnosť, že exekučným titulom je práve predbežné opatrenie (ktorého jediným zákonným
účelom je poskytnutie rýchlej ochrany), tak nečinnosť exekučného súdu má za následok
výrazný zásah do práva sťažovateľky na spravodlivý proces a práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Pokiaľ by si bol exekučný súd náležite plnil svoje povinnosti, nedošlo by k výskytu
mnohých prekážok, ktoré bránili postupu v konaní. Je len prirodzené, že počas uplynutia
viac ako 5 rokov, počas ktorých nebolo právoplatne rozhodnuté o merite veci
(opodstatnenosti námietok povinnej v 1. rade), mohla byť vec bez problémov vyriešená už
niekoľkokrát.
... sťažovateľka je toho názoru, že predmetná právna vec nie je natoľko komplikovaná
a náročná, aby mohla ospravedlniť 5 ročné prieťahy v konaní súdu (nehovoriac
o prieťahoch odvolacieho súdu – Krajského súdu v Košiciach). Taktiež má za to, že
správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci absolútne nezapríčinilo spôsobené prieťahy
v konaní. Zo súdneho spisu je zrejmé, že prieťahy v konaní boli spôsobené postupom
súdu. ...
Vzhľadom na skutočnosť, že od podania námietok proti opravnému upovedomeniu
o začatí exekúcie, t.j. od roku 2009, konajúci súd prvého stupňa do dnešného dňa t. j.
necelých 5 rokov o veci právoplatne nerozhodol, ako aj na základe vyššie uvedených
skutočností má sťažovateľka za to, že exekučný súd vo veci riadne nekonal a stále nekoná,
čím dochádza k porušovaniu práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a nedôvodným prieťahom v konaní...“
Sťažovateľka žiada ústavný súd aj o priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia v sume 10 000 € ako náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch,
poukazujúc na to, že „od právoplatného rozhodnutia exekučného súdu... závisí realizácia
prístupu k nehnuteľnosti zo strany sťažovateľky ako vlastníčky tejto nehnuteľnosti, ktorú
v dôsledku protiprávneho správania sa povinných nemôže užívať viac ako 30 rokov. Pre
sťažovateľku, ktorej majetkové pomery ani príjmy nie sú nijako nadštandardné to má značný
význam a to aj z hľadiska možnej dispozície s týmto nehnuteľným majetkom. Avšak
zbytočnými a neodôvodniteľnými prieťahmi v konaní sa sťažovateľke bráni v dispozícii s ním
a tým dochádza k umŕtveniu majetku, ktorý je vo vlastníctve sťažovateľky.
4
Uvedená dlhá doba čakania na rozhodnutie súdu nepriaznivo vplýva na psychiku
sťažovateľky a nečinnosťou súdu bola spôsobená aj nemajetková ujma pomerne ťažko
vyčísliteľná. Jedná sa o neistotu vo veci existencie vlastníckeho práva, spôsobená potupa
sťažovateľky (predovšetkým v malej obci, kde každý každého pozná) atď. Nečinnosťou súdu
fakticky dochádza k ochrane jedného z účastníkov súdneho konania...
Vzhľadom na vek sťažovateľky, ktorá je dôchodkyňa bez majetku a má dôvodnú
obavu, že sa nedožije konca súdneho sporu a tohto exekučného konania, toto jeho dlhé
trvanie jej spôsobuje len ďalší stres a obavu, že sa ani nedozvie, ako sa celá záležitosť
skončí.“.
Na základe uvedeného sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd rozhodol týmto
nálezom:
„Základné právo , , bytom
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er 2534/2008 porušené
bolo.
Okresnému súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 6Er 2543/2008 prikazuje
konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
... priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10.000 Euro,
ktoré je Okresný súd Prešov povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
Okresnému súdu Prešov ukladá zaplatiť trovy právneho zastúpenia právnemu
zástupcovi JUDr. Marekovi Hroudovi, advokátovi za zastupovanie v konaní pred Ústavným
súdom SR, vo výške 511,34 €... do 1 mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez pojednávania. Ústavný
súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom
na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť
ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti
petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127 ústavy),
v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.
1 zákona o ústavnom súde), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom
z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže
ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti,
a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv (čl. 2 ods. 2
ústavy). Platí to predovšetkým v situácii, keď je sťažovateľ zastúpený zvoleným advokátom
(m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Sťažovateľka (kvalifikovane zastúpená advokátom) za porušovateľa svojich práv
označila iba okresný súd. Ústavný súd sa preto zaoberal tvrdením sťažovateľky o možnom
6
porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a jej práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn.
6 Er 2534/2008 v súvislosti s konaním o námietkach povinnej v 1. rade proti exekúcii.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl.
6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote, preto v
obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 280/08).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj
práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je
odstránenie stavu právnej neistoty, pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza
zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu (I. ÚS 10/98,
I. ÚS 44/99, IV. ÚS 68/02), alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená
nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04,
Podľa svojej ustálenej judikatúry (napr. II. ÚS 12/01, IV. ÚS 61/03, IV. ÚS 205/03, I.
ÚS 16/04) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
(a tiež právu na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru)
v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie
základného práva označenými orgánmi verejnej moci (v danom prípade okresným súdom)
ešte mohlo trvať. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu, už nemohlo
dochádzať k namietanému porušovaniu označeného základného práva, ústavný súd sťažnosť
v zásade odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je totiž
to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do
základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť
zohráva významnú preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo
zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby
sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (m. m. IV. ÚS 225/05, III. ÚS 317/05,
II. ÚS67/06).
Ústavný súd zo zapožičaného súvisiaceho spisu okresného súdu sp. zn.
6 Er 2543/2008 zistil, že námietky povinnej v 1. rade boli okresnému súdu predložené
na rozhodnutie 5. októbra 2009. Okresný súd o týchto námietkach rozhodol uznesením č. k.
6 Er 2543/2008 39 zo 17. septembra 2012 vydaným vyšším súdnym úradníkom. Z dôvodu
odvolania podaného povinnou v 1. rade proti označenému uzneseniu okresného súdu
došlo k jeho zrušeniu v zmysle § 374 ods. 4 druhej vety Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej len „OSP“). Vo veci opätovne rozhodol sudca okresného súdu uznesením č. k.
6 Er 2543/2008 50 z 23. apríla 2013 tak, že námietky povinnej v 1. rade, ako aj jej návrh na
zastavenie exekúcie zamietol. Označené rozhodnutie bolo sťažovateľke doručené 29. apríla
2013 prostredníctvom jej právneho zástupcu. Proti rozhodnutiu o námietkach sa povinná
v 1. rade odvolala podaním doručeným okresnému súdu 14. mája 2013. K odvolaniu
povinnej v 1. rade sa vyjadrila sťažovateľka podaním doručeným okresnému súdu 13. júna
2013. Krajský súd v Prešove (ďalej len „krajský súd“), ktorému bol spis predložený 19. júla
2013 na rozhodnutie o odvolaní, uznesením sp. zn. 6 CoE 128/2013 z 30. augusta 2013
vrátil vec súdu prvého stupňa podľa § 374 ods. 4 OSP, keďže odvolaním napadnuté
rozhodnutie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom, preto o podaných námietkach mal
opätovne rozhodnúť príslušný sudca okresného súdu. Spis bol vrátený okresnému súdu
23. septembra 2013. Okresný súd 9. júla 2014 opätovne predložil exekučný spis krajskému
8
súdu na rozhodnutie o odvolaní, pretože odvolaním napadnuté uznesenie č. k.
6 Er 2543/2008 50 z 23. apríla 2013 vydala zákonná sudkyňa. Krajský súd rozhodol
o odvolaní povinnej v 1. rade uznesením sp. zn. 6 CoE 75/2014 z 22. decembra 2014 tak, že
uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil. Označené uznesenie krajského súdu nadobudlo
právoplatnosť 30. januára 2015.
Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vykonaných v namietanom konaní
vyplýva, že o námietkach povinnej v 1. rade okresný súd rozhodol najprv 17. septembra
2012 uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom a po jeho zrušení v dôsledku
podaného odvolania uznesením zákonného sudcu z 23. apríla 2013. Na základe odvolania
podaného povinnou v 1. rade proti tomuto uzneseniu bol exekučný spis predložený 19. júla
2013 krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. V dôsledku nesústredeného postupu
krajského súdu bol exekučný spis zbytočne vrátený okresnému súdu, kde sa nachádzal
v období od 23. septembra 2013 do 8. júla 2014. Okresný súd 9. júla 2014 opätovne
predložil spis krajskému súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní.
S prihliadnutím na uvedené možno konštatovať, že v čase doručenia sťažnosti
ústavnému súdu (13. augusta 2014) okresný súd nemohol podniknúť žiadne kroky
na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky v namietanom konaní, keďže v tom čase
už bolo o námietkach proti exekúcii meritórne rozhodnuté a exekučný spis už nebol v jeho
dispozičnej sfére, keďže od 9. júla 2014 sa nachádzal na krajskom súde na účely
rozhodnutia o opravnom prostriedku. Okresný súd tak v čase podania ústavnej sťažnosti
v namietanom konaní už nemohol porušovať základné právo sťažovateľky podľa čl. 48
ods. 2 ústavy ani jej právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Sťažovateľka sa napriek tomu na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou v čase,
keď porušenie označeného základného práva na všeobecnom súde, ktorý označila
za účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo
spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu
zaručenému v čl. 48 ods. 2 ústavy (mutatis mutandis I. ÚS 6/03).
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľky pri jej predbežnom
prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne
neopodstatnenú.
V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu, aby sa ústavný súd
zaoberal ďalšími požiadavkami v nej uvedenými.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. apríla 2015
10