Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 172/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou Andrea Havelková, s. r. o., Daniela Dlabača 28, Žilina, v mene

ktorej koná JUDr. Andrea Havelková, advokátka, vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Martin v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. októbra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Martin (ďalej len „okresný súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. .

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 20. októbra 2011 podal na okresnom súde

žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia „mzdy a iných nárokov súvisiacich s ukončeným

pracovným pomerom sťažovateľa špecifikovaných v návrhu“.

Okresný súd 17. februára 2012 vydal vo veci platobný rozkaz sp. zn. ,

proti ktorému podal odporca odpor.

K ďalšiemu priebehu konania sťažovateľ uviedol:

„Uznesením sp. zn. zo dňa 31.08.2012 Okresný súd Martin konanie

v časti o zaplatenie istiny vo výške 1231,08 € zastavil, nakoľko odporca aj bez rozhodnutia

súdu dňa 22.08.2012 čiastočne uhradil žalovanú istinu. Následne uznesením zo dňa

08.07.2013 Okresný súd Martin pripustil zmenu žalobného petitu v zmysle podania

doručeného súdu dňa 22.10.2012, t. j. až po necelom roku od zmeny návrhu. Táto zmena

návrhu zo strany navrhovateľa podľa nášho názoru nemá vplyv na dĺžku predmetného

súdneho konania, nakoľko doterajšie výsledky konania môžu byť podkladom aj

pre rozhodnutie o zmenenom návrhu. Do dnešného dňa ešte Okresný súd Martin vo veci

samej nerozhodol.“

Postup okresného súdu „nemožno odôvodniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci

alebo správaním účastníkov konania“, preto podľa názoru sťažovateľa v namietanom

súdnom konaní „došlo a stále dochádza k porušovaniu Slovenskej

republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Okresný súd Martin pri rozhodovaní v tejto veci svojim

postupom, resp. nečinnosťou spôsobil stav právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ nachádza

už bez mála 3 roky“.

Sťažovateľ svoj záverečný návrh formuloval takto:

„Základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Martin vo veci vedenej na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

porušené bolo.

Okresnému súdu Martin v konaní vedenom na Okresnom súde Martin pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000, € (slovom

tritisíc eur), ktoré je Okresný súd Martin povinný zaplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania vo výške 340,90 € (dva úkony právnej

služby príprava a prevzatie a spísanie tejto sťažnosti pri hodnote jedného úkonu vo výške

134 € + 8,04 € režijný paušál + 20 % DPH), ktorú im Okresný súd Martin je povinný

zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu spoločnosti Advokátska kancelária Andrea

Havelková, s. r. o., vedený v , číslo účtu: ,

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb a právnických osôb je založená na princípe subsidiarity.

Zmysel a účel tohto princípu je založený na tom, že ochrana ústavnosti nie je a ani podľa

povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých orgánov

verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných

orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by

znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad

uvedených v (m. m. ).

Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V súvislosti s už uvedeným ústavný súd poukazuje na to, že vyčerpanie opravných

prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľovi na ochranu jeho

základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je oprávnený podľa

osobitných predpisov, je jedným z atribútov prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1

, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd

pred ústavným súdom.

Účinným právnym prostriedkom nápravy v súvislosti s námietkou zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní je podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu

(napr. , ) aj sťažnosť adresovaná predsedovi okresného súdu

podľa a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých

zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“).

Zákon o súdoch v § 64 ods. 1 ustanovuje, že „Účelom vybavovania sťažnosti je zistiť,

či v danej veci boli spôsobené prieťahy v konaní...“. V zmysle prvej vety druhého odseku

citovaného zákonného ustanovenia „Orgán, ktorý vybavuje sťažnosť, je povinný na účel

zistenia stavu veci prešetriť všetky skutočnosti.“. Podľa § 64 ods. 3 zákona o súdoch „Ak

orgán poverený vybavovaním sťažnosti zistí, že sťažnosť je dôvodná, prijme a zabezpečí

vykonanie opatrení na odstránenie nedostatkov, ak je to potrebné, vyvodí za vzniknuté

nedostatky voči zodpovedným osobám dôsledky.“.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil dovtedajší protiprávny

stav zapríčinený neprerokovaním veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd preto

o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa ,

prípadne práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v zásade koná iba za predpokladu, ak

sťažovateľ preukáže, že využil označený právny prostriedok, ktorý mal k dispozícii podľa

zákona o súdoch, alebo ak preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných

osobitného zreteľa ( ).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v namietanom konaní

u predsedu okresného súdu neuplatnil z dôvodu, že „sťažnosť predsedovi súdu nie je

efektívnym alebo účinným právnym prostriedkom, ktorým by sa dalo zabrániť porušovaniu

jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd v iných podobných

prípadoch posudzoval podanú ústavnú sťažnosť sťažovateľov aj napriek tomu, že títo

nesplnili podmienku podania sťažnosti na prieťahy predsedovi dotknutého súdu.“ .

V uvedenej súvislosti poukazuje sťažovateľ na dva rozsudky Európskeho súdu

pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“), a to Ištván, Ištvánová proti Slovenskej republike

a Komanický proti Slovenskej republike.

Ústavný súd konštatuje, že tieto argumenty nemôže akceptovať, pretože uvedené

rozhodnutia ESĽP sa týkali konaní, ktorých dĺžka bola v prvom prípade takmer 6 a pol roka

a v druhom prípade bola viac ako 11 rokov, na rozdiel od napadnutého konania, ktoré

od jeho začiatku až do podania sťažnosti ústavnému súdu trvá tri roky. Ústavný súd

vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. , ) na požiadavke

využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62 a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej

správy dotknutého súdu v zásade už netrvá v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania

v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však

v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Sťažovateľ bol v konaní pred okresným súdom kvalifikovane právne zastúpený, avšak

sťažnosť na prieťahy podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neuplatnil. Vzhľadom na to, že

ústavný súd z obsahu sťažnosti nezistil, že by k nesplneniu podmienky prípustnosti sťažnosti

podľa došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných

osobitného zreteľa, sťažnosť odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

Ústavný súd poznamenáva, že toto rozhodnutie netvorí prekážku rozhodnutej veci,

a v prípade, že by v ďalšom období okresný súd nekonal v predmetnej veci plynulo

a bez zbytočných prieťahov, nič nebráni sťažovateľovi, aby sa po splnení podmienky

prípustnosti sťažnosti opätovne obrátil na ústavný súd so sťažnosťou.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku nezaoberal sa už ústavný súd ďalšími

návrhmi formulovanými sťažovateľom v petite sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015