Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 149/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

Pribinova 25, Bratislava, zastúpenej obchodnou spoločnosťou Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingova 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav

Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 46 ods. 1

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. z 12. marca 2014, sp. zn. z 20. marca 2014, sp. zn.

z 19. marca 2014, sp. zn. z 19. marca 2014, sp. zn.

z 21. mája 2014, sp. zn. z 18. júna 2014, sp. zn.

z 28. mája 2014, sp. zn. z 8. júla 2014, sp. zn. z 3. júla 2014,

sp. zn. z 8. júla 2014 a sp. zn. z 11. júla 2014 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., vedené pod

spisovými značkami: , , , ,

Rvp 8398/2014, , , , ,

Rvp 12337/2014 a s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej

vedené pod sp. zn. .

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli

15. mája 2014, 14. júla 2014, 15. augusta 2014, 19. septembra 2014 a 22. septembra 2014

doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava

(ďalej len „sťažovateľka“), ktorými namietala porušenie základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) uvedenými v záhlaví tohto rozhodnutia (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“).

2. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľka sa návrhmi podanými

Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) domáhala preskúmania zákonnosti

rozhodnutí vydaných týmto súdom podľa o slobodnom prístupe

k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií)

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Krajský súd

jednotlivými uzneseniami rozhodol o zastavení týchto konaní podľa § 10 ods. 1 zákona

Slovenskej národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis

z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) z dôvodu,

že sťažovateľka nezaplatila súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č.

10 písm. a) sadzobníka súdnych poplatkov, o čom ju predtým poučil.

Sťažovateľka podala proti uzneseniam krajského súdu o zastavení konania odvolania,

ktorými namietala:

„a) v konaní došlo k vadám uvedeným v účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom (ust. v spojení

s ust. );

b) v konaní došlo k vadám uvedeným v súd prvého stupňa

nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu

a nedostatočne zistil skutkový stav (ust. v spojení s ust.

písm. h) );

c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(ust. ).“

Na základe odvolaní sťažovateľky najvyšší súd napadnutými uzneseniami uznesenia

krajského súdu potvrdil.

3. Sťažovateľka tvrdí, že v „predmetnom konaní o preskúmaní zákonnosti

rozhodnutia vydaného podľa ustanovení súdny poplatok nie je

povinný platiť“ a preto pre jeho nezaplatenie zo strany sťažovateľky nie je možné konanie

zastaviť. Sťažovateľka pritom poukazuje na to, že „Podľa položky č. 10 písm. a) sadzobníka

súdnych poplatkov sa poplatok vyrubuje z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia

orgánu verejnej správy na základe žaloby, ak v písmenách b) až d) nie je ustanovené inak.

Ako vyplýva z tejto definície spoplatneného úkonu, spoplatneniu podlieha len podanie

návrhu/žaloby na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu, ktorý je orgánom verejnej

správy.

Je dôležité rozlišovanie orgánov verejnej správy od orgánov verejnej moci. Žalobca

svojím návrhom/žalobou žiada preskúmanie zákonnosti Krajského súdu v Bratislave.

Krajský súd v Bratislave nie je orgánom verejnej správy. Jeho rozhodnutie preto nie je

rozhodnutím orgánu verejnej správy, a teda žalobca v tomto konaní nežiada o preskúmanie

rozhodnutia verejnej správy, ale orgánu verejnej moci.

Žalobca podal žalobu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Krajského súdu

v Bratislave, ktorý rozhodoval postupom podľa ust. § 19 z. č. , pričom

oprávnenie súdu na preskúmanie rozhodnutia (keďže ide o rozhodnutie orgánu verejnej

moci, avšak ustanovenie a nasl. umožňuje súdom preskúmavať iba rozhodnutia

orgánov verejnej správy, resp. správnych orgánov) vyplýva z § 19 ods. 4 zákona

č. Nie je možné sa stotožniť vysloveným názorom konajúceho súdu, že ak súd

koná podľa ust. vykonáva prenesenú kompetenciu ako orgán

verejnej správy.“

4. Podľa názoru sťažovateľky napadnutými rozhodnutiami najvyššieho súdu bolo

porušené jej základné právo na súdnu ochranu zaručené a právo

na spravodlivý súdny proces zaručené čl. 6 ods. 1 dohovoru, preto v petite sťažností žiada,

aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie označených práv napadnutými

rozhodnutiami najvyššieho súdu, zruší ich a veci vráti najvyššiemu súdu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka zároveň žiada, aby jej ústavný súd priznal finančné zadosťučinenie a náhradu

trov konania.

II.

5. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak tento zákon

neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom

primerane ustanovenia v znení neskorších

predpisov (ďalej aj „OSP“). V zmysle v záujme hospodárnosti konania

môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia

alebo sa týkajú tých istých účastníkov. nemá osobitné ustanovenie

o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným možno v konaní

o sťažnosti podľa použiť na prípadné spojenie vecí primerane

.

6. S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod spisovými

značkami: , , , ,

Rvp 8398/2014, , , , ,

Rvp 12337/2014 a a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú

súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky

a najvyššieho súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac

citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

III.

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa ustanovenia ústavný súd každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

10. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

11. Podľa prvej a druhej vety ak nebol zaplatený

poplatok splatný podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania, prvostupňový súd

vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote, ktorú určí spravidla v lehote desiatich dní

od doručenia výzvy; ak aj napriek výzve poplatok nebol zaplatený v lehote, súd konanie

zastaví. O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník vo výzve poučený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

13. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu...

14. Podstatou sťažností je tvrdenie sťažovateľky o porušení jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva podľa dohovoru napadnutými

uzneseniami najvyššieho súdu, ktorými potvrdil uznesenia krajského súdu o zastavení

konania z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku. Podstatným argumentom sťažovateľky je

pritom tvrdenie, že všeobecný súd pri vydávaní rozhodnutí podľa

nie je orgánom verejnej správy, ale orgánom verejnej moci, z čoho vyvodzuje svoj právny

názor, že konanie vo veci predmetnej žaloby nemalo podliehať súdnym poplatkom podľa

položky č. 10 sadzobníka súdnych poplatkov, ktorá upravuje súdny poplatok z návrhu na

preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na základe žaloby.

15. Najvyšší súd v uznesení sp. zn. z 12. marca 2014 uviedol:

«Krajský súd v Bratislave má právomoc rozhodovať v občianskoprávnych

a trestnoprávnych veciach, preskúmavať zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy

a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak

ustanoví zákon. Krajskému súdu však môžu vyplývať povinnosti konať a rozhodovať aj

v iných oblastiach a na základe iných právnych predpisov. O taký prípad ide aj

v predmetnej právnej veci. Oblasť slobodného prístupu k informáciám je súčasťou verejného

práva, v tomto prípade správneho práva. Krajský súd v oblasti rozhodovania v rámci

správneho práva nemá postavenie súdneho orgánu, ale orgánu verejnej správy. V tomto

prípade nemožno brať ohľad na to, že žalovaný má vo svojom názve slovo „súd“, pretože

orgán v oblasti verejnej správy na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý koná a

rozhoduje o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie, ktorú má alebo nemá vo svojej

dispozičnej sfére, podľa je správnym (administratívnym) orgánom.

V tomto prípade je odlišujúcim kritériom medzi súdom a správnym orgánom kompetencia:

kým súd koná v rámci kompetencie podľa č1. 141 až 148 a

príslušných zákonov, správny orgán koná o sprístupnení alebo nesprístupnení informácie

podľa Túto skutočnosť zdôrazňuje aj to že o sprístupnení alebo

nesprístupnení informácie nerozhodujú jednotlivé senáty alebo samosudcovia krajského

súdu v rámci svojej rozhodovacej činnosti ale o sprístupnení alebo nesprístupnení

informácií v zmysle zákona č rozhodujú orgány riadenia a správy súdu

(predseda resp. podpredseda krajského súdu). S prihliadnutím na § 1 ods. 2 Správneho

poriadku, a je možné Krajský súd v Bratislave

definovať ako inú právnickú osobu, ktorá v oblasti verejnej správy rozhoduje o právach a

povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, a teda ako správny orgán, prípadne ako

orgán verejnej správy. Preto aj právoplatné rozhodnutie žalovaného je preskúmateľné

súdom v správnom súdnictve podľa druhej hlavy piatej časti

„Rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov“. Konanie o

tejto žalobe je následne spoplatnené podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov ako návrh na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy na

základe žaloby, ak v písmenách b/ až d/ nie je ustanovené inak, v tomto prípade vo výške 66

€.

Krajský súd správne postupoval, keď žalobcu vyzval výzvou na zaplatenie súdneho

poplatku za podanú žalobu vo výške 66 € podľa položky č. 10 písm. a/ Sadzobníka súdnych

poplatkov (č. l. 16). Žalobca bol poučený, že ak nebude poplatok v určenej 10 dňovej lehote

zaplatený, súd konanie zastaví podľa Právny zástupca

žalobcu výzvu prevzal 02.08.2013. Najvyšší súd Slovenskej republiky dáva žalobcovi do

pozornosti celé ustanovenie Citované zákonné ustanovenie

rozlišuje medzi výzvou na zaplatenie súdneho poplatku a uznesením na zaplatenie súdneho

poplatku. Ide o dva inštitúty odlišné svojou formou, podmienkami a následkami

nezaplatenia súdneho poplatku na základe nich. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku

( ) je poplatníkovi zasielaná v prípade nezaplatenia

súdneho poplatku splatného podaním návrhu na začatie konania alebo dovolania;

následkom nezaplatenia súdneho poplatku je zastavenie konania. Na druhej strane

uznesenie ( ) na zaplatenie súdneho poplatku je

účastníkovi zasielané len v taxatívne určených prípadoch, ak:

už súd začal konať vo veci samej,

vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi, ktorému súd ustanovil opatrovníka,

pretože nie je známy jeho pobyt, alebo sa mu nepodarilo doručiť na známu adresu

v cudzine.

došlo k rozšíreniu návrhu alebo podaniu vzájomného návrhu v tej istej veci potom,

ako začal konať vo veci samej,

ide o opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnych orgánov,

žiada zaplatenie poplatku vo výške odporujúcej úprave podľa tohto zákona,

vznikla poplatková povinnosť poplatníkovi podaním návrhu na nariadenie

predbežného opatrenia.

Následkom nezaplatenia súdneho poplatku na základe uznesenia je vymáhanie

nezaplateného súdneho poplatku podľa o správe a vymáhaní

súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov, teda nie zastavenie konania.

V prejednávanej veci je možné subsidiárne použitie , pretože

vzťah medzi a je založený na

zásade lex specialis derogat legi generáli (osobitný zákon alebo ustanovenie ruší všeobecný

zákon alebo ustanovenie); osobitným a všeobecným

zákonom je . Preto nebol dôvod, aby krajský súd žalobcu vyzýval

uznesením podľa , nakoľko neboli splnené taxatívne

podmienky na jeho vydanie, ale správne žalobcu vyzval výzvou podľa § 10 ods. 1 zákona

č. , u ktorej je následkom nezaplatenia súdneho poplatku zastavenie konania.

Žalobca teda svojím konaním v rozpore s sám spôsobil

zastavenie konania pre nezaplatenie súdneho poplatku. Najvyšší súd Slovenskej republiky

zdôrazňuje, že jednotlivé ustanovenia (ale aj iných zákonov

vo všeobecnosti) nemožno vykladať izolovane a bez kontextu, a to s akcentom na to, že

žalobca je zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom, za ktorého koná advokát

s právnickým vzdelaním.

V správnom súdnictve sa dokazovanie nevykonáva, pre súd je rozhodujúci stav v

čase vydania druhostupňového rozhodnutia ( ) výnimku tvoria prípady

vyplývajúce z občianskoprávnych, pracovných, rodinných a obchodných vzťahov alebo

zo sankčných vecí ( ), o ktoré však v predmetnej právnej veci nejde.

Zároveň je potrebné zohľadniť aj špecifiká správneho súdnictva, kedy súd v správnom

súdnictve nie je súdom skutkovým, ale preskúmava zákonnosť rozhodnutí a postupov

správnych orgánov ( a nasl. ). Krajský súd preto rozhodol na základe

skutkového stavu, ktorý existoval v čase vydania rozhodnutia žalovaného, na základe

nezaplatenia súdneho poplatku žalobcom, vo veci nevykonal dokazovanie v merite veci,

preto ani nenariadil pojednávanie.»

Podobnú argumentáciu použil najvyšší súd aj v ostatných sťažovateľkou namietaných

uzneseniach.

16. Z už citovaného vyplýva, že úlohou

ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti hovoriť vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov.

Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(, tiež napr. , ).

17. Vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje ústavný súd za potrebné

uviesť, že nie je opravnou inštanciou všeobecných súdov (napr. ). Preskúmanie

rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má opodstatnenie len

v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo rozhodnutím (opatrením alebo iným

zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo základnej slobody. Skutkový stav

a právne závery všeobecného súdu sú predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by prijaté právne závery boli so zreteľom na skutkový stav zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne a z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (podobne aj ).

Ústavnoprávnou požiadavkou je tiež to, aby všeobecnými súdmi vydané rozhodnutia boli

riadne, zrozumiteľne a logicky odôvodnené.

18. Ústavný súd už judikoval, že ak všeobecný súd reagoval na procesné úkony

účastníka primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom v súlade

s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu a štádia civilného procesu,

v ktorom účastník uplatňuje svoje nároky alebo sa bráni proti ich uplatneniu, nemôže dôjsť k

porušeniu základného práva na spravodlivý proces (, ).

19. Podstatou odôvodnenia namietaných uznesení najvyššieho súdu bola interpretácia

a v súvislosti so spoplatnením podaných žalôb

sťažovateľky na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánu verejnej správy (ktorým bol

krajský súd pri vydávaní rozhodnutí podľa ) a jeho aplikácia na

zistený skutkový stav.

Najvyšší súd dal odpoveď na argumentáciu sťažovateľky, ktorú znova uviedla aj

v ústavnej sťažnosti, keď tvrdila, že všeobecný súd pri vydávaní rozhodnutí podľa zákona

č. nie je orgánom verejnej správy, z čoho vyvodzovala svoj právny názor, že

konanie vo veci predmetnej žaloby nepodlieha súdnym poplatkom. Najvyšší súd naopak,

podrobne a jednoznačným spôsobom vymedzil charakter postavenia všeobecných súdov pri

vydávaní rozhodnutí podľa ako orgánov verejnej správy na úseku

práva na prístup k informáciám, podrobne vysvetlil dôvody uloženia poplatkovej

povinnosti, ako aj následného zastavenia konania. Po preskúmaní odôvodnenia napadnutého

uznesenia najvyššieho súdu so zreteľom na dôvody, ktoré sťažovateľka uviedla v predmetnej

sťažnosti, ústavný súd nezistil taký jeho výklad a aplikáciu ustanovení Občianskeho súdneho

poriadku a , ktoré by mohli vyvolať účinky nezlučiteľné s uvedeným

namietaným a dohovoru.

Položka č. 10 prílohy , sadzobník súdnych poplatkov, výslovne

upravuje poplatok z návrhu na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy

na základe žaloby. Ústavný súd sa stotožňuje s odôvodnením namietaného uznesenia

najvyššieho súdu a konštatuje, že v konaní o žiadosti o poskytnutie informácie podľa zákona

č. , ktorú žiadateľ podal na všeobecný súd, tento koná a rozhoduje ako

správny orgán; právoplatné rozhodnutie všeobecného súdu ako správneho orgánu v tejto

veci je preskúmateľné v rámci správneho súdnictva na základe žaloby proti rozhodnutiam

a postupom správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku a je spoplatňované v súlade s platným a účinným sadzobníkom súdnych poplatkov

podľa príslušnej položky.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľkou namietané uznesenia najvyššieho súdu

obsahujú dostatok skutkových a najmä právnych záverov, pričom ústavný súd nezistil, že by

jeho výklad a závery boli svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené a nevyplýva z nich ani taká

aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola

popretím ich podstaty a zmyslu. Najvyšší súd v odôvodnení napadnutých uznesení uviedol

východiská, na základe ktorých postupoval v danej veci, jasným, právne korektným

a zrozumiteľným spôsobom sa vyrovnal so skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré

boli pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné, pričom výklad a aplikácia

dotknutých ustanovení právnych predpisov bola vykonaná ústavne súladným spôsobom.

20. Ústavný súd pripomína, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu

a práva na spravodlivé súdne konanie, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania

a ak tento v konečnom dôsledku nie je úspešný, za predpokladu, že napadnuté rozhodnutie

súdu je v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivé súdne konanie nepatrí

právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,

navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivé súdne konanie je naplnené tým,

že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po

výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú, a to za predpokladu, že ich

skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom

omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces

().

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd sťažnosti sťažovateľky odmietol ako

zjavne neopodstatnené podľa , pretože napadnuté

uznesenia najvyššieho súdu v ničom nesignalizujú možnosť porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru, dôvodnosť ktorej by bolo

potrebné preskúmať po prijatí sťažností na ďalšie konanie.

22. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosti ako celok, o ďalších nárokoch sťažovateľky

nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. apríla 2015