Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 185/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, konateľkou Advokátskej kancelárie Viktória

HELLENBART, s. r. o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, vo veci namietaného

porušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50

ods. 3 a uznesením o vznesení

obvinenia ČVS: ORP 170/OVK TO 2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstva

Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany,

rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany č. 54

z 23. septembra 2014 a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 3. decembra

2014 v jeho trestnej veci a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej

prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. februára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného

advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, ktorou namietal porušenie svojich základných práv

podľa , , , , a

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP

170/OVK TO 2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstva Policajného zboru

Slovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany (ďalej len „uznesenie

vyšetrovateľa“), rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len

„okresná prokuratúra“) č. z 23. septembra 2014 (ďalej len

„rozhodnutie okresnej prokuratúry“) a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky

z 3. decembra 2014 (ďalej len „list generálnej prokuratúry“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:

«Sťažnosť sa týka porušenia práv sťažovateľa garantovaných ... orgánmi

činnými v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľovi na základe Uznesenia vyšetrovateľa

OR PZ Topoľčany číslo ČVS: ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 za prečin

ublíženia na zdraví podľa , písmeno a) , a to spôsobom

akým je v uznesení vymedzený skutok, ktorého spáchaním sa mal sťažovateľ dopustiť

trestného činu...

Na chybný postup vyšetrovateľa upozornil na podnet sťažovateľa prokurátor

Okresnej prokuratúry..., ktorý svojím rozhodnutím číslo zo dňa 8.2.2013

zrušil uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia a uložil mu vo veci znova

rozhodnúť. Dôvodom bolo, že zistený skutkový stav nepostačuje na vznesenie obvinenia,

nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či skutok, ktorý sa stal je trestným číslom (správne

má byť zrejme „činom“, pozn.) a či je z jeho spáchania podozrivá konkrétna osoba...

Sťažovateľ podal proti ďalšiemu Uzneseniu vyšetrovateľa... zo dňa 26.07.2013

sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor... Uznesením číslo 728/12/4406 dňa 13.08.2013 tak,

že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú...

2

Sťažovateľ sa dňa 10.09.2013 obrátil podnetom podaným prostredníctvom obhajcu

o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu prokurátorom, ktorý bol posúdený ako podnet

podľa písmeno a) Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý

Uznesením číslo IVPZ 235/13/1000 8 dňa 12.02.2014 rozhodol tak, že napadnutým

uznesením prokurátora bol porušený zákon... v neprospech sťažovateľa a uznesenie

prokurátora okresnej prokuratúry zrušil...

Prokurátor Okresnej prokuratúry... v Uznesení číslo Pv 728/2012/4406 43 dňa

28.02.2014 opäť rozhodol o sťažnosti sťažovateľa v postavení obvineného proti uzneseniu

o vznesení obvinenia tak, že túto zamietol. Na podnet sťažovateľa zo dňa 14.04.2014

Generálny prokurátor SR Uznesením IV Pz 104/14//1000 9 zo dňa 28.08.2014 zrušil

napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry a konštatoval, že bol porušený

zákon v neprospech obvineného v § 176 ods. 2, § 193 ods. 1 písmeno c) Trestného

poriadku...

Nasledujúce Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry...

zo dňa 23.09.2014 (v poradí tretie) z podnetu obhajcu zo dňa 18.10.2014 Generálny

prokurátor vybavil listom číslo zo dňa 3.12.2014 tak, že ho ako

nedôvodný odkladá. List prevzal obhajca obvineného dňa 16.12.2014.»

3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že:

„Napriek opakovaným zrušeniam uznesenia prokurátora, neboli z jeho strany

napadnuté uznesenia vyšetrovateľa, ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu

zákona v jeho neprospech a aj k porušeniu jeho práv garantovaných Slovenskej

republiky, uvedené do súladu so zákonom, preto sa v zákonnej dvojmesačnej lehote

od prevzatia listu Generálneho prokurátora SR dňa 16.12.2014 sťažovateľ obracia

na Ústavný súd SR a domáha sa ochrany svojich práv.“

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:

3

„... výrokom Uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ pod číslom číslo

ČVS:ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a rozhodnutím prokurátora Okresnej

prokuratúry... číslo PV 728/2012/4406 zo dňa 23.09.2014 a listom Generálneho

prokurátora... zo dňa 03.12.2014 boli porušené práva sťažovateľa garantované článkom 13

ods. 1, článkom 17 ods. 2, článkom 47 ods. 2, článkom 49, článkom 50 ods. 3)

a článkom 152 ods. 4 .“ Sťažovateľ sa domáha „zrušenia

Uznesenia vyšetrovateľa PZ číslo ČVS:ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013

a vrátenia veci na ďalšie konanie“ a navrhuje „priamo zrušenie uznesenia vyšetrovateľa,

hoci jeho práva boli porušené aj vydaním nezákonných rozhodnutí nadriadených orgánom,

avšak tieto rozhodnutia mali smerovať k ochrane práv sťažovateľa práve zrušením

napádaného uznesenia vyšetrovateľa a vydaním pokynu, aby toto bolo uvedené do súladu

so zákonom“.

Sťažovateľ si „... pre prípad úspechu uplatňuje náhradu trov konania na odmene

splnomocneného advokáta...“.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

4

navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

6. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom

vyšetrovateľa a jeho uznesením z 26. júla 2013, postupom okresnej prokuratúry a jej

rozhodnutím z 23. septembra 2014 a listom generálnej prokuratúry z 3. decembra 2014

v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve Policajného

zboru pod ČVS: ORP 170/OVK TO 213 Mg.

7. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie

od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania

jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov

činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až

po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie

práv a slobôd označených v , ktoré neboli odstránené v jeho priebehu

(napr. , ).

8. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu

ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu

základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných

zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy

a taktiež orgány prokuratúry ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. ).

5

Podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než

zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.

Podľa prvej vety ak tento zákon neustanovuje niečo

iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Podľa odseku 7 každý

má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná

nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonaným dôkazom...

Podľa orgány v trestnom konaní sú prokurátor

a policajt. Podľa odseku 4 na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský

súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“).

Podľa môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,

predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti

a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov

vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom... Podľa odseku 4

citovaného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného

o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.

Podľa po skončení vyšetrovania policajt predloží spis

prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby...

Podľa obvinený... má právo kedykoľvek v priebehu

vyšetrovania... žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta... Podľa § 234

ods. 1 ak výsledky vyšetrovania... dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,

prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu...

6

Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby vykonáva súd podľa príslušných

ustanovení druhej hlavy tretej časti . Podľa

samosudca pri preskúmaní obžaloby obžalobu odmietne a vráti veci

prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Z toho

istého dôvodu obžalobu odmietne podľa

pri rozhodovaní o predbežnom prejednaní obžaloby. V prípade právnej nezávadnosti

obžaloby môže samosudca, resp. predseda senátu (mimo iného postupu) nariadiť hlavné

pojednávanie. Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie

( ). Odvolací súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť

napadnutých výrokov rozsudku ( ) a napadnutý rozsudok

zruší z dôvodov uvedených v a . Podľa

ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba

vo veci urobiť nové rozhodnutia, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa...

Podľa možno podať dovolanie proti právoplatnému

rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,

ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania... O dovolaní rozhoduje

najvyšší súd ( ).

Podľa o prokuratúre v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy

fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Svoje úlohy vykonáva na základe zákona

a prostriedkami ustanovenými zákonom [§ 5 prvá veta (resp. § 17 ods. 1 v trestnom konaní)

zákona o prokuratúre].

Postup prokurátora pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

upravujú ustanovenia prvého dielu ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) tretej

časti .

7

9. Nadväzujúc na uvedené (bod 8), ústavný súd zdôrazňuje, že po prípadnom podaní

obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd

v prípade podania odvolania (resp. aj dovolací súd) boli súdmi s plnou jurisdikciou,

v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností

prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania. Ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho

základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti ešte

právoplatne skončená, dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúť

v uvedenej veci (obdobne napr. , , , ).

Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako

obvinenému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne

účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných

v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora) v jeho

trestnej veci.

10. Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval

v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže v prípade

podania obžaloby uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia

jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci

a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných

prostriedkov v trestnom konaní.

Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno

nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická

osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127

ods. 1 ).

8

11. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1

sťažnosť odmietol podľa uvedeného zákona

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

12. V závere ústavný súd poukazuje na nedostatky sťažovateľom predloženého

splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré nie je plne

súladné s ustanovením a stabilnou judikatúrou

ústavného súdu. V splnomocnení absentuje konkretizovanie právnej veci, ktorej sa týka, t. j.

proti čomu, akému konaniu, resp. rozhodnutiu sťažnosť smeruje. Táto skutočnosť môže byť

sama osebe (keďže sťažovateľ je právne zastúpený advokátkou) dôvodom odmietnutia

sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde).

13. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že účinným prostriedkom

ochrany (nápravy porušených práv) je aj postup podľa tretej časti prvého oddielu (pôsobnosť

prokurátora v trestnom konaní) a najmä štvrtej časti prvého oddielu (vybavovanie podnetov)

zákona o prokuratúre, ktorý sťažovateľ v rámci konania vo svojej trestnej veci aj využil

(pozri bod 2 a následne tiež ).

14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné

zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (bod 4).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. apríla 2015

9