Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 185/2015
PDF · 390.21 KB
No categories available
I. ÚS 185/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. apríla 2015
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, konateľkou Advokátskej kancelárie Viktória
HELLENBART, s. r. o., Martina Rázusa 146/23, Lučenec, vo veci namietaného
porušenia jeho základných práv podľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50
ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky uznesením o vznesení
obvinenia ČVS: ORP 170/OVK TO 2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstva
Policajného zboru Slovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany,
rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany č. PV 728/2012/4406 54
z 23. septembra 2014 a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 3. decembra
2014 v jeho trestnej veci a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. februára 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného
advokátkou Mgr. Viktóriou Hellenbart, ktorou namietal porušenie svojich základných práv
podľa čl. 13 ods. 1, čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 49, čl. 50 ods. 3 a čl. 152 ods. 4 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením o vznesení obvinenia ČVS: ORP
170/OVK TO 2013 Mg z 26. júla 2013 Okresného riaditeľstva Policajného zboru
Slovenskej republiky, odboru Kriminálnej polície Topoľčany (ďalej len „uznesenie
vyšetrovateľa“), rozhodnutím prokurátora Okresnej prokuratúry Topoľčany (ďalej len
„okresná prokuratúra“) č. PV 728/2012/4406 54 z 23. septembra 2014 (ďalej len
„rozhodnutie okresnej prokuratúry“) a listom generálneho prokurátora Slovenskej republiky
z 3. decembra 2014 (ďalej len „list generálnej prokuratúry“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol:
«Sťažnosť sa týka porušenia práv sťažovateľa garantovaných Ústavou... orgánmi
činnými v trestnom konaní vedenom voči sťažovateľovi na základe Uznesenia vyšetrovateľa
OR PZ Topoľčany číslo ČVS: ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 za prečin
ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2 písmeno a) Trestného zákona, a to spôsobom
akým je v uznesení vymedzený skutok, ktorého spáchaním sa mal sťažovateľ dopustiť
trestného činu...
Na chybný postup vyšetrovateľa upozornil na podnet sťažovateľa prokurátor
Okresnej prokuratúry..., ktorý svojím rozhodnutím číslo Pv 728/2012 11 zo dňa 8.2.2013
zrušil uznesenie povereného príslušníka PZ o vznesení obvinenia a uložil mu vo veci znova
rozhodnúť. Dôvodom bolo, že zistený skutkový stav nepostačuje na vznesenie obvinenia,
nakoľko nebolo dostatočne preukázané, či skutok, ktorý sa stal je trestným číslom (správne
má byť zrejme „činom“, pozn.) a či je z jeho spáchania podozrivá konkrétna osoba...
Sťažovateľ podal proti ďalšiemu Uzneseniu vyšetrovateľa... zo dňa 26.07.2013
sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor... Uznesením číslo 728/12/4406 dňa 13.08.2013 tak,
že sťažnosť zamietol ako nedôvodnú...
2
Sťažovateľ sa dňa 10.09.2013 obrátil podnetom podaným prostredníctvom obhajcu
o preskúmanie zákonnosti vybavenia podnetu prokurátorom, ktorý bol posúdený ako podnet
podľa § 364 ods. 1 písmeno a) Trestného poriadku Generálnemu prokurátorovi SR, ktorý
Uznesením číslo IVPZ 235/13/1000 8 dňa 12.02.2014 rozhodol tak, že napadnutým
uznesením prokurátora bol porušený zákon... v neprospech sťažovateľa a uznesenie
prokurátora okresnej prokuratúry zrušil...
Prokurátor Okresnej prokuratúry... v Uznesení číslo Pv 728/2012/4406 43 dňa
28.02.2014 opäť rozhodol o sťažnosti sťažovateľa v postavení obvineného proti uzneseniu
o vznesení obvinenia tak, že túto zamietol. Na podnet sťažovateľa zo dňa 14.04.2014
Generálny prokurátor SR Uznesením IV Pz 104/14//1000 9 zo dňa 28.08.2014 zrušil
napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry a konštatoval, že bol porušený
zákon v neprospech obvineného v § 176 ods. 2, § 193 ods. 1 písmeno c) Trestného
poriadku...
Nasledujúce Uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry... Pv 728/2012/4406 54
zo dňa 23.09.2014 (v poradí tretie) z podnetu obhajcu zo dňa 18.10.2014 Generálny
prokurátor vybavil listom číslo IV Pz 314/14/1000 8 zo dňa 3.12.2014 tak, že ho ako
nedôvodný odkladá. List prevzal obhajca obvineného dňa 16.12.2014.»
3. Sťažovateľ ďalej uviedol, že:
„Napriek opakovaným zrušeniam uznesenia prokurátora, neboli z jeho strany
napadnuté uznesenia vyšetrovateľa, ktorým podľa názoru sťažovateľa došlo k porušeniu
zákona v jeho neprospech a aj k porušeniu jeho práv garantovaných Ústavou Slovenskej
republiky, uvedené do súladu so zákonom, preto sa v zákonnej dvojmesačnej lehote
od prevzatia listu Generálneho prokurátora SR dňa 16.12.2014 sťažovateľ obracia
na Ústavný súd SR a domáha sa ochrany svojich práv.“
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že:
3
„... výrokom Uznesenia o vznesení obvinenia vyšetrovateľom PZ pod číslom číslo
ČVS:ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013 a rozhodnutím prokurátora Okresnej
prokuratúry... číslo PV 728/2012/4406 zo dňa 23.09.2014 a listom Generálneho
prokurátora... zo dňa 03.12.2014 boli porušené práva sťažovateľa garantované článkom 13
ods. 1, článkom 17 ods. 2, článkom 47 ods. 2, článkom 49, článkom 50 ods. 3)
a článkom 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky.“ Sťažovateľ sa domáha „zrušenia
Uznesenia vyšetrovateľa PZ číslo ČVS:ORP 170/OVK TO 2013 Mg, zo dňa 26.07.2013
a vrátenia veci na ďalšie konanie“ a navrhuje „priamo zrušenie uznesenia vyšetrovateľa,
hoci jeho práva boli porušené aj vydaním nezákonných rozhodnutí nadriadených orgánom,
avšak tieto rozhodnutia mali smerovať k ochrane práv sťažovateľa práve zrušením
napádaného uznesenia vyšetrovateľa a vydaním pokynu, aby toto bolo uvedené do súladu
so zákonom“.
Sťažovateľ si „... pre prípad úspechu uplatňuje náhradu trov konania na odmene
splnomocneného advokáta...“.
II.
5. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
4
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,
neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy
podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
6. Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho základných práv a slobôd došlo postupom
vyšetrovateľa a jeho uznesením z 26. júla 2013, postupom okresnej prokuratúry a jej
rozhodnutím z 23. septembra 2014 a listom generálnej prokuratúry z 3. decembra 2014
v prípravnom konaní v jeho trestnej veci vedenej na okresnom riaditeľstve Policajného
zboru pod ČVS: ORP 170/OVK TO 213 Mg.
7. Ústavný súd v obdobných prípadoch opakovane zdôraznil, že trestné konanie
od svojho začiatku až po jeho koniec je procesom, v ktorom sa v rámci vykonávania
jednotlivých úkonov a realizácie garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany orgánov
činných v trestnom konaní naprávať, resp. korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až
po jeho skončení možno na ústavnom súde namietať pochybenia znamenajúce porušenie
práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1 ústavy, ktoré neboli odstránené v jeho priebehu
(napr. III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
8. Ústavný súd zastáva názor, že nie je iba jeho povinnosťou ako súdneho orgánu
ochrany ústavnosti zabezpečovať v rámci svojej rozhodovacej právomoci ochranu
základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Túto povinnosť majú aj všeobecné súdy
a taktiež orgány prokuratúry ako primárni ochrancovia ústavnosti (napr. III. ÚS 79/02).
5
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestného poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený ináč než
zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý ustanovuje tento zákon.
Podľa § 2 ods. 6 prvej vety Trestného poriadku ak tento zákon neustanovuje niečo
iné, postupujú orgány činné v trestnom konaní z úradnej povinnosti. Podľa odseku 7 každý
má právo, aby jeho trestná vec bola spravodlivo a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom v jeho prítomnosti tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonaným dôkazom...
Podľa § 10 ods. 1 Trestného poriadku orgány v trestnom konaní sú prokurátor
a policajt. Podľa odseku 4 na účely tohto zákona sa súdom rozumie okresný súd, krajský
súd, Špecializovaný trestný súd a Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší
súd“).
Podľa § 34 ods. 1 Trestného poriadku môže obvinený... uvádzať okolnosti, navrhovať,
predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti
a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov
vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom... Podľa odseku 4
citovaného ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného
o jeho právach poučiť a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie.
Podľa § 20 ods. 1 Trestného poriadku po skončení vyšetrovania policajt predloží spis
prokurátorovi s návrhom na podanie obžaloby...
Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený... má právo kedykoľvek v priebehu
vyšetrovania... žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta... Podľa § 234
ods. 1 ak výsledky vyšetrovania... dostatočne odôvodňujú postavenie obvineného pred súd,
prokurátor podá obžalobu príslušnému súdu...
6
Preskúmanie a predbežné prejednanie obžaloby vykonáva súd podľa príslušných
ustanovení druhej hlavy tretej časti Trestného poriadku. Podľa § 241 ods. 1 písm. f)
Trestného poriadku samosudca pri preskúmaní obžaloby obžalobu odmietne a vráti veci
prokurátorovi, ak zistí závažné procesné chyby, najmä porušenie práva na obhajobu. Z toho
istého dôvodu obžalobu odmietne podľa § 244 ods. 1 písm. h) Trestného poriadku
pri rozhodovaní o predbežnom prejednaní obžaloby. V prípade právnej nezávadnosti
obžaloby môže samosudca, resp. predseda senátu (mimo iného postupu) nariadiť hlavné
pojednávanie. Opravným prostriedkom proti rozsudku súdu prvého stupňa je odvolanie
(§ 306 ods. 1 Trestného poriadku). Odvolací súd preskúmava zákonnosť a odôvodnenosť
napadnutých výrokov rozsudku (§ 317 ods. 1 Trestného poriadku) a napadnutý rozsudok
zruší z dôvodov uvedených v § 320 a § 321 Trestného poriadku. Podľa § 322 ods. 1
Trestného poriadku ak po zrušení napadnutého rozsudku alebo niektorej jeho časti treba
vo veci urobiť nové rozhodnutia, vráti odvolací súd vec súdu prvého stupňa...
Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku možno podať dovolanie proti právoplatnému
rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní,
ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania... O dovolaní rozhoduje
najvyšší súd (§ 377 Trestného poriadku).
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov
(ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokuratúra chráni práva a zákonom chránené záujmy
fyzických osôb, právnických osôb a štátu. Svoje úlohy vykonáva na základe zákona
a prostriedkami ustanovenými zákonom [§ 5 prvá veta (resp. § 17 ods. 1 v trestnom konaní)
zákona o prokuratúre].
Postup prokurátora pri zrušovaní právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní
upravujú ustanovenia prvého dielu ôsmej hlavy (mimoriadne opravné prostriedky) tretej
časti Trestného poriadku.
7
9. Nadväzujúc na uvedené (bod 8), ústavný súd zdôrazňuje, že po prípadnom podaní
obžaloby by súd prvého stupňa konajúci v trestnej veci sťažovateľa, ako aj odvolací súd
v prípade podania odvolania (resp. aj dovolací súd) boli súdmi s plnou jurisdikciou,
v ktorých právomoci je posúdenie všetkých relevantných skutkových aj právnych okolností
prípadu vrátane zákonnosti a ústavnosti postupu orgánov prípravného konania. Ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa týkajúcej sa namietaného porušenia jeho
základných práv v trestnej veci, ktorá nebola v čase podania ústavnej sťažnosti ešte
právoplatne skončená, dospel k záveru o nedostatku jeho právomoci konať a rozhodnúť
v uvedenej veci (obdobne napr. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04, III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05).
Platná právna úprava trestného konania v súčasnosti umožňuje sťažovateľovi (ako
obvinenému) v ďalšom priebehu konania v rámci uplatnenia práva na obhajobu právne
účinným spôsobom namietať porušenie svojich základných práv a slobôd garantovaných
ústavou v dôsledku nezákonného postupu vyšetrovateľa (prípadne prokurátora) v jeho
trestnej veci.
10. Za daných okolností nie je daný ústavný dôvod, aby ústavný súd vstupoval
v trestnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecných súdov. Sťažovateľ môže v prípade
podania obžaloby uplatniť v rámci práva na obhajobu argumentáciu týkajúcu sa porušenia
jeho základných práv priamo pred súdom prvého stupňa v rámci konania o merite veci
a následne zákonom dovoleným spôsobom aj prostredníctvom využitia opravných
prostriedkov v trestnom konaní.
Nevyužitie uvedených možností ochrany označeného práva sťažovateľa nemožno
nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže konať len vtedy, ak fyzická
osoba alebo právnická osoba nemala inú možnosť účinnej ochrany svojich práv (čl. 127
ods. 1 ústavy).
8
11. Z uvedených dôvodov ústavný súd po predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 1
zákona o ústavnom súde sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 uvedeného zákona
pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.
12. V závere ústavný súd poukazuje na nedostatky sťažovateľom predloženého
splnomocnenia na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, ktoré nie je plne
súladné s ustanovením § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde a stabilnou judikatúrou
ústavného súdu. V splnomocnení absentuje konkretizovanie právnej veci, ktorej sa týka, t. j.
proti čomu, akému konaniu, resp. rozhodnutiu sťažnosť smeruje. Táto skutočnosť môže byť
sama osebe (keďže sťažovateľ je právne zastúpený advokátkou) dôvodom odmietnutia
sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom
súde).
13. Nad rámec uvedeného ústavný súd poznamenáva, že účinným prostriedkom
ochrany (nápravy porušených práv) je aj postup podľa tretej časti prvého oddielu (pôsobnosť
prokurátora v trestnom konaní) a najmä štvrtej časti prvého oddielu (vybavovanie podnetov)
zákona o prokuratúre, ktorý sťažovateľ v rámci konania vo svojej trestnej veci aj využil
(pozri bod 2 a následne tiež § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
14. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nepovažoval za dôvodné
zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa (bod 4).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 29. apríla 2015
9