Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)III. ÚS 202/2015
PDF · 280.21 KB
No categories available
III. ÚS 202/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter
Peružek, s. r. o., Radlinského 1, Hlohovec, v mene ktorej koná advokát a konateľ
JUDr. Peter Peružek, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne
konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Trnava a jeho uznesením z 8. januára 2015 v konaní vedenom
pod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom Krajského súdu v Trnave a jeho uznesením
z 22. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, a to pri rozhodovaní o jeho
žiadosti o prepustenie z väzby a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. februára
2015 doručená sťažnosť ,
(ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej prostredníctvom
splnomocneného právneho zástupcu namieta porušenie svojho základného práva zaručeného
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) a jeho uznesením z 8. januára
2015 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom Krajského súdu v Trnave
(ďalej len „krajský súd“) a jeho uznesením z 22. januára 2015 v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, a to pri rozhodovaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ, ktorý je trestne stíhaný
pre trestný čin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a), b), c) a d)
a ods. 2 písm. c) zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov,
podal 18. decembra 2014 žiadosť o prepustenie z väzby a súčasne navrhol nahradiť väzbu
poskytnutým písomným sľubom dohľadom probačného a mediačného úradníka (ďalej len
„dohľad“), ako aj peňažnou zárukou.
Okresný súd uznesením sp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 podľa § 79 ods. 3
zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný
poriadok“) žiadosť sťažovateľa zamietol podľa § 80 ods. 1 písm. b) a c) Trestného poriadku
písomný sľub a návrh na nahradenie väzby dohľadom neprijal a podľa § 81 ods. 1 Trestného
poriadku neprijal ani ponúknutú peňažnú záruku.
Proti uvedenému uzneseniu okresného súdu podal sťažovateľ sťažnosť, ktorá bola
uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Tpo 2/2015 z 22. januára 2015 podľa § 193 ods. 1
písm. c) Trestného poriadku zamietnutá.
Podľa vyjadrenia sťažovateľa sa konajúce súdy v namietaných rozhodnutiach vôbec
nezaoberali ním formulovanou argumentáciou, predovšetkým sa nevysporiadali
so sťažovateľom namietanými prieťahmi prebiehajúceho prípravného konania, predmetné
uznesenia podľa sťažovateľa neobsahujú žiadne odôvodnenie a sú zjavne v rozpore
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva.
Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd o jeho
sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým by vyslovil porušenie jeho základného práva
zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu a jeho uznesením z 8. januára 2015 v konaní vedenom
pod sp. zn. Tp 138/2014 a postupom krajského súdu a jeho uznesením z 22. januára 2015
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015, priznal sťažovateľovi primerané finančné
zadosťučinenie v sume 3 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh na začatie konania predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa skúmajúc, či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané
zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní návrhu je tiež posúdiť, či tento nie je zjavne neopodstatnený.
V súlade s judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť
okrem iného aj vtedy, keď namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ pre nedostatok
príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom
alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo. Za zjavne neopodstatnený návrh preto
možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).
Sťažovateľ namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom
okresného súdu a krajského súdu v konaní o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby a jej
nahradenie písomným sľubom, dohľadom a peňažnou zárukou.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva na podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu a jeho uznesením z 8.
januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. Tp 138/2014
Ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu
k ostatným orgánom verejnej moci princípom subsidiarity. Podľa neho rozhoduje ústavný
súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia
ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd
nerozhoduje iný súd. Právomoc ústavného súdu je daná v prípade, ak je vylúčená právomoc
všeobecných súdov rozhodovať v konkrétnej veci a poskytnúť tak ochranu označeným
základným právam alebo slobodám sťažovateľa, porušenie ktorých namieta (III. ÚS 181/04).
Sťažovateľ sa ochrany svojich práv vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu
sp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 mohol podľa zákona účinne domáhať
(a aj sa domáhal) využitím opravného prostriedku (sťažnosti) podľa § 185 a nasledujúcich
Trestného poriadku. V tomto kontexte bol krajský súd ako druhostupňový súd povinný
poskytnúť ochranu právam sťažovateľa, porušenie ktorých namieta v sťažnosti podanej
ústavnému súdu. Právomoc ústavného súdu je preto (s ohľadom na znenie čl. 127 ods. 1
ústavy) bezprostredne vo vzťahu k uzneseniu okresného súdu a k procesnému postupu
okresného súdu predchádzajúcemu tomuto uzneseniu vylúčená.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd sťažnosť v časti týkajúcej sa namietaného porušenia
základného práva sťažovateľa podľa ústavy a práva podľa dohovoru postupom okresného
súdu, ako aj jeho uznesením sp. zn. Tp 138/2014 z 8. januára 2015 odmietol pre nedostatok
právomoci na jej prerokovanie (podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu a jeho uznesením
z 22. januára 2015 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Tpo 2/2015
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu právo na osobnú slobodu je
garantované čl. 17 ods. 5 ústavy a je v ňom obsiahnuté aj právo obvineného iniciovať
konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho väzby a nariadil prepustenie
obvineného, ak je väzba nezákonná, ako aj jeho právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po dobu
nevyhnutnú alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie sa môže v zákonom
určených prípadoch podmieniť zárukou. Obsah označeného ustanovenia ústavy
korešponduje právam vyplývajúcim z čl. 5 ods. 4 dohovoru (napr. III. ÚS 7/00,
III. ÚS 255/03, III. ÚS 199/05, III. ÚS 424/08).
Súdne preskúmanie zákonnosti pozbavenia osobnej slobody kladie nároky (okrem
iného) na kvalitu tohto preskúmania. Rovnako to platí aj v prípade osobitného typu
väzobného konania, predmetom ktorého je preskúmanie žiadosti o nahradenie väzby
zárukou [záruka subjektu, písomný sľub, peňažná záruka (napr. III. ÚS 424/08)].
Rozhodovacia činnosť Európskeho súdu pre ľudské práva jednoznačne vymedzila
záver, že záruky čl. 6 dohovoru sa v „trestných“ veciach týkajú len konaní, v ktorých sa
rozhoduje o „oprávnenosti“ obvinenia („bien fondé“) a nevzťahujú sa na mnohé konania
súvisiace s trestným stíhaním, ktorých predmetom nie je rozhodovanie o oprávnenosti
obvinenia, t. j. rozhodovanie o vine a treste. Vychádzajúc z uvedeného režimu čl. 6
dohovoru nepodlieha (okrem iného) rozhodovanie o väzbe (Neumeister c. Rakúsko
z 26. 6. 1968 a Matznetter c. Rakúsko z 10. 11. 1969). Procesné garancie pri súdnej kontrole
väzby poskytuje čl. 5 ods. 4 dohovoru.
Obdobne na to poukazuje judikatúra ústavného súdu, podľa ktorej konania
všeobecných súdov, ktorými sa rozhoduje o väzbe, nie sú konaniami o trestnom obvinení
samotnom (konaniami vo veci samej týkajúcimi sa viny obvinenej osoby) a ani konaniami
o právach alebo záväzkoch občianskoprávneho charakteru, na ktoré sa vzťahuje čl. 6 ods. 1
dohovoru. V rámci konania o väzbe preto nemôže dôjsť k porušeniu čl. 6 ods. 1 dohovoru,
keďže túto oblasť ochrany práv upravuje vo svojich ustanoveniach čl. 5 dohovoru
(napr. I. ÚS 200/06, III. ÚS 277/07). Ustanovenie čl. 6 dohovoru pritom predstavuje
z hľadiska jeho pôsobnosti, výkladu a aplikácie jeden celok. Procesnoprávne garancie
vyplývajúce z čl. 6 ods. 1 dohovoru sa preto tiež týkajú tej časti trestného konania, ktorej
predmetom je rozhodovanie o samotnom trestnom obvinení (resp. o obžalobe) osoby, a nie
sú priamo aplikovateľné na konanie týkajúce sa väzby.
Aj pokiaľ ide o vzťah ustanovenia čl. 46 ods. 1 ústavy upravujúceho základné právo
na súdnu ochranu a ustanovení čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy týkajúcich sa špecificky základného
práva na osobnú slobodu, ústavný súd konštatoval, že čl. 17 ústavy zahŕňa základné hmotné
a tiež procesné atribúty základného práva na osobnú slobodu vrátane práva na jej súdnu
ochranu v prípadoch pozbavenia osobnej slobody väzbou. Táto súdna ochrana zahŕňa
základné procesné garancie spravodlivého súdneho konania s prihliadnutím na povahu
a účel konania o väzbe (čo platí aj vo vzťahu k uvedenému čl. 5 ods. 4 dohovoru), a preto sú
na konanie a rozhodovanie súdu o väzbe aplikovateľné špeciálne ustanovenia čl. 17 ods. 2
a 5 ústavy o osobnej slobode, a nie všeobecné ustanovenie čl. 46 ods. 1 ústavy.
V závere ústavný súd zdôrazňuje, že s prihliadnutím na skutočnosť kvalifikovaného
právneho zastúpenia sťažovateľa z hľadiska vymedzenia sťažnostnej námietky príslušným
článkom ústavy a dohovoru prihliadal vychádzajúc z princípu viazanosti návrhom na začatie
konania v zmysle ustanovenia § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde na petit sťažnosti,
v ktorom sťažovateľ subsumoval svoje námietky pod čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1
dohovoru.
Na základe týchto skutočností odmietol ústavný súd sťažnosť ako zjavne
neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok vzájomnej
príčinnej súvislosti medzi sťažnosťou napadnutým postupom krajského súdu v konaní
o väzbe a obsahom čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 dohovoru.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. mája 2015