Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 191/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť a , obaja bytom

, zastúpených advokátkou JUDr. Vierou Strakovou,

Kpt. Nálepku 5, Prešov, vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 19

ods. 2, , a a práva podľa

čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 10. septembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. decembra

2014 doručená sťažnosť a (ďalej len „sťažovatelia“,

v citáciách aj „žalobcovia v 1. a 2. rade“), ktorou namietali porušenie svojich základných

práv podľa , , a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) a práva

podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 10. septembra 2014.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti okrem iného uviedli:

«Okresný súd Bardejov rozsudkom zo dňa 12.02.2013, sp. zn. žalobu

zo dňa 07.12.2011 doplnenú ústne na pojednávaní dňa 04.07.2012 o určenie vlastníckeho

práva k nehnuteľnosti zamietol a žalobcov v 1. a v 2. rade zaviazal nahradiť spoločne

a nerozdielne žalovaným v 1. a v 2. rade trovy konania pozostávajúce z trov právneho

zastúpenia v sume 560,92, EUR na účet právneho zástupcu žalovaných v 1. a v 2. rade .

Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 10.09.2014, sp. zn.

rozsudok Okresného súdu Bardejov potvrdil a žalovaným priznal náhradu trov odvolacieho

konania (trovy právneho zastúpenia ) vo výške 67,88 EUR, ktoré sú žalobcovia povinní

zaplatiť spoločne a nerozdielne na účet právneho zástupcu žalovaných do troch dní

od právoplatnosti rozsudku.

Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. potvrdil rozsudok súdu

prvého stupňa, ktorý zamietol návrh žalobcov o určenie vlastníckeho práva do BSM

žalobcov v 1. a v 2. rade k nehnuteľnosti a to bytu číslo 3 na 1. poschodí bytového domu

číslo súpisné , postaveného na pozemku parcela

registra , , kat. územie obec

spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach bytového domu vo veľkosti 7766/44432 k celku. Krajský

súd v Prešove sa plne stotožnil so skutkovým aj právnym odôvodnením súdu prvého stupňa.

Okresný súd predmetnú žalobu zamietol s tým, že predmetom tohto konania bolo

určenie vlastníckeho práva žalobcov a tí mali v tomto konaní preukázať, že na nich platne

prešlo vlastnícke právo k predmetu sporu. Žalobcovia svoje vlastnícke právo odvodzujú

od kúpnej zmluvy s predávajúcim zo dňa

24.05.2000. Súd však dospel k záveru, že predmetná zmluva je absolútne neplatná, pretože

v čase uzavretia zmluvy predávajúci už

nemohol nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou z dôvodu konania exekúcie Er 1078/97,

v rámci ktorého exekútor zakázal povinnému

nakladať s predmetnou nehnuteľnosťou alebo ju zaťažiť právami k cudzím veciam.

Rovnaký právny názor zaujal aj Krajský súd v Prešove a plne sa stotožnil

so skutkovými a právnymi závermi, tak ako ich zistil súd prvého stupňa (Okresný súd

Bardejov).»

Ďalej sťažovatelia uviedli:

„Dňa 27.11.1998 sa konala dražba ohľadne predmetu sporu a vydražiteľmi sa stali

žalovaní v 1. a v 2. rade. Príklep súdneho exekútora bol schválený Uznesením Krajského

súdu v Prešove pod sp. zn. stým, že žalovaní v 1. a v 2. rade sa stali vlastníkmi

predmetného bytu schválením príklepu súdom ku dňu udelenia príklepu na dražbe

(ust. ).

Uznesením Krajského súdu v Košiciach 5 z 10.05.2001 bol na

vyhlásený konkurz a toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 31.05.2001

a príklep bol Uznesením Krajského súdu v Prešove schválený pred vyhlásením konkurzu na

majetok ...

Žalobcovia v 1. a v 2. rade od roku 1984 pokojne a dobromyseľne užívajú predmetný

byt. Na uvedený byt bola podpísaná nájomná zmluva s

a žalobcom v 1. rade. V predmetnom byte žalobcovia vychovali tri v

súčasnosti už dospelé deti. Žalobcovia nemajú žiadnu inú možnosť bývania. Na majetok

predmetného bola Uznesením Okresného súdu Bardejov Er 1078/97 zapísaná

exekúcia. Dňa 12.08.1999 žalobcovia požiadali o kúpu predmetného bytu v zmysle ust § 29

ods. 2 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Dňa 24.05.2000

bola podpísaná Zmluva o prevode vlastníctva bytu medzi žalobcami a

. Návrh na vklad bol na správu katastra doručený dňa

12.11.2001. Táto zmluva však nebola zavkladovaná, pretože súdny exekútor JUDr.

Bezaniuk (EX 480, 481, 579/97) vypracoval dražobnú vyhlášku a v dražbe predal

predmetný byt žalovaným za cenu 122.000, Sk.

Právny úkon Zmluva o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.05.2000 medzi

a žalobcami bola uzavretá tiež pred vyhlásením konkurzu Uznesením

Krajského súdu v Košiciach z 10.05.2001, právoplatné 31.05.2001. Návrh na vklad

predmetnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa 24.05.2000 bol podaný resp. doručený

príslušnému katastrálnemu odboru, Okresného úradu v Bardejove 14.11.2001.

Žalobcovia teda mali titul spočívajúci vtom, že v byte dlhodobo bývali a užívali ho

titulom nájmu a tiež tým, že uzavreli zmluvu !o prevode vlastníctva bytu s

do ich vlastníctva. Žalobcovia teda boli dobromyseľný, že vec nadobudli odkúpením ako

nájomcovia v zmysle

Súd prvého stupňa aj súd odvolací vyhodnotili zmluvu o prevode vlastníctva bytu

zo dňa 24.05.2000 ako absolútne neplatnú z dôvodu, že povinný už nemohol

s predmetnou nehnuteľnosťou nakladať z dôvodu exekučného konania. Ani súd prvého

stupňa ani súd odvolací sa vôbec nezaoberali námietkou vydržania zo strany žalobcov.

V prípade vydržania môže byť právnym titulom resp. dôvodom / iustus titulus, ex iusta causa

usucapionis / aj právny úkon absolútne neplatný pokiaľ je poctivý a svedčí

o dobromyseľnosti nadobúdateľa. V prípade vydržania vlastne oprávnená osoba koná

v omyle, pričom tento omyl je ospravedlniteľný. Žalobcovia ako dlhodobí nájomcovia boli

celý čas dobromyseľný vtom, že predmetný byt odkúpili a tým sa stali jeho vlastníkmi

na základe zmluvy o prevode vlastníckeho bytu z. 24.05.2000. Od tohto dátumu je potom

potrebné počítať aj vydržaciu dobu / tempus / a v neposlednom rade treba prihliadať aj

na dobré mravy / bonos mores / a na právo na bývanie, ktoré patrí medzi základné ľudské

práva, ktoré ma prednosť aj pred niektorými ostatnými majetkovým právami, čo viackrát

judikoval aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.“

Sťažovatelia poukázali na to, že podľa ich názoru:

«Rozsudkom Krajského súdu v Prešove došlo k porušeniu základného ľudského

práva žalobcu, a to práva vlastniť majetok a práva na bývanie. Aj napriek tomu, že žalobca

mal právny titul zmluva o prevode vlastníctva bytu podľa z. č. .

Na druhej strane spôsob nadobudnutia vlastníctva odporcami považujem

za nepoctivý nakoľko v predmetnom byte nikdy nebývali! neboli nájomcami ani členmi

. Predmetný by nadobudli na dražbe aj keď mali vedomosť, že v byte sú nájomcovi

(žalobcovia).

Súd prvého stupňa aj súd odvolací praktický riešili stret (kolíziu) dvoch

subjektívnych práv resp. kolíziu právnych titulov nadobudnutia vlastníckeho práva k

spornej nehnuteľnosti. Súdy doslova za „silnejší“ titul uznali príklep licitátora na dražbe

než postup podľa podľa ktorého mali byt nadobudnúť žalobcovia

ako dlhoroční nájomcovia apo dni 24.05.2000 aj dobromyseľný užívatelia predmetného

bytu. Postupom súdu teda boli porušené ústavné práva základné ľudské práva žalobcov.»

Na základe uvedeného sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom

opatrení a odložil vykonateľnosť napadnutého rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 10. septembra 2014 a aby nálezom takto rozhodol:

,,1. Rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 10.09.2014

došlo k porušeniu základného práva na súkromie podľa ods., ods. 2 SR,

základného práva vlastniť majetok podľa . SR, základného práva

nedotknuteľnosti obydlia podľa SR, základného práva na ochranu

rodiny podľa SR a k porušeniu práva na ochranu majetku podľa

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

porušeniu práva na rešpektovanie obydlia podľa čl. 8 ods. 1 Dohovoru a k porušeniu

zákazu diskriminácie podľa čl. 14 Dohovoru.

2. Ústavný súd zrušuje rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn.

zo dňa 10.09.2014 a vracia mu vec na ďalšie konanie.“

Okrem uvedeného sťažovatelia žiadajú, aby im ústavný súd priznal úhradu trov

konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv alebo slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v nebránia

jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom

orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil

sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným

postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa

namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu (rozhodnutia orgánu štátu) v rámci

predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť porušenia základného práva alebo

slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné preskúmať po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie (napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti je sťažovateľmi namietané porušenie ich základných práv podľa

, , a , práva podľa dodatkového

protokolu a práva podľa čl. 8 ods. 1 a čl. 14 dohovoru rozsudkom krajského súdu sp. zn.

z 10. septembra 2014.

Podľa každý má právo na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom

dovoliť iba vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života,

zdravia alebo majetku osôb, na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného

ohrozenia verejného poriadku. Ak sa obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie

inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť zákonom dovolené aj vtedy, keď je to

nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom a ženou.

Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru. Manželstvo,

rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana detí

a mladistvých.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

Podľa čl. 8 ods. 1 dohovoru každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného

a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom sa musí

zabezpečiť bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa, farba

pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny pôvod,

príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

Ústavný súd konštatuje, že sťažovatelia namietajú porušenie označených základných

práv podľa , práva podľa dodatkového protokolu a práv podľa dohovoru bez toho, aby

namietali aj porušenie ústavnoprocesných princípov upravených v až ,

a bez toho, aby namietali niektoré z práv upravených v dohovore tak, ako to predpokladá čl.

13 dohovoru.

Ústavný súd je podľa viazaný návrhom

na začatie konania, a preto môže rozhodovať len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti.

Podľa svojej ustálenej judikatúry ústavný súd nemá zásadne oprávnenie preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil (). Vo všeobecnosti

úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom nie je ani chrániť občana

pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred takými zásahmi do jeho

práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné ().

V súvislosti s namietaným porušením označených základných práv a práv

dohovoru ústavný súd pripomína svoju stabilizovanú judikatúru (napr. ,

), ktorej súčasťou je aj právny názor, že všeobecný súd zásadne nemôže byť

sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru, ku ktorým

patria aj označené základné práva a označené práva dohovoru, ak toto porušenie

nevyplýva z toho, že všeobecný súd súčasne porušil ústavnoprocesné princípy vyplývajúce

z až , resp. dohovoru. O prípadnom porušení označených

základných práv a označených práv dohovoru by teda bolo možné uvažovať zásadne

len vtedy, ak by zo strany všeobecného súdu primárne došlo k porušeniu niektorého

zo základných práv, resp. ústavnoprocesných princípov vyjadrených v čl. 46 až čl. 48

, resp. v spojení s ich porušením ().

Sťažovatelia napriek tomu, že sú kvalifikovane právne zastúpení, v danom prípade

vo svojej sťažnosti ani nenamietali, že krajský súd k napadnutému rozsudku nedospel

po riadnom a spravodlivom procese (sťažovatelia netvrdili, že došlo aj k porušeniu ich

základného práva, napr. podľa alebo , resp. podľa

ods. 1 dohovoru).

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľov odmietol ako zjavne

neopodstatnenú podľa .

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá, bolo už bez právneho dôvodu zaoberať

sa ďalšími návrhmi sťažovateľov vrátane návrhu na prijatie dočasného opatrenia

vyjadrenými v petite ich sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. mája 2015