Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 218/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom , Advokátska kancelária, ,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II a postupom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. januára 2015 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“),

postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) a postupom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že v konaní vedenom okresným súdom

pod sp. zn. sa žalobkyňa žalobou ( – ) proti

sťažovateľovi domáhala zaplatenia sumy 1 499 € s príslušenstvom, o ktorej rozhodol

okresný súd rozsudkom z 19. januára 2012 tak, že žalobe žalobkyne vyhovel a súčasne

zamietol protinávrh sťažovateľa. Z dôvodu odvolania podaného sťažovateľom bol označený

rozsudok okresného súdu potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 24. júla 2013, proti ktorému sťažovateľ podal

dovolanie, o ktorom konal najvyšší súd v konaní vedenom pod sp. zn. .

3. Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľ namieta zdĺhavosť postupu

okresného súdu, ktorý mal sťažovateľom mu doručené dovolanie postúpiť na ďalšie konanie

najvyššiemu súdu až po troch mesiacoch od jeho podania, a tiež zdĺhavosť postupu

samotného najvyššieho súdu v konaní o tomto jeho dovolaní. Podľa sťažovateľa v dôsledku

pomalého postupu obidvoch súdov v konaní o jeho dovolaní sa prehlbuje stav jeho právnej

neistoty a narastá jeho nedôvera v súdny systém, pričom sťažovateľ tiež poukázal

na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) o neodôvodnenosti

požadovať od sťažovateľov, aby pred podaním sťažnosti ústavnému súdu vo veci prieťahov

v postupe všeobecných súdov podali najprv sťažnosť predsedovi všeobecného súdu, ktorú

ESĽP nepovažuje za účinný prostriedok nápravy.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného tiež uviedol:

„S poukazom na obsah súdneho spisu, ako aj na vyššie uvedené skutočnosti má

sťažovateľ za to, že prieťahy, ktoré v konaní nastali sú zapríčinené nielen neefektívnym

postupom porušovateľa v 1. rade, ktorý vo veci ešte stále do dnešného dňa nerozhodol, ale

aj neefektívnym postupom porušovateľa v 2. rade, ktorý doručil dovolanie porušovateľovi

v 1. rade až po takmer 3 mesiacoch od doručenia dovolania zo strany sťažovateľa

porušovateľovi v 2. rade. ...

V nadväznosti na ustálenú prax Európskeho súdu pre ľudské práva, má sťažovateľ

za to, že nakoľko podanie ústavnej sťažnosti nemôže byť podmienené podaním sťažnosti pre

prieťahy konania predsedovi dotknutého súdu, nebol povinný postupovať v zmysle ust. § 62

a nasl. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

V tejto súvislosti sťažovateľ považuje za potrebné poukázať predovšetkým

na rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) zo dňa 12.06.2012,

a to rozsudky vo veci Ištván a Ištvánová proti Slovenskej republike a Komanický proti

Slovenskej republike, v ktorých ESĽP odmietol prax Ústavného súdu Slovenskej republiky

podmieňujúcu podanie ústavnej sťažnosti na prieťahy v konaní predchádzajúcou sťažnosťou

predsedovi súdu.“

4. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo sťažovateľa podľa veta prvá Slovenskej

republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná,

neefektívnym postupom Okresného súdu Košice II a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

v konaní sp. zn. porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky prikazuje Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby v konaní sp. zn. bezodkladne konal.

III. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 3.000, €,

ktoré mu je Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný súd Košice II spoločne

a nerozdielne povinní vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

IV. Najvyšší súd Slovenskej republiky a Okresný súd Košice II sú spoločne

a nerozdielne povinní nahradiť sťažovateľovi trovy konania do troch dní od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Predmetom konania ústavného súdu je sťažovateľom namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru, k porušeniu ktorých malo dôjsť v príčinnej súvislosti

s postupom okresného súdu a s postupom najvyššieho súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. o ním podanom dovolaní proti rozhodnutiu krajského súdu

sp. zn. z 24. júla 2013.

K namietanému postupu okresného súdu

8. V súvislosti s postupom okresného súdu sťažovateľ namieta porušenie svojho

základného práva a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v príčinnej

súvislosti s úkonmi okresného súdu pri vybavovaní ním podaného dovolania, preto v tejto

súvislosti považuje ústavný súd za potrebné poukázať na príslušné ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) upravujúce prípravné postupy prvostupňového súdu

pred predložením účastníkom konania podaného dovolania na ďalší procesný postup

a rozhodnutie dovolaciemu súdu.

9. Podľa súd prvého stupňa vyzve toho, kto podal dovolanie, aby

nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné dovolanie alebo dovolanie, ktoré neobsahuje

náležitosti podľa odseku 1, v určenej lehote doplnil alebo opravil. Ak sa aj napriek výzve

súdu v lehote desiatich dní dovolanie neopraví alebo nedoplní, predloží súd prvého stupňa

dovolanie na rozhodnutie dovolaciemu súdu.

10. Podľa zistenia ústavného súdu dovolanie podané sťažovateľom proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 24. júla 2013 bolo okresnému súdu doručené

14. októbra 2013, pričom následne okresný súd vykonal tieto procesné úkony:

17. október 2013 – okresný súd výzvou zaslanou právnemu zástupcovi sťažovateľa

vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov dovolania,

22. október 2013 – právny zástupca sťažovateľa okresnému súdu oznámil, že už

sťažovateľa nezastupuje,

6. november 2013 – okresný súd zaslal dovolanie sťažovateľa na vyjadrenie

protistrane v spore,

25. november 2013 – okresnému súdu bolo doručené vyjadrenie protistrany

k dovolaniu sťažovateľa,

26. november 2013 – okresný súd zaslal vyjadrenie protistrany na vedomie

sťažovateľovi,

17. január 2014 – okresný súd postúpil spis s predkladacou správou najvyššiemu

súdu na konanie o dovolaní sťažovateľa.

11. Z citovaného je zrejmé, že po doručení dovolania sťažovateľa okresnému súdu,

ten v súlade s jemu zákonom zverenými kompetenciami vykonal všetky potrebné

a nevyhnutné procesné úkony na zabezpečenie kontradiktórnosti konania, ako aj

na zabezpečenie bezvadnosti sťažovateľom podaného dovolania v záujme odstránenia jeho

nedostatkov, ktoré by prípadne bránili jeho vecnému prerokovaniu dovolacím súdom.

12. V sťažovateľom namietanom postupe okresného súdu pri vybavovaní jeho

dovolania ústavný súd nezistil žiadnu takú neodôvodnenú nečinnosť, ktorá by mohla mať

za následok namietané porušenie sťažovateľom označeného základného práva zaručeného

v a práva zaručeného v dohovoru, preto sťažnosť sťažovateľa

v tejto časti už po jej predbežnom prerokovaní ako zjavne neopodstatnenú odmietol (§ 25

ods. 2 ).

13. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím

príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. , ).

K namietanému postupu najvyššieho súdu

14. Podľa zistení ústavného súdu dovolanie podané sťažovateľom proti rozsudku

krajského súdu sp. zn. z 24. júla 2013 bolo najvyššiemu súdu predložené

17. januára 2014, ktorý o tomto dovolaní rozhodol uznesením sp. zn.

z 26. februára 2015.

15. Podľa judikatúry (napr. , ) ústavný súd síce

na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle a nasl.

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na orgáne

štátnej správy dotknutého súdu v zásade už netrvá, okrem prípadov, keď dĺžka namietaného

konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bola už prima facie (na prvý pohľad)

zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci nemožno podľa jeho

názoru bez ďalšieho konštatovať, keďže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu konanie

na najvyššom súde trvalo jeden rok, čo vzhľadom na veľké množstvo vecí napadnutých

najvyššiemu súdu v interakcii s náročnosťou jeho prieskumnej právomoci dovolacieho súdu

a v neposlednom rade aj v interakcii s neúplným a inperfektným dovolaním sťažovateľa

(pozri výzvu okresného súdu na odstránenie jeho nedostatkov, pozn.) možno považovať

za daných okolností za lehotu primeranú, i keď nie bez výhrady za generálne

ospravedlniteľnú.

16. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa aj v tejto časti (vo vzťahu

k postupu najvyššieho súdu) už po jej predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne

neopodstatnenú ( ).

17. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní

všeobecnému súdu konať, ako aj rozhodnutie o priznaní primeraného finančného

zadosťučinenia a úhrady trov konania sú viazané na vyslovenie porušenia práva alebo

slobody sťažovateľa ( prvá veta ), ústavný súd o tých častiach sťažnosti

už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. mája 2015