Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 10/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. mája 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) o sťažnosti , ,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou Mandzák a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava,

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €

(slovom štyritisíc eur), ktoré j e Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť jej

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť

trovy právneho zastúpenia v sume 340,90 € na účet Advokátskej kancelárie Mandzák

a spol., s. r. o., Zámocká 5, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

15. apríla 2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva

na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté

konanie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa pôvodne na Okresnom súde Bratislava V

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. , v ktorom má

postavenie navrhovateľky, domáhala práv na ochranu osobnosti a náhrady nemajetkovej

ujmy proti odporcovi . Okresný súd vo veci

rozhodol 5. februára 2009 rozsudkom č. k. , ktorým vyslovil, že odporca

neoprávnene zasiahol do práva sťažovateľky na ochranu osobnosti, priznal jej morálnu

2

satisfakciu a náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 16 596,96 € a vo zvyšku jej nárok

zamietol. Proti rozsudku okresného súdu podal 3. apríla 2009 odvolanie odporca. Krajský

súd rozhodol o odvolaní rozsudkom č. k. zo 7. júna 2011 tak, že rozsudok

okresného súdu z 5. februára 2009 v časti potvrdil (body I, II a III), v časti nemajetkovej

ujmy výrok okresného súdu (bod IV) zmenil tak, že návrh zamietol, a v časti priznanej

náhrady trov konania (bod VI) zmenil tak, že žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov

prvostupňového ani odvolacieho konania nepriznal. Proti rozsudku krajského súdu podala

sťažovateľka 8. augusta 2011 dovolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len

„najvyšší súd“) o dovolaní rozhodol 27. februára 2013 uznesením, ktorým rozsudok

odvolacieho súdu v dovolaním napadnutej časti a vo výroku o trovách konania zrušil a vec

v rozsahu zrušenia vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Spis bol krajskému súdu

vrátený na ďalšie konanie 10. apríla 2013. Od uvedeného času (do dňa podania sťažnosti,

pozn.) nevykonal krajský súd vo veci žiadne relevantné úkony pre rozhodnutie.

3. Sťažovateľka podala krajskému súdu 3. decembra 2013 sťažnosť

na prieťahy v konaní podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). V odpovedi

na uvedenú sťažnosť sp. zn. Spr. 2353/13 z 8. januára 2014 podpredsedníčka krajského súdu

sťažnosť vyhodnotila ako dôvodnú, uviedla však, že v danom prípade nejde o súdne konanie,

ktoré by malo prebehnúť s osobitnou rýchlosťou, tak ako to je stanovené rozhodovacou

praxou štrasburských orgánov ochrany práva a rozvrhom práce krajského súdu. Poukázala

tiež na počet nevybavených vecí v súdnom oddelení 5Co, 5NcC, 5CoPr, 5CoD k 31.

decembru 2013 a oznámila, že snahou senátu bude vec vybaviť v priebehu druhého polroka

2014.

4. Ústavný súd listom sp. zn. z 10. novembra 2014 vyzval predsedu

krajského súdu na vyjadrenie k sťažnosti sťažovateľky. V odpovedi na výzvu ústavného súdu

sp. zn. Spr. 3597/14 z 27. novembra 2014 predseda krajského súdu uviedol totožné

skutočnosti ako podpredsedníčka krajského súdu v reakcii na sťažnosť sťažovateľky

s doplnením, že „snahou senátu bude vec prejednať a rozhodnúť na pojednávaní, ktoré

bude vytýčené na termín 09. 12. 2014“.

5. Ústavný súd uznesením č. k. zo 14. januára 2015 prijal sťažnosť

sťažovateľky na ďalšie konanie.

6. Vzhľadom na to, že tak sťažovateľka, ako aj krajský súd ústavnému súdu oznámili,

že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlade s § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) upustil od ústneho pojednávania, pretože

dospel k záveru, že od neho nie je možné očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

7. Ústavný súd zo spisu krajského súdu sp. zn. , ku ktorému bol

pripojený aj spis okresného súdu sp. zn. , zistil, že priebeh napadnutého

konania je zhodný s postupom, ako ho vo svojej sťažnosti uviedla sťažovateľka a je opísaný

v bode 2 tohto nálezu.

8. Krajský súd po vrátení veci na ďalšie konanie 10. apríla 2013 nariadil

pojednávanie vo veci na 9. december 2014, ktoré uznesením odročil na neurčito s tým, že

do konca januára 2015 počká na vyjadrenia navrhovateľa a odporcu a následne zváži ďalší

procesný postup v odvolacom konaní.

III.

9. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

4

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

10. Sťažovateľka sa sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. (pôvodne vedenom

na okresnom súde pod sp. zn. ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , , ).

11. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa a dohovoru vychádza zo svojej ustálenej

judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa

rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(m. m. ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

konania obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z (ďalej len

„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 prvej vety

, podľa ktorej len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

12. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , ) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú

právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho

konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha

prerokúvanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľky.

12.1 Predmetom napadnutého konania, v ktorom sťažovateľka namieta zbytočné

prieťahy a v nadväznosti na to porušenie svojich práv, je rozhodovanie o výške náhrady

nemajetkovej ujmy a náhrade trov konania krajským súdom po tom, ako najvyšší súd

na základe podaného dovolania zrušil jeho rozhodnutie. Ústavný súd z obsahu spisu ani

z vyjadrení sťažovateľky nezistil žiadnu skutočnosť, na základe ktorej by bolo možné

kvalifikovať napadnuté konanie ako právne či skutkovo zložité a ktoré by odôvodňovalo

doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

6

12.2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníčky napadnutého

konania. Zo spisu vyplýva, že sťažovateľka je kvalifikovane zastúpená právnym zástupcom,

ktorý sa zúčastnil vo veci nariadených pojednávaní, na výzvy súdu reagoval v ním určených

lehotách a oznamoval súdu skutočnosti s vecou súvisiace. V mene sťažovateľky podal

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona o súdoch. Na základe

uvedeného ústavný súd konštatoval, že neexistuje žiadna skutočnosť, ktorá by mohla byť

pripísaná na ťarchu sťažovateľky pri posudzovaní otázky, či svojím správaním prispela

k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

12.3. Napokon ústavný súd posudzoval postup krajského súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd poznamenáva, že vec sa na krajskom súde prerokuváva už po druhýkrát. Prvé

konanie vedené na základe odvolania podaného odporcom proti rozsudku okresného súdu

trvalo od 27. mája 2009 do 7. júna 2011. Druhé konanie po vrátení veci na základe

rozhodnutia najvyššieho súdu prebieha od 10. apríla 2013 a dosiaľ nebolo ukončené.

V tomto konaní neuskutočnil krajský súd do dňa podania sťažnosti (15. apríla 2014) žiadny

úkon. Vo veci sa uskutočnilo jediné pojednávanie 9. novembra 2014 (odročené na neurčito),

ktorého termín bol nariadený po tom, ako ústavný súd požiadal krajský súd o oznámenie

úkonov vykonaných po prešetrení sťažnosti a jej posúdení ako odôvodnenej. Napriek

skutočnosti, že vec bola zaradená do osobitného režimu predsedom súdu sledovaných vecí,

k vykonaniu žiadnych ďalších úkonov do dňa rozhodnutia o sťažnosti ústavným súdom

nedošlo. Ústavný súd pre úplnosť uvádza, že vec prerokúva s výnimkou jedného sudcu ten

istý senát, ktorý o ňom konal v odvolacom konaní, v dôsledku čoho mu je skutkový stav

veci (aj zo súvisiacich konaní) dobre známy a v prebiehajúcom konaní je potrebné

rozhodnúť už len o výške náhrady nemajetkovej ujmy a náhrade trov prvostupňového

a odvolacieho konania.

13. Na základe uvedených skutočností ústavný súd uzavrel, že uvedenou nečinnosťou

krajského súdu došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva sťažovateľky na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov podľa

a dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

IV.

14. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práva alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Na základe uvedeného ústavný súd prikázal krajskému súdu vo veci konať bez

zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

15. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka sa domáha priznania finančného zadosťučinenia v sume 5 000 €

a svoj návrh odôvodňuje tým, že toto finančné zadosťučinenie je protihodnotou

utrpenej nemajetkovej ujmy spôsobenej zbytočnými prieťahmi v konaní vedenom

pod sp. zn. . Zbytočné prieťahy vznikli v oblasti osobnostných práv

sťažovateľky a vzhľadom na postup súdu pretrváva stav jej právnej neistoty už viac ako

6,5 roka. V súvislosti s vedením tohto súdneho konania vznikajú sťažovateľke aj zvýšené

náklady, pričom ich celkový majetkový dopad vzhľadom na postup krajského súdu nie je

možné odhadnúť.

8

Pri určení finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad spravodlivosti,

z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Ústavný súd pri určení výšky finančného zadosťučinenia zohľadnil doterajšiu dĺžku

napadnutého konania, intenzitu nečinnosti krajského súdu a predovšetkým skutočnosť, že

krajský súd vo veci nekoná napriek tomu, že okolnosti prípadu sú mu známe, a dospel

k záveru, že v danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 4 000 €

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).

16. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania za dva úkony právnej služby

uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia a podanie sťažnosti) v súlade s § 1

ods. 3, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).

Za jeden úkon právnej služby vykonaný v roku 2014 patrí odmena v sume 134 €, ktorú bolo

potrebné zvýšiť o režijný paušál (8,04 €), čo spolu predstavuje sumu 142,04 € za jeden úkon

právnej služby. Za dva úkony právnej služby patrí odmena v sume 2 krát po 142,04 €, t. j.

v sume 284,08 €. Keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) bola

uvedená suma zvýšená o DPH vo výške 20 % podľa § 18 ods. 3 vyhlášky a podľa zákona č.

o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Trovy právneho

zastúpenia vrátane DPH a režijného paušálu boli priznané v celkovej sume 340,90 € (bod 4

výroku tohto nálezu).

17. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2015

10