Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 241/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , , mal.

, , a mal. ,

, obaja bytom ,

zastúpených advokátkou Mgr. Marcelou Grancovou, Advokátska kancelária, Kováčska 28,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného

, základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní zaručeného a práva na spravodlivý

súdny proces zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. z 24. októbra 2014,

ako aj postupom jeho vydaniu predchádzajúcim a takto

rozhodol:

Sťažnosť , mal. a mal.

o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej

republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

26. januára 2015 (na poštovú prepravu podaná 22. januára 2015) doručená sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), mal.

, , a mal. ,

, obaja bytom (spolu ďalej len

„maloletí sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného (ďalej len „“),

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní zaručeného

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 24. októbra 20214, ako aj postupom jeho vydaniu predchádzajúcim.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom Okresným súdom Košice I (ďalej len

„okresný súd“) pod sp. zn. sa navrhovateľ (otec maloletých sťažovateľov)

domáhal vrátenia maloletých sťažovateľov do krajiny ich obvyklého pobytu, ktorou mala

byť Česká republika. Okresný súd uznesením z 23. septembra 2013 v spojení s opravným

uznesením zo 14. októbra 2013 nariadil návrat maloletých sťažovateľov zo Slovenskej

republiky do Českej republiky. Uvedené rozhodnutie bolo potvrdené aj v odvolacom konaní

uznesením krajského súdu sp. zn. z 25. novembra 2010 (ďalej len „prvé

rozhodnutie krajského súdu“). Na základe dovolania podaného sťažovateľkou bolo

označené prvé rozhodnutie krajského súdu zrušené uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 28. augusta 2014 z dôvodu

porušenia zásad spravodlivosti v postupe krajského súdu, ktorý sťažovateľke (matke

maloletých sťažovateľov) nezaslal vyjadrenie otca maloletých sťažovateľov k jej odvolaniu.

Krajský súd po vrátení mu veci najvyšším súdom na ďalšie konanie a opätovné rozhodnutie

napádaným uznesením sp. zn.7 CoP 288/2014 z 24. októbra 2014 (podľa zistenia ústavného

súdu nadobudlo právoplatnosť 24. novembra 2014) „... konanie o navrátenie maloletých

detí do krajiny obvyklého pobytu...“ zastavil s odôvodnením, že maloletí sa nachádzajú

v Českej republike.

3. V sťažnosti podanej ústavnému súdu sťažovateľka a maloletí sťažovatelia

namietajú, že krajský súd zastavil konanie o návrhu na navrátenie maloletých sťažovateľov

do Českej republiky, ktorá by mala byť krajinou ich obvyklého pobytu, odvolávajúc sa

na to, že maloletí sťažovatelia v čase jeho rozhodovania sa už v Českej republike

nachádzajú, a to bez toho, aby sa krajský súd vysporiadal s tým, že maloletí sťažovatelia

spolu so sťažovateľkou sa síce do Českej republiky vysťahovali, ale nie dobrovoľne, lež

nútene v snahe predísť nútenému odňatiu maloletých sťažovateľov ich matke (sťažovateľke)

v rámci nariadeného núteného výkonu v poradí v tom čase právoplatného a vykonateľného

prvého rozhodnutia krajského súdu (až do zrušujúceho rozhodnutia najvyššieho súdu), a to

v exekučnom konaní vedenom na podnet otca maloletých Okresným súdom Košice - okolie

pod sp. zn. . Sťažovateľka v sťažnosti poukazuje na arbitrárnosť rozhodnutia

krajského súdu sp. zn. z 24. októbra 2014 o zastavení konania o vydanie

maloletých sťažovateľov do krajiny ich obvyklého pobytu poukazujúc na to, že krajský súd

tak rozhodol bez toho, aby zobral do úvahy, že v súčasnosti sa sťažovateľka so svojimi

deťmi síce nachádza v Českej republike, avšak na základe prvého rozhodnutia krajského

súdu, ktoré malo podľa konštatovania najvyššieho súdu byť produktom nespravodlivého

súdneho procesu, ktorého závery tak v dôsledku zastavenia konania nemôžu byť podrobené

kontrole v obnovenom konaní, keďže krajský súd sa po vrátení mu veci z najvyššieho súdu

vôbec nevenoval meritórnemu prejednaniu veci, a teda sa nezaoberal ani argumentáciou

sťažovateľky týkajúcou sa nedostatkov vo vykonanom dokazovaní ani vyjadreniami

maloletých sťažovateľov, ktorí sa pri vypočúvaní mali vyjadriť, že doma sa cítia byť

v Slovenskej republike. Krajský súd tak podľa sťažovateľky bez toho, aby bola

právoplatným súdnym rozhodnutím vecne rozhodnutá otázka identity krajiny obvyklého

pobytu maloletých sťažovateľov, konanie bez ďalšieho zastavil iba z procesných dôvodov,

konštatujúc, že maloletí sa v tejto krajine už nachádzajú.

4. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich

sťažnosti na ďalšie konanie v náleze konštatoval porušenie ich základných práv a práva

zaručených a a dohovoru, a to v príčinnej

súvislosti s uznesením krajského súdu sp. zn. z 24. októbra 20214, aby toto

zrušil a aby priznal sťažovateľom primerané finančné zadosťučinenie a úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podstata námietok sťažovateľov spočíva v ich tvrdení, že krajský súd sa po vrátení

mu veci z najvyššieho súdu na odvolacie konanie vôbec vecne nezaoberal ich vyjadreniami,

t. j. vec vôbec meritórne neprerokoval, iba odvolacie konanie procesne zastavil

s odôvodnením o zániku predmetu konania, pretože maloletí sťažovatelia sa mali v tom čase

už nachádzať na území Českej republiky, o vydanie do ktorej ako do krajiny ich obvyklého

pobytu sa malo konať. Podľa sťažovateľov tak krajský súd bez toho, aby aj vecne

vyhodnotil ich odvolacie námietky proti záverom okresného súdu, toto konanie

bez meritórneho preskúmania zastavil, v dôsledku čoho sa nachádzajú na území Českej

republiky na podklade rozhodnutia, ktoré je podľa konštatovania najvyššieho súdu

výsledkom nespravodlivého súdneho konania (z tohto dôvodu bolo prvé rozhodnutie

krajského súdu najvyšším súdom zrušené, pozn.), bez možnosti, aby ich námietky voči

tomuto rozhodnutiu boli vypočuté a súdom vyhodnotené, čím sa im v konečnom dôsledku

v podstate zabránilo pred krajským súdom konať.

8. Vzhľadom na uvedené v súvislosti s napádaným rozhodnutím krajského súdu

sp. zn. z 24. októbra 2014 ústavný súd s poukazom na citované ustanovenie

konštatuje, že keďže sťažovatelia vidia porušenie nimi označených

základných práv a práva v tom, že im bola odňatá možnosť konať pred krajským súdom

v dôsledku postupu tohto súdu, ktorý toto konanie bez ďalšieho zastavil, podľa názoru

ústavného súdu sťažovatelia mali možnosť domáhať sa z tohto dôvodu preskúmania

postupu krajského súdu využitím mimoriadneho opravného prostriedku, a to dovolania

z dôvodu tzv. zmätočnosti uvedeného v

(účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom). Podľa zistenia

ústavného súdu sťažovatelia však tento mimoriadny opravný prostriedok nevyužili.

9. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že ústavný súd považuje dovolanie za účinný

právny prostriedok ochrany základných práv a slobôd v občianskoprávnom konaní

(napr. , , ), preto ho nemožno nahradiť rozhodnutím

ústavného súdu o sťažnosti podľa .

10. Na základe podaného dovolania mohlo dôjsť k naplneniu účelu sledovaného

sťažovateľmi aj v konaní o sťažnosti, a to predovšetkým k zrušeniu rozhodnutia krajského

súdu sp. zn. z 24. októbra 2014 o zastavení konania a k vytvoreniu

možnosti opätovného vecného prehodnotenia meritórnych záverov okresného súdu o krajine

obvyklého pobytu maloletých sťažovateľov. Tento záver potvrdzuje aj § 243b Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý umožňuje dovolaciemu súdu zrušiť rozhodnutie odvolacieho súdu

a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. V rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia by sa

dovolací súd v podstate musel vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi,

aké sťažovatelia uvádzajú aj v konaní pred ústavným súdom.

11. Podľa ústavného súdu v danom prípade využitie mimoriadneho opravného

prostriedku (dovolania) nemohlo byť negované ani ustanovením § 238 ods. 4 Občianskeho

súdneho poriadku, podľa ktorého dovolanie nie je prípustné vo veciach upravených

zákonom o rodine okrem rozsudku o obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv

a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu, o priznaní rodičovských práv a povinností

maloletému rodičovi dieťaťa, o určení rodičovstva, o zapretí rodičovstva alebo o osvojení,

a to z dôvodu, že v danom prípade sa síce konanie týkalo maloletých sťažovateľov, avšak

predmetom konania nebola úprava práv a povinností k nim, ale otázka určenia a ich vrátenia

do krajiny ich obvyklého pobytu v zmysle úpravy nariadenia Rady Európskej únie

č. 2201/2003. Okrem toho v zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr.

, , ) prípustnosť dovolania podľa je

založená na princípe univerzality, čo znamená, že dovolaním možno napadnúť každé

rozhodnutie odvolacieho súdu bez ohľadu na povahu predmetu konania, ak sa v ňom

namieta niektorá z procesných vád konania uvedených v tomto ustanovení; v týchto

prípadoch možno napadnúť aj rozhodnutia vo veciach, pri ktorých je inak dovolanie

vylúčené.

12. Právomoc ústavného súdu na konanie o sťažnosti podľa je daná iba

vtedy, ak rozhodovanie o namietanom porušení základných práv alebo slobôd nepatrí

do právomoci všeobecného súdu. Ústavný súd nie je alternatívou ani mimoriadnou

opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov. Sťažovatelia

sa mali preto skôr, ako sa sťažnosťou obrátili na ústavný súd, domáhať ochrany svojich práv

podaním mimoriadneho opravného prostriedku, ktorý bol na ten účel prípustný. Ústavný

súd preto sťažnosť sťažovateľov už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok

svojej právomoci na jej prerokovanie ( ).

13. Ústavný súd podotýka, že rozhodnutie o zastavení konania je rozhodnutím

procesnej povahy, ktoré nezakladá prekážku res iudicata, ktorá by ktorémukoľvek

účastníkovi konania bránila novým návrhom domáhať sa opätovného rozhodnutia v merite

veci.

14. Pretože rozhodovanie o ďalších častiach petitu sťažnosti je podmienené

vyhovením sťažnosti vo veci samej (vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd

zaručených v ústave alebo v kvalifikovanej medzinárodnej zmluve), ústavný súd sa už

týmito ďalšími návrhmi sťažovateľov nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2015