Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 56/2015
PDF · 428.66 KB
No categories available
III. ÚS 56/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra
Dobríka o sťažnosti obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice,
zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo veci
namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 takto
rozhodol:
1. Základné právo obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom
pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konal bez zbytočných prieťahov.
3. Obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie
v sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý
vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti
OM TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat
centov) na účet advokátky JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, Bajzova 2, Košice, do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. III. ÚS 56/2015 16 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej
spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou
namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len
„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 (ďalej len „napadnuté
konanie“).
Následne ústavný súd 26. marca 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej
stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania
o prijatej sťažnosti.
Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2015. V jeho
prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou
úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné
skutočnosti:
„20. 07. 2007 návrh na vydanie PLR + PO;
06. 08. 2007 uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie PO 30. 08. 2007 –
odvolanie navrhovateľa
04. 09. 2007 výzva na úhradu SP za odvolanie, odvolanie doručované na vyjadrenie
03. 10. 2007 spis predložený KS BA
23. 10. 2007 uzn. KS BA, ktorým potvrdil uzn. zo dňa 06. 08. 2007
27. 11. 2007 spis doručený na OS BA II
04. 02. 2008 výzva N na úhradu SP za návrh
29. 02. 2008 úhrada SP
26. 05. 2008 odročené na neurčito, návrh navrhovateľa na zámenu účastníka
a pokus o mimosúdnu dohodu
25. 06. 2008 výzva na úhradu SP za návrh
25. 06. 2008 výzva navrhovateľovi na predloženie súhlasu vstupu do konania
14. 08. 2008 uznesenie o pripustení zámeny účastníka konania
28. 01. 2009 ospravedlnenie zástupcu odporcu, odročené na T 06. 04. 2009
23. 03. 2009 návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka
06. 04. 2009 odročené na T 16. 09. 2009, predvolanie svedka
16. 09. 2009 výsluch účastníkov, svedkov, odročené na neurčito – rozhodnutie
o návrhu na zámenu účastníkov
15. 10. 2009 uznesenie o pripustení zmeny účastníka a výzva na Obecný úrad Vojany
– na predloženie preberacieho protokolu
21. 01. 2010 oznámenie z OU Vojany
28. 04. 2010 žiadosť zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za účelom
porady s klientom a predloženia vyjadrenia; odročené na T 04. 10. 2010
06. 07. 2010 návrh na doplnenie dokazovania
04. 10. 2010 výsluch účastníkov, svedka, odročené na T 31. 01. 2011 za účelom
výsluchu svedka
31. 01. 2011 neúčasť navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na neurčito
za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka
16. 03. 2011 priznanie svedočného, uznesenie o pripustení zmeny účastníka
22. 06. 2011 výzva zástupcovi navrhovateľa a zástupcovi odporcu na predloženie
zoznamu svedkov, ktorých navrhujú vypočuť
26. 07. 2011 predloženie svedkov (navrhovateľ)
02. 09. 2011 predloženie svedkov (odporca)
05. 09. 2011 dožiadanie na OS Michalovce – výsluch viacerých svedkov
14. 10. 2011 pokyn OS Michalovce na vrátenie vybaveného dožiadania na OS BA II
29. 02. 2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom dožiadania na OS
Michalovce – výsluch starostu obce Vojany
06. 03. 2012 výzva zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mien svedkov
13. 04. 2012 oznámenie svedkov zo strany navrhovateľa
14. 05. 2012 dožiadanie na OS Michalovce výsluch svedka
11. 07. 2012 vybavené dožiadanie
07. 11. 2012 pojednávanie, odročené na T 06. 02. 2013 za účelom doloženia
vyjadrenia k sporu
21. 11. 2012 výzva navrhovateľovi (uznesením) na úhradu doplatku za návrh
23. 01. 2013 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu na doplatenie poplatku
06. 02. 2013 ospravedlnenie navrhovateľa, odročené na T 15. 04. 2013
26. 02. 2013 výzva zástupcovi navrhovateľa na doručenie dokladov v súvislosti
so žiadosťou o oslobodenie od SP
15. 04. 2013 odročené na neurčito za účelom vysporiadania sa s odvolaním
navrhovateľa voči zaplateniu SP a návrhu na oslobodenie od SP
23. 04. 2013 uznesenie o nepriznaní oslobodenia od SP
06. 06. 2013 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu
12. 06. 2013 spis predložený KS BA
02. 04. 2014 spis doručený na OS BA II, spolu s uznesením, ktorým bolo uznesenie –
výzva na úhradu doplatku za návrh zrušené a ktorým bolo uznesenie o nepriznaní
oslobodenia od SP potvrdené
12. 05. 2014 výzva zástupcovi odporcu na predloženie dokladov
23. 09. 2014 predvolanie a výzva zasielaná priamo odporcovi, nakoľko došlo
k vypovedaniu plnomocenstva odporcovi
10. 10. 2014 upovedomenie o odročení pojednávania, z dôvodu nevykázania
doručenia predvolania odporcovi a zmeny sídla
13. 10. 2014 pojednávanie odročené na T 26. 01. 2015
23. 01. 2015 ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho zástupcu, neúčasť
odporcu, odročené na T 30. 03. 2015
30. 03. 2015 neúčasť zástupcu navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na T 08. 06.
2015.“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,
ktorý mu bol zapožičaný a doručený 20. apríla 2015, zistil aj ústavný súd.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „je pravdou, že
od podania návrhu uplynulo 7 rokov, pričom tunajší súd vykonával úkony v spise
a stanovoval termíny pojednávaní priebežne, viackrát vypočúval svedkov prostredníctvom
dožiadaného súdu. Dĺžka konania bola ovplyvnená okrem iného aj správaním sa účastníkov,
keď dvakrát navrhovateľ žiadal o pripustenie zámeny účastníkov z dôvodu postupovania
pohľadávky, o čom súd musel procesne rozhodovať. Navrhovateľ tiež neuhradil celý súdny
poplatok, neskôr sa súd musel vysporiadať s otázkou návrhu na oslobodenie navrhovateľa od
platenia súdnych poplatkov, v dôsledku čoho sa spis nachádzal 8 mesiacov na Krajskom
súde v Bratislave. Navrhovateľ taktiež niekoľkokrát zmaril termín pojednávania tým, že sa
nedostavil na súd (dňa 28. 04. 2010, 31. 01. 2011, 23. 01. 2015, 30. 03. 2015).“.
Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením
od ústneho pojednávania vo veci.
Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste doručenom ústavnému súdu 20. mája 2015
súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.
S vyjadrením predsedníčky okresného súdu sa nestotožnila, zotrvala na svojich tvrdeniach
a poukázala na neefektívnosť postupu okresného súdu, v dôsledku čoho malo podľa jej
názoru dôjsť k faktickému zániku vymáhateľnosti nároku sťažovateľa.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská
republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane
týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva
zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez
zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu
odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia
všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby
domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,
ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby
v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola
rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje
v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná
a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,
IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická
zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup
samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej
veci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľka je žalobcom,
ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne závislá od skutkovej náročnosti
prerokovávanej veci z dôvodu rozsiahleho dokazovania vykonávaného prostredníctvom
dožiadaného súdu, hoci na druhej strane je potrebné dodať, že obdobné konania možno
zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Ústavný súd konštatuje, že samotnou
skutkovou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku
napadnutého konania.
2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných
prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho
konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkine početné (celkom 3) procesné návrhy
na zmenu účastníkov v priebehu konania tiež čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke
napadnutého konania. Sťažovateľke však nemožno vyčítať, že využila svoje procesné práva,
právo podať opravný prostriedok ̶odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu
o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ďalej proti uzneseniu okresného
súdu na úhradu súdneho poplatku, ako aj právo podať žiadosť sťažovateľky o oslobodenie
od platenia súdnych poplatkov, na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavný
súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných práv
účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale
zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci
(III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 132/2012). V súlade s touto judikatúrou treba preto
dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných odvolaniach a návrhoch zohľadniť
z hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Ďalšou okolnosťou, ktorá prispela k celkovej
dĺžke konania, bol návrh prednesený sťažovateľkou na odročenie pojednávania z dôvodu
pokusu o mimosúdnu dohodu, ako aj návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na odročenie
pojednávania pre účely porady s klientom. V neposlednom rade neuniklo pozornosti
ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľka označovala a navrhovala dôkazy priebežne
a od podania návrhu si nesplnila poplatkovú povinnosť ako základný procesný predpoklad
odstránenia svojej právnej neistoty a následne vyrubený poplatok nezaplatila v plnej výške.
Tieto všetky skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného
zadosťučinenia, ktoré sťažovateľke týmto nálezom priznal.
3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd priebežne konal,
vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci i keď časové odstupy medzi
jednotlivými úkonmi súdu indikujú, že mohol konať rýchlejšie a efektívnejšie, preto aj
doterajšia dĺžka konania svedčí o tom, že si okresný súd nedokázal dostatočne efektívne
zorganizovať svoj postup tak, aby o nároku sťažovateľky rozhodol v primeranej lehote.
Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen
samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.
nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej
neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).
Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu bol v zásade
plynulý bez evidentnej dlhodobej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého
konania je potrebné konštatovať, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou
a neefektívnou činnosťou.
Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd
v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právom
na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené
pod sp. zn. 22 Cb 139/2007, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného
práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1
výroku nálezu).
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo
k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 22 Cb 139/2007 konal
bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu
o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 40
590 €, ktoré odôvodnila neistotou plánovania rozhodnutí spoločnosti, problémami vo vedení
spoločnosti, ako aj dĺžkou trvania tejto neistoty.
Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad
spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné
zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho
neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie
sťažovateľky (nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, viaceré procesné návrhy
na zmenu účastníkov v priebehu konania, podané odvolania, žiadosti o odročenie
pojednávaní, návrhy na ďalšie dokazovanie a pod. ), skutočnosť, že ide o obchodnú
spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj obchodovanie
s pohľadávkami, ktoré je spojené s podnikateľským rizikom, a všetky okolnosti daného
prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu). Argumentáciu
sťažovateľky, že v priebehu konania došlo k faktickému zániku vymáhateľnosti jej nároku,
nemohol akceptovať, pretože tento záver je podľa názoru ústavného súdu predčasný, v danom
štádiu konania nepreukázateľný a navyše ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že
cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli
v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky si
uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 518,76 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia
advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa
§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní
pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013
v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)
náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava
a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa
sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhlášky
vykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,
preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty
v sume 56,82 €. Pokiaľ ide o vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené
ústavnému súdu 20. mája 2015, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov
nepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo
informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr zo sťažnosti a z predloženého súdneho
spisu známe.
Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje teda
sumu 340,90 €.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právnej zástupkyni sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)
v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015