Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 56/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

40

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Ľubomíra

Dobríka o sťažnosti obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice,

zastúpenej advokátkou JUDr. Evou Geleneky Hencovskou, Bajzova 2, Košice, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní

vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom

pod sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Obchodnej spoločnosti OM TRADE, s. r. o., p r i z n á v a finančné zadosťučinenie

v sume 700 € (slovom sedemsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý

vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti

OM TRADE, s. r. o., trovy konania v sume 340,90 € (slovom tristoštyridsať eur a deväťdesiat

centov) na účet advokátky JUDr. Evy Geleneky Hencovskej, Bajzova 2, Košice, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 16 zo 17. februára 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej

spoločnosti OM TRADE, s. r. o., Južná trieda 125, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa (ďalej len „“) a práva na prejednanie

svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného Bratislava II (ďalej len

„okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnuté

konanie“).

Následne ústavný súd 26. marca 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnej

stránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 20. apríla 2015. V jeho

prílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou

úkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní, z ktorej vyplývajú tieto podstatné

skutočnosti:

„20. 07. 2007 návrh na vydanie PLR + PO;

06. 08. 2007 uznesenie o zamietnutí návrhu na nariadenie PO 30. 08. 2007 –

odvolanie navrhovateľa

04. 09. 2007 výzva na úhradu SP za odvolanie, odvolanie doručované na vyjadrenie

03. 10. 2007 spis predložený KS BA

23. 10. 2007 uzn. KS BA, ktorým potvrdil uzn. zo dňa 06. 08. 2007

27. 11. 2007 spis doručený na OS BA II

04. 02. 2008 výzva N na úhradu SP za návrh

29. 02. 2008 úhrada SP

26. 05. 2008 odročené na neurčito, návrh navrhovateľa na zámenu účastníka

a pokus o mimosúdnu dohodu

25. 06. 2008 výzva na úhradu SP za návrh

25. 06. 2008 výzva navrhovateľovi na predloženie súhlasu vstupu do konania

14. 08. 2008 uznesenie o pripustení zámeny účastníka konania

28. 01. 2009 ospravedlnenie zástupcu odporcu, odročené na T 06. 04. 2009

23. 03. 2009 návrh navrhovateľa na pripustenie zmeny účastníka

06. 04. 2009 odročené na T 16. 09. 2009, predvolanie svedka

16. 09. 2009 výsluch účastníkov, svedkov, odročené na neurčito – rozhodnutie

o návrhu na zámenu účastníkov

15. 10. 2009 uznesenie o pripustení zmeny účastníka a výzva na Obecný úrad Vojany

– na predloženie preberacieho protokolu

21. 01. 2010 oznámenie z OU Vojany

28. 04. 2010 žiadosť zástupcu navrhovateľa o odročenie pojednávania za účelom

porady s klientom a predloženia vyjadrenia; odročené na T 04. 10. 2010

06. 07. 2010 návrh na doplnenie dokazovania

04. 10. 2010 výsluch účastníkov, svedka, odročené na T 31. 01. 2011 za účelom

výsluchu svedka

31. 01. 2011 neúčasť navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na neurčito

za účelom rozhodnutia o návrhu navrhovateľa na zámenu účastníka

16. 03. 2011 priznanie svedočného, uznesenie o pripustení zmeny účastníka

22. 06. 2011 výzva zástupcovi navrhovateľa a zástupcovi odporcu na predloženie

zoznamu svedkov, ktorých navrhujú vypočuť

26. 07. 2011 predloženie svedkov (navrhovateľ)

02. 09. 2011 predloženie svedkov (odporca)

05. 09. 2011 dožiadanie na OS Michalovce – výsluch viacerých svedkov

14. 10. 2011 pokyn OS Michalovce na vrátenie vybaveného dožiadania na OS BA II

29. 02. 2012 pojednávanie odročené na neurčito za účelom dožiadania na OS

Michalovce – výsluch starostu obce Vojany

06. 03. 2012 výzva zástupcovi navrhovateľa na oznámenie mien svedkov

13. 04. 2012 oznámenie svedkov zo strany navrhovateľa

14. 05. 2012 dožiadanie na OS Michalovce výsluch svedka

11. 07. 2012 vybavené dožiadanie

07. 11. 2012 pojednávanie, odročené na T 06. 02. 2013 za účelom doloženia

vyjadrenia k sporu

21. 11. 2012 výzva navrhovateľovi (uznesením) na úhradu doplatku za návrh

23. 01. 2013 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu na doplatenie poplatku

06. 02. 2013 ospravedlnenie navrhovateľa, odročené na T 15. 04. 2013

26. 02. 2013 výzva zástupcovi navrhovateľa na doručenie dokladov v súvislosti

so žiadosťou o oslobodenie od SP

15. 04. 2013 odročené na neurčito za účelom vysporiadania sa s odvolaním

navrhovateľa voči zaplateniu SP a návrhu na oslobodenie od SP

23. 04. 2013 uznesenie o nepriznaní oslobodenia od SP

06. 06. 2013 odvolanie navrhovateľa voči uzneseniu

12. 06. 2013 spis predložený KS BA

02. 04. 2014 spis doručený na OS BA II, spolu s uznesením, ktorým bolo uznesenie –

výzva na úhradu doplatku za návrh zrušené a ktorým bolo uznesenie o nepriznaní

oslobodenia od SP potvrdené

12. 05. 2014 výzva zástupcovi odporcu na predloženie dokladov

23. 09. 2014 predvolanie a výzva zasielaná priamo odporcovi, nakoľko došlo

k vypovedaniu plnomocenstva odporcovi

10. 10. 2014 upovedomenie o odročení pojednávania, z dôvodu nevykázania

doručenia predvolania odporcovi a zmeny sídla

13. 10. 2014 pojednávanie odročené na T 26. 01. 2015

23. 01. 2015 ospravedlnenie neúčasti navrhovateľa a jeho zástupcu, neúčasť

odporcu, odročené na T 30. 03. 2015

30. 03. 2015 neúčasť zástupcu navrhovateľa (ospravedlnenie), odročené na T 08. 06.

2015.“

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,

ktorý mu bol zapožičaný a doručený 20. apríla 2015, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla, že „je pravdou, že

od podania návrhu uplynulo 7 rokov, pričom tunajší súd vykonával úkony v spise

a stanovoval termíny pojednávaní priebežne, viackrát vypočúval svedkov prostredníctvom

dožiadaného súdu. Dĺžka konania bola ovplyvnená okrem iného aj správaním sa účastníkov,

keď dvakrát navrhovateľ žiadal o pripustenie zámeny účastníkov z dôvodu postupovania

pohľadávky, o čom súd musel procesne rozhodovať. Navrhovateľ tiež neuhradil celý súdny

poplatok, neskôr sa súd musel vysporiadať s otázkou návrhu na oslobodenie navrhovateľa od

platenia súdnych poplatkov, v dôsledku čoho sa spis nachádzal 8 mesiacov na Krajskom

súde v Bratislave. Navrhovateľ taktiež niekoľkokrát zmaril termín pojednávania tým, že sa

nedostavil na súd (dňa 28. 04. 2010, 31. 01. 2011, 23. 01. 2015, 30. 03. 2015).“.

Predsedníčka okresného súdu v závere svojho vyjadrenia vyjadrila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v liste doručenom ústavnému súdu 20. mája 2015

súhlasila s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

S vyjadrením predsedníčky okresného súdu sa nestotožnila, zotrvala na svojich tvrdeniach

a poukázala na neefektívnosť postupu okresného súdu, v dôsledku čoho malo podľa jej

názoru dôjsť k faktickému zániku vymáhateľnosti nároku sťažovateľa.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská

republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane

týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva

zaručeného a práva podľa dohovoru.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,

ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby

v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola

rýchla a účinná, ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná

a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom sťažovateľka je žalobcom,

ústavný súd pripúšťa, že dĺžka konania mohla byť čiastočne závislá od skutkovej náročnosti

prerokovávanej veci z dôvodu rozsiahleho dokazovania vykonávaného prostredníctvom

dožiadaného súdu, hoci na druhej strane je potrebné dodať, že obdobné konania možno

zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva. Ústavný súd konštatuje, že samotnou

skutkovou zložitosťou prerokovávanej veci však nie je možné ospravedlniť doterajšiu dĺžku

napadnutého konania.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných

prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdneho

konania. Ústavný súd konštatuje, že sťažovateľkine početné (celkom 3) procesné návrhy

na zmenu účastníkov v priebehu konania tiež čiastočne prispeli k doterajšej dĺžke

napadnutého konania. Sťažovateľke však nemožno vyčítať, že využila svoje procesné práva,

právo podať opravný prostriedok ̶odvolanie sťažovateľky proti uzneseniu okresného súdu

o zamietnutí návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, ďalej proti uzneseniu okresného

súdu na úhradu súdneho poplatku, ako aj právo podať žiadosť sťažovateľky o oslobodenie

od platenia súdnych poplatkov, na druhej strane je však potrebné poukázať na to, že ústavný

súd vo svojich rozhodnutiach už viackrát vyslovil, že v dôsledku uplatnenia procesných práv

účastníkom konania neznáša zodpovednosť za predĺženie konania oprávnená osoba, ale

zodpovednosť v takomto prípade nemožno pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci

(, , ). V súlade s touto judikatúrou treba preto

dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľkiných odvolaniach a návrhoch zohľadniť

z hľadiska existencie zbytočných prieťahov. Ďalšou okolnosťou, ktorá prispela k celkovej

dĺžke konania, bol návrh prednesený sťažovateľkou na odročenie pojednávania z dôvodu

pokusu o mimosúdnu dohodu, ako aj návrh právnej zástupkyne sťažovateľky na odročenie

pojednávania pre účely porady s klientom. V neposlednom rade neuniklo pozornosti

ústavného súdu skutočnosť, že sťažovateľka označovala a navrhovala dôkazy priebežne

a od podania návrhu si nesplnila poplatkovú povinnosť ako základný procesný predpoklad

odstránenia svojej právnej neistoty a následne vyrubený poplatok nezaplatila v plnej výške.

Tieto všetky skutočnosti ústavný súd zohľadnil pri stanovení výšky finančného

zadosťučinenia, ktoré sťažovateľke týmto nálezom priznal.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že okresný súd priebežne konal,

vykonával úkony smerujúce k prerokovaniu a rozhodnutiu veci i keď časové odstupy medzi

jednotlivými úkonmi súdu indikujú, že mohol konať rýchlejšie a efektívnejšie, preto aj

doterajšia dĺžka konania svedčí o tom, že si okresný súd nedokázal dostatočne efektívne

zorganizovať svoj postup tak, aby o nároku sťažovateľky rozhodol v primeranej lehote.

Ústavný súd zastáva názor, že zbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen

samotnou nečinnosťou všeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, resp.

nesústredenou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedie efektívne k odstráneniu právnej

neistoty (, , ).

Ústavný súd zároveň konštatuje, že aj keď postup okresného súdu bol v zásade

plynulý bez evidentnej dlhodobej nečinnosti, vychádzajúc z doterajšej dĺžky napadnutého

konania je potrebné konštatovať, že konanie ako celok je poznačené nesústredenou

a neefektívnou činnosťou.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súd

v napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľky

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právom

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené

pod sp. zn. , došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného

práva sťažovateľky podľa a práva podľa dohovoru (bod 1

výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlo

k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal

bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu

o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 40

590 €, ktoré odôvodnila neistotou plánovania rozhodnutí spoločnosti, problémami vo vedení

spoločnosti, ako aj dĺžkou trvania tejto neistoty.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné

zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho

neefektívny postup, berúc do úvahy predmet konania na okresnom súde, správanie

sťažovateľky (nezaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh, viaceré procesné návrhy

na zmenu účastníkov v priebehu konania, podané odvolania, žiadosti o odročenie

pojednávaní, návrhy na ďalšie dokazovanie a pod. ), skutočnosť, že ide o obchodnú

spoločnosť, ktorej predmetom činnosti je okrem iného aj obchodovanie

s pohľadávkami, ktoré je spojené s podnikateľským rizikom, a všetky okolnosti daného

prípadu považoval ústavný súd priznanie sumy 700 € za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu). Argumentáciu

sťažovateľky, že v priebehu konania došlo k faktickému zániku vymáhateľnosti jej nároku,

nemohol akceptovať, pretože tento záver je podľa názoru ústavného súdu predčasný, v danom

štádiu konania nepreukázateľný a navyše ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že

cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli

v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právna zástupkyňa sťažovateľky si

uplatnila trovy konania, ktoré vyčíslila v celkovej sume 518,76 €.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátkou pozostávajúce z odmeny advokátky, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“). Podľa

§ 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní

pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná

mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2013

v sume 804 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( )

náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2014 (príprava

a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 134 €. Ďalej má právna zástupkyňa

sťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,04 € za dva úkony podľa vyhlášky

vykonané v roku 2014. Právna zástupkyňa je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty,

preto sa odmena a náhrady zvyšujú podľa § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty

v sume 56,82 €. Pokiaľ ide o vyjadrenie právnej zástupkyne sťažovateľky doručené

ústavnému súdu 20. mája 2015, ústavný súd za tento úkon právnej služby náhradu trov

nepriznal, pretože toto písomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo

informácie, ktoré by ústavnému súdu neboli už skôr zo sťažnosti a z predloženého súdneho

spisu známe.

Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal sťažovateľke, spolu predstavuje teda

sumu 340,90 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právnej zástupkyni sťažovateľky ( v spojení s )

v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015