Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 243/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obce Svätuše, zastúpenej obchodnou spoločnosťou

AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná

advokátka a konateľka JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Košice okolie v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť obce Svätuše o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015

doručená sťažnosť obce Svätuše (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),

ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“), ako aj práva

na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Košice okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej

aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:

„Dňa 18. 7. 2008 podal sťažovateľ na Okresnom súde Košice okolie návrh

na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 467.040,00, Sk (15 502,89 €) s príslušenstvom,

a to proti odporcovi v 1. rade: Mesto Kráľovský Chlmec, so sídlom: Kossútha 99,

077 13 Kráľovský Chlmec, IČO: 00 331 619, v mene ktorého koná: Ing. Karol Pataky,

primátor mesta, a odporcovi v 2. rade: FÚRA s.r.o., so sídlom: SNP 77, 044 42

Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I,

Oddiel: Sro, Vložka, číslo: 12979/V, v ktorej mene koná: Miroslav Fúra, konateľ, v ktorom

sa uplatňoval nárok na nezaplatené nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2007

a 2008. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. .

Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 25. 5. 2010. Toto pojednávanie sa

uskutočnilo, bol vypočutý odporca v 1. rade. Ďalší termín pojednávania nebol ustanovený,

súd len odročil pojednávanie na neurčito, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.

Druhé pojednávanie bolo nariadené na deň 4. 10. 2011. Z dôvodov na strane súdu

však bolo toto pojednávanie zrušené.

Podaním zo dňa 8. 2. 2012 vzal sťažovateľ žalobu vedenú pod sp. zn.

čiastočne späť, a to vo výške 6.383,93 €, pričom žalovaná istina v tomto konaní tak

predstavovala sumu vo výške 9.118,96 € s príslušenstvom.

Tretie pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 17. 4. 2012. Toto pojednávanie sa

uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov všetkých účastníkov konania. Ďalšie

pojednávanie bolo odročené na neurčito.

Na pojednávaní dňa 16. 5. 2012, v právnej veci vedenej na Okresnom súdu Košice

okolie pod sp. zn. (nájomné resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2009 2011),

bolo prijaté uznesenie, ktorým súd spojil na spoločné konanie právnu vec vedenú pod sp.

zn. s právnou vecou vedenou pod sp. zn. , s tým, že právne veci

budú prebiehať na Okresnom súd Košice okolie pod spoločným konaním vedeným pod sp.

zn. .

Po viacnásobných žiadostiach a apeloch na súd, bol uznesením zo dňa 9. 7. 2012

v konaní sp. zn. , tj. už v spojenom konaní, ustanovený súdny znalec

, aby vykonal znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty a nájmu

nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Trebišov, okres:

Trebišov, katastrálne územie: , obec: na liste vlastníctva č. , ako parcela

registra „C“ KN, č. o výmere 5838 m2 ostatné plochy.

Dňa 23. 12. 2013 bola zaslaná súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, keďže

sa nekonalo vo veci od posledného pojednávania dňa 16. 5. 2012.

Uznesením zo dňa 7. 2. 2014 priznal Okresný súd Košice okolie znalcovi

preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené už

uznesením zo dňa 9. 7. 2012, do 7. 2. 2014 však nebolo zrealizované.

Dňa 9. 5. 2014 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený znalecký posudok

č. 61/2014, vypracovaný znalcom , a zároveň bolo doručené

predvolanie na pojednávanie na deň 25. 6. 2014.

Štvrté pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2014 sa uskutočnilo. Na tomto

pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol žalobu proti žalovanej obchodnej

spoločnosti FÚRA, s.r.o. so sídlom v Rozhanovciach, ul. SNP 77, v prevyšujúcej časti

vylúčil náš nárok proti odporcovi v 1. rade na samostatné konanie. Týmto rozsudkom

zároveň súd zaviazal sťažovateľa, aby sme nahradil odporcovi v 2.rade trovy konania. Proti

tomuto rozhodnutiu sme podali odvolanie, do dnešného dňa však nie je o odvolaní

rozhodnuté.“

Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:

«Predmetné konanie sa začalo už v roku 2008 a za takmer 7 rokov sa reálne

uskutočnili iba 3 pojednávania, aj to niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa.

Znalecký posudok bol v konaní vypracovaný v neprimeranom časovom horizonte, tj. takmer

2 roky od ustanovenia znalca.

„O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, keď súd vôbec nevyužil tie

procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej

ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď

ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto cieľa súdneho konania bol vylúčený,

prípadne značne zminimalizovaný.“ ()

Celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore

so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako

aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

Z vyššie popísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz,

je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu,

či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu

vo veci samej.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. porušil jej základné právo podľa

a právo podľa dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať

v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 € a úhradu trov konania.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže

pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej

pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom

v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci

nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,

a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,

aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia

alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (, , ,

).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať

aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

v ktorom už o sťažnosti podľa označený všeobecný súd meritórne

rozhodol pred jej podaním (), a preto už k namietanému porušovaniu týchto

práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať

(m. m. ).

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , ).

Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola

na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať

(napr. , , ). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému

súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd

sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ),

pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel

ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (m. m. ). Uvedený právny

názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva

(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05

z 3. 3. 2009).

Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti

tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru.

Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní

uskutočnenom 25. júna 2014 rozhodol vo veci rozsudkom a po podaní odvolania

sťažovateľkou predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu 23. septembra 2014.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte

pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané

a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol

v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh

konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou

v sťažnosti označené práva.

Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2

a práva podľa dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní

sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. apríla 2015, t. j. v čase, keď okresný súd už

vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa aj práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom

nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenými

nezaoberal.

Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v odvolacom konaní rozsudok

okresného súdu z 25. júna 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,

sťažovateľka môže za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania

dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložiť ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júna 2015