Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 243/2015
PDF · 377.01 KB
No categories available
III. ÚS 243/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obce Svätuše, zastúpenej obchodnou spoločnosťou
AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná
advokátka a konateľka JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia
jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom
Okresného súdu Košice okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obce Svätuše o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. apríla 2015
doručená sťažnosť obce Svätuše (ďalej len „sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“),
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva
na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Košice okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 (ďalej
aj „napadnuté konanie“).
Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:
„Dňa 18. 7. 2008 podal sťažovateľ na Okresnom súde Košice okolie návrh
na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 467.040,00, Sk (15 502,89 €) s príslušenstvom,
a to proti odporcovi v 1. rade: Mesto Kráľovský Chlmec, so sídlom: Kossútha 99,
077 13 Kráľovský Chlmec, IČO: 00 331 619, v mene ktorého koná: Ing. Karol Pataky,
primátor mesta, a odporcovi v 2. rade: FÚRA s.r.o., so sídlom: SNP 77, 044 42
Rozhanovce, IČO: 36 211 451, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I,
Oddiel: Sro, Vložka, číslo: 12979/V, v ktorej mene koná: Miroslav Fúra, konateľ, v ktorom
sa uplatňoval nárok na nezaplatené nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2007
a 2008. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 9C/174/2009.
Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 25. 5. 2010. Toto pojednávanie sa
uskutočnilo, bol vypočutý odporca v 1. rade. Ďalší termín pojednávania nebol ustanovený,
súd len odročil pojednávanie na neurčito, a to za účelom vykonania ďalšieho dokazovania.
Druhé pojednávanie bolo nariadené na deň 4. 10. 2011. Z dôvodov na strane súdu
však bolo toto pojednávanie zrušené.
Podaním zo dňa 8. 2. 2012 vzal sťažovateľ žalobu vedenú pod sp. zn. 9C/174/2009
čiastočne späť, a to vo výške 6.383,93 €, pričom žalovaná istina v tomto konaní tak
predstavovala sumu vo výške 9.118,96 € s príslušenstvom.
Tretie pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 17. 4. 2012. Toto pojednávanie sa
uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov všetkých účastníkov konania. Ďalšie
pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Na pojednávaní dňa 16. 5. 2012, v právnej veci vedenej na Okresnom súdu Košice
okolie pod sp. zn. 8C/12/2012 (nájomné resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2009 2011),
bolo prijaté uznesenie, ktorým súd spojil na spoločné konanie právnu vec vedenú pod sp.
zn. 8 C/12/2012 s právnou vecou vedenou pod sp. zn. 9 C/174/2009, s tým, že právne veci
budú prebiehať na Okresnom súd Košice okolie pod spoločným konaním vedeným pod sp.
zn. 9 C/174/2009.
Po viacnásobných žiadostiach a apeloch na súd, bol uznesením zo dňa 9. 7. 2012
v konaní sp. zn. 9C/174/2009, tj. už v spojenom konaní, ustanovený súdny znalec
, aby vykonal znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty a nájmu
nehnuteľností evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Trebišov, okres:
Trebišov, katastrálne územie: , obec: na liste vlastníctva č. , ako parcela
registra „C“ KN, č. o výmere 5838 m2 ostatné plochy.
Dňa 23. 12. 2013 bola zaslaná súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, keďže
sa nekonalo vo veci od posledného pojednávania dňa 16. 5. 2012.
Uznesením zo dňa 7. 2. 2014 priznal Okresný súd Košice okolie znalcovi
preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré bolo nariadené už
uznesením zo dňa 9. 7. 2012, do 7. 2. 2014 však nebolo zrealizované.
Dňa 9. 5. 2014 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený znalecký posudok
č. 61/2014, vypracovaný znalcom , a zároveň bolo doručené
predvolanie na pojednávanie na deň 25. 6. 2014.
Štvrté pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2014 sa uskutočnilo. Na tomto
pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol žalobu proti žalovanej obchodnej
spoločnosti FÚRA, s.r.o. so sídlom v Rozhanovciach, ul. SNP 77, v prevyšujúcej časti
vylúčil náš nárok proti odporcovi v 1. rade na samostatné konanie. Týmto rozsudkom
zároveň súd zaviazal sťažovateľa, aby sme nahradil odporcovi v 2.rade trovy konania. Proti
tomuto rozhodnutiu sme podali odvolanie, do dnešného dňa však nie je o odvolaní
rozhodnuté.“
Sťažovateľka ďalej v sťažnosti uviedla:
«Predmetné konanie sa začalo už v roku 2008 a za takmer 7 rokov sa reálne
uskutočnili iba 3 pojednávania, aj to niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa.
Znalecký posudok bol v konaní vypracovaný v neprimeranom časovom horizonte, tj. takmer
2 roky od ustanovenia znalca.
„O prieťahoch v súdnom konaní možno hovoriť vtedy, keď súd vôbec nevyužil tie
procesné alebo iné prostriedky, cieľom ktorých je zabezpečenie nielen účinnej, ale aj rýchlej
ochrany práv účastníkov súdneho konania, prípadne ak k ich použitiu siahol až vtedy, keď
ich skutočný príspevok (účinok) k dosiahnutiu tohto cieľa súdneho konania bol vylúčený,
prípadne značne zminimalizovaný.“ (I. ÚS 57/97)
Celé konanie je vedené v neprimeranej časovej dĺžke, čo je v priamom rozpore
so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných prieťahov, ako
aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote.
Z vyššie popísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie až doteraz,
je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez preukázania závažného dôvodu,
či potreby vykonania konkrétneho dôkazu. Konanie nevedie k meritórnemu rozhodnutiu
vo veci samej.»
Na základe uvedených skutočností sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd vyslovil, že
okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009 porušil jej základné právo podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby okresnému súdu prikázal konať
v napadnutom konaní bez zbytočných prieťahov a aby jej priznal finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 € a úhradu trov konania.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,
ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma,
či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie
konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný
súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy
alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Ústavný súd môže
pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej
pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom
v súdnom konaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci
nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ,
a to pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje,
aby ten orgán (okresný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia
alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05,
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať
aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne
rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto
práv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať
(m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že
musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných
práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva
aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu
do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej
nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.
Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola
na ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať
(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému
súdu už nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd
sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde),
pretože konanie o takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel
ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny
názor ústavného súdu je akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva
(pozri Miroslav Mazurek proti Slovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05
z 3. 3. 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti je preskúmanie opodstatnenosti
tvrdenia sťažovateľky, podľa ktorého postupom okresného súdu v konaní vedenom
pod sp. zn. 9 C 174/2009 malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Zo sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní
uskutočnenom 25. júna 2014 rozhodol vo veci rozsudkom a po podaní odvolania
sťažovateľkou predložil vec na rozhodnutie krajskému súdu 23. septembra 2014.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím ešte
pred doručením sťažnosti ústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané
a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľky, a preto už nemohol
v čase doručenia sťažnosti žiadnym ústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh
konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom, a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľkou
v sťažnosti označené práva.
Keďže sťažovateľka namietala porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v napadnutom konaní
sťažnosťou doručenou ústavnému súdu až 28. apríla 2015, t. j. v čase, keď okresný súd už
vo veci samej nekonal, v dôsledku čoho už k porušovaniu základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy aj práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru jeho postupom
nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenými
nezaoberal.
Ústavný súd v závere pripomína, že ak by krajský súd v odvolacom konaní rozsudok
okresného súdu z 25. júna 2014 zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie,
sťažovateľka môže za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania
dochádzalo k zbytočným prieťahom, predložiť ústavnému súdu novú sťažnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 2. júna 2015