Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 406/2017
PDF · 279.31 KB
No categories available
II. ÚS 406/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 22. júna 2017 v senáte
zloţenom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej (sudkyňa
spravodajkyňa) a sudcu Lajosa Mészárosa predbeţne prerokoval sťaţnosť obce Svätuše,
Kvetná 3, Svätuše, zastúpenej Advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŢBAŠÁN
Law firm s. r. o., Kmeťova 26, Košice, v mene ktorej koná konateľka a advokátka
JUDr. Klaudia Azariová, vo veci namietaného porušenia jej základného práva podľa čl. 48
ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod
sp. zn. 9 C 2/2014 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009) a takto
rozhodol:
Konanie o sťaţnosti obce Svätuše z a s t a v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 28. júla 2015
doručená sťaţnosť obce Svätuše, Kvetná 3, Svätuše (ďalej len „sťaţovateľka“), ktorou
namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu
Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 2/2014 (pôvodne
vedenom pod sp. zn. 9 C 174/2009) (ďalej len „napadnuté konanie“).
Sťaţovateľka v sťaţnosti uvádza, ţe 18. júla 2008 podala «na Okresnom súde Košice
- okolie návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie 467.040,00,- Sk (15 502,89 €)
s príslušenstvom, a to proti odporcovi v 1.rade: Mesto
, v mene ktorého koná:
, primátor mesta, a odporcovi v 2. rade:
, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Košice I, Oddiel: Sro, Vložka, číslo: , v ktorej mene koná: , konateľ,
v ktorom sa uplatňoval nárok na nezaplatené nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie za roky
2007 a 2008. Tomuto konaniu bola pridelená sp. zn. 9 C/174/2009.
Prvé pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 25.5.2010. Toto pojednávanie
sa uskutočnilo, bol vypočutý odporca v 1. rade. Ďalší termín pojednávania nebol
ustanovený, súd len odročil pojednávanie na neurčito, a to za účelom vykonania ďalšieho
dokazovania.
Druhé pojednávanie bolo nariadené na deň 4.10. 2011. Z dôvodov na strane súdu
však bolo toto pojednávanie zrušené.
Podaním zo dňa 8. 2. 2012 vzal sťažovateľ žalobu vedenú pod sp. zn. 9 C/174/2009
čiastočne späť, a to vo výške 6.383,93 €, pričom žalovaná istina v tomto konaní tak
predstavovala sumu vo výške 9.118,96 € s príslušenstvom.
Tretie pojednávanie vo veci bolo nariadené na deň 17.4.2012. Toto pojednávanie sa
uskutočnilo za prítomnosti právnych zástupcov všetkých účastníkov konania. Ďalšie
pojednávanie bolo odročené na neurčito.
Na pojednávaní dňa 16. 5. 2012, v právnej veci vedenej na Okresnom súdu Košice-
okolie pod sp. zn. 8 C/12/2012 (nájomné resp. bezdôvodné obohatenie za roky 2009-2011),
bolo prijaté uznesenie, ktorým súd spojil na spoločné konanie právnu vec vedenú pod sp. zn.
8 C/12/2012 správnou vecou vedenou pod sp. zn. 9 C/174/2009, stým, že právne veci budú
prebiehať na Okresnom súd Košice-okolie pod spoločným konaním vedeným pod sp. zn.
Po viacnásobných žiadostiach a apeloch na súd, bol uznesením zo dňa 9. 7. 2012
v konaní sp. zn. 9 C/174/2009, t. j. už v spojenom konaní, ustanovený súdny znalec
, aby vykonal znalecké dokazovanie na zistenie všeobecnej hodnoty
a nájmu nehnuteľnosti evidovaných katastrálnym odborom Okresného úradu Trebišov,
okres: Trebišov, katastrálne územie: , obec na , ako
2
parcela registra „C“ KN, č. o výmere 5838 m- ostatné plochy.
Dňa 23. 12. 2013 bola zaslaná súdu žiadosť o vytýčenie termínu pojednávania, keďže
sa nekonalo vo veci od posledného pojednávania dňa 16.5. 2012.
Uznesením zo dňa 7. 2. 2014 priznal Okresný súd Košice-okolie znalcovi
preddavok na znalecké dokazovanie, ktoré bol o nariadené už
uznesením zo dňa 9. 7. 2012, do 7. 2. 2014 však nebolo zrealizované.
Dňa 9. 5. 2014 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený znalecký posudok
č. 61/2014, vypracovaný znalcom , a zároveň bolo doručené
predvolanie na pojednávanie na deň 25. 6. 2014.
Štvrté pojednávanie nariadené na deň 25. 6. 2014 sa uskutočnilo. Na tomto
pojednávaní súd vyhlásil rozsudok, v ktorom zamietol žalobu proti žalovanej obchodnej
spoločnosti so sídlom v , v prevyšujúcej časti
vylúčil náš nárok proti odporcovi v I. rade na samostatné konanie. Týmto rozsudkom
zároveň súd zaviazal sťažovateľa, aby nahradil odporcovi v 2.rade trovy konania. Proti
výroku o trovách sťažovateľ podal odvolanie...
Zároveň by sme chceli dať do pozornosti Ústavnému súdu SR, že predmetným
rozsudkom súd nerozhodol o nároku žalobcu ako-takom. ale iba zastavil konanie voči
odporcovi v 2. rade a v konaní bude ďalej pokračovať, len pod inou spisovou značkou,
a to 9 C/2/2014, pričom vec bola pridelená tomu istému zákonnému sudcovi ako vec pod
sp. zn. a 9 C/174/2009.
Dňa 22. 6. 2015 sa v predmetnej veci vedenej už pod sp. zn. 9 C/2/2014 uskutočnilo
pojednávanie, ktoré však bolo odročené na neurčito, a to bez riadneho prejednania veci
samej.
Predmetné konanie, najprv pod sp. zn. 9 C/174/2009 teraz pod sp. zn. a 9 C/2/2014,
sa začalo už v roku 2008 a za takmer 7 rokov sa reálne uskutočnili iba 4 pojednávania, aj to
niektoré až na apel právneho zástupcu sťažovateľa. Znalecký posudok bol v konaní
vypracovaný v neprimeranom časovom horizonte, t j. takmer 2 roky od ustanovenia znalca.
Tento znalecký posudok je potrebné ešte doplniť, nakoľko v ňom neboli reflektované určité
zásadné skutočnosti...
Z vyššie popísaných skutkových okolností je zrejmé, že celé konanie je vedené
v neprimeranej časovej dĺžke, je zbytočne zdĺhavé, nehospodárne a neefektívne, a to bez
preukázania závažného dôvodu, či potreby vykonania konkrétneho dôkazu, čo je v priamom
rozpore so zásadou právnej istoty, práva na spravodlivý súdny proces bez zbytočných
prieťahov, ako aj práva na prejednanie veci v primeranej lehote.».
Sťaţovateľka na základe uvedeného tvrdí, ţe „Okresný súd Košice-okolie postupoval
neracionálne a zmätočne, v uvedenom konaní buď nekonal vôbec, alebo konal
s neprimeraným časovým odstupom, a to už od samotného začiatku. V priebehu konania
bolo tak niekoľko časových období, kedy súd nekonal vôbec, nevytýčil pojednávanie na dlhé
časové obdobie, odročoval pojednávanie bez závažného dôvodu a nevykonával potrebné
procesné úkony.
Poukazujeme na skutočnosť, že predmetné konanie trvá odo dňa podania návrhu
7 rokov. Počas tohto obdobia sa pojednávalo iba 4-krát.
Okresný súd Košice - okolie uskutočnil prvé pojednávanie vo veci až dňa 25. 5. 2010,
čo je takmer 2 roky od podania návrhu zo dňa 18. 7. 2008.
Ďalším obdobím reálnej nečinnosti súdu je obdobie od 25. 5. 2010 do uskutočnenia
ďalšieho pojednávania dňa 17. 4. 2012, resp. do dňa 20. 2. 2012, kedy bolo prijaté
uznesenie o zastavení časti konania. Toto obdobie nečinnosti súdu pretrvávalo viac ako
1,5 roka. Počas tohto obdobia síce bolo nariadené jedno pojednávanie na deň 4. 10. 2011,
avšak z dôvodov na strane súdu sa neuskutočnilo.
Uznesením zo dňa 9. 7. 2012 bol v konaní ustanovený súdny znalec
na vypracovanie znaleckého posudku na určenie všeobecnej hodnoty a nájmu
nehnuteľností, ktoré sú predmetom tohto konania. Tento znalecký posudok bol predložený
súdu až dňa 29. 4. 2014, tj. viac ako 2 roky po ustanovení znalca.“.
Sťaţovateľka na základe uvedeného navrhuje, aby ústavný súd prijal sťaţnosť
na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa na verejné prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a základné právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaniach vedenom pod sp.zn.
9 C/174/2009 a 9 C/2/2014 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Košice - okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C/2/2014
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,00 EUR
(päť tisíc eur), ktoré je Okresný súd Košice-okolie povinný do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu vyplatiť sťažovateľovi na účet právneho zástupcu
sťažovateľa.
4. Sťažovateľovi priznáva náhradu trov konania v sume 355,72 € (slovom
tristopäťdesiatpäť eur a sedemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd Košice-okolie
povinný zaplatiť na účet jeho právneho zástupcu č. ú: , vedený v Tatra
banka, a. s., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
V súvislosti so ţiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia,
sťaţovateľka uvádza, ţe „[v]zhľadom na dlhotrvajúcu nepriaznivú a nekomfortnú situáciu
vzniknutú sťažovateľovi v dôsledku toho, že od podania žaloby dňa 18.7.2008 do dnešného
dňa nebolo vo veci samej rozhodnuté, sťažovateľ žiada Ústavný súd SR o priznanie
majetkového primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 5.000,00 EUR.
Výška je odôvodnená predovšetkým samotnou dobou (ne)konania vo veci samej,
t. j. časovým obdobím takmer 7 rokov bez vyriešenia čiastkových procesných otázok vo veci
prostredníctvom súdu, neprimeraným predlžovaním dĺžky konania a v neposlednom rade
aj samotným predmetom sporu vo veci samej, ktorá ako zo skutkového a aj právneho
hľadiska nie je obzvlášť náročná vec, kde nie je potrebné vykonať rozsiahle dokazovanie
a pod.“.
Dodrţanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťaţnosti sťaţovateľka odvodzuje
odo dňa doručenia jej uznesenia ústavného súdu č. k. III. ÚS 243/2015-11 z 2. júna 2015
(t. j. 21. júla 2015), ktorým rozhodoval o jej v zásade identickej sťaţnosti doručenej
ústavnému súdu 28. apríla 2015 a odmietol ju ako zjavne neopodstatnenú.
Ústavný súd výzvou na doplnenie sťaţnosti zo 6. marca 2017 (ďalej len „výzva“)
vyzval právnu zástupkyňu, aby v lehote 5 dní od jej doručenia odstránila nedostatky
sťaţnosti, a zároveň ju upozornil, ţe ak na výzvu nezareaguje a sťaţnosť nebude obsahovať
zákonom predpísané náleţitosti, môţe postupovať podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“).
Súčasne ústavný súd vyzval prípisom zo 6. marca 2017 okresný súd na predloţenie
spisu a o informáciu o stave napadnutého konania.
Právna zástupkyňa výzvu prevzala 10. marca 2017. Aţ v podaní doručenom
ústavnému súdu 23. marca 2017 označenom ako „odpoveď na výzvu na doplnenie
sťažnosti“ právna zástupkyňa uviedla, ţe „[v] sťažnosti zo dňa 27. 7. 2015,
sme sa domáhali aby titulovaný súd prikázal konať Okresnému súdu Košice-okolie bez
zbytočných prieťahov v spore vedenom pod sp. zn. 9 C/2/2014. Vzhľadom na skutočnosť,
že už došlo k meritórnemu rozhodnutiu Okresného súdu Košice-okolie vo veci samej, je naša
sťažnosť už bezpredmetná, preto navrhujeme aby titulovaný súd postupoval v zmysle § 25
ods. 2 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov.“.
K sťaţnosti sa vyjadril okresný súd prípisom zo 16. marca 2017, v ktorom okrem
podrobného prehľadu o priebehu konania od 4. augusta 2014 uviedol, ţe z „prehľadu
a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že súd postupoval v tomto konaní priebežne
a bez prieťahov, nebolo zistené dlhšie obdobie nečinnosti súdu.
Konanie vedené pod sp. zn. 9 C/2/2014 bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa
16. 12. 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10. 3. 2016.
Vzhľadom na vyššie uvedené mám za to, že ústavná sťažnosť sťažovateľov nesmeruje
proti aktuálnemu, či trvajúcemu stavu nečinnosti súdu, a preto nie je prostriedkom
na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, resp. tomu, aby sa v porušovaní týchto
práv ďalej nepokračovalo.“.
Okresný súd zároveň predloţil ústavnému súdu na nahliadnutie súdny spis vedený
pod sp. zn. 9 C 2/2014 (pôvodne vedený pod sp. zn. 9 C 174/2009), z ktorého vyplynulo,
ţe napadnuté konanie je právoplatne skončené.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťaţnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd kaţdý návrh prerokuje bez
prítomnosti sťaţovateľa a zisťuje, či sťaţnosť spĺňa zákonom predpísané náleţitosti a či nie
sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 54 zákona o ústavnom súde ak sťaţovateľ vezme svoju sťaţnosť späť,
ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, ţe späťvzatie sa
nepripúšťa, najmä ak sťaţnosť smeruje proti takému právoplatnému rozhodnutiu, opatreniu
alebo inému zásahu, ktoré mimoriadne závaţným spôsobom porušujú základné práva alebo
slobody sťaţovateľa.
Ústavný súd, posúdiac z hľadiska obsahu vyjadrenie právnej zástupkyne
sťaţovateľky, povaţoval ho za späťvzatie sťaţnosti. Vzhľadom na to, ţe podľa názoru
ústavného súdu neexistujú dôvody na to, aby späťvzatie sťaţnosti nepripustil, konanie o nej
v súlade s § 54 zákona o ústavnom súde zastavil.
Aj keby ústavný súd povaţoval vyjadrenie sťaţovateľky z doslovného znenia jej
návrhu, musel by sťaţnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vzhľadom
na jej neprípustnosť.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemoţno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. júna 2017