Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 277/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom Vasiľom, Advokátska

kancelária Vasiľ, Šimonovič & partners, s. r. o., Kuzmányho 29, Košice, vo veci

namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 a práv podľa a Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a rozhodnutím Okresného súdu

Spišská Nová Vec sp. zn. v spojení s postupom a rozhodnutím Krajského

súdu v Košiciach sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

13. mája 2015 doručená a 25. mája 2015 doplnená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou sa domáhal vyslovenia porušenia v záhlaví uvedených základných

práv a slobôd tam označeným postupom a rozhodnutiami všeobecných súdov, ktoré o jeho

opakovanej žiadosti o prepustenie z väzby z 23. marca 2015 doteraz nerozhodli.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd vyslovil tento nález:

„Základné právo sťažovateľa, podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane základných

práv a slobôd, ako aj základné právo sťažovateľa, podľa článku 46 ods. 1 a článku 48 ods. 2

porušené bolo.

Základné právo sťažovateľa, podľa článku 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd a základné právo podľa , ods. 5 Slovenskej

republiky porušené bolo.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné

zadosťučinenie peňažnú sumu vo výške 2.000,00 €, ktorú sú povinní mu spoločne

a nerozdielne zaplatiť Okresný súd Spišská Nová Ves a Krajský súd Košice do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd spišská Nová Ves a Krajský súd Košice sú povinní spoločne

a nerozdielne nahradiť trovy konania sťažovateľa v sume 355,74 EUR do pätnástich dní

od právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa

vedený v “

3. Podľa (ďalej len ,a") ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

4. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

2

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa

nemusí odôvodniť.

6. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti ústavný súd konštatuje, že táto sťažnosť napriek

tomu, že sťažovateľ je zastúpený advokátom, nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného

návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1

.

7. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa ),

v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20 ods.

1 ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred ústavným súdom z

hľadiska požiadavky na poskytovanie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže

ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo

vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. ,

, , ).

8. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

9. V zmysle ustanovenia sťažnosť okrem

všeobecných náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu smeruje.

10. Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v

presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné,

je ústavný súd pritom viazaný návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom

súde).

11. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že sťažovateľom predložená sťažnosť

neobsahuje návrh rozhodnutia vo veci samej (petit), ktorého vydania sa od ústavného súdu

domáha ( ), vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom na rozhodnutie ústavného súdu

v uvedenej veci. Formulácia návrhu na rozhodnutie vo veci samej je neúplná a v kontexte

obsahu sťažnosti nezrozumiteľná. Sťažovateľ sa v petite sťažnosti (bod 2) domáha iba

vyslovenia porušenia svojich základných práv na súdnu ochranu podľa čl. 17 ods. 2 a 5,

a a práv na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 5 ods. 4 a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd bez toho,

aby uviedol, ktorým postupom či rozhodnutím ktorého konkrétneho všeobecného súdu boli

uvedené práva porušené, pričom v predmetnej veci konali a rozhodovali nielen okresný súd

(prvostupňový), ale aj krajský súd (odvolací). Vo vzťahu k týmto (neoznačeným) súdom

sťažovateľ následne v petite sťažnosti ani nežiadal deklarovanie porušenia ním označených

práv, hoci žiadal o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 2 000 €

a o náhradu trov konania zo strany Okresného súdu Spišská Nová Ves a Krajského súdu

v Košiciach.

4

Ústavnou podmienkou postupu ústavného súdu podľa a podľa

však je, aby ústavný súd najprv vyhovel sťažnosti

podanej podľa a svojím rozhodnutím vyslovil, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené základné práva alebo slobody

uvedené v druhej hlave alebo ľudské práva a základné slobody vyplývajúce

z príslušnej medzinárodnej zmluvy, avšak takáto požiadavka nie je, ako už bolo uvedené,

v petite sťažnosti sťažovateľa obsiahnutá (bod 2).

12. Z toho vyplýva, že ústavný súd z obsahu podania nemôže posúdiť ani otázku

svojej právomoci, do ktorej nepatrí ochrana pred nezákonnosťou, ale len pred neústavným

postupom a rozhodnutím orgánov verejnej moci.

Na základe uvedeného ústavný súd uzavrel, že návrh na rozhodnutie vo veci samej

v predloženej sťažnosti nezodpovedá právomociam ústavného súdu vo vzťahu ku konaniam

o sťažnostiach fyzických a právnických osôb.

13. Takýto návrh znemožňuje zároveň ústavnému súdu preskúmať aj predpoklady

prípustnosti sťažnosti podľa a napokon aj otázku jej

prípadnej zjavnej neopodstatnenosti. Súčasne taký návrh neumožňuje ústavnému súdu

vymedziť rozsah, v ktorom by bolo možné sťažnosť prijať na ďalšie konanie (§ 25 ods. 3

). Tieto procesné predpoklady sa skúmajú jednotlivo a konkrétne

vo vzťahu ku každému napádanému rozhodnutiu, opatreniu alebo inému zásahu a návrh

na rozhodnutie vo veci samej vymedzený v sťažnosti sťažovateľa z 11. mája 2015 i v jeho

doplnení z 19. mája 2015 to v celom rozsahu nerešpektuje.

14. Ústavný súd pripomína, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísaných

náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

15. Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa

konštatuje, že sťažnosť vykazuje také nedostatky náležitostí predpísaných

a , že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už

pri jej predbežnom prerokovaní ( ).

Po odmietnutí sťažnosti ako celku bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími

návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015

6