Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 273/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s., Júrska

cesta 2, Levice, zastúpenej advokátom JUDr. Róbertom Madejom, PhD., Advokátska

kancelária, Mýtna 42, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu

ochranu zaručeného v a 2 a v prvej vete Slovenskej

republiky, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, ako aj základného práva a práva na ochranu majetku

zaručených v , 4 a 5 a Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s. o d m i e t a

pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie a rozhodnutie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

27. januára 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti LEVICKÉ MLIEKÁRNE a. s.,

Júrska cesta 2, Levice (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 a 2 a v prvej vete čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“), práva na spravodlivý súdny proces

zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“), ako aj základného práva a práva na ochranu majetku zaručených v čl. 20 ods. 1,

4 a 5 a Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra

2014.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že návrhom podaným Úradu priemyselného

vlastníctva Slovenskej republiky (ďalej len „úrad“) sa obchodná spoločnosť Tatranská

mliekareň a. s. (ďalej len „navrhovateľ“) domáhala zrušenia platnosti slovných ochranných

známok znenia „NIVA“ zapísaných v registri ochranných známok vedenom úradom pod

č. 181149 a č. 212209, ktorých majiteľkou je sťažovateľka, a to z dôvodu, že podľa názoru

navrhovateľa bolo uvedené označenie už v čase zápisu ochranných známok označením

druhovým, t. j. označením na všeobecné označenie druhu syra používané viacerými jeho

výrobcami. Úrad svojím rozhodnutím sp. zn. POZ 2639 94/OZ 181149 I/7 2012

z 30. januára 2012 návrhu navrhovateľa z časti vyhovel, keď čiastočne zrušil platnosť

ochrannej známky „NIVA“ č. 181149 pre tovary „konzumné mlieko, sušené mlieko

a kŕmne mliečne zmesi, konzumné kyslomliečne nápoje, smotanové krémy“ v triede 29

a pre tovary „mrazené mliečne výrobky, zmrzlina“ v triede 30 medzinárodného triedenia

tovarov a služieb, a to z dôvodu, že sťažovateľka ako majiteľka tejto ochrannej známky

nepreukázala jej používanie vo vzťahu k označeným tovarom, pričom však súčasne uvedená

ochranná známka ostala v platnosti pre tovary „maslo, tvarohy a syry“ v triede 29

medzinárodného triedenia tovarov a služieb. Dôvodom zamietnutia návrhu na zrušenie jej

platnosti bola skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že označenie „NIVA“ je druhovým

označením pre tovary „syry“. Ďalším rozhodnutím č. POZ 1567 2004/OZ 212209 I/8 2012

z 30. januára 2012 úrad z rovnakého dôvodu ako v prvom prípade zamietol aj návrh

navrhovateľa na zrušenie platnosti aj druhej ochrannej známky sťažovateľky.

Uvedené rozhodnutia úradu boli potvrdené aj v druhom stupni, a to rozhodnutiami

sp. zn. POZ 2639 94/OZ 181149 II/2 2013 a sp. zn. POZ 1567 2004/ 212209 II/1 2013

zo 14. januára 2013.

Navrhovateľ (ďalej len „žalobca“) dôvodiac tým, že vo vedomí spotrebiteľov

sa slovné označenie „NIVA“ spája s druhom plesňového syra, bez toho, aby toto označenie

spotrebiteľ spájal automaticky iba so sťažovateľkou ako majiteľkou tejto ochrannej známky,

v dôsledku čoho toto označenie nemá rozlišovaciu schopnosť medzi jednotlivými výrobcami

tohto tovaru, čo je základným predpokladom ochrannej známky, t. j. schopnosť odlíšiť

výrobky jedného výrobcu od výrobkov ostatných výrobcov, sa žalobami podľa V. časti

(ďalej len „OSP“) domáhal preskúmania zákonnosti

označených rozhodnutí úradu. Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

žaloby rozsudkom sp. zn. z 19. júna 2013 zamietol. Krajský súd konštatoval,

že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania zdruhovenia slovného označenia

„NIVA“ pre určitý druh syra, ktorý by na jeho označenie pred zápisom ochranných známok

používali viacerí výrobcovia. Krajský súd uviedol, že rozhodnutie správneho orgánu (úradu)

bolo vydané v rámci povolenej správnej úvahy hodnotenia zisteného skutkového stavu,

ktorú súd nie je oprávnený nahradiť svojou vlastnou úvahou a jeho úlohu je iba skúmať, či

žalobca „... jednoznačne vyvrátil právne východiská žalovaného správneho orgánu...“.

Z dôvodu odvolania podaného žalobcom najvyšší súd sťažnosťou napádaným

rozsudkom sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 zmenil uvedený rozsudok

krajského súdu tak, že zrušil druhostupňové rozhodnutie úradu (správneho orgánu) a vec mu

vrátil na ďalšie konanie s konštatovaním, že «Pojem „NIVA“ totiž u priemerného

spotrebiteľa, ktorý nakupuje potraviny a syry sa nevyhnutne spája so špecifickým druhom

syra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Túto evokáciu je možné v prostredí Slovenskej

republiky hodnotiť ako všeobecne známu skutočnosť. ... Pokiaľ sa v administratívnom

konaní vyskytne všeobecne známa skutočnosť, ktorá je v kontradikcii s inými dôkazmi, tak

významne vplýva na rozloženie dôkazného bremena v tom zmysle, že pokiaľ nie je obsah

všeobecne známej skutočnosti vyvrátený inými dôkazmi je nevyhnutné pri vytváraní úsudku

z nej vychádzať. ... Existencia všeobecne známej skutočnosti sa nedokazuje. Súd ju iba

konštatuje a v dôsledku konštatácie sa presúva dôkazné bremeno na subjekt, ktorý jej

existenciu popiera. V konaní preto dochádza k obráteniu dôkazného bremena.».

Sťažnosťou podanou ústavnému súdu sťažovateľka namieta, že najvyšší súd ,,... odňal

sťažovateľovi možnosť konať pred súdom, nakoľko doterajšie dokazovanie nahradil vlastnou

úvahou založenou na tzv. notoriete s tým, že účastník konania sa o takomto skutkovom a

právnom posúdení veci dozvedel až z prekvapivého doručeného napadnutého rozsudku

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, pričom sa k vyhláseniu rozhodujúcej skutkovej

okolnosti za notorietu nemal možnosť v žiadnom štádiu konania (pred správnym orgánom

alebo pred súdom) vyjadriť;

použitím tzv. notoriety presunul v konaní na sťažovateľa dôkazné bremeno, avšak

sťažovateľ sa o tejto uloženej povinnosti pred doručením rozsudku nedozvedel, čím mu

Najvyšší súd Slovenskej republiky odňal právo predkladať dôkazy a vyjadriť sa k zásadným

skutkovým a právnym okolnostiam veci;

svojím rozhodovaním nahrádzal správne uváženie, na základe ktorého rozhodol

správny orgán, pričom v konaní podľa piatej časti

neprislúcha súdu, aby nad rámec vlastných právomocí, vlastnou úvahou nahrádzal toto

oprávnenie správneho orgánu, čím Najvyšší súd Slovenskej republiky neoprávnene vstúpil

do právomoci orgánu exekutívy, ktorá mu neprináleží a neprijateľne sa odklonil

od doterajšej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ako aj Ústavného súdu

Slovenskej republiky; ...

... podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nepredstavuje označenie

NIVA označenie, ktoré by malo rozlišovaciu spôsobilosť, ale je len druhovým pomenovaním

syra obsahujúcim modrozelenú pleseň. Zarážajúce je, že Najvyšší súd Slovenskej republiky

túto základnú skutkovú otázku neposúdil z hľadiska dôkazov predložených v konaní, ale

obmedzil sa len na konštatovanie, že ide o všeobecne známu skutočnosť (tzv. notorietu),

ktorú podľa netreba dokazovať. ...

Porušenie základných práv podľa a 2 a prvej vety

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru spočíva vtom, že Najvyšší súd Slovenskej

republiky napadnutým rozhodnutím ako správny súd v odvolacom konaní prehlásením

rozhodujúcej skutkovej okolnosti za notorietu v rozpore s dokazovaním vykonaným

správnym orgánom ustálil zásadne odlišný (opačný) skutkový stav. ... posúdenie prípadnej

druhovosti označenia NIVA je tak zložitou otázkou, že nemôže byť hodnotená na základe

pocitov členov senátu, ale výlučne len na základe riadneho dokazovania pred správnym

orgánom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však v dôsledku napadnutého rozhodnutia vylúčil

akékoľvek ďalšie dokazovanie ohľadne otázky prípadnej druhovosti/rozlišovacej spôsobilosti

označenia NIVA vzhľadom k tomu, že označenie NIVA vyhlásil za druhové na základe tzv.

notoriety. Správny orgán je po doručení rozhodnutia povinný akceptovať záväzný názor

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, čo sťažovateľovi už neumožní pred správnym

orgánom argumentovať, navrhovať dôkazy a domáhať sa vykonania dokazovania v

predmetnej veci. ...

Nemožno ďalej ani akceptovať argumentáciu, že sťažovateľ môže argumentovať

a predkladať dôkazy v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného vlastníctva SR,

nakoľko tento je výslovne viazaný názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

o druhovosti označenia NIVA ( ). Otázku druhovosti už Úrad

priemyselného vlastníctva SR posudzovať v pokračujúcom konaní nemôže. Najvyšší súd

Slovenskej republiky teda; nastolil právny stav, podľa ktorého sťažovateľ nebude môcť

uplatniť žiadne dôkazy a ani právnu argumentáciu v pokračujúcom konaní pred Úradom

priemyselného vlastníctva SR, čím nezvratne hrozí, že dôjde aj k porušeniu základného

práva podľa SR v pokračujúcom konaní pred Úradom priemyselného

vlastníctva SR.“.

Okrem toho sťažovateľka v súvislosti s konštatovaním najvyššieho súdu o druhovosti

slovného označenia „NIVA“ poukázala na to, že najvyšší súd k tomuto záveru nedospel

na základe dokazovania, ale iba na základe dojmu obmedzeného okruhu osôb (členov

senátu), a tiež poukázala aj na to, že najvyšší súd opomenul vo svojom rozhodnutí vymedziť

časový úsek, kedy, resp. od kedy slovné označenie „NIVA“ podľa jeho názoru zdruhovelo,

t. j. od kedy by sa toto označenie vo všeobecnosti malo používať na označenie syra

s modrou plesňou. Podľa sťažovateľky je toto časové určenie zásadné vo vzťahu

k predmetu konania. V preskúmavanom správnom konaní sa totiž navrhovateľ návrhom

zo 6. apríla 2007 pred úradom domáhal vymazania dotknutých ochranných známok

vo vlastníctve sťažovateľky podľa v tom čase účinného § 16 ods. 1 v spojení s § 2 ods. 1

písm. c) o ochranných známkach v znení neskorších predpisov

(ďalej len „“), t. j. z dôvodu, že označenie NIVA malo byť

druhovým označením tovaru už „v čase zápisu“ do registra ochranných známok. Podľa

sťažovateľky z rozhodnutia najvyššieho súdu vyplýva, že označenie NIVA považuje

za druhové „v čase svojho rozhodovania, teda v roku 2014, čo je však s ohľadom

na predmet sporu irelevantné“, pretože sťažovateľka predmetnú ochrannú známku ma

zaevidovanú a používa ju už od roku 1994. V tejto súvislosti sťažovateľka zdôraznila, že

skúmanie druhovosti slovného označenia NIVA, tak ako to urobil najvyšší súd, by malo

svoje opodstatnenie iba v prípade, ak by navrhovateľ inicioval pred úradom konanie nie

podľa už označeného ustanovenia, ale podľa

alebo podľa v súčasnosti účinného

o ochranných známkach, t. j. ak by sa domáhal vymazania ochrannej známky z dôvodu, že

zdruhovela ex post „až po zápise“, a to v dôsledku činnosti alebo nečinnosti jej majiteľa sa

stala obvyklým pomenovaním pre tovary alebo služby, pre ktoré bola zapísaná. O takýto

prípad sa však podľa sťažovateľky v danom prípade nejde, pretože „žalobca žiadal výmaz

ochranných známok nie z dôvodu, že by stratili rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku ich

používania po zápise do registra, ale z dôvodu, že v čase zápisu do registra túto

rozlišovaciu spôsobilosť nemali“.

V uvedených súvislostiach sťažovateľka podotkla, že uvedenými nepresnými závermi

došlo k situácii, že sťažovateľka je „trestaná“ za svoj podnikateľský úspech na trhu so

syrmi, avšak „Zo skutočnosti, že určitý výrobok dosiahne na trhu významný podiel,

nemožno vyvodzovať, že ide o druhové označenie, resp. že označenie zdruhovelo. Výraz

NIVA nebol v Slovenskej republike nikdy používaný ako všeobecný názov pre druh syra.

Označenie, ktoré nie je pôvodne druhové, sa môže stať druhovým iba v prípade, že

v dôsledku súčasného používania viacerými subjektmi, spotrebitelia prestanú toto označenie

považovať za značku tovaru a začnú ho vnímať ako druh tovaru. Označenie NIVA bolo

na území Slovenskej republiky používané desiatky rokov jediným výrobcom. Syr s

označením NIVA vyrábal od päťdesiatych rokov 20. storočia závod v Hlohovci, ktorý od

roku 1994 patril majiteľovi ochranných známok č. 181149 a 212209. T.j. viac ako päťdesiat

rokov syr s modrou plesňou vyrábaný vo výrobní v Hlohovci bol distribuovaný na území

Slovenskej republiky pod označením NIVA, ktoré sa používalo najskôr ako nezapísané

označenie a od roku 1994 ako ochranná známka. V doterajších konaniach sa nijako

nespochybnila skutočnosť, že syr NIVA bol viac ako 50 rokov vyrábaný v závode v

Hlohovci.

Záver Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v napadnutom rozsudku ... je absolútne

nesprávny. Táto úvaha súdu vychádza zo zrejmého nepochopenia podstaty, povahy a účelu

ochrannej známky. Naopak, tvrdenie súdu potvrdzuje rozlišovaciu spôsobilosť ochrannej

známky NIVA. Je samozrejmé, že majiteľ ochrannej známky označuje svoj výrobok

označením, pri ktorom si spotrebiteľ spája výrobok s ochrannou známkou. Je samozrejmé,

že keby došlo k zmene, napríklad v označovaní odlišných výrobkov tou istou ochrannou

známkou, spotrebiteľ by bol zmätený. To však neznamená, že uvedené preukazuje

zdruhovenie ochrannej známky. Ako príklad uveďme označenie Coca Cola. Je samozrejmé,

že keby označením Coca Cola majiteľ začal označovať limonádu s oranžovou farbou

(doposiaľ Fanta), priemerný spotrebiteľ by bol zmätený. Exkluzívne si spotrebiteľ označenie

Coca Cola spája s tmavou, sýtenou sladkou tekutinou (nie oranžovou).

Tento argument teda nesvedčí zdruhoveniu označenia Coca Cola, naopak, svedčí

vysokej rozlišovacej spôsobilosti tejto ochrannej známky. Na uvedenom príklade možno

postaviť argumentáciu o vysokej rozlišovacej spôsobilosti ochrannej známky NIVA, nie o jej

zdruhovení.“.

K argumentom o tom, že slovné označenie NIVA nie je druhovým označením

modroplesňového syra, sťažovateľka dodáva, že ak by to tak bolo, „musel by sa každý

modroplesňový syr označovať aj údajne druhovým označením NIVA. Respektíve, musel by

s označením NIVA ako druhovým označením byť stotožnený výrobca každého

modroplesňového syra. Takáto situácia však zjavne ani v čase zápisu ochranných známok,

ani doposiaľ nenastala. Na trhu existuje veľké množstvo modroplesňových syrov. ...

Pokiaľ si predstavíme takto širokú ponuku modroplesňových syrov pre spotrebiteľa,

nemôžeme predsa tvrdiť, že ak priemerný spotrebiteľ uvidí na pulte modroplesňový syr

s označením napr. Rival, Avin, Danablu, Gorgonzola, Paladin, Roquefort, Rochebaron,

Stilton alebo iným označením, predstaví si v súvislosti s týmito označeniami, že ide o druh

syra NIVA. Takáto predstava neprichádza do úvahy a to ani v čase zápisu ochranných

známok. Je preto nepochybné, že označenie NIVA je unikátnym označením, ktoré používa

pre modroplesňové syry v podmienkach Slovenskej republiky výlučne sťažovateľ a má

rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary sťažovateľa oproti iným súťažiteľom na trhu.“.

Napokon sťažovateľka v obsiahlej sťažnosti poukázala aj na to, že z uvedených

dôvodov najvyšší súd „pozbavil sťažovateľa majetku, ktorý sťažovateľ nerušene užíval

od roku 1994, kedy bola podaná prvá prihláška ochrannej známky NIVA“, a tiež rozvinula

argumentačnú úvahu o tom, že najvyšší súd svoje rozhodnutie odôvodnil bez podobnosti

skutkového a právneho stavu citáciou rozsudku v inej veci týkajúcej sa ochrannej známky

„Tuzemák“, v dôsledku čoho bolo tiež porušené právo na spravodlivé súdne konanie.

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné práva sťažovateľa LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. na súdnu ochranu

podľa a 2 a prvej vety

a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, vlastniť majetok podľa , 4 a 5 SR a na ochranu

majetku podľa článku 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo dňa 7.10.2014 porušené boli.

2. Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa

7.10.2014 sa zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na ďalšie

konanie.

3. Sťažovateľovi LEVICKÉ MLIEKÁRNE a.s. sa priznáva náhrada trov právneho

zastúpenia v sume 355,73 EUR, ktorú je Najvyšší súd Slovenskej republiky povinný vyplatiť

na účet právneho zástupcu JUDr. Róberta Madeja, PhD., advokáta, do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Sťažovateľka sa tiež domáha, aby ústavný súd dočasným opatrením odložil

vykonateľnosť rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014

a svoju žiadosť odôvodnila takto:

„Právny názor Najvyššieho súdu SR vyslovený v napadnutom rozsudku o druhovosti

označenia NIVA má pre sťažovateľa ako majiteľa predmetných ochranných známok zásadný

dopad. Úrad priemyselného vlastníctva SR, viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu

SR, musí rešpektovať právoplatné napadnuté rozhodnutie a nahradiť svoju správnu úvahu

tzv. notorietou. Uvedené by malo v krátkom čase nevyhnutne za následok vyhlásenie

ochranných známok NIVA za neplatné. ...

Prípadný výmaz ochranných známok zbaví sťažovateľa majetku (ochranných známok)

a práva výhradne umiestňovať tovary s označením NIVA na slovenskom trhu. Tieto následky

existenčne ohrozia sťažovateľa, ktorého hlavnou produkciou je syr NIVA.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv,

porušenie ktorých sťažovateľka namieta v príčinnej súvislosti s (podľa jej názoru, pozn.)

arbitrárnym rozsudkom najvyššieho súdu, neposkytujú iné orgány verejnej moci na základe

sťažovateľke dostupných opravných prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky

nápravy namietaného porušenia jej práv.

Vzhľadom na aktuálne procesné štádium napádaného konania, keď najvyšší súd

sťažnosťou napádaným rozsudkom sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 vrátil vec

späť do štádia konania pred prvostupňový správny orgán (v konaní pred ktorým sa

sťažovateľka bude môcť dovolávať ochrany svojich práv a predkladať svoje argumenty

a ktorého rozhodnutie bude preskúmateľné ešte aj v rámci odvolacieho konania

pred druhostupňovým správnym orgánom, ako aj pred dvoma stupňami všeobecných súdov

v správnom súdnictve, pozn.), sa sťažnosť sťažovateľky javí ako predčasne podaná, a teda za

tejto procesnej situácie ústavným súdom vecne nepreskúmateľná.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany

ústavnosti ( ), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou

vo veciach patriacich do právomoci iných orgánov verejnej moci (,

), je ústavný súd toho názoru, že pokiaľ je o ochrane sťažovateľkou označených

práv a slobôd oprávnený konať alebo rozhodovať ešte iný orgán verejnej moci (v danom

prípade úrad ako správny orgán) alebo iný všeobecný súd (správny súd), ústavný súd jej

sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci, tak ako

to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka má možnosť predkladať svoje argumenty a

výhrady proti nie nemenným záverom najvyššieho súdu proklamovaným v ňou napádanom

rozsudku sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ešte aj v revitalizovanom konaní pred

správnymi orgánmi, prípadne aj pred správnymi súdmi, a napokon v prípade meritórneho

právoplatného rozhodnutia aj prípadnou opakovanou sťažnosťou pred ústavným súdom.

Ústavný súd poukazuje v prvom rade na skutočnosť, že ústavné súdnictvo

a právomoc ústavného súdu sú vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených, v ktorých protiústavnosť nemožno napraviť iným spôsobom.

Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to

o princíp subsidiarity.

V tejto súvislosti pokiaľ ide o otázku viazanosti správneho orgánu, ako aj súdu

nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa (v danom prípade názorom

najvyššieho súdu), ústavný súd už deklaroval požiadavku, aby aj odôvodnenie tohto

rozhodnutia súdu vyššieho stupňa, ktorým sa zrušuje meritórne rozhodnutie v danej veci

a vec sa vracia na ďalšie konanie, spĺňalo požiadavky kladené na jeho kvalitu v čl. 46 ods. 1

a dohovoru. Odôvodnenosť tejto požiadavky podčiarkuje okrem iného aj

to, že ak má byť tento právny názor v ďalšom konaní záväzný, potom je dôvodné

od nadriadeného súdu očakávať náležité sformulovanie dostatočne konkrétnych inštrukcií

o potrebe odstrániť nedostatky konania pred súdom nižšieho stupňa (podobne

) a v danom prípade aj pred správnym orgánom.

Z výrokovej časti sťažnosťou napádaného rozsudku najvyššieho súdu

sp. zn. 3 Sžhuv 5, 6/2013 zo 7. októbra 2014 ústavný súd zistil, že najvyšší súd zmenil

rozhodnutie krajského súdu a zrušil rozhodnutia správnych orgánov v prvom i druhom

stupni podľa a , podľa ktorého súd zruší napadnuté rozhodnutie

správneho orgánu a podľa okolností aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vráti

vec žalovanému správnemu orgánu na ďalšie konanie, ak po preskúmaní rozhodnutia a

postupu správneho orgánu v medziach žaloby dospel k záveru, že a) rozhodnutie správneho

orgánu vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a c) zistenie skutkového stavu je

nedostačujúce na posúdenie veci.

Z uvedeného vyplýva, že najvyšší súd síce formuloval svoje právne stanovisko

na aplikáciu a záväznosť notoricky známej skutočnosti, avšak bez zjavného záväzného

súvisu s konkrétnym skutkovým stavom, ktorý najvyšší súd považoval za nedostatočne

zistený [pozri už citované ustanovenie , pozn.].

Podľa správne orgány sú viazané právnym názorom súdu.

Vzhľadom na uvedené je nutné konštatovať, že viazanosť správneho orgánu právnym

názorom súdu, obdobne ako viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu

vyššieho stupňa platí iba za predpokladu, že sa po zrušení napadnutého rozhodnutia

skutkový základ vo veci nezmení natoľko, že je vylúčená aplikácia právneho názoru súdu

na nový skutkový základ (napr. ). Inými slovami, ak v dôsledku vykonaného

dokazovania dôjde k zmene skutkového stavu oproti skutkovému stavu posudzovanému

súdom, nemožno bez výhrad trvať na aplikácii právneho názoru sformulovaného

na podklade skôr (neúplne) zisteného skutkového stavu.

V danom prípade však najvyšší súd konštatoval, že zistenie skutkového stavu

pred správnym orgánom (úradom) je nedostatočné, takže po jeho doplnení je na správnom

orgáne, aby doplneným dokazovaním zistený skutkový stav v interakcii s právnymi závermi

najvyššieho súdu náležite odôvodnil (t. j. či sú tieto právne názory aplikovateľné

a kompaktné aj s doplneným skutkovým stavom). Tieto závery môžu byť následne

podrobené opäť aj súdnemu prieskumu podľa V. časti .

Ústavný súd už vyslovil, že ak by sa obrana všeobecných súdov (v danom prípade

správnych súdov) v konaní o sťažnosti sťažovateľa odvíjala iba od poukazu na povinnosť

súdu nižšieho stupňa rešpektovať vyslovený, hoci ústavne nesúladný právny názor súdu

vyššieho stupňa, nebráni to ústavnému súdu vysloviť porušenie základných práv

sťažovateľa. Inými slovami, ak by niektorý z právnych názorov formulovaných

nadriadeným súdom a rešpektovaných v ďalších fázach konania nespĺňal požiadavky

plynúce pre sťažovateľku (účastníka konania) zo základných práv a slobôd podľa čl. 127

ods. 1 , nevylučuje to kladné rozhodnutie o jej sťažnosti (m. m. ).

V zhode s uvedeným napríklad aj Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku z 3. mája 2007

vo veci sp. zn. uviedol, že aj keď zmena skoršieho, pre súd prvého

stupňa záväzného právneho názoru odvolacieho súdu je v zásade nežiaduca, nemožno ju

považovať za nepatričnú, predovšetkým s ohľadom na ústavnoprávny princíp nezávislosti

sudcu, ktorý je vo všeobecnosti viazaný len zákonom...

Vzhľadom na uvedené ústavný súd uzatvára, že v prípade indikovanej možnosti

porušenia práv sťažovateľky aj po právoplatnom skončení veci sa sťažovateľka bude môcť

domáhať ich ochrany a preskúmania právoplatného meritórneho rozhodnutia novou

sťažnosťou podanou ústavnému súdu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015