Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 890/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa

a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,

, zastúpenej obchodnou spoločnosťou HKP

Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta

Mgr. Petra Kuboviča, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa postupom Okresného súdu Liptovský

Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom

dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume

139,92 € (slovom stotridsaťdeväť eur a deväťdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd

Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKP Legal, s. r. o.,

Sasinkova 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. 12 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:

„Dňa 27. 9. 2006 som podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu

o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva... Toto konanie sa vedie pod sp. zn.

.

Základom dokazovania bolo vypracovanie dvoch znaleckých posudkov, jedného

na zistenie hodnoty investícií vložených do rodinného domu bývalého manžela...

a všeobecnej ceny vedľajšej stavby rodinného domu postavenej za trvania manželstva...

a druhého na zistenie hodnoty strojov a zariadení tvoriacich vybavenie stolárskej dielne...

Keďže na vyššie uvedené prosby môjho právneho zástupcu okresný súd nereagoval,

listom z 12. 4. 2013 som požiadala o prijatie opatrenia na urýchlenie konania predsedníčku

okresného súdu.

Na základe tejto mojej žiadosti mi predsedníčka okresného súdu odpovedala listom

z 13. 5. 2013, v ktorom uviedla, že od ostatného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo

16. 1. 2012 súd nevykonal vo veci žiadne dôkazy, ďalej že podľa vyjadrenia zákonnej

sudkyne ide skutkovo náročnú vec, keď pre ďalšie konanie je potrebné vysporiadať sa

so závermi znalca a v súvislosti s tým rozhodnúť o odmene znalca, prípadne zvážiť, či

vo veci nebude nutné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. V liste predsedníčka súdu

tiež poukázala na to, že nečinnosť od januára 2012 v danej veci je ovplyvnená

neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v primeranej lehote

vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt medzi jednotlivými

úkonmi, kedy súd v tej ktorej veci koná. Na záver listu predsedníčka súdu uviedla, že je však

nesporné, že konanie v predmetnej veci trvá na tunajšom súde už 7 rokov, a preto uložila

sudkyni povinnosť venovať pozornosť tejto veci a že postup tunajšieho súdu v tomto konaní

bude do budúcna sledovať, s cieľom dosiahnuť skrátenie stagnačných lehôt medzi

jednotlivými úkonmi súdu.

Listom z 31.12014 som znova žiadala predsedníčku súdu o prijatie opatrenia

na urýchlenie súdneho konania, poukazovala som na to že od ostatného pojednávaného

pojednávania, ktoré bolo 16. 1. 2012, sa ďalšie pojednávanie neuskutočnilo.

Na základe tejto mojej opakovanej žiadosti mi predsedníčka súdu odpovedala listom

z 12. 2. 2014, v ktorom uviedla, že preskúmaním zistila, že vo veci sa nekoná, čo zákonná

sudkyňa odôvodňuje neprimeraným množstvom vecí, ktoré sú jej prideľované, v dôsledku

čoho nemôže plynulo konať vo všetkých veciach. Ďalej v liste predsedníčka súdu uvádza, že

na dĺžke trvania konania sa nepochybne podieľa skutočnosť, že tunajší súd, je dlhodobo

personálne poddimenzovaný, na čo opakovane upozorňovala aj Ministerstvo spravodlivosti

SR, no že napriek tomu doba, po ktorú súd nekonal v mojej veci, nie je primeraná,

na čo bola sudkyňa upozornená ešte v roku 2013 a v súčasnom období jej bolo uložené

napomenutie v zmysle

Ani po vyššie uvedenom opatrení zákonná sudkyňa ku dňu napísania tejto sťažnosti

termín pojednávania nevytýčila.

Z uvedeného je podľa môjho názoru zrejmé, že Okresný súd Liptovský Mikuláš

svojou nečinnosťou od 16. 1. 2012, ktorá pretrváva, porušil . ods. 2 , v zmysle

ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez prieťahov.

Nečinnosť okresného súdu vyvoláva u mňa právnu neistotu, pričom intenzitu tohto

stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov.

Navyše nejde u mňa len o právnu neistotu. Keďže rodinný dom, v ktorom som bývala

počas manželstva, patrí môjmu bývalému manželovi a bývalý manžel sa ku mne správal

hrubo, bola som nútená sa z toho rodinného domu presťahovať. Byt, do ktorého som sa

presťahovala, bolo potrebné zrekonštruovať. Peniaze na rekonštrukciu bytu som si požičala

od svojho syna s tým, že mu túto pôžičku vrátim z peňazí, ktoré získam ako náhradu

za vyrovnanie v rámci vyporiadania BSM. ... Môjmu duševnému stavu poznačenému

neprimerane dlho trvajúcim súdnym konaním neprispievajú ani uštipačné poznámky môjho

bývalého manžela, že som ani prostredníctvom súdu proti nemu nič nedosiahla.“

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v zmysle SR bolo postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v

konaní vedenom pod sp. zn. porušené.

2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vednom pod sp. zn.

konal bez ďalších prieťahov.

3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, ktoré

mu je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie...

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho

zastúpenia... v sume 139,92 eur na účet advokátskej kancelárie... do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.“

Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:

okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 176/15 z 2. februára 2015

a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu

doručeným 26. februára 2015.

Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení uviedla:

„Preskúmaním som zistila, že dňa 27. 09. 2006 sa na tunajšom súde pod sp. zn.

začalo konanie o návrhu proti

o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov... Zo spisu

vyplýva, že sudkyňa konala plynulo v lehotách primeraných množstvu prideľovaných vecí

do 05. 04. 2012, kedy nadobudli právoplatnosť uznesenia o znalečnom znalca

. Následne sudkyňa začala vykonávať úkony smerujúce k vybaveniu

veci až 29. 10. 2014, kedy nariadila pojednávanie na deň 08. 12. 2014.

V období od 05. 04. 2012 do 29. 10. 2014 navrhovateľka , zastúpená

advokátom , požiadala písomne konajúcu sudkyňu trikrát

o uskutočnenie pojednávania... Listom zo dňa 12. 04. 2013 požiadala navrhovateľka

aj predsedníčku súdu o prijatie opatrenia na urýchlenie súdneho konania

. Táto sťažnosť bola predsedníčkou súdu vybavená listom

Spr 636/13 3 zo dňa 13. 05. 2013, v ktorej bolo sťažovateľke oznámené, že nečinnosť v danej

veci je ovplyvnená neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v

primeranej lehote vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt

medzi jednotlivými úkonmi, kedy súd v tej ktorej veci nekoná. Nakoľko sa však jedná

o konanie, ktoré v tom čase trvalo na súde už 7 rokov, predsedníčka súdu uložila sudkyni,

aby venovala tejto veci zvýšenú pozornosť a vec začala byť priebežné sledovaná

predsedníčkou súdu.

V rámci kontroly zo strany predsedníčky súdu, po zistení, že vo veci sa naďalej

nekoná, bol daný sudkyni JUDr. Jane Haluškovej dňa 27. 08. 2013 pod Spr 636/13 písomný

pokyn na konanie vo veci.

Dňa 31. 01. 2014 navrhovateľka doručila predsedníčke súdu ďalšiu

sťažnosť na prieťahy v konaní. Nakoľko vo veci neboli stále vykonávané žiadne úkony, bolo

dňa 12. 02. 20014 pod Spr 271/14 dané sudkyni JUDr. Jane Haluškovej písomné

napomenutie podľa o sudcoch a prísediacich

a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Napriek tomuto napomenutiu neboli vo veci vykonávané žiadne úkony.

Nakoľko sudkyňa nekonala ani na ďalší pokyn predsedníčky súdu zo dňa 07. 04. 2014, bolo

požiadané Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš, s pôsobnosťou Sudcovskej rady,

o zaujatie stanoviska v zmysle o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to z dôvodu, že sudkyňa odôvodňovala po celú

dobu nečinnosť v tejto veci svojou zaťaženosťou. Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš

na zasadnutí dňa 26. 06. 2014 prijalo uznesenie č. 34, v ktorom konštatovalo, že vzhľadom

na dlhodobú personálnu neobsadenosť súdu sudcami a neúmernú pracovnú zaťaženosť

nie je možné konať vo veciach v primeraných lehotách. Plénum však skonštatovalo, že

vo veci je potrebné vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci.

Sudkyňa JUDr. Jana Halušková nariadila dňa 29. 10. 2014 vo veci

pojednávanie na deň 08. 12. 2014, ktoré bolo odročené na základe oznámenia zástupcu

odporcu o uzavretí mimosúdnej dohody. Nový termín pojednávania bol vo veci určený

na deň 29. 01. 2015, kedy bola súdu predložená dohoda účastníkov o mimosúdnom

vysporiadaní zo dňa 28. 01. 2015. V dôsledku toho zobrala navrhovateľka so súhlasom

odporcu návrh späť. Uznesením zo dňa 29. 01. 2015 súd konanie zastavil,

účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že o trovách štátu

rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia (uznesenie zatiaľ nie je

právoplatné)...“

Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie vo veci

konajúcej sudkyne.

Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

26. februára 2015 k vyjadreniu okresného súdu uviedol:

„... V súvislosti s argumentáciou predsedníčky senátu o jej pracovnej zaťaženosti

poukazujem na vyjadrenie okresného súdu, v závere ktorého predsedníčka okresného súdu

napísala, že nepochybne zaťaženosť konajúcej sudkyne mohla objektívne spôsobiť dlhšiu

nečinnosť vo veci , ale doba od apríla 2012 do októbra 2014 nezodpovedá

stavu v senáte JUDr. Jany Haluškovej.

Stagnačnú dobu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov nemožno považovať za primeranú ani

na základe tvrdenia predsedníčky senátu o skutkovej a právnej zložitosti predmetnej veci.

Poznamenávam, že pojednávanie, ktoré sa konalo 16. 1. 2012, predsedníčka senátu

odročila s tým, že na základe námietok odporcu prehodnotí závery znaleckého dokazovania

a buď meritórne rozhodne, alebo nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. O tom, či vytýči

pojednávanie za účelom meritórneho rozhodnutia, alebo nariadi kontrolné znalecké

dokazovanie, predsedníčka senátu mohla, aj pri jej pracovnej zaťaženosti, rozhodnúť oveľa

skôr ako po 2. rokoch a 8. mesiacoch.

Stagnačnú dobu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov rovnako nemožno považovať

za primeranú ani na základe tvrdenia predsedníčky senátu, že som zvyšovala požadovanú

sumu na vyrovnanie výšky môjho podielu. Ako so som už uviedla v predchádzajúcom odseku

pojednávanie, ktoré sa konalo 16. 1. 2012, bolo odročené z dôvodu posúdenia záverov

znaleckého dokazovania, a napokon vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov vyplýva zo zákona, čiže súd pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového

spoluvlastníctva manželov návrhmi účastníkov nie je viazaný...

Pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia, predsedníčka senátu

JUDr. Halušková vo svojom vyjadrení namieta, že táto moja požiadavka nie je dostatočne

odôvodnená a ani primeraná. Poukazuje na to, že z rodinného domu som vysťahovala ešte

pred začatím súdneho konania o vyporiadanie BSM, ďalej že na pojednávaní dňa

20. 6. 2007 som vypovedala, že mi dal prerobiť byt syn, a preto moje tvrdenie, podľa

ktorého som si na rekonštrukciu bytu od syna peniaze požičala, považuje za účelové.

Poukazuje tiež na to, že moje tvrdenie o uštipačných poznámkach môjho manžela

a ich negatívnom dopade na môj duševný stav, nie je podložené príslušným potvrdením

odborníka. Vzhľadom na výšku sumy, na vyplatení ktorej som sa dohodla so žalovaným,

predsedníčka senátu JUDr. Halušková usudzuje, že sa snažím titulom priznania

primeraného finančného zadosť učinenia získať to, čo som chcela získať z titulu vyrovnania

podielu na zaniknutom BSM.

Na základe vyššie uvedených námietok predsedníčky senátu JUDr. Haluškovej

o neodôvodnenosti a neprimeranosti mnou požadovaného finančného zadosťučinenia

poznamenávam nasledovné.

Z pohľadu odôvodnenia sťažnosti v časti týkajúcej sa priznania finančného

zadosťučinenia nie je podstatné, že som sa z rodinného domu žalovaného vysťahovala ešte

pred začatím súdneho konania o vyporiadanie BSM, ale to, že z dôvodu neprimeranej dĺžky

tohto konania som nemohla vrátiť synovi peniaze, ktoré mi požičal na rekonštrukciu bytu,

v dôsledku čoho som sa trápila a bola nútená, i napriek zlému zdravotnému stavu,

zamestnať sa ako upratovačka...

Zo súdneho spisu je zrejmé, že rodinný dom, ktorý sme počas trvania manželstva

zhodnotili, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a že z tohto domu som bola nútená

po rozvode odísť bez finančných prostriedkov, nakoľko žalovaný vybral všetky naše

spoločné úspory. Vzhľadom na to vyporiadanie BSM malo pre mňa skoro existenčný

význam...

V súvislosti s úsudkom predsedníčky senátu JUDr. Haluškovej, že sa snažím titulom

priznania finančného zadosťučinenia získať to, čo som chcela získať z titulu podielu

na zaniknutom BSM, poznamenávam, že v čase, keď som podala ústavnú sťažnosť, som

vôbec netušila, že so žalovaným uzavriem mimosúdnu dohodu. ... Poznamenávam ešte,

že čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, vychádzala som z judikatúry ústavného

súdu.

Vzhľadom na uvedené považujem svoju sťažnosť za opodstatnenú...“

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v .

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. :

Dňa 27. septembra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na začatie

konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 4. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu na začatie

konania.

Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľka doplnila návrh na základe výzvy okresného súdu.

Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľka doplnila návrh na oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 27. októbra 2006 okresný súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych

poplatkov.

Dňa 27. novembra 2006 bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľky.

Dňa 27. februára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej

právny zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný, pojednávanie bolo odročené

na 11. apríl 2007 z dôvodu návrhu účastníkov na mimosúdne vyporiadanie.

Dňa 11. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná,

odporca bol prítomný. Bolo odročené na 25. máj 2007 s tým, že sa účastníci pokúsia

o mimosúdne vyporiadanie.

Dňa 25. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.

Odporca bol prítomný. Účastníkom bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne

vyrovnanie. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 20. jún 2007.

Dňa 20. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 12. september 2007 z dôvodu pokračovania

vo vykonávaní dokazovania.

Dňa 12. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Bolo odročené na 26. október 2007 z dôvodu pokračovania vo vykonávaní

dokazovania.

Dňa 6. marca 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie listinných

dôkazov.

Dňa 26. marca 2008 sťažovateľka doručila listinné dôkazy.

Dňa 21. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Bolo odročené na 28. máj 2008 z dôvodu ďalšieho vykonávania dokazovania.

Dňa 28. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na účely

zistenia hodnoty vecí vnesených do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu...

Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením uložil odporcovi zaplatiť preddavok

na znalecké dokazovanie vo výške 20 000 Sk.

Dňa 11. novembra 2008 predložil dôkazy odporca.

Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie

a za znalca určil z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných

prác a odhadu hodnoty nehnuteľností.

Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie

a za znalca určil z odboru strojárstva, odvetvia odhadu hodnoty

strojových zariadení.

Dňa 20. februára 2009 znalec oznámil, že bude pravdepodobne

vyčiarknutý z „odvetvia hodnoty stavebných prác“.

Dňa 7. apríla 2009 okresný súd uznesením udelil súhlas na pribratie

konzultanta z odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác.

Dňa 6. apríla 2009 okresný súd zaslal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej

republiky fotokópiu podania ustanoveného znalca.

Dňa 4. mája 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie svojho uznesenia

č. k. z 31. októbra 2008.

Dňa 21. mája 2009 znalec oznámil okresnému súdu, že za konzultanta

si pribral , a zároveň žiadal o súhlas s použitím motorového vozidla.

Dňa 21. mája 2009 okresný súd udelil súhlas znalcovi s pribratím

konzultanta a použitím motorového vozidla.

Dňa 25. mája 2009 okresný súd zaslal spis znalcovi na účely

vyhotovenia znaleckého posudku.

Dňa 3. júna 2009 znalec oznámil vykonanie obhliadky.

Dňa 5. júna 2009 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 12. júna 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi lehotu

na predloženie znaleckého posudku do 31. júla 2009.

Dňa 23. júna 2009 znalec požiadal o spresnenie hodnoty stavby.

Dňa 25. júna 2009 okresný súd oznámil žiadané údaje.

Dňa 23. júla 2009 znalec požiadal o súhlas s opätovnou obhliadkou

v právnej veci.

Dňa 23. júla 2009 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku.

Dňa 30. júla 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi lehotu

na predloženie znaleckého posudku do 31. augusta 2009.

Dňa 12. augusta 2009 znalec oznámil, že sťažovateľka je od 11. júla 2009

v USA a termín jej príchodu nie je známy.

Dňa 30. júla 2009 okresný súd oznámil znalcovi , že súhlasí s použitím

osobného motorového vozidla a s vykonaním dodatočnej obhliadky.

Dňa 28. augusta 2009 bol doručený znalecký posudok od .

Dňa 4. septembra 2009 okresný súd uznesením priznal znalcovi

znalečné vo výške 807,39 €.

Dňa 22. septembra 2009 znalec oznámil, že 16. septembra 2009 bola

uskutočnená opätovná obhliadka.

Dňa 9. októbra 2009 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na predloženie posudku

znalcovi do 20. októbra 2009.

Dňa 13. októbra 2009 okresný súd zaslal znalecký posudok

sťažovateľke.

Dňa 14. decembra 2009 okresný súd oznámil znalcovi chybu

vo vyúčtovaní odmeny.

Dňa 11. januára 2010 okresný súd uznesením priznal znalcovi

odmenu.

Dňa 2. februára 2010 znalec podal odvolanie proti uzneseniu okresného

súdu z 11. januára 2010.

Dňa 26. apríla 2010 okresný súd predložil odvolanie znalca Krajskému

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).

Dňa 15. novembra 2010 krajský súd vrátil vec okresnému súdu ako predčasne

predloženú.

Dňa 18. novembra 2010 okresný súd zaslal odvolanie znalca z 2. februára 2010

účastníkom konania na vyjadrenie.

Dňa 26. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu znalca.

Dňa 13. decembra 2010 spis bol predložený krajskému súdu.

Dňa 19. januára 2011 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.

Dňa 31. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli

prítomní. Z dôvodu pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu bolo pojednávanie odročené

na 19. máj 2011 z dôvodu doplnenia dokazovania výsluchom znalca , ako aj

pokusu účastníkov o mimosúdnu dohodu.

Dňa 6. apríla 2011 odporca požiadal o prehodnotenie znaleckého posudku č. 30/2009

vypracovaného .

Dňa 31. marca 2011 okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 15 dní

zaplatil preddavok na znalečné vo výške 1 000 €.

Dňa 6. júna 2011 odporca doručil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu

z 31. marca 2011, ktorým uložil odporcovi zaplatiť na účet súdu preddavok na znalecké

dokazovanie 1 000 €.

Dňa 14. júna 2011 bol spis predložený krajskému súdu.

Dňa 29. júna 2011 krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odporcovi uložil

zaplatiť preddavok na znalečné vo výške 600 €.

Dňa 9. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej právny

zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný. Prebehlo v merite veci a bolo odročené

na 16. január 2012.

Dňa 22. decembra 2011 odporca doručil návrh na vykonanie dôkazov. Oznámil,

že trvá na nariadení kontrolných znaleckých dokazovaní.

Dňa 16. januára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej právny

zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný. Súdny znalec bol prítomný. Prebehlo

v merite veci a bolo odročené na účely rozhodnutia o nároku súdneho znalca.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením nepriznal znalcovi

znalečné vo výške 68 €.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi

znalečné vo výške 72 €.

Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné

vo výške 41,92 €.

Pojednávanie nariadené na 8. december 2014 bol zrušené z dôvodu, že sa spis

nachádzal na ústavnom súde (spis bol okresnému súdu vrátený 5. decembra 2014, pozn.).

Dňa 29. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka svoj návrh zobrala

späť. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2015.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu konaní vedenom pod sp. zn. došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov...

Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou Európskeho

súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)

v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. , ,

). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka

posudzovaného konania v napadnutom období nebola závislá od právnej zložitosti veci. Istá

miera faktickej zložitosti konania vyplývala z potreby vykonať znalecké dokazovanie

vo veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky

v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť

osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo

v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Konštatuje, že

posudzované konanie začalo 27. septembra 2006 a bolo ukončené späťvzatím žaloby

sťažovateľkou 29. januára 2015, trvalo teda viac ako osem rokov. Takáto dĺžka napadnutého

konania sa na prvý pohľad javí ako neprimeraná, avšak ústavný súd konštatuje, že konajúci

súd v pomerne rýchlom slede od podania návrhu na začatie konania nariaďoval

pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci.

Obdobie od roku 2006 do 2008 je poznačené snahou účastníkov o mimosúdne

vyriešenie sporu, pričom konajúci súd im na to ponechával žiadaný priestor. Túto okolnosť

nemožno pripočítať na ťarchu konajúceho súdu.

Od roku 2008 do roku 2012 konajúci súd vykonával dokazovanie, okrem iného aj

znalcami. Toto obdobie je poznačené istou neefektivitou v úkonoch súdu (najmä zdĺhavá

písomná komunikácia so znalcami, predčasné predloženie odvolania znalca proti uzneseniu

o priznaní odmeny krajskému súdu). Aj v tomto období účastníci žiadali konajúci súd

o lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu (pojednávanie 31. marca 2011 bolo z toho titulu

odročené na 19. máj 2011).

Bez akýchkoľvek zákonných dôvodov bol okresný súd nečinný od 5. apríla 2012

do 8. decembra 2014, teda dva roky a osem mesiacov. K uvedenej nečinnosti, a teda

k zbytočným prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,

ale výlučne v dôsledku postupu súdu. pritom v zaväzuje predovšetkým

súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie

veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhla,

aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci

bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že namietané konanie bolo

právoplatne skončené 26. februára 2015, príkaz, aby okresný súd ďalej konal vo veci bez

zbytočných prieťahov, neprichádzal do úvahy.

Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľka požadovala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € najmä

preto, že: „Nečinnosť okresného súdu vyvoláva (u nej) právnu neistotu, pričom intenzitu

tohto stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov... vyvoláva

(u nej) pocity úzkosti a stresu.“

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím

na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume

2 000 €. Osobite prihliadol na tú skutočnosť, že sťažovateľka podala sťažnosť na ústavný súd

zrejme účelovo.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 2 a v bode 5.

Ústavný súd napokon podľa rozhodol aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.

Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 139,92 €.

Keďže úhrada trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou je nižšia ako suma

vypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych

služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania

v sume uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKP

Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava ( v spojení s

) podľa výroku rozhodnutia.

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2015