Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 890/2014
PDF · 491.68 KB
No categories available
II. ÚS 890/2014
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a zo sudcov Lajosa Mészárosa
a Ladislava Orosza prerokoval prijatú sťažnosť ,
, zastúpenej obchodnou spoločnosťou HKP
Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava, konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta
Mgr. Petra Kuboviča, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 a takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Liptovský
Mikuláš v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 p o r u š e n é b o l o .
2. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom
dvetisíc eur), ktoré j e Okresný súd Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť jej do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
3. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume
139,92 € (slovom stotridsaťdeväť eur a deväťdesiatdva centov), ktoré j e Okresný súd
Liptovský Mikuláš p o v i n n ý vyplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKP Legal, s. r. o.,
Sasinkova 6, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. II. ÚS 890/2014 12 z 11. decembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),
ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom
Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
Sťažovateľka v podstatnej časti sťažnosti uviedla:
„Dňa 27. 9. 2006 som podala na Okresný súd Liptovský Mikuláš žalobu
o vyporiadanie bezpodielového vlastníctva... Toto konanie sa vedie pod sp. zn.
Základom dokazovania bolo vypracovanie dvoch znaleckých posudkov, jedného
na zistenie hodnoty investícií vložených do rodinného domu bývalého manžela...
a všeobecnej ceny vedľajšej stavby rodinného domu postavenej za trvania manželstva...
a druhého na zistenie hodnoty strojov a zariadení tvoriacich vybavenie stolárskej dielne...
Keďže na vyššie uvedené prosby môjho právneho zástupcu okresný súd nereagoval,
listom z 12. 4. 2013 som požiadala o prijatie opatrenia na urýchlenie konania predsedníčku
okresného súdu.
Na základe tejto mojej žiadosti mi predsedníčka okresného súdu odpovedala listom
z 13. 5. 2013, v ktorom uviedla, že od ostatného pojednávania, ktoré sa uskutočnilo
16. 1. 2012 súd nevykonal vo veci žiadne dôkazy, ďalej že podľa vyjadrenia zákonnej
sudkyne ide skutkovo náročnú vec, keď pre ďalšie konanie je potrebné vysporiadať sa
so závermi znalca a v súvislosti s tým rozhodnúť o odmene znalca, prípadne zvážiť, či
vo veci nebude nutné nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie. V liste predsedníčka súdu
tiež poukázala na to, že nečinnosť od januára 2012 v danej veci je ovplyvnená
neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v primeranej lehote
vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt medzi jednotlivými
úkonmi, kedy súd v tej ktorej veci koná. Na záver listu predsedníčka súdu uviedla, že je však
nesporné, že konanie v predmetnej veci trvá na tunajšom súde už 7 rokov, a preto uložila
sudkyni povinnosť venovať pozornosť tejto veci a že postup tunajšieho súdu v tomto konaní
bude do budúcna sledovať, s cieľom dosiahnuť skrátenie stagnačných lehôt medzi
jednotlivými úkonmi súdu.
Listom z 31.12014 som znova žiadala predsedníčku súdu o prijatie opatrenia
na urýchlenie súdneho konania, poukazovala som na to že od ostatného pojednávaného
pojednávania, ktoré bolo 16. 1. 2012, sa ďalšie pojednávanie neuskutočnilo.
Na základe tejto mojej opakovanej žiadosti mi predsedníčka súdu odpovedala listom
z 12. 2. 2014, v ktorom uviedla, že preskúmaním zistila, že vo veci sa nekoná, čo zákonná
sudkyňa odôvodňuje neprimeraným množstvom vecí, ktoré sú jej prideľované, v dôsledku
čoho nemôže plynulo konať vo všetkých veciach. Ďalej v liste predsedníčka súdu uvádza, že
na dĺžke trvania konania sa nepochybne podieľa skutočnosť, že tunajší súd, je dlhodobo
personálne poddimenzovaný, na čo opakovane upozorňovala aj Ministerstvo spravodlivosti
SR, no že napriek tomu doba, po ktorú súd nekonal v mojej veci, nie je primeraná,
na čo bola sudkyňa upozornená ešte v roku 2013 a v súčasnom období jej bolo uložené
napomenutie v zmysle zákona č. 385/2000 Z. z.
Ani po vyššie uvedenom opatrení zákonná sudkyňa ku dňu napísania tejto sťažnosti
termín pojednávania nevytýčila.
Z uvedeného je podľa môjho názoru zrejmé, že Okresný súd Liptovský Mikuláš
svojou nečinnosťou od 16. 1. 2012, ktorá pretrváva, porušil čl. 48. ods. 2 ústavy, v zmysle
ktorého každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez prieťahov.
Nečinnosť okresného súdu vyvoláva u mňa právnu neistotu, pričom intenzitu tohto
stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov.
Navyše nejde u mňa len o právnu neistotu. Keďže rodinný dom, v ktorom som bývala
počas manželstva, patrí môjmu bývalému manželovi a bývalý manžel sa ku mne správal
hrubo, bola som nútená sa z toho rodinného domu presťahovať. Byt, do ktorého som sa
presťahovala, bolo potrebné zrekonštruovať. Peniaze na rekonštrukciu bytu som si požičala
od svojho syna s tým, že mu túto pôžičku vrátim z peňazí, ktoré získam ako náhradu
za vyrovnanie v rámci vyporiadania BSM. ... Môjmu duševnému stavu poznačenému
neprimerane dlho trvajúcim súdnym konaním neprispievajú ani uštipačné poznámky môjho
bývalého manžela, že som ani prostredníctvom súdu proti nemu nič nedosiahla.“
Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:
„1. Základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
v zmysle čl. 48 ods. 2 Ústavy SR bolo postupom Okresného súdu Liptovský Mikuláš v
konaní vedenom pod sp. zn. 8C/177/2006 porušené.
2. Okresnému súdu Liptovský Mikuláš prikazuje, aby v konaní vednom pod sp. zn.
8C/177/2006 konal bez ďalších prieťahov.
3. Sťažovateľke priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 7 000 eur, ktoré
mu je Okresný súd Liptovský Mikuláš povinný vyplatiť na účet advokátskej kancelárie...
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Liptovský Mikuláš je povinný uhradiť sťažovateľke trovy právneho
zastúpenia... v sume 139,92 eur na účet advokátskej kancelárie... do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.“
Na výzvu ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania:
okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr 176/15 z 2. februára 2015
a právny zástupca sťažovateľky stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu
doručeným 26. februára 2015.
Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení uviedla:
„Preskúmaním som zistila, že dňa 27. 09. 2006 sa na tunajšom súde pod sp. zn.
8C/177/2006 začalo konanie o návrhu proti
o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov... Zo spisu 8C/177/2006
vyplýva, že sudkyňa konala plynulo v lehotách primeraných množstvu prideľovaných vecí
do 05. 04. 2012, kedy nadobudli právoplatnosť uznesenia o znalečnom znalca
. Následne sudkyňa začala vykonávať úkony smerujúce k vybaveniu
veci až 29. 10. 2014, kedy nariadila pojednávanie na deň 08. 12. 2014.
V období od 05. 04. 2012 do 29. 10. 2014 navrhovateľka , zastúpená
advokátom , požiadala písomne konajúcu sudkyňu trikrát
o uskutočnenie pojednávania... Listom zo dňa 12. 04. 2013 požiadala navrhovateľka
aj predsedníčku súdu o prijatie opatrenia na urýchlenie súdneho konania
8C/177/2006. Táto sťažnosť bola predsedníčkou súdu vybavená listom
Spr 636/13 3 zo dňa 13. 05. 2013, v ktorej bolo sťažovateľke oznámené, že nečinnosť v danej
veci je ovplyvnená neprimeraným zaťažením sudcov tunajšieho súdu, ktorí nie sú schopní v
primeranej lehote vybaviť všetky pridelené veci a to má za následok predlžovanie lehôt
medzi jednotlivými úkonmi, kedy súd v tej ktorej veci nekoná. Nakoľko sa však jedná
o konanie, ktoré v tom čase trvalo na súde už 7 rokov, predsedníčka súdu uložila sudkyni,
aby venovala tejto veci zvýšenú pozornosť a vec začala byť priebežné sledovaná
predsedníčkou súdu.
V rámci kontroly zo strany predsedníčky súdu, po zistení, že vo veci sa naďalej
nekoná, bol daný sudkyni JUDr. Jane Haluškovej dňa 27. 08. 2013 pod Spr 636/13 písomný
pokyn na konanie vo veci.
Dňa 31. 01. 2014 navrhovateľka doručila predsedníčke súdu ďalšiu
sťažnosť na prieťahy v konaní. Nakoľko vo veci neboli stále vykonávané žiadne úkony, bolo
dňa 12. 02. 20014 pod Spr 271/14 dané sudkyni JUDr. Jane Haluškovej písomné
napomenutie podľa § 117 ods. 9 zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch a prísediacich
a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Napriek tomuto napomenutiu neboli vo veci 8C/177/2006 vykonávané žiadne úkony.
Nakoľko sudkyňa nekonala ani na ďalší pokyn predsedníčky súdu zo dňa 07. 04. 2014, bolo
požiadané Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš, s pôsobnosťou Sudcovskej rady,
o zaujatie stanoviska v zmysle § 45 ods. 7 písm. i/ zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov a to z dôvodu, že sudkyňa odôvodňovala po celú
dobu nečinnosť v tejto veci svojou zaťaženosťou. Plénum Okresného súdu Liptovský Mikuláš
na zasadnutí dňa 26. 06. 2014 prijalo uznesenie č. 34, v ktorom konštatovalo, že vzhľadom
na dlhodobú personálnu neobsadenosť súdu sudcami a neúmernú pracovnú zaťaženosť
nie je možné konať vo veciach v primeraných lehotách. Plénum však skonštatovalo, že
vo veci 8C/177/2006 je potrebné vykonať úkony smerujúce k rozhodnutiu vo veci.
Sudkyňa JUDr. Jana Halušková nariadila dňa 29. 10. 2014 vo veci 8C/177/2006
pojednávanie na deň 08. 12. 2014, ktoré bolo odročené na základe oznámenia zástupcu
odporcu o uzavretí mimosúdnej dohody. Nový termín pojednávania bol vo veci určený
na deň 29. 01. 2015, kedy bola súdu predložená dohoda účastníkov o mimosúdnom
vysporiadaní zo dňa 28. 01. 2015. V dôsledku toho zobrala navrhovateľka so súhlasom
odporcu návrh späť. Uznesením 8C/177/2006 409 zo dňa 29. 01. 2015 súd konanie zastavil,
účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania a súčasne rozhodol, že o trovách štátu
rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozhodnutia (uznesenie zatiaľ nie je
právoplatné)...“
Predsedníčka okresného súdu k svojmu vyjadreniu pripojila aj vyjadrenie vo veci
konajúcej sudkyne.
Právny zástupca sťažovateľky vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu
26. februára 2015 k vyjadreniu okresného súdu uviedol:
„... V súvislosti s argumentáciou predsedníčky senátu o jej pracovnej zaťaženosti
poukazujem na vyjadrenie okresného súdu, v závere ktorého predsedníčka okresného súdu
napísala, že nepochybne zaťaženosť konajúcej sudkyne mohla objektívne spôsobiť dlhšiu
nečinnosť vo veci 8C/170/2006, ale doba od apríla 2012 do októbra 2014 nezodpovedá
stavu v senáte JUDr. Jany Haluškovej.
Stagnačnú dobu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov nemožno považovať za primeranú ani
na základe tvrdenia predsedníčky senátu o skutkovej a právnej zložitosti predmetnej veci.
Poznamenávam, že pojednávanie, ktoré sa konalo 16. 1. 2012, predsedníčka senátu
odročila s tým, že na základe námietok odporcu prehodnotí závery znaleckého dokazovania
a buď meritórne rozhodne, alebo nariadi kontrolné znalecké dokazovanie. O tom, či vytýči
pojednávanie za účelom meritórneho rozhodnutia, alebo nariadi kontrolné znalecké
dokazovanie, predsedníčka senátu mohla, aj pri jej pracovnej zaťaženosti, rozhodnúť oveľa
skôr ako po 2. rokoch a 8. mesiacoch.
Stagnačnú dobu v trvaní 2 roky a 8 mesiacov rovnako nemožno považovať
za primeranú ani na základe tvrdenia predsedníčky senátu, že som zvyšovala požadovanú
sumu na vyrovnanie výšky môjho podielu. Ako so som už uviedla v predchádzajúcom odseku
pojednávanie, ktoré sa konalo 16. 1. 2012, bolo odročené z dôvodu posúdenia záverov
znaleckého dokazovania, a napokon vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov vyplýva zo zákona, čiže súd pri rozhodovaní o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov návrhmi účastníkov nie je viazaný...
Pokiaľ ide o priznanie finančného zadosťučinenia, predsedníčka senátu
JUDr. Halušková vo svojom vyjadrení namieta, že táto moja požiadavka nie je dostatočne
odôvodnená a ani primeraná. Poukazuje na to, že z rodinného domu som vysťahovala ešte
pred začatím súdneho konania o vyporiadanie BSM, ďalej že na pojednávaní dňa
20. 6. 2007 som vypovedala, že mi dal prerobiť byt syn, a preto moje tvrdenie, podľa
ktorého som si na rekonštrukciu bytu od syna peniaze požičala, považuje za účelové.
Poukazuje tiež na to, že moje tvrdenie o uštipačných poznámkach môjho manžela
a ich negatívnom dopade na môj duševný stav, nie je podložené príslušným potvrdením
odborníka. Vzhľadom na výšku sumy, na vyplatení ktorej som sa dohodla so žalovaným,
predsedníčka senátu JUDr. Halušková usudzuje, že sa snažím titulom priznania
primeraného finančného zadosť učinenia získať to, čo som chcela získať z titulu vyrovnania
podielu na zaniknutom BSM.
Na základe vyššie uvedených námietok predsedníčky senátu JUDr. Haluškovej
o neodôvodnenosti a neprimeranosti mnou požadovaného finančného zadosťučinenia
poznamenávam nasledovné.
Z pohľadu odôvodnenia sťažnosti v časti týkajúcej sa priznania finančného
zadosťučinenia nie je podstatné, že som sa z rodinného domu žalovaného vysťahovala ešte
pred začatím súdneho konania o vyporiadanie BSM, ale to, že z dôvodu neprimeranej dĺžky
tohto konania som nemohla vrátiť synovi peniaze, ktoré mi požičal na rekonštrukciu bytu,
v dôsledku čoho som sa trápila a bola nútená, i napriek zlému zdravotnému stavu,
zamestnať sa ako upratovačka...
Zo súdneho spisu je zrejmé, že rodinný dom, ktorý sme počas trvania manželstva
zhodnotili, je vo výlučnom vlastníctve žalobcu a že z tohto domu som bola nútená
po rozvode odísť bez finančných prostriedkov, nakoľko žalovaný vybral všetky naše
spoločné úspory. Vzhľadom na to vyporiadanie BSM malo pre mňa skoro existenčný
význam...
V súvislosti s úsudkom predsedníčky senátu JUDr. Haluškovej, že sa snažím titulom
priznania finančného zadosťučinenia získať to, čo som chcela získať z titulu podielu
na zaniknutom BSM, poznamenávam, že v čase, keď som podala ústavnú sťažnosť, som
vôbec netušila, že so žalovaným uzavriem mimosúdnu dohodu. ... Poznamenávam ešte,
že čo sa týka výšky finančného zadosťučinenia, vychádzala som z judikatúry ústavného
súdu.
Vzhľadom na uvedené považujem svoju sťažnosť za opodstatnenú...“
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom
súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie vo veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.
II.
Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania,
a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav
konania vedeného na okresnom súde v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006:
Dňa 27. septembra 2006 sťažovateľka podala na okresnom súde návrh na začatie
konania vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vec bola
zaevidovaná pod sp. zn. 8 C 177/2006.
Dňa 4. októbra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľku na doplnenie návrhu na začatie
konania.
Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľka doplnila návrh na základe výzvy okresného súdu.
Dňa 25. októbra 2006 sťažovateľka doplnila návrh na oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 27. októbra 2006 okresný súd priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych
poplatkov.
Dňa 27. novembra 2006 bolo doručené vyjadrenie odporcu k návrhu sťažovateľky.
Dňa 27. februára 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej
právny zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný, pojednávanie bolo odročené
na 11. apríl 2007 z dôvodu návrhu účastníkov na mimosúdne vyporiadanie.
Dňa 11. apríla 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná,
odporca bol prítomný. Bolo odročené na 25. máj 2007 s tým, že sa účastníci pokúsia
o mimosúdne vyporiadanie.
Dňa 25. mája 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka bola prítomná.
Odporca bol prítomný. Účastníkom bol poskytnutý časový priestor na mimosúdne
vyrovnanie. Z toho dôvodu bolo pojednávanie odročené na 20. jún 2007.
Dňa 20. júna 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli
prítomní. Pojednávanie bolo odročené na 12. september 2007 z dôvodu pokračovania
vo vykonávaní dokazovania.
Dňa 12. septembra 2007 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli
prítomní. Bolo odročené na 26. október 2007 z dôvodu pokračovania vo vykonávaní
dokazovania.
Dňa 6. marca 2008 okresný súd vyzval sťažovateľku na predloženie listinných
dôkazov.
Dňa 26. marca 2008 sťažovateľka doručila listinné dôkazy.
Dňa 21. apríla 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli
prítomní. Bolo odročené na 28. máj 2008 z dôvodu ďalšieho vykonávania dokazovania.
Dňa 28. mája 2008 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli
prítomní. Bolo odročené na neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania na účely
zistenia hodnoty vecí vnesených do nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu...
Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením uložil odporcovi zaplatiť preddavok
na znalecké dokazovanie vo výške 20 000 Sk.
Dňa 11. novembra 2008 predložil dôkazy odporca.
Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie
a za znalca určil z odboru stavebníctva, odvetvia odhadu hodnoty stavebných
prác a odhadu hodnoty nehnuteľností.
Dňa 31. októbra 2008 okresný súd uznesením nariadil znalecké dokazovanie
a za znalca určil z odboru strojárstva, odvetvia odhadu hodnoty
strojových zariadení.
Dňa 20. februára 2009 znalec oznámil, že bude pravdepodobne
vyčiarknutý z „odvetvia hodnoty stavebných prác“.
Dňa 7. apríla 2009 okresný súd uznesením udelil súhlas na pribratie
konzultanta z odvetvia odhadu hodnoty stavebných prác.
Dňa 6. apríla 2009 okresný súd zaslal na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky fotokópiu podania ustanoveného znalca.
Dňa 4. mája 2009 okresný súd vydal opravné uznesenie svojho uznesenia
č. k. 8 C 177/2006 92 z 31. októbra 2008.
Dňa 21. mája 2009 znalec oznámil okresnému súdu, že za konzultanta
si pribral , a zároveň žiadal o súhlas s použitím motorového vozidla.
Dňa 21. mája 2009 okresný súd udelil súhlas znalcovi s pribratím
konzultanta a použitím motorového vozidla.
Dňa 25. mája 2009 okresný súd zaslal spis znalcovi na účely
vyhotovenia znaleckého posudku.
Dňa 3. júna 2009 znalec oznámil vykonanie obhliadky.
Dňa 5. júna 2009 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 12. júna 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi lehotu
na predloženie znaleckého posudku do 31. júla 2009.
Dňa 23. júna 2009 znalec požiadal o spresnenie hodnoty stavby.
Dňa 25. júna 2009 okresný súd oznámil žiadané údaje.
Dňa 23. júla 2009 znalec požiadal o súhlas s opätovnou obhliadkou
v právnej veci.
Dňa 23. júla 2009 znalec požiadal o predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku.
Dňa 30. júla 2009 okresný súd uznesením predĺžil znalcovi lehotu
na predloženie znaleckého posudku do 31. augusta 2009.
Dňa 12. augusta 2009 znalec oznámil, že sťažovateľka je od 11. júla 2009
v USA a termín jej príchodu nie je známy.
Dňa 30. júla 2009 okresný súd oznámil znalcovi , že súhlasí s použitím
osobného motorového vozidla a s vykonaním dodatočnej obhliadky.
Dňa 28. augusta 2009 bol doručený znalecký posudok od .
Dňa 4. septembra 2009 okresný súd uznesením priznal znalcovi
znalečné vo výške 807,39 €.
Dňa 22. septembra 2009 znalec oznámil, že 16. septembra 2009 bola
uskutočnená opätovná obhliadka.
Dňa 9. októbra 2009 okresný súd uznesením predĺžil lehotu na predloženie posudku
znalcovi do 20. októbra 2009.
Dňa 13. októbra 2009 okresný súd zaslal znalecký posudok
sťažovateľke.
Dňa 14. decembra 2009 okresný súd oznámil znalcovi chybu
vo vyúčtovaní odmeny.
Dňa 11. januára 2010 okresný súd uznesením priznal znalcovi
odmenu.
Dňa 2. februára 2010 znalec podal odvolanie proti uzneseniu okresného
súdu z 11. januára 2010.
Dňa 26. apríla 2010 okresný súd predložil odvolanie znalca Krajskému
súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“).
Dňa 15. novembra 2010 krajský súd vrátil vec okresnému súdu ako predčasne
predloženú.
Dňa 18. novembra 2010 okresný súd zaslal odvolanie znalca z 2. februára 2010
účastníkom konania na vyjadrenie.
Dňa 26. novembra 2010 bolo doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniu znalca.
Dňa 13. decembra 2010 spis bol predložený krajskému súdu.
Dňa 19. januára 2011 krajský súd uznesením potvrdil uznesenie okresného súdu.
Dňa 31. marca 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj odporca boli
prítomní. Z dôvodu pokusu o mimosúdne vyriešenie sporu bolo pojednávanie odročené
na 19. máj 2011 z dôvodu doplnenia dokazovania výsluchom znalca , ako aj
pokusu účastníkov o mimosúdnu dohodu.
Dňa 6. apríla 2011 odporca požiadal o prehodnotenie znaleckého posudku č. 30/2009
vypracovaného .
Dňa 31. marca 2011 okresný súd uznesením uložil odporcovi, aby v lehote 15 dní
zaplatil preddavok na znalečné vo výške 1 000 €.
Dňa 6. júna 2011 odporca doručil odvolanie proti uzneseniu okresného súdu
z 31. marca 2011, ktorým uložil odporcovi zaplatiť na účet súdu preddavok na znalecké
dokazovanie 1 000 €.
Dňa 14. júna 2011 bol spis predložený krajskému súdu.
Dňa 29. júna 2011 krajský súd zmenil napadnuté uznesenie tak, že odporcovi uložil
zaplatiť preddavok na znalečné vo výške 600 €.
Dňa 9. novembra 2011 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej právny
zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný. Prebehlo v merite veci a bolo odročené
na 16. január 2012.
Dňa 22. decembra 2011 odporca doručil návrh na vykonanie dôkazov. Oznámil,
že trvá na nariadení kontrolných znaleckých dokazovaní.
Dňa 16. januára 2012 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka aj jej právny
zástupca boli prítomní. Odporca bol prítomný. Súdny znalec bol prítomný. Prebehlo
v merite veci a bolo odročené na účely rozhodnutia o nároku súdneho znalca.
Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením nepriznal znalcovi
znalečné vo výške 68 €.
Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi
znalečné vo výške 72 €.
Dňa 1. marca 2012 okresný súd uznesením priznal znalcovi znalečné
vo výške 41,92 €.
Pojednávanie nariadené na 8. december 2014 bol zrušené z dôvodu, že sa spis
nachádzal na ústavnom súde (spis bol okresnému súdu vrátený 5. decembra 2014, pozn.).
Dňa 29. januára 2015 sa uskutočnilo pojednávanie. Sťažovateľka svoj návrh zobrala
späť. Uznesenie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 26. februára 2015.
III.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím
vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva
alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.
Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže
prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal...
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného
súdu konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 177/2006 došlo k porušeniu základného práva
sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov...
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. I. ÚS 41/02).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované
v čl. 48 ods. 2 ústavy, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého
jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie
účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho
súdu pre ľudské práva ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci)
v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02,
II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.
1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že dĺžka
posudzovaného konania v napadnutom období nebola závislá od právnej zložitosti veci. Istá
miera faktickej zložitosti konania vyplývala z potreby vykonať znalecké dokazovanie
vo veci.
2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľky
v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť
osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo
v napadnutom období k zbytočným prieťahom v konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu. Konštatuje, že
posudzované konanie začalo 27. septembra 2006 a bolo ukončené späťvzatím žaloby
sťažovateľkou 29. januára 2015, trvalo teda viac ako osem rokov. Takáto dĺžka napadnutého
konania sa na prvý pohľad javí ako neprimeraná, avšak ústavný súd konštatuje, že konajúci
súd v pomerne rýchlom slede od podania návrhu na začatie konania nariaďoval
pojednávania a vykonával úkony smerujúce k rozhodnutiu veci.
Obdobie od roku 2006 do 2008 je poznačené snahou účastníkov o mimosúdne
vyriešenie sporu, pričom konajúci súd im na to ponechával žiadaný priestor. Túto okolnosť
nemožno pripočítať na ťarchu konajúceho súdu.
Od roku 2008 do roku 2012 konajúci súd vykonával dokazovanie, okrem iného aj
znalcami. Toto obdobie je poznačené istou neefektivitou v úkonoch súdu (najmä zdĺhavá
písomná komunikácia so znalcami, predčasné predloženie odvolania znalca proti uzneseniu
o priznaní odmeny krajskému súdu). Aj v tomto období účastníci žiadali konajúci súd
o lehotu na mimosúdne vyriešenie sporu (pojednávanie 31. marca 2011 bolo z toho titulu
odročené na 19. máj 2011).
Bez akýchkoľvek zákonných dôvodov bol okresný súd nečinný od 5. apríla 2012
do 8. decembra 2014, teda dva roky a osem mesiacov. K uvedenej nečinnosti, a teda
k zbytočným prieťahom, pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov,
ale výlučne v dôsledku postupu súdu. Ústava pritom v čl. 48 ods. 2 zaväzuje predovšetkým
súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie
veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov.
Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie základného práva
sťažovateľky na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.
Sťažovateľka okrem vyslovenia porušenia označených základných práv tiež navrhla,
aby ústavný súd svojím rozhodnutím prikázal okresnému súdu konať vo veci
bez zbytočných prieťahov. Vzhľadom na to, že ústavný súd zistil, že namietané konanie bolo
právoplatne skončené 26. februára 2015, príkaz, aby okresný súd ďalej konal vo veci bez
zbytočných prieťahov, neprichádzal do úvahy.
Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho
základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.
Sťažovateľka požadovala priznať jej finančné zadosťučinenie v sume 7 000 € najmä
preto, že: „Nečinnosť okresného súdu vyvoláva (u nej) právnu neistotu, pričom intenzitu
tohto stavu ešte stupňuje skutočnosť, že celé konanie... trvá už vyše osem rokov... vyvoláva
(u nej) pocity úzkosti a stresu.“
Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie
porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného
v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľku. Ústavný súd
preto uznal za odôvodnené priznať jej aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného
ustanovenia zákona o ústavnom súde, ktoré podľa zásad spravodlivosti a s prihliadnutím
na všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľky považuje za primerané v sume
2 000 €. Osobite prihliadol na tú skutočnosť, že sťažovateľka podala sťažnosť na ústavný súd
zrejme účelovo.
Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto
rozhodnutia v bode 2 a v bode 5.
Ústavný súd napokon podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj
o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s právnym zastupovaním.
Sťažovateľka sa domáha, aby jej ústavný súd priznal úhradu trov konania v sume 139,92 €.
Keďže úhrada trov konania v sume požadovanej sťažovateľkou je nižšia ako suma
vypočítaná podľa príslušných ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľke úhradu trov konania
v sume uvedenej v bode 3 výroku tohto nálezu.
Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet obchodnej spoločnosti HKP
Legal, s. r. o., Sasinkova 6, Bratislava (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149
Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nemožno podať opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou
vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 17. júna 2015