Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
II. ÚS 415/2015
PDF · 468.69 KB
No categories available
II. ÚS 415/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júna 2015 v senáte
zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpeného advokátkou JUDr. Katarínou Almášiovou, Advokátska
kancelária JUDr. Gabriel Almáši, spol. s. r. o., Niťová 3, Bratislava, vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV
v konaní vedenom pod sp. zn. 16 Er 2599/2012 a jeho uznesením z 2. decembra 2014
a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. marca
2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného
porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu garantovaného čl. 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní a uznesením
č. k. 16 Er 2599/2012 74 z 2. decembra 2014 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).
2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že 21. mája 2014 vzniesol sťažovateľ, ktorý má
v konaní pred okresným súdom postavenie povinného, námietku zaujatosti voči súdnemu
exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému. Dôvodom vznesenia námietky zaujatosti bola
skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol zamestnancom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o. V exekučnom konaní vystupuje na strane oprávneného spoločnosť
EOS KSI Slovensko, s. r. o., v mene ktorej koná advokát a konateľ .
Sťažovateľ zistil, že v čase pracovného pomeru súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého v
nebankovej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., bol advokát a konateľ spoločnosti EOS
KSI Slovensko, s. r. o. (oprávnený), vopred predurčený a splnomocnený spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s. r. o., že bude konať za klientov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
a bude za nich spisovať notárske zápisnice o uznaní záväzkov a súhlase s vykonateľnosťou,
ďalej v mene klientov bude uzatvárať záložné zmluvy podľa § 552 Občianskeho zákonníka a
zmluvy o zabezpečovacom prevode práva podľa § 553 Občianskeho zákonníka
k nehnuteľnostiam v ich vlastníctve pre vznik záložného práva spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o., vkladom do katastra nehnuteľností. Sťažovateľ taktiež zistil, že advokát a konateľ
oprávneného vykonával a spisoval notárske zápisnice o uznaní
záväzkov, na základe ktorých vykonával vklad do katastra nehnuteľností za klientov
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pričom následne súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
taktiež zriaďoval exekučné záložné práva na tie isté nehnuteľnosti v tej istej veci pre
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Podľa zistení sťažovateľa vykonával
tieto úkony od roku 2004, teda aj v čase, keď bol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý
zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (sťažovateľ odkazuje na uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 ECdo 46/2013; 7 ECdo 146/2013;
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. l Sžr 178/2011, uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1 CoE 141/2013).
3. Sťažovateľ je toho názoru, že je dokázaná existencia prepojenia medzi súdnym
exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a advokátom a konateľom oprávneného
, ktorí v rovnakom čase vykonávali určité funkcie pre tú istú
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Sťažovateľ je toho názoru, že vzhľadom na skutočnosti,
keď súdy Slovenskej republiky odmietli priznávať nároky spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s. r. o., vykonávané súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým a
, začal vykonávať funkciu konateľa pre spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s. r. o., za ktorú koná ako advokát a konateľ a ktorá si v exekučných konaniach
vyberá na vykonanie exekúcii práve súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Sťažovateľ
zastáva názor, že vznesenie námietky zaujatosti súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého
je v tomto prípade dôvodné. Keďže sťažovateľ zistil túto skutočnosť až neskôr, nemohol
podať námietky zaujatosti skôr, v čase doručenia upovedomenia o začatí exekúcie nemal
sťažovateľ vedomosť o prepojení súdneho exekútora s konateľom oprávneného v exekučnom
konaní. Nemohol preto podať námietku zaujatosti po doručení upovedomenia o začatí
exekúcie, ale podal ju bezodkladne potom, čo sa o zaujatosti súdneho exekútora dozvedel.
Sťažovateľ splnomocnil a poveril na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora svoju
manželku a udelil jej plnú moc 19. mája 2014. Manželka sťažovateľa na jeho pokyn doručila
okresnému súdu námietku zaujatosti 21. mája 2014. Okresný súd výzvou č. k.
16 Er 2599/2012 54 vyzval manželku sťažovateľa, aby v lehote 15 dní v zmysle § 27 ods. 3
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) doložila do spisu listinný dôkaz
preukazujúci získanie právnického vzdelania druhého stupňa. Vzhľadom na skutočnosť, že
manželka sťažovateľa nemá právnické vzdelanie druhého stupňa, sťažovateľ doručil
okresnému súdu 2. júna 2014 odvolanie plnej moci svojej manželke a súčasne oznámil, že
na námietke zaujatosti súdneho exekútora, ktorá bola podaná 21. mája 2014, trvá a plne sa
stotožňuje s jej obsahom. Výzvou z 5. novembra 2014 vyzval exekučný súd sťažovateľa,
aby oznámil, kedy sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora. Sťažovateľ doručil
okresnému súdu oznámenie, že o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora sa dozvedel 19.
mája 2014.
4. Okresný súd námietku zaujatosti súdneho exekútora zamietol, súdneho exekútora
z vykonávania exekúcie nevylúčil a vydal napadnuté uznesenie, ktoré bolo sťažovateľovi
doručené 16. januára 2015. Okresný súd odôvodnil svoje zamietnutie tým, že námietky
sťažovateľa voči osobe súdneho exekútora nie sú dôvodné, a to z nasledujúcich dôvodov: Po
prvé (i), sťažovateľ podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene. Okresný súd
konštatoval, že sťažovateľ sa dozvedel o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora 19. mája
2014 a prvý deň, keď mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol 20. máj 2014 a posledný deň
lehoty na podanie námietky pripadol na 26. máj 2014. Okresný súd bol toho názoru, že
povinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej lehoty, a to až 2. júna 2014,
pretože podaná námietka zaujatosti doručená okresnému súdu 21. mája 2014 bola podaná
a podpísaná manželkou povinného, ktorá nie je účastníčkou exekučného konania a nemožno
ju považovať za zástupcu povinného v exekučnom konaní. Okresný súd ďalej uvádza, že
podanie povinného z 30. mája 2014 doručené okresnému súdu 2. júna 2014, v ktorom
povinný uvádza, že trvá na podanej námietke z 19. mája 2014 doručenej okresnému súdu
21. júna 2014, nemá deklaratórne účinky, t. j. že takéto vyjadrenie povinného nemožno
posudzovať tak, že podal námietku zaujatosti súdneho exekútora už 21. mája 2014, naopak,
text námietky zaujatosti manželky povinného z 21. mája 2014 sa stal na základe vyjadrenia
povinného súčasťou námietky zaujatosti povinného až 2. júna 2014, keďže až vtedy prejavil
povinný svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora. Po druhé (ii), sťažovateľ
nepreukázal svoje tvrdenie. Okresný súd uvádza, že sťažovateľ nepreukázal svoje tvrdenie,
že právny zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,
v čase, keď bol jej zamestnancom súdny exekútor. Okresnému súdu je známe, že súdny
exekútor bol radovým zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., po obdobie
približne jedného roka, súdny exekútor nebol v riadiacich ani výkonných funkciách
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., a právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom
spoločnosti, bol len určitú dobu právnym zástupcom.
5. S uvedenými tvrdeniami okresného súdu sťažovateľ nesúhlasí. Sťažovateľ prejavil
svoju vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora 19. mája 2014, kedy udelil plnú
moc svojej manželke, aby za neho a v jeho mene podala a doručila okresnému súdu
námietku zaujatosti súdneho exekútora podľa pokynov sťažovateľa. Bez udelenia plnej moci
na podanie námietky zaujatosti súdneho exekútora by manželka povinného nemohla podať,
podpísať a doručiť podanie a vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora sťažovateľa
exekučnému súdu, preto sťažovateľ odmieta úvahu exekučného súdu, že svoju vôľu prejavil
až 2. júna 2014. Totiž až výzvou z 22. mája 2014, doručenou 30. mája 2014, sa sťažovateľ
dozvedel, že ho manželka nemôže v exekučnom konaní zastúpiť v čase jeho neprítomnosti,
až vtedy sa obrátil na advokáta, ktorý ho poučil, že v exekučnom konaní môže byť
zastúpený len zástupcom s právnickým vzdelaním druhého stupňa, a vo výzve takéto
poučenie absentuje. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ sa nemôže stotožniť s názorom
okresného súdu a nie je pravdou, že svoju vôľu prejavil po prvýkrát až 2. júna 2014, keď
svoju vôľu prejavil už pred spísaním a podaním námietky 19. mája 2014, aj keď na to
splnomocnil svoju manželku. Už udelením plnej moci na spísanie vznesenej námietky
svojej manželke sťažovateľ prejavil svoju vôľu. Sťažovateľ je toho názoru, že otázka, či je
súdny exekútor zaujatý alebo nie je, pracovné zaradenie súdneho exekútora v spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s. r. o., či bol v riadiacej, výkonnej alebo radovej funkcii, je nepodstatná,
ako aj skutočnosť, či konateľ oprávneného bol právnym zástupcom tej istej spoločnosti ako
aj súdny exekútor v tom istom čase, alebo vykonával funkciu vopred určeného
a predformulovaného splnomocnenca tej istej spoločnosti ako aj súdny exekútor. Podstatné
je, že súdny exekútor a konateľ oprávneného vykonávali pre tú istú spoločnosť v rovnakom
čase približne podobné funkcie a vybrala si ich pre svoju podnikateľskú činnosť tá istá
spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o. Okrem toho, že je právnym
zástupcom oprávneného EOS KSI Slovensko, s. r. o., je aj konateľom oprávneného.
Ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre viacnásobne konštatoval, že nezlučiteľnosť
činnosti (funkcie) súdneho exekútora s pracovným pomerom vyplývajúca z § 4 Exekučného
poriadku predstavuje záruku, že súdny exekútor svoju činnosť spočívajúcu v nútenom
výkone súdnych a iných rozhodnutí bude vykonávať nezávisle a nestranne v zmysle § 3
Exekučného poriadku. Inými slovami, súdny exekútor vykonávaním činnosti, ktorá je
nezlučiteľná s pracovným pomerom, môže oprávnene vyvolať pochybnosti o jeho
nestrannosti a nezaujatosti vo vzťahu k účastníkom exekučného konania. Ústavný súd ďalej
judikoval, že nie je potrebné preukázať zaujatosť súdneho exekútora, ale postačí už samotné
preukázanie existencie dôvodných pochybností o jeho nezaujatosti. Skutočnosť, že súdny
exekútor bol zamestnancom tej istej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., pre ktorú
vykonával funkciu aj konateľ oprávneného, by podľa názoru sťažovateľa mala byť
okolnosťou vylučujúcou súdneho exekútora z vykonávania exekúcie podľa § 30 ods. 1
Exekučného poriadku. V tejto súvislosti sťažovateľ poukazuje, že výklad a používanie
ustanovení § 30 Exekučného poriadku musí v celom rozsahu rešpektovať základné právo
účastníkov na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Interpretáciou a používaním týchto
ustanovení nemožno obmedziť základné právo na súdnu ochranu bez zákonného podkladu.
Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že poskytuje v súdnom konaní materiálnu
ochranu zákonnosti pre účely zabezpečenia spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov účastníkov. Ďalej sťažovateľ poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (ďalej len „ESĽP“) vo veci Delcourt v. Belgicko, v ktorom ESĽP vyslovil názor, že
spravodlivosť musí byť nielen poskytovaná, ale musí sa javiť, že je poskytovaná.
6. Sťažovateľ má podľa jeho záverov v zmysle už citovaného článku ústavy právo na
spravodlivé súdne konanie. Skutočnosť, že súdny exekútor, ktorý vykonáva exekúciu, bol
zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., v čase, keď aj konateľ oprávneného
vykonával funkciu pre spoločnosť POHOTOVOSŤ, s. r. o., vzbudzuje dôvodné pochybnosti
o zaujatosti súdneho exekútora v predmetnej exekučnej veci. Pojem nestrannosť sa v zmysle
čl. 6 ods. 1 dohovoru vzťahuje aj na orgány verejnej moci nezávisle od pojmu súd. Podľa
ESĽP ide aj o niektoré orgány, ktoré môžu vykonávať justičné funkcie a môžu sa považovať
za súd v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ESĽP takýto orgán, ktorý čiastočne
vykonáva funkcie súdu, musí byť nezávislý a nestranný. Skutočnosť predchádzajúceho
prepojenia súdneho exekútora s konateľom oprávneného v tom istom čase pre tú istú
spoločnosť vzbudzuje pochybnosti o nestrannosti predmetného súdneho exekútora
a vzbudzuje pochybnosti o spravodlivom exekučnom konaní.
7. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd na základe uvedených skutočností
skonštatoval, že okresný súd postupom a napadnutým uznesením porušil jeho základné
právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd zrušil napadnuté
uznesenie okresného súdu a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zároveň navrhuje, aby ústavný
súd priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
8. Okresný súd napadnutým uznesením nevylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého z vykonávania exekúcie vedenej pod sp. zn. 16 Er 2599/2012, EX 10170/2012.
9. Okresný súd napadnuté uznesenie odôvodnil týmito právnymi závermi:
„Základným predpokladom pre vylúčenie súdneho exekútora na základe námietky
zaujatosti vznesenej účastníkom exekučného konania je včasnosť jej podania. V Exekučnom
poriadku je stanovená lehota na podanie námietky zaujatosti ako päťdňová, ktorá začína
plynúť odo dňa, kedy sa účastník exekučného konania dozvedel o dôvode vylúčenia súdneho
exekútora.
Z uvedeného dôvodu exekučný súd najprv skúmal, či bola námietka zaujatosti
súdneho exekútora vznesená povinným včas.
Povinný sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora dozvedel dňa 19.05.2014 a prvý
deň, kedy mohol vzniesť námietku zaujatosti, bol dňa 20.05.2014. Posledný deň lehoty na
podanie námietky zaujatosti pripadol na deň 26.05.2014.
Exekučný súd má za to, že povinný vzniesol námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej
lehoty, a to až dňa 02.06.2014. Pokiaľ ide o podanie doručené súdu dňa 21.05.2014 podané
a podpísané manželkou povinného , nie je možné toto podanie považovať
za účinne vznesenú námietku zaujatosti súdneho exekútora. totiž nie je
účastníkom prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za
zástupcu povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p. Vo veciach podľa
Exekučného poriadku je totiž podľa § 27 ods. 3 O.s.p. podmienkou zastúpenia zastúpenie
advokátom. To neplatí, ak ide o blízku osobu účastníka konania a má vysokoškolské
vzdelanie druhého stupňa v odbore právo. je síce blízkou osobou povinného,
avšak nedoložila súdu doklad, že má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Navyše exekučný súd uvádza, že aj z iných konaní vedených na tunajšom súde, mu je známa
skutočnosť, že nemá vysokoškolské právnické vzdelanie aspoň druhého
stupňa.
Pokiaľ ide o podanie povinného zo dňa 30.05.2014 doručené exekučnému súdu dňa
02.06.2014, v ktorom uviedol, že trvá na podanej námietke zaujatosti a plne sa stotožňuje
s jej obsahom, exekučný súd uvádza, že takéto podanie nemá deklaratórne účinky. Uvedené
znamená, že takéto vyjadrenie povinného, nemožno posudzovať tak, že podal námietku
zaujatosti súdneho exekútora už dňa 21.05.2014. Naopak, text námietky zaujatosti manželky
povinného zo dňa 21.05.2014 sa stal na základe vyjadrenia povinného súčasťou námietky
zaujatosti povinného až dňa 02.06.2014, nakoľko až vtedy prejavil povinný svoju vôľu
vzniesť námietku zaujatosti súdneho exekútora.
Nakoľko povinný podal námietku zaujatosti súdneho exekútora oneskorene, exekučný
súd rozhodol tak, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý nie je vylúčený z vykonávania
exekúcie vedenej pod sp. zn. 16Er/2599/2012, EX 10170/12.
Navyše exekučný súd uvádza, že povinný nepreukázal svoje tvrdenie, že právny
zástupca oprávneného bol zamestnancom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. v čase, kedy
bol zamestnancom uvedenej spoločnosti aj súdny exekútor. Exekučnému súdu z jeho
rozhodovacej činnosti známe, že súdny exekútor bol rádovým zamestnancom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. po obdobie približne jedného roka. Súdny exekútor nebol
v riadiacich ani výkonných funkciách v spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Taktiež je
exekučnému súdu známa skutočnosť, že právny zástupca oprávneného nebol zamestnancom
spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., ale bol po určitú dobu právnym zástupcom spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. na základe zmluvy o poskytovaní právnych služieb. Táto skutočnosť
sama osebe nepredstavuje taký dôvod, pre ktorý by mal byť súdny exekútor vylúčený pre
jeho zaujatosť. Vyššie uvedené skutočnosti nepredstavujú taký pomer súdneho exekútora
k právnemu zástupcovi oprávneného v zmysle § 30 ods. 1 E. P., pre ktorý by bolo možné
mať pochybnosti o zaujatosti súdneho exekútora.“
III.
1 0 . Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických
osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne
neopodstatnený.
11. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej
prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09, IV. ÚS
35/02).
IV.
12. Sťažovateľ namieta, že okresný súd neposkytol ochranu jeho ústavným
procesným právam a napadnutým uznesením porušil jeho základné právo podľa čl. 46 ods. 1
ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
13. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným
postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo,
verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o akomkoľvek
trestnom čine, z ktorého je obvinený.
14. Pri rozhodovaní orgánov verejnej moci (t. j. aj súdov) o právach a povinnostiach
fyzických osôb a právnických osôb v konkrétnom právom upravenom procese je
nevyhnutné akcentovať princípy demokratického právneho štátu formujúce každé konanie.
Tieto princípy nachádzame v ústave v čl. 46 a nasl. (právo na súdnu a inú právnu ochranu),
ako aj v čl. 6 ods. 1 dohovoru (právo na spravodlivý proces).
15. Článok 46 ods. 1 ústavy je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené
konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej
ochrany, a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú
právnu ochranu zakotvených v čl. 46 až čl. 50 ústavy (I. ÚS 117/05). Podľa stálej judikatúry
ústavného súdu je účelom práva na súdnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), ako aj práva na
spravodlivý proces (čl. 6 ods. 1 dohovoru) zaručiť každému prístup k súdu, čomu zodpovedá
povinnosť všeobecného súdu viazaného procesnoprávnymi a hmotnoprávnymi predpismi,
dodržiavanie ktorých je garanciou práva na súdnu ochranu, vo veci konať a rozhodnúť (II.
ÚS 88/01). Súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka
konania, je však povinný na zákonom predpokladané a umožnené procesné úkony účastníka
primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s
platným procesným právom (porov. v tomto zmysle IV. ÚS 252/04, IV. ÚS 329/04, IV. ÚS
340/04, III. ÚS 32/07), najmä s ustanovením § 157 ods. 2 OSP, v ktorom sú upravené
náležitosti odôvodnenia rozsudku.
16. Inak povedané, povinnosť súdu v rámci riadneho procesného postupu (t. j.
v zmysle procesnoprávnych predpisov) zistiť správne a v dostatočnom rozsahu skutkový
stav v nimi rozhodovanej veci (bez ohľadu na jej prípadnú náročnosť) a s tým spojená
povinnosť riadne odôvodniť svoje rozhodnutie [a teda zároveň konkretizovať v odôvodnení
rozhodnutia, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci
vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov súd
vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; detailnosť a obsažnosť odôvodnenia
rozhodnutia môže byť v špecifických prípadoch zákonom výslovne zúžená, napríklad
vzhľadom na vyhovenie všetkým účastníkom konania alebo vzdanie sa opravného
prostriedku všetkými účastníkmi konania a pod. (porov. § 157 ods. 3 a 4 OSP)], obe
vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy, sú jedny zo základných znakov ústavne aprobovaného
postupu súdu a ochranou účastníkov konania pred svojvôľou súdu.
17. Súčasťou procesných záruk spravodlivého rozhodnutia, resp. minimálnych
garancií procesnej povahy je, ako už bolo uvedené, taktiež právo na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na právne a skutkovo relevantné
otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, a z ktorého musí byť zrejmé, že sa zaoberal
a vyjadril k esenciálnym otázkam vzťahujúcim sa na ním prerokúvanú vec.
18. Rozhodnutie všeobecného súdu musí obsahovať dostatok skutkových a právnych
záverov, pričom tieto závery nesmú byť svojvoľné alebo zjavne neodôvodnené.
19. Na tomto mieste je nutné pripomenúť, že ústavný súd, ktorého úlohou je v zmysle
čl. 124 ústavy ochrana ústavnosti, nie je alternatívnou a ani ďalšou opravnou inštanciou
vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (podobne už II. ÚS 1/95,
II. ÚS 21/96). V dôsledku toho sa úloha ústavného súdu obmedzuje na kontrolu
zlučiteľnosti interpretácie a aplikácie zákonov všeobecnými súdmi (vrátane ich procesného
postupu) s ústavou alebo medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných
slobodách (porov. I. ÚS 17/01, II. ÚS 137/08, III. ÚS 328/08, IV. ÚS 11/2010). Skutkové
alebo právne závery všeobecného súdu môžu byť preto predmetom kontroly zo strany
ústavného súdu zásadne len vtedy, ak by boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a teda
z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok
porušenie základného práva alebo slobody (porov. I. ÚS 12/05, II. ÚS 410/06,
III. ÚS 119/03, IV. ÚS 238/07).
20. Okresný súd založil napadnuté uznesenie na právnom názore, že sťažovateľ
nepodal včas námietku zaujatosti súdneho exekútora, keďže námietku podanú manželkou
sťažovateľa 21. mája 2014 „nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú
námietku zaujatosti súdneho exekútora“, keďže „ totiž nie je účastníkom
prebiehajúceho exekučného konania a zároveň ju nie je možné považovať ani za zástupcu
povinného v exekučnom konaní v zmysle § 27 ods. 1 O.s.p.“.
21. Podľa § 27 ods. 1 OSP účastník sa môže dať zastúpiť aj ktoroukoľvek fyzickou
osobou spôsobilou na právne úkony. Tento zástupca môže konať jedine osobne.
Podľa § 27 ods. 3 OSP v konaní podľa Exekučného poriadku sa zastúpenie podľa
odseku 1 nepripúšťa. To neplatí, ak zástupca účastníka konania podľa odseku 1 má
vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa v odbore právo a účastník konania je jeho blízkou
osobou.
22. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v postupe
a v skutkových a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne
nekonformné, čo by nasvedčovalo ich arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.
23. Výklad a aplikácia právnych noriem týkajúcich sa právneho zastúpenia
sťažovateľa ako povinného v exekučnom konaní na daný skutkový stav v sťažovateľovej
veci, ako aj konštatácia, že podanie urobené prostredníctvom právneho zástupcu
(manželky), kde toto právne zastúpenie nespĺňa zákonom predpísané náležitosti právneho
zastúpenia účastníka exekučného konania (manželka hoci je osobou blízkou, ale bez
právnického vzdelania), nie je možné toto podanie považovať za účinne vznesenú námietku
zaujatosti, ústavný súd hodnotí ako ústavne udržateľné a súladné s princípmi
determinujúcimi základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právo na
spravodlivé konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
24. Možno súhlasiť s právnym názorom okresného súdu, že sťažovateľ vzniesol platne
a účinne námietku zaujatosti po uplynutí zákonnej 5 dňovej lehoty (§ 30 ods. 5 Exekučného
poriadku), a to až 2. júna 2014. Sťažovateľ sa o dôvodoch vylúčenia súdneho exekútora
dozvedel podľa vlastných slov 19. mája 2014 a prvý deň, kedy mohol vzniesť námietku
zaujatosti, bol 20. máj 2014. Posledný deň lehoty na podanie námietky zaujatosti pripadol
na 26. máj 2014.
25. Čo sa týka námietky sťažovateľa, že vôľu vzniesť námietku zaujatosti súdneho
exekútora prejavil už 19. mája 2014 udelením plnej moci manželke, ústavný súd dodáva, že
prejav vôle spočívajúci v uplatnení námietky zaujatosti súdneho exekútora vyvolávajúci
zamýšľané právne účinky musí byť ako právne perfektný podaný v 5 dňovej lehote podľa
§ 30 ods. 5 Exekučného poriadku na príslušný exekučný súd (resp. poštovú prepravu).
Takúto právne perfektnú námietku zaujatosti sťažovateľ uplatnil až 2. júna 2014.
26. K sťažovateľovmu argumentu, že o práve byť právne zastúpený v exekučnom
konaní buď advokátom, alebo osobou blízkou s vysokoškolským vzdelaním druhého stupňa
v odbore právo (§ 27 OSP) sa dozvedel až z výzvy okresného súdu a následnej konzultácie
s advokátom, ústavný súd konštatuje, že podľa § 2 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 1/1993 Z. z. o Zbierke zákonov Slovenskej republiky o všetkom, čo bolo
v Zbierke zákonov uverejnené, platí domnienka, že dňom uverejnenia sa stalo známym
každému, koho sa to týka; domnienka o znalosti vyhlásených všeobecne záväzných
právnych predpisov je nevyvrátiteľná. Sťažovateľom uvedený argument sa v týchto
intenciách javí byť zjavne neopodstatnený.
27. Sumarizujúc uvedené, ústavný súd uzatvára, že právne závery okresného súdu
a odôvodnenie napadnutého uznesenia nie je možné hodnotiť ako arbitrárne alebo zjavne
nelogické a je nutné ich považovať za výraz autonómneho súdneho rozhodovania, do
ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať.
28. Z toho dôvodu ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júna 2015