Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 320/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného obchodnou spoločnosťou BIZOŇ & PARTNERS, s. r. o., Hviezdoslavovo

námestie 25, Bratislava, v mene ktorej koná advokát JUDr. Juraj Bizoň, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, základného práva na zákonného

sudcu podľa a Listiny základných

práv a slobôd a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre

č. k. z 28. júla 2014, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. októbra

2014 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), základného práva na zákonného sudcu podľa a

listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) č. k. z 28. júla 2014 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“).

Krajský súd napadnutým uznesením rozhodol o námietke zaujatosti vznesenej

sťažovateľom voči sudkyni Okresného súdu Nitra (ďalej len „okresný súd“) Mgr. Denise

Mesárošovej (ďalej aj „namietaná sudkyňa“) v konaní vedenom pod sp. zn.

tak, že ju z prejednávania a rozhodovania v označenej veci nevylúčil.

Sťažovateľ uvádza, že dôvodom podanej námietky zaujatosti bola skutočnosť, že

sťažovateľ a manžel namietanej sudkyne sú „priami ekonomickí konkurenti na trhu

právnych služieb v obvode sudkyne, v Nitre“, a tak aj namietaná sudkyňa vzhľadom na svoje

manželstvo je de facto ekonomickým konkurentom sťažovateľa, čo má potom dosah na jej

rozhodovaciu činnosť. Sťažovateľ následne poukazuje na „jej dielčie rozhodovanie“ a obsah

jej vyjadrenia k vznesenej námietke zaujatosti, v ktorom ho mala ako odporcu v konaní

znevažovať. Ďalej poukazuje na „skutočnosť, že Sudkyňa uvádza až nepravdy

o nepredkladaní listín a odmietaní vyjadrovania k predmetu konania... a bezdôvodne ma

obviňuje zo spôsobovania prieťahov v konaní, napriek tomu, že Sudkyňa sama opakovane

vyžaduje stále tie isté informácie o mojich majetkových pomeroch od tretích subjektov a ako

účastníka ma o ne ani nepožiada“.

Porušenie označených práv vidí sťažovateľ v skutočnosti, že „napriek uvedeniu

skutočností preukazujúcich pomer a zaujaté konanie Sudkyne voči jednému z účastníkov

konania, táto nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania vo veci... Porušovateľ

v Napadnutom uznesení evidentne podceňuje skutočnosti uvedené v námietke zaujatosti

doručenej dňa 13.06.2014 a napriek ich závažnosti ich nepovažuje za relevantné.

Porušovateľ taktiež neuvádza konkrétne dôvody, ktoré ho viedli k záverom uvedeným

v Napadnutom uznesení... V nadväznosti na správanie Sudkyne voči mne som presvedčený,

že naša ekonomická konkurencia ovplyvňuje správanie Sudkyne, sudkyňa sa zdá zaujatá,

koná zaujate, vyjadruje sa zaujate a táto jej zaujatosť je spôsobilá ovplyvniť aj jej

rozhodovanie v konaní vedenom na Okresnom súde Nitra. sp. zn. .“.

Sťažovateľ následne tvrdí, že vzťah namietanej sudkyne k jeho osobe dosahuje „taký

charakter a intenzitu, že je evidentné, že táto nebude môcť rozhodovať nezávisle

a nestranne“. Nadväzne na to uvádza, že k porušeniu ním označených práv krajským

súdom došlo aj nedostatočným odôvodnením napadnutého uznesenia, čo v konečnom

dôsledku viedlo k jeho nepreskúmateľnosti.

Na základe týchto skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal vo veci

takéto rozhodnutie:

„I. Základné právo Sťažovateľa na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky a podľa článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, právo

nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1 Slovenskej

republiky a článku 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a právo na spravodlivý

proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

Napadnutým uznesením porušené boli.

II. Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.07.2014, sp. zn.

zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

III. Krajský súd v Nitre je povinný uhradiť Sťažovateľovi

trovy konania v sume 340,90 €... do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv zaručených čl. 46 ods. 1

a , a listiny a práva podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým krajský súd nevylúčil namietanú sudkyňu z

konania a rozhodovania veci vedenej pred okresným súdom pod sp. zn. .

Ústavný súd je súdnym orgánom ochrany ústavnosti ( ). Túto ochranu

poskytuje aj základným právam účastníkov v konaní o ich veci pred súdmi (všeobecnými)

alebo pred inými orgánmi Slovenskej republiky v prípadoch ustanovených zákonom. Tieto

práva vyplývajú z ústavnoprocesných princípov konania pred uvedenými orgánmi (čl. 46 až

) a patrí medzi ne aj právo každého na rozhodnutie jeho veci tým sudcom,

ktorého určuje zákon.

Základné právo na prejednanie a rozhodnutie veci nestranným súdom podľa čl. 46

ods. l je v (ďalej aj „OSP“) garantované

prostredníctvom vylúčenia sudcu z jej ďalšieho prejednávania a rozhodnutia pre zaujatosť (§

14 až ). Okolnosť, že o veci napriek tomu rozhoduje sudca, ktorý mal byť podľa

subjektívneho názoru účastníka konania z ďalšej účasti na jej prejednávaní a rozhodovaní

vylúčený, je dôvodom na uplatnenie riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov

podľa príslušných ustanovení .

Obsahom základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa ods. l

nie je však povinnosť súdu vyhovieť návrhu oprávnených osôb (v danom prípade

sťažovateľa, ktorý oznámil skutočnosti okresnému súdu, na základe ktorých očakával, že

dôjde k vylúčeniu zákonnej sudkyne z prejednávania a rozhodovania v jeho veci) a vylúčiť

nimi označených sudcov z ďalšieho prejednávania a rozhodovania veci pre zaujatosť. Jeho

obsahom je len povinnosť súdu prejednať každý návrh oprávnenej osoby (v tomto prípade

ani nejde o návrh, ale o oznámenie skutočností, pre ktoré je sudca vylúčený z prejednávania

a rozhodovania veci) a rozhodnúť o ňom. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých „všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje” (), v dôsledku čoho „do sféry pôsobnosti všeobecných súdov

môže ústavný súd zasiahnuť iba vtedy, ak by ich rozhodnutia (a im predchádzajúci postup)

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie niektorého z princípov

spravodlivého procesu, ktoré nebolo napravené ani v inštančnom (opravnom) postupe

všeobecných súdov” (). Inými slovami, za situácie, ak právny poriadok pripúšťa

iné možnosti nápravy pomocou riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa

, nie je možné domáhať sa ochrany svojich práv v konaní

pred ústavným súdom.

Ústavný súd pripomína, že po prerokovaní a následnom vydaní rozhodnutia vo veci

samej má sťažovateľ vždy právo v rámci riadnych, ako aj mimoriadnych opravných

prostriedkov – odvolania a dovolania – namietať aj skutočnosť, že vo veci rozhodoval

vylúčený sudca. Ustanovenie zakladá prípustnosť odvolania proti

každému rozhodnutiu prvostupňového súdu vo veci samej a zase

prípustnosť dovolania proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu aj z dôvodu, že vo veci

rozhodoval vylúčený sudca. Aj z ustálenej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že podľa

platnej právnej úpravy konania pred všeobecnými súdmi, postupov a judikatúry

všeobecného súdnictva sú závažné procesné pochybenia v konaní všeobecných súdov

(vrátane porušenia základného práva na zákonného sudcu podľa )

dôvodom i na podanie dovolania (, , ).

V predmetnom konaní vedenom okresným súdom teda v prípade využitia oprávnenia

podať dovolanie priamo proti rozhodnutiu krajského súdu v merite veci (nie však proti

napadnutému rozhodnutiu krajského súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne) opätovne

existuje „iný súd“, a to Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“)

povolaný na poskytnutie ochrany základným právam sťažovateľa.

ani nepripúšťajú, aby si účastník konania zvolil medzi

súdnymi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých účastníkovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Takýto postup však vylučuje princíp subsidiarity právomoci

ústavného súdu podľa a . Preto

ústavný súd nemá dostatok právomoci na preskúmanie sťažovateľových námietok

o nedostatku nestrannosti sudcu, ktoré smerujú proti napadnutému postupu a uzneseniu

krajského súdu.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa pri jej predbežnom

prerokovaní podľa odmietol pre nedostatok právomoci

ústavného súdu podľa v spojení s .

K uvedenému ústavný súd navyše poznamenáva, že pokiaľ by sa v ďalšom priebehu

konania objavili nové skutočnosti objektívne a dôvodne vzbudzujúce pochybnosť

o nestrannosti a nezaujatosti sudkyne konajúcej v sťažovateľovej veci, môže sa sťažovateľ

ochrany svojho práva na prerokovanie veci pred nezávislým a nestranným súdom domáhať

vznesením novej námietky zaujatosti ( ), prípadne prostredníctvom opravných

prostriedkov [ a v spojení s , resp.

], o čom svedčí aj judikatúra najvyššieho súdu, v zmysle ktorej

„Neexistencia žiadneho rozhodnutia alebo existencia právoplatného rozhodnutia

nadriadeného súdu o tom, že sudca je alebo nie je vylúčený z prejednávania a rozhodovania

vecí, nebráni dovolaciemu súdu pri skúmaní podmienok prípustnosti dovolania v zmysle

ustanovenia posúdiť túto otázku samostatne a prípadne i inak, než ju

posúdil nadriadený súd súdu procesnému, ktorý vo veci rozhodoval, ak v námietke boli

uvedené nové skutočnosti“ (rozsudok najvyššieho súdu sp. zn. z 21. augusta

1997).

Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľa uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. júna 2015