Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 691/2014

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júla 2015 v senáte

zloženom z predsedníčky Marianny Mochnáčovej a zo sudcov Petra Brňáka a Milana Ľalíka

(sudca spravodajca) prerokoval prijatú sťažnosť , ,

zastúpenej advokátom JUDr. Martinom Olosom, Advokátska kancelária, M. R. Štefánika

71, Žilina, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov zaručeného postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 518,71 €

(slovom päťstoosemnásť eur a sedemdesiatjeden centov), ktorú j e jej Okresný súd

Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť na účet jej právneho zástupcu JUDr. Martina Olosa,

Advokátska kancelária, M. R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. z 12. novembra 2014 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. sa

sťažovateľka v postavení nezaopatreného dieťaťa (z dôvodu štúdia na vysokej škole) domáha

proti svojmu otcovi zvýšenia výživného, pričom podľa jej vyjadrenia okresný súd koná

v tejto jej veci aj napriek sťažnosti na prieťahy v konaní podanej predsedovi okresného súdu

so zbytočnými a neodôvodnenými prieťahmi, v dôsledku čoho z dôvodu nedostatku

finančných prostriedkov bola nútená ukončiť vysokoškolské štúdium a podniká ako

živnostníčka.

3. Vzhľadom na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Základné právo sťažovateľa rod. , ,

bytom na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa v konaní vedenom Okresným súdom

Bratislava III pod sp. zn. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava III prikazuje v konaní vedenom

pod sp. zn. konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi rod. , , bytom

priznáva finančné zadosťučinenie v sume 10.000, €,

(slovom desaťtisíc eur), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu zaplatiť do tridsať

dní od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd v Bratislave III je povinný uhradiť sťažovateľovi ,

rod. , , bytom do tridsať

dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,65 EUR (slovom

tristotridsaťjeden eur šesťdesiatpäť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“

4. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili účastníci konania,

a to za okresný súd jeho predseda listom sp. zn. Spr 3036/2015 z 23. februára 2015

a k vhodnosti ústneho pojednávania aj doplňujúcim listom z 15. júna 2015, zákonný sudca

okresného súdu v posudzovanej veci listom z 12. februára 2015 a právny zástupca

sťažovateľky po opakovaných urgenciách ústavného súdu listom z 2. júna 2015.

4.1 Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol:

„Nemožno sa... stotožniť s jej názorom, že Okresný súd Bratislava III prakticky

nekoná so zámerom meritórne rozhodnúť o čom svedčia dve meritórne rozhodnutia. Je

pravdou, že vo veci od roku 2008 nebolo právoplatne rozhodnuté, ale navrhujem, aby v

tejto súvislosti najmä pre prípad konštatovania zbytočných prieťahov... aby prihliadol

najmä na tú skutočnosť, že jednou z podstatných príčin dĺžky súdneho konania je

skutočnosť, že navrhovateľka sa túto dobu ani raz nedostavila na pojednávanie, pričom

celkovo bolo vytýčených 15 termínov pojednávania a navrhovateľka mala doručenie

vykázané sama alebo prostredníctvom svojho zástupcu.

Navrhujeme, aby Ústavný súd SR zohľadnil túto skutočnosť, a aby z tohto dôvodu

nepriznal navrhovateľke finančné zadosťučinenie. Podľa názoru prvostupňového súdu

podstatne sa pričinila na dĺžke tohto konania najmä navrhovateľka svojimi neúčasťami

na pojednávaní, v dôsledku čoho súd nemohol dostatočne zistiť skutkový stav, čo bolo

i jedným z dôvodov zrušujúcich rozhodnutí zo strany odvolacieho súdu.“

V doplňujúcom liste predseda okresného súdu uviedol: „... netrvám na ústnom

pojednávaní vo veci.“

4.2 Zákonný sudca okresného súdu v predmetnej veci vo svojom vyjadrení okrem

popisu procesných úkonov vo veci tiež na dokreslenie procesného stavu uviedol:

„... zo živnostenského registra, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľka je živnostníčkou

od 1. 1. 2012, má päť predmetov podnikania... odo dňa 1. 1. 2012 vyživovacia povinnosť

zanikla... následne odvolací súd dňa 4. 11. 2013 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, spis

bol odvolacím súdom vrátený tunajšiemu súdu dňa 27. 11. 2013.

Tak súd sa až dodatočne dozvie, že sa navrhovateľka vydala, čo by súdu zrejme ani

neoznámila, keby to nebol uviedol odporca na pojednávaní pred odvolacím súdom,

neoznámila súdu, že je podnikateľkou, jej zástupca až v ospravedlnení na pojednávanie dňa

4.11.2013, teda na posledné, v poradí tretie, pojednávanie na odvolacom súde, v mailovom

podaní uviedol, že vyživovacia povinnosť odporcu zanikla dňa 1. 1. 2012, teda takmer

pred dvoma rokmi, navrhovateľka sa nikdy neustanovila na pojednávanie, jej zástupca sa

ustanovil na pojednávanie iba raz, dňa 11. 1. 2012... na ktorom predložil súdu možnosti

zamestnania odporcu, tak som ho za týmito možnosťami poslal, výsledky boli negatívne, ako

je zrejmé zo zápisnice o pojednávaní, /č. l. 298/, ja som návrh navrhovateľky zamietal

z dôvodu, že odporca je doslova na hranici biedy, čo odporca preukazoval, ale

navrhovateľka, resp. jej zástupca na pojednávania nechodili, keby navrhovateľka videla

svojho otca, tak by možno zmenila názor, nie raz som musel vetrať pojednávaciu miestnosť

po skončení pojednávania a pritom odporca chodil na pojednávania triezvy, ani opitý

do práce si nemohol dovoliť chodiť, keďže z SBS by ho okamžite prepustili, ale šatstvo mal

napáchnuté, hygiena pri jeho spôsobe života klesala, poukazujem na to, že Žilina nie je

Vladivostok, aby sa navrhovateľka, resp. jej zástupca nemohli ustanovovať

na pojednávania, viac by sme sa posunuli dopredu v konaní, ale ja som v rozsudkoch

uvádzal, že si súd si uvedomuje zvýšené potreby navrhovateľky, ktorá bývala s matkou, ale

odporca jednoducho vôbec nemá z čoho platiť výživné.“

4.3 Právny zástupca sťažovateľky vo svojom vyjadrení k stanovisku okresného súdu,

ako aj k vhodnosti ústneho pojednávania uviedol:

„... súhlasím s rozhodnutím vo veci bez nariadenia ústneho pojednávania...

Moje konanie počas procesu rozhodne nebolo žiadnym dôvodom vzniku predmetných

prieťahov. Rozsudky okresného súdu boli 2 krát zrušené, súd postupoval neefektívne

a najmä nesprávnym procesným postupom a nesprávnou hmotnoprávnou aplikáciou práva.

Súdu som pritom doložila riadny návrh a všetky podklady potrebné na rozhodnutie vo veci,

neustále som vo veci žiadala vydať meritórne rozhodnutie. Súd pojednávania však neustále

odročoval, pričom mohol rozhodnúť na prvom resp. druhom pojednávaní. Moja osobná

účasť na pojednávaní nebola nevyhnutná a ani potrebná, nakoľko určenie výživného

na plnoleté študujúce dieťa je výlučne svojou povahou právne technickou záležitosťou a nie

je právne náročné, ide o úplne bežnú súdnu agendu.“

5. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v . Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani

za nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo alebo

nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

6. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade

bolo alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd

postupoval aj v danom prípade.

8. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého konania bola

úprava výživného k plnoletému dieťaťu (k sťažovateľke), ktoré nebolo schopné samo sa živiť

(do doby, keď sťažovateľka začala podnikať, pozn.), t. j. predmetom konania bol nárok,

ktorý mal priamy dopad na existenčnú sféru sťažovateľky, čo si vyžadovalo, aby okresný

súd venoval mimoriadnu starostlivosť a pozornosť efektívnemu a rýchlemu postupu, aby bol

naplnený účel súdneho konania (napr. , , , I. ÚS

241/06).

9. V súvislosti s prvým kritériom „zložitosť veci“ ústavný súd konanie, ktorého

predmetom je úprava výživného k plnoletému dieťaťu, nepovažuje za právne ani skutkovo

zložité. Metodika postupu súdov v týchto veciach je jasná a podporená stabilizovanou

judikatúrou. Zložitosť predmetného konania neuvádzal ani okresný súd.

10. V súvislosti so správaním sťažovateľky ako účastníčky konania ústavný súd

konštatuje, že jej absencia na okresným súdom nariadených pojednávaniach (nezúčastnila sa

ani na jednom z nariadených pojednávaní) výraznou mierou prispela k celkovému

predĺženiu tohto konania, a v tomto kontexte v súvislosti s jej obranným tvrdením,

že nepovažovala svoju osobnú účasť na nariadených pojednávaniach za nevyhnutnú ani

za potrebnú, ústavný súd konštatuje, že nie je vecou účastníka konania, aby sám

vyhodnocoval účelnosť a efektívnosť procesných úkonov nariadených súdom, ktorý riadi

a organizuje pojednávanie reagujúc na aktuálny vývoj procesnej situácie a ktorý sám

rozhoduje, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, ktoré z účastníkmi označených

dôkazov vykoná a aké iné účastníkmi konania neoznačené dôkazy ešte vykoná, ak je ich

vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci (§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku). Uvedený pasívny postoj sťažovateľky, ktorý sa odzrkadlil nielen v jej nezáujme

zúčastňovať sa na pojednávaniach, ale aj v tom, že esenciálne skutočnosti nevyhnutné pre

meritórne rozhodnutie veci (ako napr. skutočnosti, že uzavrela manželstvo a že začala

podnikať, ktoré majú vplyv na jej životnú úroveň a na posudzovanie jej schopnosti

samostatne sa živiť, pozn.) okresnému súdu neoznamovala včas (napr. skutočnosť, že

od 1. januára 2012 sťažovateľa začala podnikať, oznámil okresnému súdu jej právny

zástupca až 30. októbra 2013), čo malo podstatný vplyv na vývoj procesnej situácie, pretože

z dôvodu nevedomosti o týchto skutočnostiach mal odvolací súd zrušiť meritórne

rozhodnutie okresného súdu, ústavný súd vyhodnotil a zohľadnil pri rozhodovaní

o sťažovateľkou uplatnenom nároku na priznanie jej primeraného finančného

zadosťučinenia.

11. Napokon s prihliadnutím na , podľa

ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec

bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, sa ústavný súd zaoberal aj postupom

okresného súdu. V kontexte posudzovanej veci ústavný súd podotýka, že vzhľadom

na predmet konania (výživné na plnoleté dieťa) okresný súd dostatočne razantne nevyužil

všetky jemu zákonom priznané a dostupné procesné prostriedky, ktorými mohol a mal

ovplyvniť ľahkovážne správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ktorá navyše toto

konanie sama iniciovala (napr. predvedenie, poriadková pokuta a pod.) v záujme urýchlenia

konania. Podľa ústavného súdu vo všeobecnosti obdobie viac ako troch rokov

(t. j. od 24. októbra 2008, keď konanie začalo – do 31. decembra 2011, keď mala

sťažovateľka status nezaopatreného dieťaťa, pretože od 1. januára 2012 sa stala

živnostníčkou), resp. obdobie viac ako 6 rokov (t. j. od začiatku konania po súčasnosť)

nemožno kvalifikovať ako primerané na rozhodnutie o otázke výživného, t. j. o otázke

majúcej vplyv na existenčnú sféru účastníkov konania, preto ústavný súd rozhodol tak, ako

to je uvedené v bode 1 výroku tohto rozhodnutia.

III.

12. V nadväznosti na uvedený bod 1 výroku rozhodnutia a v záujme efektívnosti

poskytnutej ochrany sťažovateľke ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal

okresnému súdu podľa a

konať vo veci vedenej pod sp. zn. bez zbytočných prieťahov.

13. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

14. Sťažovateľka sa domáhala priznania jej primeraného finančného zadosťučinenia

v sume 10 000 €, avšak vzhľadom na okolnosti danej veci, najmä na zistený podstatný

podiel samotnej sťažovateľky na vzniknutých prieťahoch dospel ústavný súd k názoru, že len

konštatovanie porušenia základného práva zaručeného bude

pre sťažovateľku dostatočným zadosťučinením, preto v tejto časti ústavný súd jej návrhu

nevyhovel, tak ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

15. Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jej právneho zastúpenia advokátom, ktorý si uplatnil nárok na ich

úhradu podaním z 22. júna 2015 v sume 518,71 € vrátane 20 % DPH (advokát predložil

osvedčenie platiteľa DPH, pozn.)

16. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „vyhláška“). Základná sadzba odmeny (§ 11 ods. 3 vyhlášky) za úkon

právnej služby uskutočnený v roku 2014 je 134 € a hodnota režijného paušálu je 8,04 €

a základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2015 je 139,83 €

a hodnota režijného paušálu je 8,39 €.

17. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľke nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2014 (prevzatie a príprava zastúpenia,

podanie sťažnosti ústavnému súdu) v celkovej sume 340,90 € vrátane režijného paušálu

a vrátane 20 % DPH a tiež jej vznikol nárok na úhradu trov aj za jeden úkon právnej služby

uskutočnený v roku 2015 (vyjadrenie z 2. júna 2015) v sume 177,86 € vrátane režijného

paušálu a 20 % DPH. Sťažovateľke tak vznikol nárok na úhradu trov v celkovej sume

518,76 €.

18. Vzhľadom na to, že právny zástupca sťažovateľky si úhradu trov uplatnil iba

v sume 518,71 €, ústavný súd súc viazaný petitom sťažnosti túto úhradu sťažovateľke priznal

vo výške takto uplatneného nároku, tak ako to je uvedené v bode 3 výroku tohto

rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júla 2015