Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 358/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júla 2015

predbežne prerokoval sťažnosť INFOSPOT, informačné a spotrebiteľské centrum, občianske

združenie, Peterská 22, Bratislava, zastúpeného advokátom JUDr. Jánom Drgoncom, DrSc.,

Peterská 22, Bratislava, pre namietané porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd v spojení s prvou vetou a

Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť INFOSPOT, informačné a spotrebiteľské centrum, občianske združenie

o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra

2014 doručená sťažnosť INFOSPOT, informačné a spotrebiteľské centrum, občianske

združenie, Peterská 22, Bratislava (ďalej len „sťažovateľ“), pre namietané porušenie jeho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s prvou vetou a

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že:

«Žalobca je občianskym združením založeným na ochranu spotrebiteľa

a uplatňovanie práv spotrebiteľa. Žalobca uplatňuje právo na ochranu spotrebiteľov

pred nekalosúťažným správaním podnikateľského subjektu, ktorý v obchodnej sieti

klamal (klame) spotrebiteľov tak, že na cenovkách vystavených na pultoch

s tovarom uvádza nižšie ceny, ako sú ceny, ktoré následne za ten istý tovar účtuje

spotrebiteľom pri pokladniciach.

Tento spor sa začal na návrh sťažovateľa ako žalobcu doručený Krajskému súdu

v Bratislave ako vecne a miestne príslušnému súdu dňa 12. marca 2001.

Krajský súd v Bratislave po troch rokoch a dvoch mesiacoch od podania žaloby

uznesením sp. zn. zo dňa 12.5.2004 vyhovel žalobcovmu návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia. Žalovaný proti predbežnému opatreniu nepodal

odvolanie.

Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 508 žalobu zamietol dňa

26.5.2005.

Žalobca sa proti rozsudku odvolal pomocou rozsiahlej právnej argumentácie

v rozsahu 23 strán textu vo formáte A4.

Najvyšší súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave uznesením

dňa 19. apríla 2007 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave uznesením 594 žalobu znovu zamietol dňa

21.10.2008.

Žalobca sa znovu odvolal okrem iného s odkazom na detinskú chybu krajského súdu,

ktorý oznámil právnemu zástupcovi žalobcu nesprávny čas začiatku ústneho pojednávania

a potom podstatnú časť pojednávania viedol v neprítomnosti žalobcovho právneho

zástupcu, ako aj bez prítomnosti žalobcu. Nešlo o jedinú procesnú chybu súdu, s ktorou

krajský súd spojil právny účinok, ktorým vždy znovu zaťažil žalobcu.

Najvyšší súd SR po druhýkrát zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave uznesením

zo dňa 31. marca 2009 a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave dňa 6.9.2010 uznesením 685 zrušil uznesenie

, ktorým v rozpore so osudných poplatkoch v znení

neskorších predpisov zaviazal žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za podané odvolanie

v sume 10.000 Sk.

Uznesenie krajského súdu 685 žalobca napadol odvolaním pre

zmätočnosť – krajský súd neurčil povinnému subjektu lehotu na splnenie súdom

uloženej povinnosti, pričom povinnosť vrátiť súdny poplatok určil vecne a miestne

nepríslušnému Daňovému úradu Bratislava I namiesto vecne a miestne príslušného

Daňového úradu Bratislava II.

Z dôvodu podaného odvolania a predloženia veci Najvyššiemu súdu SR Krajský súd

v Bratislave zrušil ústne pojednávanie určené na deň 14.10.2010.

Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 10. novembra 2010 zmenil uznesenie Krajského

súdu v Bratislave 685 v prospech sťažovateľovho návrhu.

Krajský súd v Bratislave tretí raz zamietol žalobu rozsudkom 737

zo dňa 30.3.2011.

Najvyšší súd SR tretí rozsudok krajského súdu zrušil uznesením dňa

29.9.2011 a vec znovu vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

Žalobca podal 28. júla 2010 ústavnú sťažnosť, ktorou namietol porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred Krajským

súdom v Bratislave. Ústavný súd SR nálezom zo dňa 17. februára 2011

rozhodol, že žalobcovo základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

porušené bolo a prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby konal bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Bratislave o veci znovu (po štvrtýkrát) rozhodol rozsudkom

780 dňa 7.12.2011. Krajský súd v Bratislave tentoraz žalobe v podstatnej

časti návrhu vyhovel.

Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu procesných chýb, ktorých sa

dopustil súd na ujmu jeho základného práva na súdnu ochranu.

Najvyšší súd SR odvolaniu vyhovel uznesením dňa 27.2.2014. Najvyšší

súd SR zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. 780 a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave nariadil ústne pojednávanie na deň 28.5.2014. Druhé ústne

pojednávanie nariadil na deň 9.7.2014. Obe ústne pojednávania uskutočnil.

Na ústnom pojednávaní konanom dňa 28. mája 2014 súd otvoril otázku právne

relevantnej intenzity nekalosúťažného správania žalovaného z hľadiska toho, či ide

o správanie, aké možno podľa zákona kvalifikovať ako dostatočne relevantné pre vznik

zodpovednosti žalovaného za porušenie práva na ochranu pred nekalou súťažou, alebo

či správanie žalovaného, aj ak je protiprávne, nemá takú mieru závažnosti, aby žalovaný

mohol dôvodne znášať právnu zodpovednosť. Vznik polemiky medzi účastníkmi konania

o tejto otázke preukazuje Zápisnica o pojednávaní, najmä s. 4...

Ústne pojednávanie konané 9.7.2014 sa uskutočnilo bez toho, aby súd poskytol

účastníkom konania priestor na záverečné reči. Z toho dôvodu sťažovateľ úkonom urobeným

osobne do podateľne dňa 16.7.2014 založil do spisu písomné vyjadrenie pomenované

„Skutkové a právne zhrnutie žaloby“. V ňom sa rozsiahlo vyjadril k argumentácii

žalovaného o nedostatočnej intenzite jeho správania pre vznik zodpovednosti za

nekalosúťažné správanie a k tvrdeniu žalovaného, že spotrebiteľ sa musí správať ako

obozretný spotrebiteľ, čo žalobca a jeho svedkovia zanedbali (s. 7 9, bod 21 až 31)...

Išlo o nové otázky, ktoré vznikli v spore v fáze konania, ktoré vo veci

viedol Krajský súd v Bratislave po tom, čo mu najvyšší súd vrátil vec na ďalšie konanie

uznesením .

Rozsiahlu diskusiu, ktorú sám vyvolal na ústnom pojednávaní dňa 28.5.2014,

Krajský súd v Bratislave vôbec nevyhodnotil v odôvodnení svojho rozsudku, hoci išlo o

novú právnu otázku, na ktorú nemohol zabudnúť vzhľadom na odstup času medzi ústnymi

pojednávaniami a vyhlásením rozsudku 30. júla 2014. Naopak, žalovaný sa tohto

nedostatku odôvodnenia zapríčineného súdom chytil a aj kvôli nemu napadol súdny

rozsudok odvolaním.

Krajský súd v Bratislave po piaty raz rozhodol v merite veci rozsudkom

888 dňa 30.7.2014. Rozsudok má 5 bodov, v ktorých súd vyhovel žalobcovi...

Žalovaný sa proti rozsudku odvolal v rozsahu všetkých bodov žaloby, v ktorých súd

vyhovel žalobcovi. Spoločným odvolacím základom pre odvolanie sú nedostatky

odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Bratislave...

Sťažovateľ v konaní podal dve sťažnosti adresované predsedovi

Krajského súdu v Bratislave na zbytočný prieťah v konaní.

Prvú sťažnosť podal 28.9.2005. Predsedníčka krajského súdu

sťažnosť označila za dôvodnú v liste z 3. októbra 2005...

V súlade s rozhodovacou praxou ústavného súdu sťažovateľ dal Krajskému súdu

v Bratislave šancu, aby upustil od ďalších prieťahov v konaní .

Keď sa sťažovateľ nedočkal nápravy, dňa 29. marca 2010 podal druhú sťažnosť

na zbytočný prieťah v konaní. Podpredsedníčka Krajského súdu v Bratislave

na sťažnosť odpovedala svojím listom zo dňa 28.4.2010, ktorým sťažnosť

označila za čiastočne dôvodnú...

Ústavný súd SR dňa 17. februára 2011 prikázal Krajskému súdu v Bratislave, aby

vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

Krajský súd v Bratislave neupustil od zbytočných prieťahov vo vedení konania

po dvoch sťažnostiach na zbytočný prieťah v konaní, ktoré sťažovateľ podal

podľa , ani po príkaze, ktoré mu vydal Ústavný súd SR.»

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že krajský súd v konaní

vedenom pod sp. zn. porušil jeho základné právo podľa

a právo podľa dohovoru v spojení s a , aby mu

prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie v sume 12 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 340,88 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (). V zmysle

konštantnej judikatúry ústavného súdu je dôvodom na odmietnutie návrhu pre jeho zjavnú

neopodstatnenosť aj absencia priamej súvislosti medzi označeným základným právom alebo

slobodou na jednej strane a namietaným konaním alebo iným zásahom do takéhoto práva

alebo slobody na strane druhej. Inými slovami, ak ústavný súd nezistí relevantnú súvislosť

medzi namietaným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých navrhovateľ namieta, vysloví zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti a túto odmietne

(obdobne napr. , , ).

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala verejne

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola...

v primeranej lehote prejednaná... súdom.

Z ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

, ) vyplýva, že základnému právu na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov sa v konaní pred ústavným súdom poskytuje ochrana len vtedy,

ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušenie základného práva označenými orgánmi

verejnej moci ešte trvalo. Ak v čase, keď bola sťažnosť doručená ústavnému súdu,

už k porušovaniu označeného základného práva nedochádzalo, ústavný súd sťažnosť zásadne

odmietne ( ) ako zjavne neopodstatnenú. Účelom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je totiž odstránenie stavu právnej neistoty, v

ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia orgánu verejnej moci.

V súvislosti s tým ústavný súd už opakovane judikoval, že jednou zo základných

pojmových náležitostí sťažnosti podľa je v prípadoch, keď sa ňou

namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov to, že

musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných

práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva

preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu

do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej

nepokračovalo (napr. , , ).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v konaní vedenom pod sp. zn.

vyslovil nálezom zo 17. februára 2011, právoplatným 12. apríla 2011,

porušenie základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , krajskému súdu prikázal vo veci konať bez zbytočných prieťahov

a sťažovateľovi priznal finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ako aj úhradu trov

právneho zastúpenia v sume 454,90 €.

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd zistil, že

krajský súd v sťažovateľovej veci naposledy meritórne rozhodol rozsudkom

sp. zn. z 30. júla 2014, pričom spis vedený vo veci spolu s odvolaniami

účastníkov konania odoslal 8. októbra 2014 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej

len „najvyšší súd“) na ďalší procesný postup. Dopytom na najvyššom súde si ústavný súd

overil, že o odvolaniach účastníkov konania proti označenému rozsudku krajského súdu nie

je dosiaľ rozhodnuté, pričom vec je na najvyššom súde vedená pod sp. zn. .

Z uvedeného teda vyplýva, že krajský súd už v sťažovateľovej veci nekoná, keďže

8 dní pred doručením sťažnosti ústavnému súdu krajský súd spis predložil najvyššiemu súdu

na rozhodnutie o podaných odvolaniach. V súčasnosti teda prebieha na najvyššom súde

odvolacie konanie, pričom z jeho priebehu sa javí, že krajský súd podľa § 209 a nasl.

realizoval všetky predpísané úkony súvisiace s podaním

odvolaní proti jeho rozsudku. Ďalší postup ani úkony vo veci už krajský súd vykonávať

nemôže a preto je potrebné vec posudzovať so zreteľom na ako na takú,

v ktorej ústavná úloha krajského súdu pri odstraňovaní právnej neistoty sťažovateľa skončila

rozhodnutím vo veci samej za predpokladu, že toto rozhodnutie bude napokon konečným.

Je teda zrejmé, že krajský súd už v čase doručenia sťažnosti na ústavnom súde (16. októbra

2014) nemohol žiadnym ústavne relevantným spôsobom priebeh konania ovplyvniť. V čase,

keď bola sťažnosť ústavnému súdu doručená, už k prieťahom, resp. nečinnosti, ako to tvrdí

sťažovateľ, v konaní pred krajským súdom vedenom pod sp. zn.

nedochádzalo. Preto je potrebné považovať sťažnosť, ktorou sťažovateľ namieta porušenie

základného práva podľa a práva podľa dohovoru, za zjavne

neopodstatnenú (napr. , , ), čo bolo

dôvodom jej odmietnutia podľa .

Napokon k sťažovateľom tvrdenému porušeniu a

ústavný súd uvádza, že označené články neobsahujú garanciu konkrétneho

základného práva a slobody. V nadväznosti na to ústavný súd konštatuje, že v prípade

sťažnosti podľa sa rozhoduje vždy o porušení konkrétneho základného

práva alebo slobody zakotveného v druhej hlave , prípadne práva zaručeného

medzinárodnými zmluvami o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Porušenie iného

článku možno teda podaním individuálnej sťažnosti podľa

namietať len v spojení s namietaným porušením už konkrétneho označeného základného

práva alebo slobody (obdobne napr. , , ). Keďže

porušenie základného práva sťažovateľa zaručeného a práva zaručeného

čl. 6 ods. 1 dohovoru zistené nebolo, nie je možné vysloviť ani záver o porušení označených

ustanovení . Preto je aj vo zvyšnej časti sťažnosť zjavne neopodstatnená.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd sťažnosť odmietol tak, ako to vyplýva

z výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júla 2015